Adina Mandlová, vlastným menom Jarmila Anna Františka Marie Mandlová, sa narodila 28. januára 1910 v Mladej Boleslavi a zomrela 16. júna 1991. Stala sa jednou z najvýraznejších a najkrajších českých herečiek obdobia protektorátu, ikonou a sexsymbolom 30. rokov. Jej život bol však mimoriadne búrlivý, plný dramatických zvratov, úspechov, ale aj osobných tragédií a povojnových perzekúcií.
Už od útleho detstva bola otcom, inšpektorom c. k. železníc, až nekriticky hýčkaná a podporovaná v umeleckých záujmoch. Svoje nezvyčajné meno dostala, pretože podľa otcovho presvedčenia mala predurčenú skvelú budúcnosť. O jej výchovu sa staral výhradne otec a od štyroch rokov hrala na piano. Otec ju veľmi rozmaznával a všetci jej museli vykať, no ona odpovedala tykaním.
Po smrti otca sa rodinné pomery veľmi zhoršili. Matka našla niekoľko strýčkov, ktorí rodinu podporovali, ale to nestačilo, a tak rodina podnikala lúpežné výpravy do záhrad a polí. Mandlovci tiež prenajímali izby svojej vily študentom.
Keď mala Adina štrnásť rokov, matka si našla nového priateľa. V šestnástich ju poslali do parížskeho dievčenského penzionátu, kde sa naučila variť a zdokonalila svoju francúzštinu a nemčinu. Už v 16 rokoch si našla milenca a chodila s ním po nočných baroch. Vo francúzskom penzionáte si našla ďalšieho, s ktorým otehotnela, načo absolvovala potrat.
Herecká kariéra a vzostup ku sláve
Prvú hereckú príležitosť dostala na začiatku tridsiatych rokov od režiséra Josefa Medeotti-Boháča v jeho jedinom zvukovom filme Děvčátko, neříkej ne!, kde preniesla iba jedinú vetu. Skutočný zlom v kariére mladej neskúsenej herečky znamenalo až stretnutie a dlhodobé partnerské súžitie s Hugom Haasom, s ktorým Mandlová spolupracovala na siedmich snímkach. Hneď prvý spoločný film Život je pes predznamenal jej hereckú štylizáciu na niekoľko ďalších rokov.
Zo začiatku predstavovala skôr prirodzený typ, priťahujúcí predovšetkým svojim atraktívnym zovňajškom. Vo filmoch ako Mazlíček, Nezlobte dědečka alebo Děvčata, nedejte se tak opakovane stvárňovala prototyp mladej, modernej, ironickej a športovo založenej dievčiny. O niečo neskôr sa prehrala do postáv mondénnych, zhýčkaných žien z vyššej spoločnosti (Velbloud uchem jehly, Švadlenka, Kristián).
K odhaleniu jej dramatického talentu a k obmene výrazového repertoáru významne prispel Otakar Vávra. Vo filmoch Kouzelný dům, Pacientka dr. Hegla či Šťastnou cestu sa dokázala celkom úspešne vysporiadať s náročnejšími psychologickými charaktermi žien, ocitajúcich sa v krajných životných situáciách.
Jej cesty sa definitívne pretli s Oldřichom Novým v divácky úspešnej komédii Kristián v réžii Martina Friča (1939). Kristián umožnil vyniknúť Mandlovej herectvu i kráse a pre herečku znamenal vrchol jej kariéry.
V rokoch 1942 - 1945 bola stálym hosťom vo Vinohradskom divadle a účinkovala i na jeho ďalších scénach. Vytvorila množstvo nezabudnuteľných postáv:
- G.B.Shaw: Milionářka, Epifania, 1940, Komorní divadlo
- M. Sierra: Julie si koupí dítě, Julie, 1942, Divadlo Uranie
- F. Schiller: Marie Stuartovna, Marie, 1944, Prozatímní divadlo
Len v roku 1937 účinkovala v deviatich filmoch. K vrcholom jej spolupráce s Haasom patrí komédia Mravnost nade vše (1937), kde stvárnila dcéru upätého moralistu.
Búrlivý osobný život a povojnové perzekúcie
Jej osobný život bol rovnako dramatický ako jej filmové úlohy. Po roku 1939 chodila s Fredom Schneinerom-Svítilom, a keď ju opustil, pokúsila sa o samovraždu. Po uzdravení sa vrhla do bezstarostného užívania si života, načo vznikla riekanka „Baarová má oči mandlové a Mandlová má oči barové“.
Prvýkrát sa Adina vydala za maliara Zdenka Tůmu. V tomto rozhodnutí je možné hľadať aj trošku zištný motív, lebo Tůma bol ľavicovo zmýšľajúci - Adina sa domnievala, že si tak napraví zlú reputáciu, pretože ju ľudia začali vnímať ako príliš nemecky orientovanú. Tůma však po roku manželstva spáchal samovraždu.
Druhé manželstvo bolo s vojnovým pilotom Kočvárkom-Knightom. Opäť nasledoval rozvod. Jej posledný manžel bol módny návrhár Ben Pearson.
Počas vojny bol jej priateľ Svítil odvezený do koncentračného tábora. Adina natočila počas vojny jeden nemecký film a po vojne bola zatknutá a obvinená pre nemeckú príslušnosť - pre nedostatok dôkazov ju prepustili.
Keďže nemohla nájsť angažmán, odišla do Anglicka s Kočvárkom. Po Benovej smrti sa vrátila do vlasti a žila na zámku v Dobříši. V Londýne študovala sochárstvo.
Návrat do vlasti a spomienky
Po sobáši s pilotom RAF Joeom Knightom (alias Josefom Kočvárkom) odišla do Anglicka, kde pracovala ako kuchárka. Zahrala si ešte vo filme Blázon a princezná (The Fool and the Princess, 1948).
V 60. rokoch 20. storočia ju čakalo ešte jedno nevydarené manželstvo, až napokon našla šťastie v zväzku s módnym návrhárom Benom Pearsonom. Prekonala tuberkulózu a pokúsila sa o samovraždu, keď sa nedočkala hereckej šance v Československu. V roku 1966 mala hrať v muzikáli Hello Dolly, no neprajnosť českých kolegov a dozor Štátnej bezpečnosti ju odradili.
Domov do Čiech sa Adina Mandlová vrátila v roku 1991 a tu aj zomrela 16. júna 1991. Jej život bol plný slávy, pádov a kontroverzií, no navždy zostane jednou z najvýznamnejších osobností českej kinematografie.
Stopy, fakta, tajemství: Poslední tajemství Adiny Mandlové
O živote Adiny Mandlovej vzniklo niekoľko kníh a audiokníh. V autobiografii Dneska už se tomu směju opísala najpikantnejšie chvíle svojho života. V týchto spomienkach a nahrávkach ponúka autentický pohľad do života herečky, ktorá spomína na významné osobnosti českého filmu, okolnosti filmovania a širšie súvislosti udalostí.
Adina Mandlová patrila k hereckým hviezdam prvej republiky, na filmových plátne sa objavovala po boku veľkých hereckých mien. Vo filmoch ztvárňovala zpravidla milé a vřelé ženy. Vo skutočnosti prý bola spíše mrzutá a niekedy aj nepríjemná. Možno ju takto sformoval jej život, ktorý rozhodne nebol jednoduchý.