Naučiť dieťa anglicky môže byť zábavná a obohacujúca skúsenosť, ak sa k tomu pristúpi správne. Existuje mnoho metód a prístupov, ako viesť deti k osvojeniu si nového jazyka, pričom kľúčom je vytvorenie podnetného a hravého prostredia.
V škole, v jazykovkách a aj v mnohých jazykových kurzoch sa vôbec neučí podľa toho, ako funguje pamäť. Učí sa akoby naprotiveň princípom fungovania mozgu. Ak sa pýtaš, ako sa naučiť anglicky, toto je ultimátna odpoveď. Absolútne dôležité. Veľa ľudí o tomto vie, ale málokto si naozaj uvedomuje, že bez jazykového prostredia sa jednoducho nemá šancu naučiť plynule hovoriť. Anglicky rozprávať sa nenaučíš biflením slovíčok. Slovenčinu si sa naučil do troch rokov celkom plynulo. Ak si to zvládol sám, tak to vieš zopakovať aj znovu.
Darmo sa učíš slovíčka, keď ony dostávajú úplne iný význam, ak sú použité vo vetách. Možno si pamätáš zo školy, keď si nechápal, ako môže mať nejaké slovíčko 30 významov. Alebo keď ti dokonca učiteľka prikázala sa ich všetky naučiť. To isté aj slovníky. Vyhodia ti 10 významov. Uč sa celé frázy a vety. Slovíčka sú fajn, pokiaľ ti bez nich uniká význam fráz. Ale na rozprávanie potrebuješ vedieť frázy. Na vyjadrenie skoro všetkého, čo potrebuješ, ti stačí 2000 najpoužívanejších anglických slov. Radšej si precvičuj plynulé rozprávanie.
Nikto z nás si nepamätá, koľko úsilia a námahy sme, ako batoľatá vložili do toho, aby sme sa naučili chodiť, rozumieť a rozprávať. Každý rodič si však (dúfam) pamätá, na tú detskú frustráciu, keď dieťatko niečo chce a nikto mu nerozumie, keď sa chce postaviť a chodiť a nejde mu to. Nútil nás niekto, aby sme sa naučili rozprávať a chodiť? Nie, nikto. Áno, prostredie. Teda, čo musíme spraviť, je vytvoriť vhodné prostredie a zbytok už ide sám.
Drvivá väčšina z nás nekráča dokonale ani nehovorí dokonalou slovenčinou. A počas nášho života sme mnohokrát zmenili a prispôsobili našu chôdzu ako aj náš jazyk (Ja určite). Ak teda nemusíme byť dokonalí v našej materčine ani chôdzi, nemajme obavy byť nedokonalí v cudzom jazyku.
Na strednej škole som mal spolužiaka Stana. Na hodine nemčiny sme preberali minulý čas. Stano sa odrazu prihlásil a hovorí: „Pani učiteľka! Ale Nemci to takto nepovedia. Oni to povedia takto!“ A milý Stano použil jednoduchý minulý čas (bez haben/ist). Celá trieda sme na neho čučali aj s našou nemčinárkou, ktorá ho duchaprítomne pochválila a neurazila sa. Rešpekt. Pýtam sa Stana: Odkiaľ to „kua“ vieš Stano? A Stano vraví, že majú satelit a celé detstvo pozerá telku v nemčine. Týmto môjho spolužiaka Stana srdečne pozdravujem, ak by sa náhodou tento článok k nemu dostal. Stanovi rodičia neboli nemčinári. Sľúbil som si, že raz, až budem mať deti, presne toto spravím, aby sa nemuseli v škole trápiť. Lebo ja som sa trápil a angličtinu aj nemčinu som sa naučil až v Anglicku a Nemecku.
