V živote sa môžu stať rôzne udalosti, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov. Proste u mamy a otca, ktorým sa narodilo. Každé dieťa potrebuje mamu a otca. Deti, ktoré z vyššie popísaných dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Pretože sú to deti, ktoré zažili tú najväčšiu stratu a je jedno v akom veku sa táto udalosť stala, vždy zanechá dušičku dieťaťa pošramotenú. A preto vznikla tzv. náhradná rodinná starostlivosť. Ide jednoducho o to nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.
Aké dôvody to môžu byť?
Napríklad môžu rodičia dieťaťa zomrieť pri nejakej nehode a širšia rodina nemôže dieťa prevziať do starostlivosti. Dieťatko môže byť tiež rodičmi odložené ihneď po pôrode ako nechcené, napríklad z dôvodu závislosti rodičov na alkohole alebo drogách. Tiež sa môže stať, že je dieťa vo svojej pôvodnej rodine zanedbávané alebo týrané a preto musí zasiahnuť orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý ho pre tieto dôvody z rodiny odoberie. Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu má svoj veľký a ťažký príbeh.
Čo je to náhradná starostlivosť?
Každé dieťa potrebuje mamu a otca. Deti, ktoré z vyššie popísaných dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Pretože sú to deti, ktoré zažili tú najväčšiu stratu a je jedno v akom veku sa táto udalosť stala, vždy zanechá dušičku dieťaťa pošramotenú. A preto vznikla tzv. náhradná rodinná starostlivosť. Ide jednoducho o to nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.
Aké sú formy náhradnej rodinnej starostlivosti?
V súčasnej dobe má pre takéto situácie štát pripravených hneď niekoľko možných riešení, ktoré sa odvíjajú od veku a konkrétnej situácie dieťaťa (alebo detí - súrodencov). V nedávnych dobách bola najviac preferovaná tzv. kolektívna starostlivosť. To znamená, že bolo takéto dieťatko umiestnené na nejakú dobu do dojčenského ústavu alebo do detského domova. Kde čakalo, kým sa jeho situácia nejako vyrieši a nájde sa pre neho napríklad iná rodina, v ktorej by mohlo vyrastať, alebo sa nejako zmenia podmienky v jeho biologickej rodine a bude sa tam môcť vrátiť. Pretože sa vďaka rôznym psychologickým štúdiám zistilo, že pre už tak zranené dieťa je pobyt v ústavnom zariadení ďalšou veľkou ranou. Dieťa tu nemá tú jednu osobu - mamu, ktorá bude vnímať jeho potreby a u ktorej môže hľadať útechu. Preto úrady v dnešnej dobe toto riešenie zvolia len v prípade, že nie je z akéhokoľvek dôvodu možnej dieťa umiestniť do tzv. osobnej starostlivosti.
Dočasná pestúnska starostlivosť
Dnes teda, ak je to len trochu možné, zverí súd na návrh sociálneho pracovníka dieťa do starostlivosti tzv. pestúnom na prechodnú dobu. Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa budú starať dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní pred tým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Sú to vlastne takí "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa nejako vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti. Rok sa možno zdá ako veľmi krátka doba, za ktorú nie je možné vyriešiť osud dieťaťa. Ale opak je pravdou a to preto, že táto obmedzená doba vlastne vytvára, pozitívny tlak na všetky zúčastnených, aby sa situácia dieťaťa opravu v tomto termíne vyriešili. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto zranené deti ich povolaním. Takže za toto povolanie im patrí tzv. odmena pestúna, čo je možné vnímať ako ich plat.
