Ako naučiť dieťa chodiť

Máate doma dieťatko, ktoré sa práve snaží urobiť svoje prvé kroky? Deti zvyčajne začínajú chodiť okolo svojich prvých narodenín. Prvé samostatné kroky dieťatko začína robiť v rozmedzí 10-16 mesiacov. Je dôležité si uvedomiť, že psychomotorický vývoj je geneticky zakódovaný, to znamená, že naozaj nie je nič potrebné dieťatko nútiť. Zdravé dieťatko sa naučí chodiť bez pomoci okolo 10 až 18 mesiaca života. Každé dieťa je iné a vaše môže liezť aj chodiť bez ujmy aj napriek chodítkam a vodeniu za ruky. Jednoducho. Do ničoho ich nenúťte, ak vidíte progres, zatlieskajte im. Podporte ich a ukážte im, že vidíte ich pokroky a tešíte sa z nich. Na všetko existuje správny čas a každé dieťa je jedinečné. Platí to pri odstavení kojenia, zahodení plienky, sedenia, lezenia aj chodenia.

Kedy začína dieťa chodiť?

Dieťatko okolo svojich prvých narodenín prechádza dôležitým míľnikom svojho života. Postaví sa na svoje nôžky a začne robiť prvé kroky. Aj keď sa mamičky často boja, že ich drobček ešte nechodí, lebo rovesníci už áno, nemajte hlavu v smútku. Je to veľmi individuálne. Niektoré deti chodia už v 11. mesiacoch, iné až v 15. Deti sa v priemere naučia chodiť medzi 8. a 15. mesiacom života. Väčšinou teda okolo prvého roka. Ak susedova jedenásťmesačná Natálka chodí a váš Filipko má už 13 mesiacov, ale na nožičky sa stále neponáhľa, nevadí. Chôdza je vrcholom psychomotorického vývoja dieťaťa do jedného roka života. Hneď ako dieťa oslávi jeden rok väčšina rodinných príslušníkov a známych sa začnú dopytovať, či už dieťa chodí. Aj sami novopečení rodičia horia nedočkavosťou, kedy ich dieťa urobí prvé kroky. Opäť si je treba uvedomiť, že dieťa dosahuje míľniky kontinuálne vlastným tempom a spôsobom. I keď sa o rozvoji pohybu učíme z učebníc, u každého dieťaťa sa pohyb rozvíja jedinečne a v mnohom rozvoj pohybu závisí od osobnosti dieťaťa.

Niektoré deti sú zvedavé, neustále skúmajú a reagujú na zmyslové podnety - zvuky, vône, výhľady i chute. Nevedia obsedieť a na vlastné sa postavia skôr ako je priemer. Iné deti sú pokojnejšie a pohodlnejšie a radšej si počkajú kým ľudia a predmety k nim dôjdu samé a zapájajú sa len do tej miery, ktorá im vyhovuje. V takom prípade, rodičia musia svoje deti podporiť a jemne postrčiť k skúmaniu a nadobúdaniu hrubej i jemnej motoriky a dokonca k rozvoju reči.

Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky. Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov.

„Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová, ktorá mamám radí aj na svojom instragramovom profile detska_doktorka.

Ako podporiť dieťa v učení chôdze

V tomto článku sa pozrieme na to, ako svoje dieťa podporiť k samostatnej chôdzi nenásilným, prirodzeným a hravým spôsobom.