Ako liberálny rodič sa snažím držať jednej zásady: Jediný, koho môžem do niečoho nútiť, som ja sám. Máme doma jedno pravidlo. Naša dcérka pozerá rozprávky a seriály na YouTube od dvoch rokov, len v anglickom jazyku. A ak spolu trávime čas pri filme ako rodina, platí rovnaké pravidlo. Len angličtina. Tá podmienka nie je taká krutá, ako sa zdá. Televízor doma nemáme. O problém menej. Sadal naň len prach. Naša dcéra si na rozprávky v angličtine z YouTube veľmi rýchlo zvykla a v súčasnosti už iné ani nechce. V angličtine je neporovnateľne väčší aj kvalitnejší výber. Rozumie aj rozpráva stále viac a viac. Už sme sa presunuli od kreslených rozprávok k filmom. Sledujeme spolu rôzne dobrodružné a rodinné filmy. Spolu s ňou sa zlepšujeme a učíme aj my - rodičia. Sme spolu na jednej lodi. Nie. Pozeráme také rozprávky, aké máme k dispozícii. Rozhodli sme sa mať k dispozícii anglické. Naša dcérka ich chce pozerať, má motiváciu a vlastnú túžbu rozumieť. My jej v tom nebránime. Spýtam sa inak. Je to nútenie dať dieťaťu k dispozícii zdravú, nutrične bohatú stravu miesto čokolády? Nebojte sa toho. Jedného dňa, Lily mala 4 rôčky, sme spolu sledovali Ben&Holly (naša spoločná obľúbená rozprávka). Wise Old Elf vysvetľoval, prečo hviezdy vidieť len v noci a cez deň nie. -To je zaujímavé, rozumieš im? -Fakt? A ja som ostal paf. Začínali sme s rozprávkami, kde sa takmer nehovorí (Máša a medveď) a teraz v siedmych rokoch sme pri dobrodružných a rodinných filmoch.
Ak sledujeme seriály či filmy v cudzom jazyku, učíme sa rozumieť rovnakým spôsobom, ako sa učíme náš rodný jazyk. Kontextovo prikladáme slovám význam. To, čo vidíme, náš mozog spája s tým, čo počujeme. Pomaličky kúsok po kúsku ani sa nenazdáme a odrazu rozumieme všetko. Nik nás do toho netlačí. Sami chceme rozumieť. Náš mozog sa na pozadí snaží, vytvára kombinácie, prepojenia, dáva veciam zmysel, často bez toho, aby sme si to uvedomovali alebo sa nútili. Jediné k čomu sa musíme premôcť je začať a nevzdať sa, ak sme na začiatku frustrovaní z toho, že nerozumieme ani prd.
Sledovanie filmov a rozprávok v angličtine je základ. Aby sme získali celý dom, potrebujeme ešte steny, dvere, okná a strechu. Ak ste, teda ešte nečítali môj kompletný návod v angličtine možno vás zaujme. Volá sa Ja, liberálny rodič: English is easy Csaba is dead!
PS: Týmto článkom nechcem nijak znížiť dôležitosť a úlohu školy, profesionálnych lektorov a učiteľov cudzích jazykov. A najobľúbenejší film je suverénne Jumanji. Raz darmo.
Kedy začať s výučbou angličtiny?
V dnešnej dobe existuje veľké množstvo príležitostí, kde a ako učiť deti cudzí jazyk. Každý rodič si vyberá podľa vlastného uváženia a predovšetkým podľa odporúčania iných rodičov. Ako čo najefektívnejšie vyučovať angličtinu v materskej škole a v mladšom školskom veku porozprávala v Českom rozhlase lektorka a učiteľka Mgr. Sylvia Doláková.
„Často sa rodičia pýtajú, kedy začať s výučbou jazykov. Lepšie je však položiť si otázku, dokedy sa to má stihnúť so začatím výučby. Najlepšie výsledky dosiahneme s dieťaťom vtedy, keď ho cudzí jazyk začneme učiť do jeho siedmich rokov, najlepšie medzi štvrtým až siedmym rokom života“ upozorňuje rodičov Sylvia Doláková.
Lektorka navrhuje rodičom, aby pokojne aj od pol roka púšťali deťom uspávanky nielen v materinskom jazyku, ale aj v angličtine. Cieľene sa však deťom stačí cudziemu jazyku venovať od štyroch rokov. Netreba sa obávať toho, že by sa výučbou cudzieho jazyka narušilo vnímanie materinského jazyka. Psychológovia prišli na to, že každý jazyk vníma dieťa oddelene. „Keď sa dieťaťa niečo spýtate v materinskom jazyku, zareaguje napríklad po slovensky. Keď sa ho niečo opýtate anglicky, zareaguje po anglicky,“ radí rodičom Sylvia Doláková.
