Odmietanie školy môže v rodičoch vyvolať strach, bezmocnosť aj hnev. Je krátko po siedmej. Všetko má svoj rytmus - raňajky, obliekanie, taška pripravená pri dverách. A zrazu sa to zastaví. Pre rodiča je to extrémne náročná situácia. V hlave sa miešajú obavy, tlak na čas aj otázky, či dieťa „len neskúša, kam až môže zájsť”. Podľa odborníkov ide o jav, s ktorým sa stretávajú najmä rodičia starších detí, no výnimkou nie sú ani mladšie ročníky. Nejde pritom o zlyhanie výchovy. Príčiny odmietania školy môžu byť rôzne a často sa kombinujú. Zaujímavé je, že nie vždy je problém priamo v školskom prostredí. Deti sú veľmi citlivé na to, čo sa deje doma. Odmietanie školy málokedy príde zo dňa na deň. Najdôležitejšie je nezmeniť situáciu na boj. Prečítajte si: Viac jazykov v detstve neznamená zmätok. Ak vaše dieťa odmieta chodiť do školy, neznamená to, že ste zlyhali ako rodič. Najsilnejšou oporou, akú mu môžete dať, je bezpečie, pochopenie a istota, že jeho pocity beriete vážne.
Deti už majú za sebou prvé školské týždne. Určitá neochota detí ísť do školy je úplne normálna, avšak pre niektorých rodičov tento problém prerástol do úplne iných rozmerov a neochota ich dieťaťa prerástla do psychologického problému. Na rozdiel od záškoláctva, tieto deti nemajú žiadne iné problémy so správaním. Ich rodičia vedia, kde sú, pretože aj napriek všetkej snahe nie sú v škole, ale doma. Odmietnutie chodiť do školy je bežné ak je dieťa dlhší čas preč zo školy, napríklad kvôli chorobe alebo po dlhších prázdninách, či po veľkej zmene ako je začiatok novej školy, alebo zmena školy zo základnej na strednú. Za túto diagnózu však nie je možné viniť iba jeden faktor, pretože sa väčšinou jedná o viac ako jeden problém.
Prečo dieťa nechce chodiť do školy?
Najdôležitejšie je zistiť príčinu. Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém. To, že vaše dieťa nechce ísť do školy môže byť vonkajší prejav nejakého dôležitejšieho problému. Medzi najčastejšie príčiny patria:
1. Strach z odlúčenia
Dieťa môže mať ťažkosti s odlúčením od rodičov, najmä ak je na nich silno naviazané. Pre deti je to niečo úplne nové, čo si nevedia predstaviť. Dieťa však stráca niekoho, kto bol celý jeho život pri jeho boku.
2. Nové prostredie a zmena rutiny
Prechod z domáceho prostredia do škôlky, kde platia iné pravidlá a je prítomná iná autorita, môže byť pre dieťa stresujúci. Reakcie rodiča sú rôzne a často podliehajú nedostatku času alebo autoritatívnym sklonom. Aj malé zmeny v dennej rutine škôlky môžu viesť k tomu, že sa dieťa necíti dobre.
3. Problémy s rovesníkmi a nedostatok istoty
Dieťa môže mať problémy s interakciou s inými deťmi, môže sa cítiť osamelo alebo byť šikanované. Možno je v skupine dieťa, z ktorého má vaše dieťa strach alebo ktoré sa mu vysmieva. Možno došlo v poslednej dobe k hádkam alebo dokonca bitkám, ktoré odrádzajú dieťa od škôlky. Dieťa môže mať pocit neistoty, ak nevie, čo ho v škôlke čaká, alebo ak sa necíti dostatočne pripravené na aktivity, ktoré sa tam vykonávajú.
4. Problémy s ostatnými žiakmi - šikanovanie
Fenomén dnešnej doby. Existuje viacero podôb - fyzická, psychická, či virtuálna šikana. Aby ste zistili, či je vaše dieťa v škole šikanované, musíte pozorovať zmeny správania a dôvody, ktoré dieťa hovorí ako príčinu, že sa mu nechce ísť do školy.