Tipy na rozvoj samostatnej chôdze

1. Chôdza naboso

   Dieťatko by sa malo učiť chodiť bosé, bez topánok. Pretože chodenie bez topánok rozvíja svaly na chodidlách a členkoch. Posilňuje klenby nôh zlepšuje koordináciu a rovnováhu. Bosá chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla. Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu. Takže vyzujte sa aj vy a pridajte sa k svojmu dieťaťu ku chôdzi naboso na tráve, piesku, mäkkých podložkách či drevenej podlahe, možností je mnoho! Chôdza naboso má mnoho zdravotných benefitov, tak pre deti, ako aj dospelých. Nerovný povrch, ktorému sa chodidlo musí neustále prispôsobovať a nachádzať rovnováhu podporuje silu a funkciu svalov na chodidlách, čo sa ďalej prenáša do celého tela. Samozrejme, ak je chladnejšie, nasaďte dieťaťu ponožky, prípadne používajte barefootové topánky. Cvičte bez topánok, chodenie naboso. Naučiť sa chodiť bez topánok im môže pomôcť rozvíjať svaly na chodidlách a členkoch. Chôdza naboso pomáha posilňovať ich klenby a zlepšuje rovnováhu a koordináciu. Umožňuje im tiež cítiť zem pod nohami, čo im pomáha vnímať, kam idú, namiesto toho, aby sa pozerali na nohy a nie pred seba. Chodenie naboso nielen pomáha pri chôdzi, ale je to skvelý zmyslový zážitok aj pre vaše dieťa. Všetky nervové zakončenia v spodnej časti ich chodidiel pocítia rôzne povrchy a textúry. Tieto zmyslové signály sa posielajú do mozgu a poskytujú chodidlám väčšiu pozornosť.

   Prvé topánočky dieťatka by mali byť barefoot, pretože tie najlepšie kopírujú detskú nožičku.

2. Presuňte obľúbené hračky

   Presuňte hračky a predmety zo zeme na police vo výške dieťaťa, prípadne ďalej od priestoru, kde sa dieťa zvykne hrávať. Umiestnite ich do rôznej výšky a predmety, ktoré má vaše dieťa najradšej skúste dať na miesto, ktoré je preň najväčšou výzvou. Tak bude vaše dieťa nútené postaviť sa na špičky a natiahnuť sa rukami za predmetom, prípadne si čupnúť. Možno pritom padne a bude nútené pohyb zopakovať i niekoľkokrát. Dôležité je, aby muselo pri naťahovaní sa za obľúbenými hračkami vynaložiť určité fyzické úsilie a prekonávať pohybovú výzvu, ktorá je preň mimoriadne dôležitým tréningom.

   Hľadanie pokladu: Prilepte hračky a predmety na stenu maliarskou páskou. Umiestnite ich blízko úrovne očí, aby na ne museli siahnuť v stoji. Umiestnite pásku voľne na stenu, aby ju mohli odstrániť. Akonáhle chytia predmet, budú ho chcieť preskúmať.

   Potrebujete pásku, niekoľko predmetov a stenu. Rôzne predmety, ktoré upútajú pozornosť vášho dieťatka prilepte na stenu do výšky očí, tak aby tieto predmety mohlo dieťa chytiť jedine v stoji.

3. Loptičky a bubliny

   Používajte bublifuk, lopty či balóny - dieťa sa za nimi bude musieť naťahovať a otáčať, takže sa naučí menej sa spoliehať na hornú časť tela a viac zosilnieť v spodnej časti tela. Naučí sa udržať rovnováhu dynamicky, pričom zosilnie v hornej časti tela a tiež dokáže udržať rovnováhu v nohách.

   Usporiadajte popoludňajší bublifuk festival: Fúkanie a naháňanie bublín je zábava v každom veku, ale tie najmenšie dokážu naháňať tie magické plávajúce guličky vo vzduchu celé hodiny. Zabávajte sa s nimi vo vnútri aj vonku tým, že pomocou bublín rozhýbete ich ruky a nohy.

4. Obojručný úchop

   Zapájajte u dieťaťa obidve ruky naraz. To znamená, že v každej ruke môže držať hračku, aby sa jeho fokus preniesol z horných končatín, o ktoré by sa mohlo opierať a pridŕžať a presunúť ho viac do nôh. Prípadne ide o jeden predmet, pri ktorom musí zapojiť obidve ruky. Môže ísť o hudobné vajíčka do každej ruky, alebo veľkého plyšáka, ktorého musí držať oboma rukami. Ani sa nenazdáte a takýmto spôsobom bude vaša ratolesť stáť samostatne a postupne aj chodiť.

   Dajte deťom dva predmety naraz: Táto činnosť je skôr na to, aby sa postavili samostatne. Samostatné státie si však vybuduje sebadôveru a silu, ktorú potrebujú na chôdzu. Kým sa hrajú pri stole, gauči alebo niekde, kde sú ich hračky vo výške očí, uistite sa, že majú dva predmety, z ktorých budú nadšené. Keď sa rozhodnú preskúmať oba predmety naraz, pomôže im to pustiť sa z povrchu, ktorý ich drží.