Ak každý z rodičov hovorí iným jazykom, je dobré, keď napríklad otec rozpráva len anglicky a mama slovensky. Dieťa si postupne na to zvykne. Nie je dobré, keď sa zrazu začne mama prihovárať dieťaťu tiež po anglicky. Táto situácia v útlom detstve môže dieťa zneistiť.
Žiadne učenie ako v škole
Sylvia Doláková tiež upozorňuje na to, že prvé dva roky vo výučbe angličtiny by deti mali jazyk len počúvať a ústne komunikovať. Nemali by písať, čítať a nemali by pracovať s učebnicami. Toto sa však v školách veľmi nedodržuje. „Čítať a písať sa dokáže človek naučiť v akomkoľvek veku, ale počúvať a komunikovať sa najlepšie učí v ranom veku,“ dodáva Sylvia Doláková.
Dieťa sa dokáže najlepšie naučiť jazyk v konkrétnej situácii. Je dobré, keď si zvuk môžu spájať s činnosťou. Je tiež vhodné, keď im dáme do rúk aj skutočné predmety, ktoré sa v komunikácii spomínajú. Takto môžu vnímať viacerými zmyslami. V materskej škole je dobré pracovať s rôznymi riekankami, básničkami a pesničkami, a to aspoň dvakrát do týždňa, ideálne by bolo každý deň. Ak využívame melódiu, dieťa si vie zapamätať veľké množstvo obsahu. Práve melódia ho vedie k tomu, aby jazyk používalo. Potom je dobré vytlieskávať slabiky alebo sa hrať rôzne hry. Niekedy majú deti pocit, že je to všetko len také hranie so slovíčkami, ale práve vtedy sa najviac naučia.
Sylvia Doláková odporúča tiež, aby deti pozerali rozprávky v angličtine. V materskej škole je potrebné dať jasne najavo nejakým spôsobom, že sa ide komunikovať v angličtine. Učiteľky môžu na to používať rôzne symboly. Napríklad si môžu obliecť niečo, v čom komunikujú s deťmi len v angličtine alebo si dajú nejaký odznak či šál. „Dobré je s deťmi postupovať pomaly, zbytočne nič neurýchľovať, dôležité je, aby deti slovám rozumeli a neustále si ich opakovali,“ upozorňuje Mgr.
Cudzí jazyk zvládnu aj dyslektici
V dnešnej dobe pribúdajú deti, ktoré majú problémy s dyslexiou. Deti s dyslexiou mávajú problémy nielen s materinským jazykom, ale aj s osvojením cudzieho jazyka. Ale aj napriek týmto problémom sa ho môžu naučiť.
Pre dyslektikov sú tiež veľmi vhodné piesne, pretože im pomáhajú pri zapamätávaní toho, čo sa majú naučiť. Veľmi dobrá metóda je tá, pri ktorej deti vyhľadávajú slovíčka, ktoré začínajú a končia na rovnaké písmeno. Učia sa tak vnímať konkrétne hlásky, s ktorými práve dyslektici často mávajú problém. Dyslektikom môžeme pomáhať aj tak, že si pre nich pripravíme karty s obrázkami, podľa ktorých potom môžu rozprávať dej. Učia sa tak súvisle vyjadrovať. Do veku sedem rokov sa dá dyslektikom najlepšie pomôcť práve rozvíjaním už spomínanej komunikácie a aktívneho počúvania. Cudzí jazyk sa im dobre učí aj na základe rôznych príbehov.
Prípadová štúdia: Monika a jej dcéry
Monika Voráčová má dve krásne dcérky vo veku 3 a 5 rokov a s rodinou žije v Brne. V roku 2018 na jednom z mojich webinárov vyhrala môj videokurz Majster jazykov a s radosťou sa podľa neho pustila do španielčiny. Keď však videla, ako krásne metódy z Majstra jazykov fungujú pre ňu, rozhodla sa, že podľa nich začne učiť po anglicky svoju (vtedy trojročnú) dcérku Gábi. Po dvoch rokoch sa mi ozvala s nahrávkou, aby mi ukázala, aké parádne výsledky malá Gábi dosiahla. Keď som si to pustila, skoro som odpadla! A keďže sa ma často pýtate, či môžete moje metódy uplatniť aj pre deti, spravila som s Monikou rozhovor o tom, akým spôsobom sa s Gábi učí angličtinu.