5. Problémy s učiteľkou
Zasadla si učiteľka alebo učiteľ na vaše dieťa? Chyba môže byť na jednej, aj druhej strane. Aj učitelia sú len ľudia s jednými nervami. Hoci vedia, čo ich práca obnáša, niekedy jednoducho nezostane energia riešiť veci s chladnou hlavou. Nemalo by to samozrejme dospieť až k tomu, že vaše dieťa je znevýhodnené, profesorom zosmiešňované a práve preto u neho prerastá nechuť chodiť do školy.
6. Problémy s učením
Každý človek má talent a nadanie na iné veci, zručnosti, športy a podobne. Takisto to je u detí. Niektoré vynikajú na predmetoch ako je matematika, fyzika a chémia. Iné zase obľubujú jazyky, alebo sú dobré vo výtvarnej a hudobnej. Dosahuje váš školák výborne výsledky na väčšine predmetov, avšak má problémy s niečím, čo ho nebaví? Aj tu môže byť zakopaný problém s jeho pretrvávajúcou nechuťou chodiť do školy. Na rozdiel od šikany s týmto väčšina detí nemá problém rozprávať. „To je taká hlúposť, v živote ten predmet nevyužijem…“, hovoria. Pomôžte mu s daným predmetom, venujte mu svoj čas a buďte pri ňom. Nekarhajte ho, že nie je schopné sa niečo naučiť. Ak si to situácia vyžaduje, vybavte si doučovanie. Ak má však problémy s viacerými predmetmi, aj napriek učeniu a vy viete, že sa naozaj snaží, no výsledky a známky tomu nenasvedčujú, je nutné osloviť odborníka. Za týmito nepríjemnosťami môžu stáť poruchy sústredenia, dyslexia, dysgrafia a mnohé iné dôvody. Navštívte odborníka v tejto oblasti, aby ste našli koreň úrazu a vedeli, ako najlepšie vášmu dieťaťu pomôcť.
7. Strach z toho, že nesplní očakávania rodičov
Všetci chceme pre svoje deti to najlepšie, chceme, aby niečo dosiahli. Avšak na svoje dieťa kladiete vysoké nároky (napr. na jeho vzdelanie, účasť na krúžkoch, úspechy v športe), a dieťa sa bojí, že tieto očakávania nesplní.
8. Nedostatočný rozvoj vlastnej zodpovednosti
Niektorí rodičia sa snažia svoje deti chrániť pred akýmikoľvek problémami a prekážkami, ktoré by im mohli skrížiť ich detské chodníčky a nedovolia im, aby samy prekonávali problémy a prekážky. Keď však tieto deti nastúpia do školy, sú nútené čeliť realite, všetko musia zvládnuť samy.
9. Fyzické príznaky
Niekedy sa deti môžu sťažovať na bolesti hlavy alebo brucha, ktoré však nemajú fyzickú príčinu. Tieto psychosomatické prejavy môžu byť signálom úzkosti alebo stresu spojeného so školou.
Ako zistiť príčinu?
Rodičia by mali byť trpezliví a snažiť sa zistiť, čo presne je príčinou detského stresu.
1. Rozhovor s dieťaťom
Opatrne sa pokúste zistiť, o aké dôvody ide. Na otázku „Prečo nechceš ísť do škôlky?“ nám deti pravdepodobne nedajú jasnú odpoveď. Dieťa totiž väčšinou nie je schopné povedať, prečo plače, neje alebo nekomunikuje. Dôvod je jednoduchý. Ono to jednoducho nevie. Možno ani jemu samému nie je veľakrát jasné, aká je vlastná príčina. Tu pomôže len pokojný rozhovor, napríklad večer pred spaním, kedy sa s dieťaťom porozprávame o pekných aj menej pekných zážitkoch zo škôlky, o piesňach a hrách, najlepších kamarátoch a aj o deťoch, ktoré dieťa nemá príliš v láske. Nechajte hovoriť dieťa a pozorujte pritom, kedy bude veselé a kedy bude pôsobiť utrápene. Tým získate prvé oporné body.
