Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Abrupcia placenty: vážna komplikácia
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Jedna strana placenty je počas tehotenstva prirastená k stene maternice a odlúčiť by sa mala až počas 3. doby pôrodnej, teda až po pôrode dieťaťa. Približne v jednom zo 150 tehotenstiev však nastáva odlúčenie placenty v skoršom štádiu tehotenstva, a to buď v poslednom trimestri alebo v priebehu 1. a 2. doby pôrodnej. Vo veľmi výnimočných prípadoch sa odtrhnutie placenty objavuje aj skôr - po 20. týždňom tehotenstva.
V praxi ide o závažnú komplikáciu, ktorá sa v tých najhorších prípadoch môže skončiť fatálne - vykrvácaním matky alebo predčasným pôrodom, na ktorý dieťa ešte nie je pripravené. Nebezpečenstvo abrupcie placenty spočíva i v tom, že sa nedá nijako predvídať. Placenta sa môže predčasne odlúčiť aj bez akýchkoľvek príznakov, ktoré by signalizovali blížiacu sa hrozbu. Môže sa vyskytnúť aj u žien, ktoré mali predtým úplne bezproblémový priebeh tehotenstva, v ktorom sa napríklad neobjavili žiadne tehotenské ochorenia.
Často však za abrupciu placenty zodpovedá preeklampsia a zároveň sa k tomuto stavu vie pridružiť aj ďalšia komplikácia - DIC alebo diseminovaná intravaskulárna koagulácia, ktorá je však len ďalšou život ohrozujúcou komplikáciou, nie faktorom, ktorý by predčasné odlúčenie placenty „vyvolal.“
Odlúčenie placenty počas pôrodu môže nastať i vtedy, ak bol žene diagnostikovaný polyhydramnion - príliš veľa plodovej vody. Obsah maternice (plodové obaly, nadmerné množstvo plodovej vody) sa v krátkom čase rýchlo vyprázdni, čo môže viesť k predčasnému odlúčeniu placenty od maternice.
Čiastočné a úplné odlúčenie placenty
V súvislosti s odlučovaním placenty môžu nastať dve situácie:
- Čiastočné odlupovanie placenty - môže ísť o menej závažný nález, ktorý si nemusí žiadať razantné kroky, no rovnako môže nastať i situácia, pri ktorej sa odlúči len časť placenty a jej okraj zostane prirastený k maternici, dôsledkom čoho dochádza ku krvácaniu vo svalovine maternice. Vaginálne krvácanie sa dostaviť môže i nemusí. V druhom, závažnejšom prípade čiastočného odlúčenia placenty je dieťa väčšinou ohrozené na živote, kedy lekári majú len pár minút na to, aby urobili kroky k jeho záchrane.
- Úplné odlúčenie placenty - ak sa odlúči aj okraj placenty, krvácanie je zväčša viditeľné i navonok, čo spôsobí, že žena má (hoci len krátky, ale predsa) priestor na to, aby vyhľadala lekársku pomoc. Úplné odlúčenie placenty je mimoriadne nebezpečný stav.
Dôvodom krvácania alebo krvného výronu je narušenie ciev medzi placentou a stenou maternice. Akonáhle lekári nadobudnú podozrenie, že by mohla nastať abrupcia placenty, urobia ultrazvukové vyšetrenie, krvné testy a CTG, pomocou ktorého skontrolujú činnosť maternice a srdcové ozvy dieťaťa.
Odlúčenie placenty v priebehu tehotenstva alebo prvých dvoch dôb pôrodných zapríčiňuje 2 - 15% úmrtí rodičiek a 25 - 55% úmrtí plodu/dieťaťa.
Ako sa postupuje pri abrupcii placenty?
Drvivá väčšina prípadov predčasného odlúčenia placenty vedie k predčasnému pôrodu cisárskym rezom. Vaginálny pôrod by bol nesmierne riskantným krokom s dopadom na život matky, ale aj dieťaťa. Žiaľ, aktuálny týždeň tehotenstva sa v týchto prípadoch nezohľadňuje - dôležité je konať bez ohľadu na to, či je dieťa schopné života aj mimo maternice.