Monika, keďže po anglicky vieš dobre, Majstra jazykov si využívala hlavne pre španielčinu, ktorú si potrebovala zlepšiť. Ako si Majstra využila pre seba? Hodně jsem se zaměřila na poslech, poslouchala jsem na YouTube Español con Juan, našla jsem i Podcasty stejného autora v aplikaci Podcast Addict. Na mluvení jsem si našla jednu maminku na mateřské z Kolumbie, ktorá také zrovna sháněla nějakou maminku, která ji bude učit češtinu výměnou za španělštinu. Scházely jsme se pravidelně a každý týden jsme si promyslely strategii, jak a o čem budeme konverzovat. Nakonec jsme spolu mluvily oběma jazyky současně. 🙂 Diana mluvila pouze česky a já jsem odpovídala pouze španělsky.
Ľudia sa ma často pýtajú, ako môžu moje metódy využiť na angličtinu pre deti. S dcerou jsem s angličtinou začala ve věku 3 let. Začaly jsme poslechem písniček, říkadel, básniček a pod. Všechny materiály jsme zprvu získávaly na YouTube. Později, když jsme některé písničky již znaly, jsem se snažila najít knihy, ve kterých by tyto písničky byly vytištěné a my si je mohly zpívat i bez připojení k internetu. Poté jsem navštívila místní knihovnu, kde je oddělení pro děti s knihami v cizích jazycích. Knihy, které se nám líbily, jsem poté koupila. Máme i pár bilingvních pohádek, ze kterých českou verzi čte taťka a anglicky čte mamka. Další metoda, kterou využíváme, je „nahrávání se“. Nahrávám občas dceru, když „čte“ knihu, resp. vypráví příběh dle obrázků, jelikož číst ještě neumí, ale když některou knihu máme opakovaně přečtenou, tak ji již dokáže sama převyprávět. Toto vyprávění si občas nahráváme. Máme to na památku, ale taky na motivaci. Zde je nahrávka, jak dcera vypráví její oblíbenou knihu „Nina Nina Ballerina“ po paměti a podle obrázků.
Angličtinu se společně učíme každý den. Konkrétně čteme anglické knihy denně před spaním. Pomáhá nám i tatínek. Má sice angličtinu na úrovni B1, ale čte s dětmi před spaním knihy také. Případně, když máme ke knize i CD, tak jen otáčí strany dle vypravování z CD. Další velmi užitečné aktivity jsou především v setkávání s cizinci. Třicet minut denně posloucháme anglické CD v autě na cestě do/ze školky. Ve školce využíváme kroužek angličtiny. Paní učitelka chválí obě dcery, že všechna probíraná látka je pro holky velmi snadná a všechno již umí. Kromě toho se holky dívají na anglické pohádky na tabletu, např. Peppa Pig. Po 2 letech společného snažení se Gábi dokáže domluvit s rodilým mluvčím o základních věcech. Pokud čteme knihu, dokážeme se bavit o tom, co vidíme na obrázku, proč se daná situace stala, co si o tom myslíme, co je dobré/špatné atd. Dokáže konverzovat na jakékoliv téma přiměřené věku.
Chtěla bych občas zajet na výlet do zahraničí, alespoň do blízkého Rakouska, kde češtinu neuslyšíme a dcera bude moct zkusit mluvit s lidmi třeba v obchodě nebo na hřišti anglicky. (Zatím jsme s dcerami byli v zahraničí pouze v Chorvatsku, kde dcera mluvila denně na pláži s lidmi anglicky a každý ji velmi obdivoval a zdá se mi, že ji to velmi motivovalo. Navíc viděla, že každý mluvil anglicky a brala tedy automaticky, že „musí“ taky umět anglicky, aby se s každým mohla pozdravit a promluvit. Dokonce se velmi divila, že někdo anglicky neumí. Koupila jsem jí taky diář, který si sama vybrala a do něj si zapisuje zelené smajlíky, když jsme v daný den spolu četly a červený smutný smajlík, pokud jsme nečetly. V knize „7 Steps to Raising a Bilingual Child“ jsem si přečetla skvělý tip - že je fajn mluvit s dítětem v cílovém jazyku i po telefonu! Začnu zkoušet s dcerou telefonovat anglicky. Učme svoje děti cizí jazyky, i když nejsme na vysoké úrovni. Monika, ďakujem ti krásne za rozhovor, verím, že v ňom našli množstvo podnetov súčasní aj budúci rodičia, ktorí chcú svoje deti vychovávať dvojjazyčne. A o tvojich motivačných metódach ani nehovorím! Diár so smajlíkmi a pochvala od okolia sú naozaj silnými motivátormi a verím, že aj vďaka nim, bude Gábi angličtina baviť aj naďalej a bude ju mať ako druhý rodný jazyk. A vy ostatní, ak hľadáte metódy na angličtinu či iný jazyk pre deti, určite si vezmite príklad z Moniky a Gábi, myslím, že na to idú veľmi dobre. Ako vidíte, Majster jazykov pomôže s cudzím jazykom nielen dospelým, ale so správnym prístupom ho môžete využiť aj pre deti.