2. Pozorovanie správania
Pozrite sa aj na jeho správanie mimo školy. Aký je doma? Plní si svoje povinnosti? Dôležité je vedieť, ako spolu komunikujete o zodpovednosti. To totiž úzko súvisí s tým, ako vážne sa stavia dieťa ku svojim povinnostiam. Ak vaše dieťa odmieta ísť do školy a každé ráno s ním zvádzate boj, mali by ste asi prehodnotiť svoj vlastný prístup. Odporuje vám takmer v každej záležitosti, o ktorú ho požiadate? Neplní ani doma svoje povinnosti?
3. Komunikácia s učiteľmi
Spolu sa dohodnite ako by ste dokázali dieťaťu pomôcť. Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Komunikujte s nimi o problémoch, ktoré dieťa má, a spoločne hľadajte riešenia. Zistiť, ako to dieťa zvláda po odchode rodičov.
4. Hra a čítanie kníh
Rodič by mal pochopiť, čo presne je príčinou detského stresu. Môže to dosiahnuť napríklad hrou, v ktorej do škôlky nastupujú zvieratká. Rodič môže vymyslieť príbeh o zvieratku alebo sa spolu hrať s nejakou hračkou tak, že v príbehu alebo hre opíše správanie dieťaťa. Zvieratko a hračka pomáha udržať dieťaťu odstup, aby necítilo, že je to o ňom. Pritom môže dieťaťu klásť otázky, napríklad: „Prečo si myslíš, že medvedík plače v škôlke? Prečo medvedík silno držal mamu medvedicu?“ Dieťa tak môže prerozprávať cez hračku alebo postavu v príbehu svoje emócie. Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo.
Plač dieťaťa pri nástupe do škôlky | Teleráno
Stratégie na riešenie odmietania školy
Aby ste dieťaťu pomohli prekonať tieto ťažkosti a uľahčili mu prechod do školy, poskytnite mu podporu, lásku a vhodné stratégie.
1. Príprava na školu a postupné zoznamovanie
Už pred nástupom do školy alebo škôlky môžete dieťa pripraviť na to, čo všetko ho čaká a čo sa bude odohrávať. Predídete tak šoku z neznámeho a momentom nechuti zúčastniť sa vyučovania. Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť. Vysvetlite aké budú jeho práva a povinnosti v škole/škôlke. Pripravte ho na to, že učiteľ môže mať iné predstavy a metódy nastolenia poriadku. Aby sa dieťa lepšie adaptovalo na nové prostredie, môže byť užitočné postupne ho zoznamovať so škôlkou. Môžete začať krátkymi návštevami, kedy sa spolu pozriete na priestory škôlky, zoznámite sa s učiteľmi a detskými aktivitami. Minimálne pomáha to, ak si dieťa v príprave zažije aj pocit nebyť stále s mamou. V škôlke býva adaptácia, a teda že deti chodia najskôr len na pár hodín, potom aj obedujú a nakoniec aj spia. Je to individuálne.
2. Rutina a pozitívny prístup
Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia. Zaveďte pravidelnú rannú rutinu, ktorá dieťa pripraví na odchod do škôlky. Môže to byť spoločné raňajkovanie, obľúbená hudba, alebo hra, ktorá mu pomôže cítiť sa lepšie. Najjednoduchšie je zabezpečiť také veci ako mať vopred prichystané oblečenie. Vytvoriť si z obrázkov zoznam vecí, ktoré musíme pred odchodom stihnúť, dieťa obrázky môže vymaľovať. Môže tam byť priestor, že ak stihneme všetky tieto veci, ostane nám čas ešte si prečítať spolu jednu rozprávku. To deti môže motivovať, aby spolupracovali pri obliekaní, umývaní a podobne. Skúste sa sústrediť na pozitívne stránky škôlky a hovoriť o nej s nadšením. Môžete rozprávať o aktivitách, ktoré ho tam čakajú, o nových kamarátstvach a hrách. Pomôžte mu tešiť sa na škôlku tým, že budete zdôrazňovať to, čo ho čaká dobré. Hovorte o kladoch školy/škôlky - priatelia, vedomosti… neapelujte na skvelý výkon, miesto toho podporujte dieťa v tom, že sa učí samé pre seba, nie pre jednotky. Potreba bezchybného výkonu je u detí stresor číslo jedna.