Vyčkávacia metóda je len raritná, volí sa v skorých týždňoch tehotenstva pri miernom náleze, nie rozsiahlom odlúčení placenty. Žiada si permanentný monitoring tehotnej ženy, prísny pokojový režim a konzervatívnu liečbu, ktorá pozostáva z podávania liekov a ľadových obkladov na brucho.
Príznaky predčasného odlučovania placenty
Predčasné odlúčenie placenty môže byť sprevádzané niektorými z týchto príznakov:
- vaginálne krvácanie miernej, stredne silnej až mimoriadne silnej intenzity,
- prejavy anémie - bledosť, únava, pokles tlaku,
- bolesť v oblasti brucha a podbruška,
- bolesť v oblasti chrbta,
- bolesti maternice a nástup kontrakcií.
Rizikové faktory
Hoci môže táto komplikácia vzniknúť aj v nízkorizikovom tehotenstve, teda v takom, počas ktorého neboli zaznamenané žiadne komplikácie, predsa len lekári poznajú faktory, ktoré hrozbu predčasného odlúčenia placenty zvyšujú:
- vysoký krvný tlak a preeklampsia - zvýšený tlak v cievach placenty a maternice často vedie k jej predčasnému odlúčeniu,
- myómy na maternici,
- viacpočetné tehotenstvo - ak žena čaká dvojčatá, trojčatá apod,
- fajčenie,
- vyšší vek matky (vo všeobecnosti sa uvádza vek nad 35 rokov),
- úrazy v brušnej dutine alebo v krížovej oblasti,
- polyhydramnion.
Komplikácie spojené s abrupciou placenty
Krvácanie a hrozba vykrvácania
Keďže krvácanie nastáva dôsledkom narušenia ciev v nesmierne prekrvených orgánoch - v maternici a v placente, krvná strata môže byť skutočne veľká. V neskoro podchytených prípadoch si už lekári nemusia s touto komplikáciou vedieť poradiť. Výnimočné nie ani to, ak sa na operačnej sále rozhodnú pre hysterektómiu - chirurgické odstránenie maternice.
DIC
Diseminovaná intravaskulárna koagulopatia je špecifický, no nesmierne závažný stav, ktorý sa ku komplikáciám s predčasným odlučovaním placenty môže pridružiť. Laicky povedané, ide o rozvrat krvných elementov, pri ktorom dochádza k zhlukovaniu krvných doštičiek na miestach, kde by k tomu dochádzať nemalo. Takto vytvorené zrazeniny upchávajú cievy a blokujú správny priechod cievami.
Ohrozenie života dieťaťa
Keďže dôsledkom krvácania a narušenia funkcie placenty dieťa prichádza o kyslík a živiny, ktorými ho placenta dovtedy zásobovala, je priamo ohrozené na živote. Tento stav sa nazýva aj nedostatočnosť alebo insuficiencia placenty. Nebezpečné sú preto i tie formy odlúčenia placenty, pri ktorých žena vaginálne nekrváca. Na to, že sa niečo deje, prichádza až vtedy, keď okrem postupne nastupujúcich bolestí pociťuje aj zmenu pohybov dieťaťa, ktoré dôsledkom nedostatku kyslíka bojuje o svoj život. Žiaľ, výnimkou nie je ani to, ak v maternici umrie.
Predčasný pôrod
Predčasný pôrod je častým dôsledkom abrupcie placenty a predstavuje komplikáciu samú osebe. Ak to miernejšia forma odlúpenia placenty umožňuje a zvolí sa vyčkávacia metóda, sú matke podávané kortikoidy na dozretie pľúc dieťaťa. Často sa však predčasný pôrod cisárskym rezom volí urgentne a vyčkávanie nie je možné.
Predčasný pôrod
Abrupcia placenty a ďalšie tehotenstvo
Častou otázkou mamičiek, u ktorých v prvom tehotenstve nastala abrupcia placenty, je, či by sa rovnaká komplikácia mohla objaviť aj v druhom tehotenstve. Žiaľ, jednoznačne sa na to odpovedať nedá, pretože predčasné odlúčenie placenty sa môže, no i nemusí zopakovať.