Metódy výučby angličtiny pre deti
Angličtina je veľmi užitočný jazyk a jej osvojenie si v mladom veku uľahčuje ďalšie učenie a pri dospievaní poskytuje veľa výhod. Výučba angličtiny pre deti však môže byť náročná úloha, najmä pre tých, ktorí sami nie sú rodenými hovoriacimi. Kľúčom k úspechu pri výučbe angličtiny pre deti je zábavné, pútavé a efektívne učenie.
Doučovateľ pomôže vášmu dieťaťu s učením a zároveň zlepší proces učenia a sebadôveru u vášho dieťaťa. Začnite so základmi, ako je slovná zásoba a gramatika, a zaraďte zábavné a pútavé aktivity, ako sú hry a príbehy, ktoré pomôžu deťom rozvíjať ich znalosti angličtiny. Aby sa deti cítili istejšie a motivovanejšie, je potrebné používať vizuálne pomôcky, podporovať konverzáciu a vytvoriť pozitívne učebné prostredie. Medzi ďašie pozitívne faktory patrí samostatné učenie a odmeňovanie pokroku, vďaka čomu budú deti úspešne napredovať vo vzdelávaní v anglickom jazyku.
Pri výučbe angličtiny pre deti je dôležité, aby boli hodiny jednoduché, stručné a zrozumiteľné. Vyhnite sa používaniu zložitej slovnej zásoby alebo gramatických štruktúr a namiesto toho sa zamerajte na budovanie základných zručností. Ak dieťa ešte len začína s výučbou, zadajte mu niekoľko jednoduchých, základných úloh a učebných cieľov. objekty. záujem a motiváciu dieťaťa.
Môžete napríklad hrať hry na budovanie slovnej zásoby, ktoré deťom pomáhajú precvičiť si nové slovíčka. Deti sa učia vizuálne, takže používanie vizuálnych pomôcok, ako sú kartičky, plagáty, filmy alebo videá, môže pomôcť upevniť slovnú zásobu a zlepšiť zapamätanie. Vizuálne pomôcky môžu tiež pomôcť deťom ľahšie pochopiť význam a použitie nových slovíčok. Môžete napríklad použiť kartičky, ktoré deťom pomôžu naučiť sa nové slovíčka, a potom ich na upevnenie porozumenia slovíčok môžete preskúšať. Používanie vizuálnych pomôcok je tiež skvelý spôsob, ako urobiť hodiny angličtiny pre deti zábavnými a interaktívnymi.
Podnecovanie ku konverzácii je dôležitou súčasťou pomoci deťom pri rozvíjaní ich rečových a posluchových zručností. Môžete sa s dieťaťom zapojiť do rozhovoru o témach, ktoré ho zaujímajú, a povzbudiť ho, aby kládlo otázky a podelilo sa o svoje myšlienky a názory.
Vytváranie pozitívneho učebného prostredia je pre úspech dieťaťa pri učení sa jazykov nevyhnutné. Podporujte komunitu: Dieťa zostane motivované aj v prípade, keď podporujete spoluprácu s ostatnými deťmi. Ak chcete svoje dieťa zapísať do kurzu angličtiny v blízkosti miesta vášho bydliska, môžete si ich vyhľadať na internete, vyhľadaním kurzu angličtiny alebo lekcií “vo vašom meste" (napr.
Podporujte pozitívny postoj k učeniu sa jazykov: Podporujte dieťa v tom, aby vnímalo učenie sa jazyka ako zábavu a príjemnú skúsenosť.
