Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Kľúčové funkcie placenty
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.
Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
8: pôrod- III. doba pôrodná (placenta), IV.doba pôrodná (úzke popôrodne obdobie
Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Placenta je dočasný orgán slúžiaci na prenos kyslíka a živín z krvného obehu matky k plodu a oxidu uhličitého a splodín metabolizmu od plodu do krvného obehu matky. Donosená placenta má zvyčajne kruhový alebo oválny tvar, priemer cca 20 cm, hrúbku cca 3 cm, hmotnosť asi 500 g. Na placente popisujeme stranu materskú a fetálnu. Fetálna strana je lesklá, pokrytá plodovými blanami (chorión a amnión), tu môžeme pozorovať cievnu kresbu, ktorá ústi do pupočníka. Nazýva sa to strom života. Pupočník je povrazec a spája plod s placentou. U donosenej gravidity má dĺžku medzi 20 cm a 150 cm, väčšinou cca 50 cm. Je lesklý, pretože je obalený blanou amnión.
Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú pohybovať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná.
Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky. Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati.
Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach, konštatuje sa retencia placenty (používa sa aj termín placenta adherens). Rukou v maternici sa odlučuje placenta od steny maternice a vyberie sa cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime.
Využitie placenty
V dnešnej dobe sa stále skúma pôsobenie placentárnych kmeňových buniek a ich účinku na liečbu rakoviny, poškodených orgánov a ich široké využitie pre ich liečivý účinok. Na spracovanie placenty existuje niekoľko spôsobov. V dnešnej dobe je možné si dať vyrobiť výživné tabletky, ktoré obsahujú výživné látky. Cieľom je zmierniť popôrodnú depresiu a zlepšenie produkcie mlieka. Dokonca niektoré mamičky aj jedia svoju placentu, pripravujú z nej pokrmy, alebo ju vysušia a využívajú napr. do polievok ako vývar, alebo si spravia placentový kokteil. Vyrábajú sa aj rôzne tinktúry alebo esencie pre matku a dieťa. O jej blahodarných účinkoch vie aj kozmetický priemysel, ktorý využíva placentu na rôzne prípravky a krémy na pleť pre mladistvejší vzhľad pleti, ktorý má neuveriteľné účinky pre svoje regeneračné schopnosti. Taktiež na výrobu prípravkov proti vypadávaniu vlasov, balzamov na pery.
V rôznych kultúrach sa s ňou zaobchádzalo podľa rituálov alebo povier. V kultúre východného Slovenska bola placenta považovaná za liečivý prostriedok pre jej liečivý účinok. Fliačiky novorodenca boli ňou potierané, aby vybledli. Potom bola hneď zakopaná do zeme ďaleko od ľudí. V českej ľudovej kultúre bola placenta považovaná taktiež za liečivý prostriedok, hlavne u prvorodičky. Potierali sa ňou znamienka novorodencov, aby obledli a ženy ju používali ako skrášľovací prostriedok. Zvykom bolo aj jej zakopanie na záhrade, alebo zahrabanie do hnojiska. Niekedy bola spálená v bielej plienke, čo malo chrániť pred všetkým zlým.