Ako na diétu s poruchou správania

Poruchy príjmu potravy sú v dnešnej dobe čoraz častejšie. Zároveň platí, že nimi netrpia len dospelí a tínedžeri, ale stále viac a viac deti. Dnešná doba je typická aj tým, že sa deti omnoho menej hýbu, jedia veľmi nezdravo a namiesto pohybu venujú pozornosť diétam. Samozrejme, tie pre zdravie správne nie sú.

Tiež je v spoločnosti prítomný aj silný sociálny tlak, akási ilúzia dokonalosti vyskytujúca sa na sociálnych sieťach, ktorá sa týka napríklad aj štíhlosti. Ako s deťmi komunikovať ohľadne tejto otázky? U detí je otázka porúch príjmov potravy značne komplikovaná. Keď sa totiž zmieša sociálny tlak a nároky dnešnej doby s nevyspelosťou a emocionálnou nevyrovnanosťou, môže sa veľmi ľahko stať, že deti skĺznu k diétam. A od toho je už len krôčik k rozvoju niektorej z porúch príjmu potravy. Medzi najznámejšie patrí mentálna anorexia a bulímia.

Štatistiky hovoria, že v Amerike až 12,5 % dievčat a 6 % chlapcov trpí týmito poruchami. Na Slovensku trpí mentálnou anorexiou 0,1 až 0,3% z celej populácie. Ako spoznáte, že vaše dieťa môže mať poruchy potravy? Znakov, podľa ktorých spoznáte, že sa u vášho dieťaťa rozvíja porucha príjmu potravy je viacero.

Ako s tým však pracovať?

1. Uvedomte si postoj k vlastnému telu

Predtým, než začnete učiť svoje dieťa, aby milovalo svoje telo také, aké je, musíte to mať v hlave zrovnané vy. Veľakrát sa stane, že rodičia do svojho dieťaťa projektujú túžby o vlastnom tele. To znamená, že ak vždy túžili schudnúť a ich dieťa začne v období rastu priberať, snažia sa mu v tom zabrániť, upozorňujú ho na to a pod. To ale vonkoncom nie je zdravé! Je potrebné aby ste si svoje telo vážili a vytvorili si k nemu pozitívny vzťah, čo môžete následne učiť svoje deti. Zároveň si však uvedomte, že dieťa je vo vývine a to, ako sa mu formuje telo teraz, je zdravé a nevyhnutné. Nijakým spôsobom preto do tohto procesu nezasahujte.

2. Vzdelávajte dieťa o falošnom tlaku médií

Ako už bolo písané v úvode, médiá a sociálne siete poskytujú silný tlak ohľadne toho, ako by mali ľudia vyzerať. Je potrebné vysvetliť deťom že to, čo vidia na týchto portáloch, čo vidia v televízii alebo na titulkách časopisov, že nie vždy je to realita. Vo väčšine prípadov to má od reality pekne ďaleko. Vysvetlite deťom, že na titulke časopisu sú ľudia, ktorý v skutočnosti vyzerajú inak, pretože ich fotka bola upravená fotografom a pod. No a v tejto súvislosti dajte deťom do pozornosti, že všetci ľudia sú krásni rovnako a že tí, ktorí sú vyzdvihovaní za ich výzor či konkrétne štíhlosť určite nie sú šťastnejší ako oni.

3. Stanovte dieťaťu limity ohľadne používania internetu a televízie

V dnešnej rýchlej dobe veľa domácností skĺzne k tomu, že deti sú pri počítači či televízii odkedy prídu zo školy až do večera. Je dôležité, aby ste mali prehľad o tom, čo na internete vaše deti sledujú a regulovali čas, ktorý pred týmito médiami strávia. Pretože ako bolo spomenuté vyššie, nikdy neviete, kedy sa dieťa stotožní s niektorým nereálnym modelom, ktorého bude chcieť napodobniť.