Dlhodobá pestúnska starostlivosť
Následne, ak je jasné, že už sa dieťatko nemôže vrátiť do svojej biologickej rodiny, sociálna pracovníčka zvolí jednu z týchto možností: Do dlhodobej pestúnskej starostlivosti prechádzajú deti, ktoré nemožno tzv. právne uvoľniť. Čo znamená, že biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Ak biologickí rodičia nechcú svoje dieťa právne uvoľniť - chcú stále zostať, aspoň po právnej stránke jeho rodičmi alebo by boli radi s dieťaťom v kontakte, potom možno také dieťatko umiestniť do náhradnej rodiny tzv. pestúnskej starostlivosti. Takéto dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať, až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Dieťatko od nich dostáva lásku, oblečenie, jedlo a trebárs aj vlastnú izbičku. ale nie len to. Pestúni, majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto zranených detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou, niekedy veľmi ťažkú minulosťou čo najlepšie. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáha ich sprevádzajúca organizácia, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine. Pestúni sa proste o dieťa starajú, podobne ako, keby sa im narodilo. Ale rozdiely tu sú. Napríklad v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.
Adopcia (osvojenie)
Pokiaľ biologickí rodičia o dieťa dlhodobo neprejavujú záujem je možné ich zbaviť rodičovských práv. Čo to presne znamená? Takí rodičia sa o svoje deti nestarajú, ale ani ich nenavštevujú a nesnažia sa akokoľvek túto situáciu zmeniť. Ak tento stav trvá dlhšie ako tri mesiace je Orgán sociálno-právnej ochrany detí povinný takýchto rodičov upozorniť, že môžu byť z týchto dôvodov pozbavení rodičovských práv. Od tohto upozornenia musia následne uplynúť ešte celé tri mesiace, aby sa tak mohlo naozaj stať. Alebo ak sami chcú rodičia dieťa právne uvoľniť je možná iná forma náhradnej rodinnej starostlivosti s názvom osvojenie. Osvojiť alebo adoptovať 1 možno teda iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Nová rodina, ktorá si dieťa adoptuje - prijme ho plne do svojej rodiny. Znamená to, že dieťa má novú mamu a otca, ktorí sú potom zapísaní do jeho rodného listu tak, ako by sa im naozaj narodilo. Z hľadiska zákona sa potom na túto rodinu pozerá úplne rovnako, ako na každú inú - rodičia aj deti majú rovnaké práva a povinnosti. A väzba na pôvodnú biologickú rodinu tu úplne zaniká.
Proces adopcie a náhradnej starostlivosti
Adopcia alebo osvojenie sú dva výrazy pre ten istý právny vzťah. Pri adopcii prijímajú manželia alebo jednotlivec opustené dieťa a nadobúdajú k nemu rovnaké práva a povinnosti, akoby boli jeho biologickými rodičmi. Adoptovať je možné len dieťa, ktoré je osvojiteľné (právne voľné). Vzťah, ktorý medzi adoptívnymi rodičmi (ich príbuznými) a dieťaťom vzniká, má z právneho hľadiska rovnakú silu ako vzťah medzi biologickými rodičmi a vlastným dieťaťom - je to príbuzenský vzťah. Dieťa získava priezvisko nových rodičov a adoptívni rodičia sú zapísaní do rodného listu dieťaťa namiesto pôvodných rodičov. Vzájomné práva medzi adoptovaným dieťaťom a pôvodnou rodinou adoptovaním zanikajú.
Kto rozhoduje o adopcii?
O adopcii rozhoduje súd na základe návrhu žiadateľov o adopciu, ktorí musia byť zapísaní v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pred rozhodnutím o osvojení musí uplynúť najmenej deväť mesiacov tzv. predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorej sa žiadatelia o adopciu starajú o dieťa na vlastné náklady. Adoptovať dieťa môžu manželia, manžel(ka) rodiča dieťaťa alebo jednotlivec. Adoptovať je možné len maloleté dieťa (do 18 rokov veku). Podľa Zákona o rodine musí súd rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. K osvojeniu dieťaťa môže dôjsť, ak rodičia dieťaťa dajú súhlas k osvojeniu dieťaťa priamo v konaní, alebo vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom, alebo ak počas najmenej 6 mesiacov rodičia neprejavili o dieťa skutočný záujem, teda nenavštevovali ho, neplnili vyživovaciu povinnosť a nevynaložili úsilie upraviť si svoje pomery tak, aby mohli dieťa osobne vychovávať. V prípade novonarodených detí môže byť dieťa osvojiteľné, ak rodič neprejavuje o dieťa žiaden záujem najmenej 2 mesiace po jeho narodení.