3. Sebavedomie rodiča a komunikácia s učiteľmi
Ak budete prejavovať nervozitu alebo váhanie, dieťa to vycíti a môže sa cítiť ešte viac neisté. Povedzte dieťaťu, že sa uvidíte poobede alebo po spánku, a ubezpečte ho, že sa vrátite. Najdôležitejšie je, aby sa upokojil rodič. Dieťa cíti nervozitu rodičov. Ak mu roztraseným hlasom hovoríme, ako je super ísť do škôlky, ostane zmätené. To, čo hovoríme, vôbec nesúhlasí s tým, ako to hovoríme. Vtedy je vhodnejšie priznať, že aj pre nás rodičov je to veľká udalosť a sme z toho rozrušení. Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa.
4. Podpora sebavedomia a obľúbená hračka
Pomôžte dieťaťu budovať sebavedomie tým, že ho budete povzbudzovať a chváliť za každý malý úspech. Napríklad, keď sa mu podarí prejsť do škôlky bez plaču alebo keď sa zapojí do hry s inými deťmi. Pýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie. Možno mu bude pomáhať mať pri sebe obľúbenú hračku alebo nejaký predmet, ktorý ho spája s domovom. Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie. Napríklad mama môže dať voňavku na ruku a povedať, že si k nej môže privoňať, keď mu bude smutno. Môže mu nechať nejakú vec, ktorú ešte potrebuje. Ten predmet evokuje dieťaťu, že sa mama vráti, napríklad šatka, ktorú ma na krku. Je dôležité, aby dieťa vedelo, kedy sa mama vráti. „Prídem, keď bude ručička na dvanástke a trojke.“ Alebo „Prídem po spinkaní.
5. Trpezlivosť a rešpektovanie pocitov
Každé dieťa je jedinečné a niektorým môže adaptácia trvať dlhšie ako iným. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa cítilo v škôlke pohodlne. V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako. Je dôležité rešpektovať pocit dieťaťa. Dať mu vedieť, že chápem, aké je to preň ťažké. Na začiatku je teda dôležité umožniť dieťaťu rozprávať. Nezastaviť ho hneď slovami, že veď v škôlke je dobre. Rešpektovať emócie znamená najskôr počúvať. Pomôcť môžeme ešte prerozprávaním toho, čo dieťa povedalo, napríklad „aha, nepáči sa ti tam“, a počkať, ako bude dieťa pokračovať. Plač nie je problém. Je to reakcia na to, ako sa dieťa cíti. Ak zakazujete plakať, beriete dieťaťu zručnosť, ktorou rieši danú situáciu.
6. Rituály
Vo všeobecnosti pomáha, keď každý deň po príchode do škôlky opakujete rovnaký rituál. Od príchodu do škôlky až po odovzdanie učiteľke. Tento rituál môžete opakovať aj doma pri hre na škôlku. Dieťa môže chcieť vymeniť si roly. Vtedy je dobré počúvať, čo vám v role rodiča hovorí. To môžu byť vety, ktoré by rado počulo.
Čo nerobiť?
Existujú určité postupy, ktorým by sa rodičia mali vyhnúť, aby situáciu nezhoršili.
- Netrestať: Niekedy rodičia nesprávne reagujú na to, že deti nechcú ísť do školy a kričia, či trestajú ich odnímaním vecí. Deti sa však pod takýmto tlakom dostávajú do pozície, kedy nemajú čo stratiť a odmietajú školu ešte intenzívnejšie.
- Neignorovať sťažnosti vášho dieťaťa: Dieťa možno prežíva strach a úzkosť. Je možné, že mu nerobí dobre prostredie, krik učiteľky alebo nemá kamarátov. Snažte sa zistiť, kde je problém, nechajte dieťa rozprávať, vyjadriť jeho obavy a podporte ho. Ak ho nepodporíte vy v tomto prelomovom období, nebude mať vo vás dôveru ani v budúcnosti a nezverí sa vám so svojimi ťažkosťami.