4. Buďte pre dieťa dobrým modelom zdravých stravovacích a pohybových návykov

Podobne ako v prvom bode, keď nezačnete u seba, je ťažko začať u svojich detí. Keď idete do prírody, dieťa vidí, s akou radosťou to robíte a že vás to robí šťastnými. Keď varíte, upozornite dieťa na všetky vitamíny, ktoré daná polievka obsahuje. Keď máte voľný čas, vezmite deti na korčule, bicykel, na výlet do hôr. Všetko toto od vás vaša ratolesť odpozoruje a bude to v živote robiť tiež. Veďte deti k zdravému životný štýlu od mala. V dospelosti sa vám za to poďakujú.

5. Nehovorte o diéte

Výskumy ukazujú, že držanie diét absolútne nefunguje. Vedie len k vytváraniu túžby a k deprivácií zároveň. To následne vedie k nadmernému prejedaniu. Celkovo, diéty menia celú chémiu tela. Keď sa v domácnosti budete tomuto pojmu, čo i len jeho vyslovovaniu vyvarovať, vaše deti niečo podobné ani len nenapadne. Osvojte si v domácnosti zdravé stravovanie, ale neodopierajte im ani to, čo chcú, ako sú sladkosti či zmrzlina.

6. Ak si všimnete, že vaše dieťa pribralo, neupozorňujte na to

Deti sú vo vývine. To znamená, že je prirodzené, že ich telo sa postupne bude meniť. Musíte si to uvedomiť vy, musíte docieliť, aby si to uvedomovalo vaše dieťa. Ak však máte pocit, že sa vaše dieťa celkovo málo hýbe alebo sa nezdravo stravuje, skúste na to m spoločne popracovať. Určite ale nemeňte stravovacie návyky svojho dieťaťa s krikom. S láskou mu vysvetlite, že to, čo práve konzumuje, nie je pre jeho telo prospešné a skúste v tomto prípade zaviesť aj nové stravovacie návyky do celej roboty. Dôležité je ale dieťa netrestať a nekritizovať, ak aj nejaké to kilo priberie.

7. Učte deti, že sladkosti sú na špeciálne príležitosti

Pre deti je typické, že by jedli sladkosti najradšej od rána do večera. Musíte im vysvetliť, že to nie je správny spôsob, ako ich konzumovať. Zároveň však majte na pamäti, že prílišným zakazovaním nezdravého jedla môžete u dieťaťa vyvolať práve silnú túžbu po ňom. Dieťa sa v tom môže zacykliť a bude ťažké dostať sa z toho von. Namiesto zákazov a príkazov skúste nezdravé jedlo z vašej domácnosti vylúčiť a naučiť členov domácnosti, že ho budete konzumovať na špeciálne príležitosti.

8. Naučte jesť deti veci, ktoré nepoznajú

Znie to jednoducho, však? Výskumy však ukazujú, že deti začnú jesť potraviny, ktoré jedia aj ostatní členovia ich domácnosti. Preto skúste zaviesť do stravovacieho plánu celej rodiny veľa zeleniny, ovocia a vitamínov. Deti sa to naučia jesť a diéty ich vôbec nenapadnú.

9. Priveďte dieťa k športu

Tie deti, ktoré sa odmalička venujú športom, majú aj v dospelosti pozitívny vzťah k fyzickej aktivite. Zároveň, majú pozitívnejší vzťah k svojmu telu. Uvedomte si, že pohyb vedie nielen k redukcii hmotnosti navyše, ale aj k zmene celej chémie tela, vyplavovaniu endorfínov a pod. Ľudia sú po fyzickej aktivite spokojnejší, šťastnejší, zdravší.