Žene vtedy poradí jej lekár, ktorý zohľadní závažnosť komplikácií v predošlom tehotenstve a zároveň posúdi jej súčasný zdravotný stav. Každopádne by však druhé tehotenstvo bolo pravdepodobne od začiatku starostlivo sledované a žena by si na seba dávala omnoho väčší pozor.
Iné problémy s placentou
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa sa môže stať, že časť placenty zostane v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Podporiť prirodzené odlúčenie placenty môže pomôcť skoré dojčenie dieťaťa, ktoré stimuluje vylučovanie oxytocínu. Pôrodná asistentka môže tiež odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. V závislosti od príčiny lekár môže manuálne odstrániť zvyšky placenty, v závažnejších prípadoch je potrebný operačný zákrok.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa maternica ženy prirodzene zväčšuje a rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Zvyčajne sa oblasť pripojenia placenty k stene maternice posúva smerom nahor, ďalej od krčka maternice. Problémy nastávajú, ak je placenta umiestnená príliš nízko, menej ako 2 cm od krčka maternice, alebo ak ho čiastočne či úplne prekrýva. V takom prípade môže nízko položená placenta blokovať pôrodnú cestu dieťaťa. Táto komplikácia sa vyskytuje približne pri jednom z 200 pôrodov.
Poloha placenty sa starostlivo monitoruje, najmä pri ultrazvukovom vyšetrení v 18. až 21. týždni tehotenstva. Neskôr, zvyčajne okolo 32. týždňa, sa vykonáva ďalší ultrazvuk na opätovnú kontrolu jej pozície. U väčšiny žien (9 z 10) sa placenta do tohto obdobia presunie do hornej časti maternice. Ak však placenta zostáva nízko, zvyšuje sa riziko krvácania počas tehotenstva alebo pôrodu. Toto krvácanie môže byť veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. V prípadoch, keď placenta siaha blízko krčka maternice alebo ho zakrýva, nie je možný vaginálny pôrod a lekári zvyčajne odporúčajú cisársky rez.
Placenta vpredu a vnímanie pohybov plodu
Placenta umiestnená vpredu (anteriorná placenta) môže v určitých prípadoch tlmiť pohyby plodu, čo znamená, že matka ich nemusí cítiť tak intenzívne alebo tak skoro ako ženy s placentou umiestnenou vzadu. Niektoré ženy s placentou vpredu začínajú vnímať pohyby až okolo 22. až 23. týždňa tehotenstva, zatiaľ čo iné, najmä prvorodičky, môžu pohyby cítiť už po 18. týždni. Videnie viditeľných pohybov na bruchu, ako je napríklad vydúvanie či kopance, môže byť pri placente vpredu tiež oneskorené alebo menej výrazné. To neznamená, že dieťa sa nehýbe, ale skôr že tlmiaci účinok placenty robí tieto pohyby menej zreteľnými pre matku.
Je dôležité si uvedomiť, že každé tehotenstvo je individuálne. Faktory ako stavba tela matky (štíhlejšie ženy môžu pohyby vnímať skôr), veľkosť a sila dieťaťa, a dokonca aj jeho poloha v maternici, môžu ovplyvniť, kedy a ako intenzívne matka pohyby cíti. Pokiaľ sú na kontrolných ultrazvukoch všetky parametre v norme a lekár neidentifikuje žiadne riziká, placenta vpredu zvyčajne nepredstavuje vážny problém. Dôležité je komunikovať akékoľvek obavy s lekárom.
Placenta accreta, increta, percreta
Placenta môže v priebehu tehotenstva, ale i po pôrode dieťatka spôsobiť nejednu komplikáciu. O to viac dokáže nastávajúcej maminke navodiť strach i skutočnosť, že množstvo problémov súvisiacich s placentou nesie odborný názov. Tieto stavy sa týkajú abnormálneho prerastania placenty do steny maternice a často vyžadujú komplexnú lekársku starostlivosť.
tags: #abrupcia #placenty #a #dalsie #tehotenstvo