- Neprenášať vaše skúsenosti: Stáva sa, že dieťa býva vystrašené už pred nástupom. Dopomáhajú k tomu rodičovské poznámky a reči dospelých - Veď počkaj, v škole ťa naučia poriadku! Už nebudeš mať čas na hlúposti ako ťa tam budú cepovať! - a podobne. Pre dieťa je škôlka a škola neznáme prostredie, v ktorých nemá istotu a vy ste tu na to, aby ste mu pomohli tú istotu vybudovať.
- Nerobiť z problému triviálnosť: Ak sa dieťa zverí, že sa bojí učiteľky nesmejte sa mu, nemávnite nad tým rukou ako nad hlúposťou, ktorú nemáte čas riešiť. Pre dieťa je toto rovnako veľký a zložitý problém ako pre vás nepríjemnosti v práci alebo partnerské problémy.
- Negeneralizovať: Dieťaťu nepomôže, ak ho presviedčate, že predsa každý musí chodiť do školy a do práce. Jeho problém to v danom momente nevyrieši.
- Nezahanbovať: Niekedy rodičia nesprávne reagujú na to, že deti nechcú ísť do školy a kričia, či trestajú ich odnímaním vecí. Deti sa však pod takýmto tlakom dostávajú do pozície, kedy nemajú čo stratiť a odmietajú školu ešte intenzívnejšie.
- Neporovnávať: Dávať dieťaťu príklad, aký je jeho súrodenec alebo susedovo dieťa šikovné a na školu sa nesťažuje, dieťaťu nepomôže. Bude sa cítiť zahanbene, že nespĺňa vaše predstavy a že v očiach spoločenských noriem nie je dosť dobré.
- Nevyjednávať: Problém s nástupom nerieši ani vyjednávanie. Sľub, že ak dieťa pôjde do školy tak dostane hračku je rovnako neúčinný ako náplasť na prasknutý hrnček (voda z neho vytekať aj tak bude, problém to nevyrieši). Presne ako splniť dieťaťu požiadavku a nechať ho doma bez záujmu zistiť podstatu problému, nie je práve vhodný výchovný prostriedok.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak sa problém s odmietaním školy pretrváva dlhšie, alebo ak sa objavia výrazné zmeny v správaní dieťaťa, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Medzi takéto prejavy môžu patriť nočné mory, pomočovanie sa, alebo zhoršenie psychosomatických ťažkostí. Vhodná je konzultácia s detským psychológom alebo psychiatrom.
Podľa mňa je vhodný čas vtedy, keď rodičia cítia, že sa im to vymyká spod kontroly. Keď nevládzu a reakcie dieťaťa neustupujú alebo sa zhoršujú. Ak začnú mať deti výrazné zmeny správania, nočné desy, pomočujú sa alebo pokakávajú. To všetko signalizuje, že tú situáciu riešia - nie však smerom von, ale emócie v nich bublú. Neexistuje však všeobecná odpoveď, pretože sú rodičia, ktorí zvládnu riešiť aj takéto situácie. Ak ste už urobili spomínané opatrenia, ale nič nezaberá, navštívte terapeuta alebo detského psychológa. Odporúčanie získate aj od výchovného poradcu. Ak rodina má problém s financiami a v nadväznosti na to s dochádzkou, je vhodné, keď sa obráti na školu. Na niektorých (nie všetkých) školách sa vypomáha z fondu združenia rodičov. Pri šikanovaní je vhodné, aby sa zapojil do pomoci aj psychológ a škola. V školách sa robia preventívne programy podľa požiadaviek učiteľov, konkrétne našité na triedu, ak je o to záujem. Potrebné je zadať požiadavku príslušnému Centru psychologického poradenstva a prevencie.
Tieto problémy môžu byť rovnako nepríjemné pre vás, ako pre vaše dieťaťa. Avšak so správnou podporou a včasným zásahom dieťa môže svoje problémy prekonať a opäť sa začať tešiť do školy. Každé dieťa si tým občas prejde.