10. Nikdy nekomentujte postavy druhých ľudí

Ak máte vo zvyku komentovať druhých ľudí zatiaľ, čo idete po ulici, vaše dieťa to od vás odpozoruje. Ak sa vyjadrujete na adresu druhých, že táto žena je tučná, tento muž je príliš štíhly, vaše deti začnú mať dojem, že záleží na tom, ako kto vyzerá, akú má kto postavu a pod. A to predsa nechcete, pretože to je jeden z rizikových faktorov vzniku porúch príjmu potravy. Deti musia vedieť, že sa všetko netočí len okolo toho, kto ako vyzerá. Nemôžu mať pocit, že keď idú po ulici, každý si ich prezerá. Nie je to zdravé a mali by ste sa tomu vyhýbať. Namiesto toho sa zamerajte na zaujímavosti, ktoré si na ľuďoch môžeme všimnúť.

11. Znížte úroveň stresu a učte deti emocionálnej inteligencii

Deti, ktoré žijú v stresujúcej domácnosti plnej kriku a hnevu majú tendenciu priberať na váhe a byť menej zdravé. To následne môže v dôsledku nepokojnosti viesť k rozvoju porúch príjmu potravy. Zároveň veľa detí, ktoré majú v sebe tlaky a nevypovedané emócie (lebo o svojich pocitoch napríklad hovoriť nevedia) majú tendenciu sa prejedať. Postupnosť vzniku anorexie či bulímie je podobná ako v prvom prípade. Zamerajte sa na to, aby vládla vo vašej domácnosti spolupracujúca a podporná atmosféra. Naučte deti vyjadrovať to, čo potrebujú a čo cítia.

12. Prijímate svoje dieťa také, aké je

Každé dieťa musí byť svojím rodičom bezpodmienečne prijímané a milované. Iba tak sa naučí mať rado samo seba. Nikdy nehovorte deťom, že máte od nich také a také očakávania - že bude štíhlejšie, krajšie, že bude lepšie ako jeho sestra. Berte deti také, aké sú. Sú práve preto také skvelé. Upozorňuje ich skôr na ich správanie a činy.

Poruchy príjmu potravy sú kategóriou porúch, ktoré sú komplikované na vyliečenie. Je takmer nemožné aby dieťa, ktoré niektorou z kategórie týchto porúch trpelo, bolo úplne uzdravené. Zárodky poruchy sa u týchto osôb totiž nachádzajú ešte veľmi dlho po jej odznení. Ak sa o jej odznení vôbec dá hovoriť.

Poruchy správania a ich súvislosť so stravovaním

V súčasnom období sa v našich ZŠ čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v ZŠ, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti. Na učiteľa, ktorý takéto dieťa alebo deti v triede má, sú kladené mimoriadne nároky a preto je nevyhnutné, aby aktualizoval poznatky o práci s danou anomáliou.

Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú.

Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy.

Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života dieťaťa. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďujeme poruchy správania do skupiny tzv. Problémy sú dlhodobé a nie je možné ich vysvetliť na základe neurologických, zrakových, sluchových alebo motorických postihnutí, ale ani na základe emočných (citových) problémov. Anomálie sú evidentné a pozorovateľné už v rannom detstve.

Syndróm ADHD, ktorý je spojený s agresívnymi prvkami správania predstavuje náročnejšiu formu zvládania problému, nakoľko porucha je charakteristická neznášanlivosťou dieťaťa s ostatnými, hádavosťou, nedostatkom sebaovládania, často i antisociálnym správaním (krádeže, vzdory, verbálne konflikty, bitky). Rodinné prostredie býva narušené a dysfunkčné.

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.

Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť. Jej dôležitosť je pri zaumatizovaných a uvedomovaných aktivitách nižšia. Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku:

• Rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly.
• Zvýšená schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité.

Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi a preto nepodajú z hľadiska ich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon. Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie. Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy, na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Jej nedostatočná kvalita sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky.

Zautomatizované činnosti sú menej náročné na pozornosť, prebiehajú bez väčšej účasti vedomia a omnoho rýchlejšie. Automatizácia je výsledkom častého opakovania a ďalšieho fixovania príslušnej vedomosti i schopnosti. Tento proces, najmä čo sa týka času potrebného na dostatočné zautomatizovanie, je výrazne individuálny aj u detí rovnakého veku. Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti.

Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania, treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku. Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narušujú činnosť takéhoto dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.

Zaujímavosťou je, že pre mladšieho školáka nie je z vývinového hľadiska koncentrácia na sluchové a zrakové podnety rovnako záťažová. Vizuálne podnety ako informácie majú schopnosť dlhšej trvácnosti. Dieťa ich teda môže vnímať tak dlho ako samo chce, a preto je schopné lepšie sa sústrediť na rozlíšenie rôznych detailov. S obdobím začiatku školskej dochádzky sa spája schopnosť sústrediť pozornosť na rozoznávanie a rozlišovanie vizuálnych podnetov/obrazov, napr. písmen. V kontexte autoregulácie vlastnej pozornosti je pre deti mladšieho školského veku ešte náročnejšia koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, konkrétne na hovorenú reč učiteľom. Pre tieto sluchové podnety je totiž charakteristické ich časovo obmedzené trvanie. Dieťa je nútené vnímať ich práve vtedy, keď k nemu učiteľ hovorí. K jej rozvoju prispieva dozrievanie mozgu, skúsenosti a významné pôsobenie školských požiadaviek na dieťa prispieva k zlepšeniu tejto schopnosti zvlášť medzi 8. - 11. rokom.

Všetky tieto aspekty učiteľ berie na vedomie a v závislosti od toho, že rôzne činnosti nevyžadujú rovnakú mieru koncentrácie pozornosti, vychádza aj pri plánovaní štruktúry vyučovacej hodiny - rôzne činnosti by sa mali striedať tak, aby ich nároky na pozornosť zodpovedali možnostiam žiakov určitého veku. Pri pasívnej pozornosti (napr. výklad učiteľa) sa dieťa musí sústrediť na vnímanie aktuálne pôsobiacich podnetov. Takto pôsobí únava, tlmivý vplyv stereotypu, prípadne slabá motivácia. Dieťa má v tejto situácii tendenciu všímať si iné, s výukou nesúvisiace podnety často iba preto, že ponúkajú oživenie. Toto je badateľné zvlášť na konci vyučovania, kedy žiaci začínajú vyrušovať, pretože potrebujú zmenu činnosti. Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita. Napr. mladší žiaci sa dokážu lepšie koncentrovať, keď si môžu písmená alebo obrázky ukazovať prstom. Je známe, že využitie komplexnejšej situácie (napr. spojenie zrakových a dotykových podnetov) a aktívnejšieho prístupu (dieťa si ukazuje prstom, nemieni sa spoliehať len na zrakové vnímanie) podporuje udržanie pozornosti.

ADD, ADHD a ich charakteristika

V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahŕňa poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy. Termíny ADD, ADHD sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči).

Charakteristika ADD a ADHD vychádza z predstavy, že sa na vzniku týchto ťažkostí môžu podieľať rôzne etiologické faktory:

• Distribúcia pozornosti: rozsah pozornosti je príliš malý. Takéto deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii.
• Prenos pozornosti: schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Takéto deti nedokážu pružne reagovať.
• Selektivita pozornosti: výberovosť je oslabená. Sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné. Znamená to, že dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú. Dieťa vie o všetkom možnom, čo sa práve v triede deje, ale nevie presne, o čom práve učiteľ hovorí.

ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom života. Aktivita týchto detí máva aj zvýšenú intenzitu, neprimeranú vyvolávajúcemu podnetu a preto vyžaduje značné množstvo energie. Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.