Podporovanie samostatného učenia je dôležitou súčasťou pomoci deťom pri rozvíjaní ich jazykových schopností. Dieťa môžete povzbudiť, aby samo skúmalo a objavovalo anglický jazyk, napríklad čítaním anglických kníh, sledovaním anglických videí a počúvaním anglických zvukových nahrávok. Samostatné učenie môže deťom pomôcť rozšíriť si slovnú zásobu, precvičiť si zručnosti čítania a počúvania a rozvíjať porozumenie anglickému jazyku.
Deti budú s väčšou pravdepodobnosťou pokračovať v učení, ak sa budú cítiť ocenené a odmenené za svoj pokrok. Zvážte odmeňovanie dieťaťa za jeho úspechy v angličtine, či už formou pochvaly, nálepiek alebo iných stimulov. Dieťaťu môžete dať napríklad nálepku alebo certifikát za každé absolvovanie lekcie alebo môžete jeho pokrok osláviť tým, že ho vezmete na zmrzlinu alebo výlet. Odmeňovanie pokroku je účinný spôsob, ako pri učení angličtiny deti motivovať a povzbudiť.
Slovná pochvala: Pochválte slovne a dajte najavo uznanie za dobre vykonanú prácu.
Na záver možno povedať, že výučba angličtiny pre deti môže byť obohacujúcou a príjemnou skúsenosťou pre rodiča aj dieťa. Ak budú hodiny jednoduché a začnete so základmi, ako sú jednoduché slovíčka, napríklad farby a zvieratá, a zaradíte do nich zábavné a pútavé aktivity, napríklad hry a príbehy, deti si s väčšou pravdepodobnosťou udržia záujem a motiváciu k učeniu a rýchlejšie si rozvinú svoje znalosti angličtiny. Používanie vizuálnych pomôcok, povzbudzovanie ku konverzácii a vytváranie pozitívneho učebného prostredia deťom pomôže, aby sa cítili istejšie a motivovanejšie pri učení. Doučovateľ môže vášmu dieťaťu pomôcť s učením a predstavuje skvelý spôsob, ako zvýšiť jeho pokrok a sebadôveru. Ak hľadáte doučovateľa angličtiny, špecializované webové stránky na doučovanie vám umožnia vyhľadať doučovateľov v blízkosti miesta vášho bydliska.
4 tipy na výučbu angličtiny ako cudzieho jazyka pre deti
Touto otázkou sa zaoberala už pred mnohými rokmi učiteľka a spoluautorka metódy Jolly Phonics, pani Sue Loyd.„Aby sa dieťa naučilo správne čítať a písať v angličtine, je potrebné rozumieť dvom odlišným, ale rovnako dôležitým zručnostiam, a to čítaniu slov (dekódovaniu, spájaniu hlások do slov) a porozumeniu (slovu, ktoré dieťa prečítalo)“.Porozumenie sa rozvíja prirodzene, ako pri učení rôznych jazykov, najlepšie cez rozprávanie a počúvanie, keď sú deti malé. Ale slovná zásoba sa rovnako zlepšuje cez čítanie. Na druhej strane, dekódovanie jednotlivých hlások v slove, je potrebné sa učiť systematicky cez program, akým je napríklad Jolly Phonics. Momentálne sa v školách deti učia rozoznávať niektoré hlásky v slovách a uplatňujú ich výslovnosť v iných slovách (napr. sh, ch, th), ale ich spájanie do slov, nie je až tak prepracované. So spájaním jednotlivých hlások do slov, ktoré sa v angličtine nazýva blending, by sa malo začať čím skôr, keď sa deti naučia rozoznávať už prvé hlásky.
Ako sa číta s metódou Jolly Phonics?Predstavte si, že by ste svojmu žiakovi ukázali kartičku, kde by mal obrázok hríbika a pod ním názov mushroom. Ako by prečítalo toto slovo, keby ho predtým nikdy nepočulo a nevidelo? Žiaci, ktoré sa učia metódou Jolly Phonics dekódujú, rozoznávajú jednotlivé hlásky v slovách. V slove mushroom by dekódovalo 6 hlások (m-u-sh-r-oo-m) a prečítalo by toto slovo i keby sa nikdy predtým s týmto slovom nestretlo. Akonáhle žiaci používajú túto techniku blending (spájanie jednotlivých hlások do slov) niekoľkokrát, slovo je im známe a blending požívajú len na slová, s ktorými sa nikdy predtým nestretli.