5. Drepy

   Vytvorte dieťaťu príležitosť na zdvíhanie sa zo sedu do stoja. Mnoho detí sa do stoja vytiahne rukami a silou hornej časti tela. Ak však dieťa umiestnite do voľného priestoru bez možnosti sa chytiť, bude nútené nájsť inú pohybovú stratégiu. Či už využijete malé stolčeky a fitlopty na sedenie, alebo podlahu.

6. Hračky s kolieskami

   Využite dynamickú oporu, napríklad v podobe autíčka alebo kočiarika, ktoré bude dieťa tlačiť. Naučí sa udržať rovnováhu a presúvať sa z miesta na miesto s dynamickou oporou. Opäť ďalší skvelý spôsob ako hrou podporiť svoje dieťa k tomu, aby sa viac spoľahlo na svoje nohy a menej na hornú časť tela, ďalej aby sa u dieťaťa zlepšila dynamická stabilita a opora a schopnosť sa presúvať z miesta na miesto samostatne.

   Pomôcky na chodenie: Táto hračka deťom poskytuje dostatočnú oporu pri tlačení pri chôdzi. Aj keď im poskytuje podporu, stále umožňuje trénovať zručnosť samostatnej chôdze.

   Tlačenie nábytku: Deti v tomto veku dokážu prenášať nábytok po dome a budete prekvapení, aké sú silné. Niektoré deti rady tlačia stoličky, iné malé stolíky a podobne. Uistite sa, že drobný nábytok je zospodu ťažší, aby sa na ne nemohol prevrátiť alebo spôsobiť ich pád. Pri presúvaní nábytku vždy dohliadajte na deti.

7. Schody

   Využite schody, teda chôdzu do schodov, o ktorej máme samostatný článok. Vďaka tomu sa dieťa naučí koordinovať hornú a spodnú časť tela a zosilnejú mu svaly.

8. Zmena prostredia

   Berte svoje dieťa na nové miesta, zmeňte prostredie! Každé nové prostredie je pre dieťa novou výzvou a prináša nové zážitky. Stretnutie s vrstovníkmi, prípadne staršími deťmi je takisto skvelou motiváciou a príležitosťou sa učiť novému.

9. Podpora prikrývkou alebo šatkou

   Zrolujte prikrývku alebo šatku a položte ju cez ich hruď a pod ruky. Držte konce prikrývky za nimi. Postupne presúvajte hračky na povrchy, ktoré ich povzbudzujú, aby sa počas hry pokúsili prejsť do stojacej polohy. Ak napríklad presuniete hračku na pohovku, kým sú na zemi, môžu sa chcieť postaviť, aby sa s hračkou mohli hrať. To im pomôže rozvíjať silu a rovnováhu, aby stáli bez podpory.

10. Plavba popri nábytku

    Deti môžu trénovať chôdzu „prechádzkou“ tam a späť popri pohovke alebo krátkej lavici. Postavte ich vedľa pohovky a nechajte ich držať sa jednou rukou, zatiaľ čo vy držíte ich druhú ruku pre rovnováhu. Pomaly sa pohybujte tam a späť pozdĺž nábytku a trénujte chôdzu. Čoskoro vám pustia ruku, aby si činnosť precvičili samy. Ak potrebujú motiváciu, môžete umiestniť ich obľúbenú hračku na jeden koniec pohovky.

    Najbežnejšie je, že deti začínajú chodiť popri nábytku. Postavte dieťa vedľa nábytku a nechajte ich držať sa jednou rukou, zatiaľ čo vy držíte ich druhú ruku pre rovnováhu. Pomaly sa pohybujte tam a späť pozdĺž nábytku a trénujte chôdzu.

11. Motivácia a oslava

    Nakoniec nezabudnite osláviť každý pokus a to povzbudí vaše deti, aby urobili viac pokusov, kým sa to nenaučia. Všetci potrebujeme trochu motivácie, aby sme mohli robiť veci, aby sme oslavovali každé malé víťazstvo, či už sú to dva kroky alebo dokonca len pokus urobiť krok.