Vplyv stravy na poruchy správania

Je dokázané, že ľudia, ktorí uprednostňujú nezdravú stravu, majú tiež horší črevný mikrobióm. Od neho závisí nielen zdravé trávenie, ale aj funkcie srdca, mozgu, dokonca aj vaša nálada či zvládanie emócií. Vyvážená strava s dostatkom makro- aj mikroživín pomáha udržiavať optimálnu hmotnosť a chrániť sa pred chorobami, ale aj jasne myslieť a cítiť sa ostražitejšie. Zlepšuje koncentráciu a pozornosť, prináša dobrú náladu. Naopak, nevhodná strava (vysoko priemyselne spracovaná, bohatá na nekvalitné cukry, tuky a aditívne látky) vedie k únave, zhoršenému rozhodovaniu a spomaľuje čas reakcií.

Jedným z najväčších zdravotných problémov našej spoločnosti je závislosť od spracovaných potravín. Vysoko priemyselne spracované potraviny majú vysoký obsah nekvalitných tukov, cukru a prídavných látok (konzervantov, zahusťovadiel, zvýrazňovačov chutí a iné). Veľa priemyselne spracovaných potravín je vysoko návykových, pretože stimulujú dopamínové centrá v našom mozgu. To sú miesta spojené s potešením a odmenou, ktoré aktivujú aj alkohol a drogy. Výsledkom je, že si automaticky vyberáte tieto jedlá, pretože mozog hlási radosť z toho, že ich opäť jete. Dlhodobá konzumácia rafinovaného cukru a spracovaných potravín spôsobuje zmeny v zložení črevnej mikroflóry.

Potraviny pre zdravý mozog a nervový systém

Ľudský mozog a nervový systém fungujú v závislosti od živín, ktoré dostávajú zo stravy. Potrebujú zložené sacharidy, bielkoviny, vlákninu, zdravé tuky a minerály. Toto dosiahnete jedine vtedy, keď budete mať pestrú stravu, ideálne zostavenú z lokálnych, čerstvých a sezónnych potravín, a nebudete vynechávať žiadne druhy živín a jedál.

• Komplexné sacharidy: Quinoa, proso, pšeno, pohánka, ovos, raž, hnedá ryža, strukoviny, cvikla a sladké zemiaky majú vyššiu nutričnú hodnotu a udržia vás dlhšie sýtych ako potraviny s jednoduchými sacharidmi. Tieto komplexné sacharidy obsahujú aj vlákninu, ktorá zlepšuje mikrobióm v črevách a rezistentný škrob, ktorý pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Obmedzuje pravdepodobnosť výkyvov nálady.
• Chudé bielkoviny: Dodajú vám energiu, vďaka ktorej budete lepšie zvládať náročné úlohy, rýchlejšie myslieť aj reagovať. Dobré zdroje bielkovín zahŕňajú netučné mäso, ryby, vajcia, sójové bôby, strukoviny, orechy a semená.
• Omega-3 mastné kyseliny: Sú kľúčové pre správnu funkciu mozgu a nervového systému. Nájdete ich v morských tmavých rybách, v morských riasach, vo vajíčkach, v chia semienkach, ružičkovom keli, vlašských orechoch, oleji z perily a v ľanových semienkach. Omega-3 mastné kyseliny sú nevyhnutné pre zdravie črevného mikrobiómu, podporujú zlepšenie nálady a zmierňujú depresie vďaka protizápalovému vplyvu týchto kyselín na signálne molekuly a ich funkcie v mozgu.
• Fermentované potraviny: Podporujú zdravú črevnú mikroflóru, ktorá súvisí s imunitou i psychickou pohodou. Potraviny, ako sú kyslá kapusta, jogurt, kefír, kimči a iné druhy fermentovanej zeleniny, obsahujú probiotické baktérie rovnakého druhu ako tie, ktoré žijú v našich črevách. A tie zvyšujú hladinu sérotonínu. Od neho závisí aj naša nálada, dokonca znižujú riziko depresií.
• Tmavá čokoláda: Kakaové polyfenoly sú silné antioxidanty, ktoré znižujú zápal a vyvolávajú pozitívne pocity. Vyberajte si najtmavšiu čokoládu, akú nájdete, pretože bude mať najmenej cukru a najviac kakaovej hmoty.
• Para orechy: Sú jedným z najsilnejších zdrojov selénu. Ten má v tele niekoľko funkčných úloh vrátane tvorby kľúčových imunitných a antioxidačných proteínov. Vysoký príjem selénu znižuje riziko depresie.
• Mak: Semená maku podporujú nervový systém. Obsahujú horčík a ďalšie minerály, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie mozgu. Mak je prirodzeným zdrojom alkaloidov. Keďže má upokojujúci účinok na psychiku, je nápomocný pri neurózach aj nadmernom strese.

Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať pri ADHD

Nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92 %. Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový. Strava diagnózu nelieči, vie však zjemniť výkyvy energie. Pomáha jednoduché zloženie bez pridaného cukru.

• Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
• Potravinárske farbivá a prídavné látky: Potraviny s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek tiež nie sú vhodné pre deti. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch. Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
• Soľ a cukor: Soľ zvyšuje tlak v tepnách. Medzi 7. - 10. rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň. Väčšina výrobkov soľ obsahuje. Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Celkove znížte spotrebu cukru. Aj džúsy sú veľmi sladké, a to aj tie bez pridaného cukru. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamín a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie.
• Mlieko: Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kazeíny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu. Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti. Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu. Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi. Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka. Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény.
• Lepok: Ak je črevo priepustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu, napríklad nervozitu, napätie, agresivitu. Medzi takéto potraviny patrí biele pečivo, ktoré obsahuje pšenicu a lepok. Farebné pečivo, ktoré neobsahuje celozrnnú múku, ale pšeničnú, tiež nie je vhodné. Tmavé pečivo sa často mylne považuje za zdravé, ale mnohé z nich sú len dofarbované a nemajú nutričné hodnoty potrebné pre správne fungovanie mozgu. Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí.
• Sladkosti a sladké bublinkové nápoje: Obsahujú veľké množstvo cukru, umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať priebeh ADHD. Cukor spôsobuje prudké výkyvy hladiny glukózy v krvi, čo vedie k nárastu nepokoja a hyperaktivity.
• Priemyselne spracované potraviny: Plné umelých prísad a konzervantov, môžu taktiež prispieť k zhoršeniu symptómov ADHD. Uprednostnite potraviny s krátkym zložením. Menej prísad, menej prekvapení.
• Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
• Umelé potravinové farbivá: Zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Konkrétne jedna štúdia sa zaoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Medzi ne patria napríklad: E 102 (Tartrazín), E 104 (Chinolínová žltá), E 110 (Žltá SY), E 120 (Karmín, kyselina karmínová), E 122 (Azorubín), E 124 (Ponceau 4R), E 131 (Patentná modrá).
• Konzervanty (napr. E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty): V kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšujú hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
• Konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá: Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť tieto potraviny.

Strava ako podpora pri poruchách správania

Pravdepodobnosť výskytu poruchy pozornosti sa u detí školského veku pohybuje v rozmedzí 3 až 10 % a vyskytuje sa častejšie u chlapcov. ADD (Attention deficit disorder) je bežná porucha pozornosti bez hyperaktivity. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Druhou výraznejšou poruchou pozornosti s hyperaktivitou je ADHD (Attention deficit Hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické. Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, "kde čo lieta". Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku. Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov. Často býva v triede neobľúbené, bez kamarátov alebo si naopak nájde kamarátov s podobnými problémami.

Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe. Je veľmi dôležité, aby rodičia boli dobrým vzorom pre svoje deti. Nezakazovali im veci, ktoré sami robia. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov. Dôležité je dodržiavať denný režim a časový rozvrh. Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku.

Pomocou vôní môžeme dieťa upokojiť, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie.

Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Do stravy by sme mali deťom zaradiť nenasýtené mastné kyseliny. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou. Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať. Po niekoľkých týždňoch ich postupne skúste zasa nasadiť.

tags: #ako #na #dieta #s #poruchou #spravania