Príprava budúcich adoptívnych rodičov
Ak ste sa rozhodli prijať opustené dieťa, musíte urobiť nasledovné kroky: navštíviť Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska - oddelenie sociálnoprávnej ochrany odboru sociálnych vecí a obrátiť sa na pracovníkov pre náhradnú rodinnú starostlivosť - príslušný pracovník vám poskytne potrebné informácie k podaniu žiadosti, alebo priamo podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť na určenom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (sídliacom vo vašom krajskom meste). K žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť je nutné doložiť nasledovné doklady: odpis (nie len výpis) z registra trestov, doklad o majetkových a príjmových pomeroch, správu o zdravotnom stave, vyplnený dotazník pre uchádzačov o NRS; Sociálny pracovník uskutoční najmenej jednu návštevu vo vašej rodine a zistí vaše bytové, rodinné a sociálne pomery. Z miesta vášho pobytu bude vyžiadaná správa z obecného úradu o spôsobe vášho života. Ak máte záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, ste povinní absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, pričom si môžete vybrať subjekt, v ktorom ju absolvujete. Obsah a rozsah prípravy je stanovený zákonom (min. 26 hodín) a jej súčasťou ja aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľa stať sa náhradným rodičom, ktoré je ukončené správou. Určený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (sídliaci vo vašom krajskom meste) rozhodne o vašom zapísaní do zoznamu žiadateľov po doručení záverečnej správy o príprave, nasleduje sprostredkovanie kontaktu s konkrétnym dieťaťom, čo organizuje určený Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý pritom spolupracuje s inými subjektmi. Ako budúci náhradní rodičia budete oslovení s možnosťou nadviazania osobného vzťahu s konkrétnym dieťaťom, dostanete všetky dostupné informácie o dieťati vrátane jeho fotografie a videa. Ak na možnosť nadviazať osobný vzťah s dieťaťom zareagujete pozitívne, dohodne sa prvé stretnutie s dieťaťom, po ktorom môžete podať návrh na súd na zverenie dieťaťa. V prípade reálnej adopcie, alebo inej formy náhradnej rodinnej starostlivosti náhradným rodičom prináležia isté finančné príspevky.
Čo znamená "právne voľné dieťa"?
Osvojiť alebo adoptovať možno teda iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Ak biologickí rodičia nechcú svoje dieťa právne uvoľniť - chcú stále zostať, aspoň po právnej stránke jeho rodičmi alebo by boli radi s dieťaťom v kontakte, potom možno také dieťatko umiestniť do náhradnej rodiny tzv. pestúnskej starostlivosti. Ak biologickí rodičia o dieťa dlhodobo neprejavujú záujem je možné ich zbaviť rodičovských práv. Čo to presne znamená? Takí rodičia sa o svoje deti nestarajú, ale ani ich nenavštevujú a nesnažia sa akokoľvek túto situáciu zmeniť. Ak tento stav trvá dlhšie ako tri mesiace je Orgán sociálno-právnej ochrany detí povinný takýchto rodičov upozorniť, že môžu byť z týchto dôvodov pozbavení rodičovských práv. Od tohto upozornenia musia následne uplynúť ešte celé tri mesiace, aby sa tak mohlo naozaj stať.
Rozdiely medzi adopciou a pestúnstvom
Hlavný rozdiel spočíva v tom, či dieťa môže alebo nemôže byť právne uvoľnené od svojich biologických rodičov. V prípade adopcie dieťa stráca akékoľvek právne väzby na svoju pôvodnú rodinu. V prípade pestúnskej starostlivosti, najmä ak dieťa nie je právne voľné, môžu biologickí rodičia naďalej udržiavať kontakt s dieťaťom.
Kedy a ako je možné dieťa adoptovať?
Adopcia je možná len v prípade, ak je dieťa právne voľné. To znamená, že súd rozhodol o jeho osvojiteľnosti, alebo ak rodičia dali súhlas s adopciou. Proces adopcie je zložitý a vyžaduje si splnenie mnohých podmienok, vrátane absolvovania odbornej prípravy budúcich adoptívnych rodičov a predosvojiteľskej starostlivosti.