Čo nerobiť pri učení dieťaťa chodiť

Nikdy nepoužívajte pomôcky na chodenie, ako napríklad “chodítka či tlačítka”. Pretože chodítko zvyšuje riziko zranenia a zároveň kazí celé telo dieťatka, nakoľko v chodítku dieťa neprirodzene visí a učí sa zlému držaniu tela. V chodítku sa dieťa neučí chodiť! Učí sa len odrážať.

Na chodítka zabudnite: Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.

Rôzne pomôcky môžu chôdzu zabrzdiť. Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť a toto chodítka nedovoľujú. Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci.

Nesnažte sa mu pomáhať

Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.

„Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička. Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách - K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu - K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice - Hrozí riziko vytiahnutia lakťa - K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku - Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze - Predlžujeme dobu samostatného chodenia.

Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridržte jemne za boky, ale aj to len minimálne.

Je dôležité si uvedomiť, že by sme ruky svojich detí nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi. Hoci by sa mohlo zdať, že takýmto spôsobom dieťatku pomôžeme v jeho prirodzenom vývoji, nie je to tak. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť.

Ľudia často používajú argument, že aj my sme vyrástli v chodítkach a sme v poriadku. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.

Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridržte jemne za boky, ale aj to len minimálne.

Mnohé pomôcky síce rodičom uľahčujú starostlivosť o dieťa, no v konečnom dôsledku preň vôbec nie sú vhodné. Dôležité upozornenie pre spotrebiteľov. Batoľacie od ukončeného 12. Dôležité upozornenie pre spotrebiteľov k 5. 2.

Vývoj chôdze dieťaťa

Prvé kroky musí urobiť samé. Keď už drobec stojí a chodí, zachytí sa takmer o všetko, čo mu príde do cesty. Dokáže na seba hocičo strhnúť. V neposlednom rade deťom chôdzu uľahčíte aj ponožkami s protišmykovou úpravou alebo topánočkami.

Deti prechádzajú niekoľkými vývojovými fázami, kým sa naučia chodiť, vrátane sedenia, plazenia, ťahania sa a státia. Zvyčajne robia prvé kroky okolo svojich prvých narodenín. Typický vek, kedy začnú chodiť, je 10-16 mesiacov. Rozsah obdobia, kedy sa to komu podarí, je taký veľký, pretože všetky deti sa vyvíjajú vlastným tempom. Snažte sa netrápiť porovnávaním svojho dieťaťa s ostatnými a sústreďte sa len na jeho schopnosti.

Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotómiou alebo hypertómiou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím. Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví. Deťom pri chodení pomôžete aj cvičením. Výborným pomocníkom pre vás bude veľká lopta. Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu. Vaše dieťatko sa učí udržiavať rovnováhu. Môžete ho tiež posadiť a následne sa šmýkať dopredu, až kým si nedosadne na zem, vymasírujete mu tým aj kostrč. Ak chcete cvičiť zároveň s dieťatkom, ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy a položte si na ne bábäťko.

Prípravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.

Deti sa väčšinou pri svojich prvých krôčikoch zachytávajú nábytku. Vidieť svoje deti robiť prvé kroky je jedným z najvzrušujúcejších prvých míľnikov v ich vývine.

Ak máte podozrenie, že má vaše dieťa ploché nohy, alebo ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom. Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára. Niektoré deti potrebujú trošku pomôcť špeciálnymi cvičeniami. Ak však chodíte štvornožky, nebojte sa.

Nebojte sa požiadať o pomoc v prípade, že sa nazdávate, že vývoj vášho potomka nenapreduje tak, ako by mal. Poradiť sa, či vyhľadať odbornú pomoc je prejavom záujmu a dôslednosti a je vždy lepšie, ak vás odborník uistí, že je všetko v poriadku, akoby sa malo niečo vo vývoji vášho dieťaťa zanedbať.

Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť. Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo. Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro. Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.

Užívajte si čas objavovania a myslite tiež na to, čo so sebou nová pohyblivosť prináša. Zabezpečte byt tak, aby pre dieťa nebol nebezpečný.

V neposlednom rade, užívajte si každú chvíľu.

tags: #ako #naucit #dieta #chodit