Ako naučiť dieťa čítať s porozumením

Čitateľská gramotnosť je kľúčovou zručnosťou pre úspech v škole aj v živote. Výsledky medzinárodnej štúdie PISA 2018 ukázali, že slovenskí žiaci dosahujú v tejto oblasti výsledky pod priemerom krajín OECD. Tento problém sa netýka len detí, ale často aj dospelých, čo poukazuje na potrebu systematického rozvíjania tejto kompetencie už od útleho veku.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) zverejnili v decembri 2019 výsledky medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018. Na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov na všetkých typoch škôl sa sledovala úroveň ich vedomostí a zručností z matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Hlavnou testovanou oblasťou v tomto cykle bola čitateľská gramotnosť. Tak ako vo všetkých predchádzajúcich cykloch, aj v PISA 2018 sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzajú pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska majú krajiny Čile, Grécko a Ukrajina.

V nadväznosti na tieto výsledky sa konal v marci 2021 webinár pre slovenských učiteľov, ktorého hlavnou témou bolo čítanie a čitateľská gramotnosť našich 15-ročných žiakov.

Mýty o čitateľskej gramotnosti

Predškolské mýty

Sú postavené na presvedčení, že rozvíjanie gramotnosti v predškolskom veku nie je možné a ani vhodné. Vychádzajú z tradičných predstáv, že čitateľská gramotnosť sa má rozvíjať až na základnej škole. Ako uvádzajú autori záverečnej správy, problémom je predstava “že materská škola a dokonca ani rodičia sa do toho nemajú miešať, lebo narobia zbytočné chyby, ktoré potom škola musí naprávať.

Školské mýty

Hlavným uvedeným mýtom je, že čítať a písať sa učíme v určitom konkrétnom čase (v 1. - 4. ročníku ZŠ) v rámci určitého vyučovacieho predmetu. Skutočnosť je taká, že čítať sa učíme po celý život. Naša schopnosť čítať, ale aj písať, závisí predovšetkým od rozsahu a frekvencie čítania - t.j. od množstva prečítaných textov, objemu skúseností s jednotlivými typmi textov, textových žánrov a oblastí poznania, v rámci ktorých sa čítaním vzdelávame alebo zabávame.

Ako naučiť deti čítať s porozumením

Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čaká. Pre niektorých prváčikov je to vzrušujúce dobrodružstvo, pre iných zase výzva, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz.

Dnes už neplatí, že pre vstup do života stačí vedieť čítať a písať. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho, je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Mnoho ľudí si myslí, že keď dieťa nahlas plynule číta, že je to dobrý čitateľ. Existuje však veľa detí, ktoré čítajú nádherne, ale keď sa ich opýtate, o čom bol text, ktorý čítali, tak vám nevedia povedať. Majú problémy s porozumením viet, slovnej zásoby, nerozumejú obrazným pomenovaniam, nevedia hľadať v texte súvislosti alebo sa nevedia ústne vyjadriť o texte. Učiteľ si skôr všimne žiakov, ktorí nevedia plynulo čítať. Tí, ktorí plynulo a výrazne čítajú, sa na prvý pohľad nejavia ako problémoví, skôr naopak. Často je vyzdvihovaná ich krásna výslovnosť, plynulosť čítania, práca s hlasom. Niekedy sa však práve medzi týmito deťmi ukrývajú tie, ktoré nerozumejú textu. Aj na túto skutočnosť treba myslieť. Učitelia ich často prehliadajú len preto, lebo sa javia ako menej nápadní. Skôr si všimnú žiaka, ktorý nevie plynulo čítať. Je preto dobré problémy s porozumením textu odhaľovať čo najskôr, aby sa žiakom pomohlo skôr, ako sa na to príde napríklad pri Testovaní 5.

Čítanie s porozumením je zručnosť, ktorú sa dieťa učí postupne. S pomocou otázok, spoločného čítania a povzbudzovania môžete svojmu dieťaťu pomôcť pochopiť nielen text, ale aj svet okolo seba.

V e-shope Svojtka.sk nájdete množstvo kníh, ktoré podporujú rozvoj čitateľských zručností a pomôžu vám v tom, ako naučiť dieťa plynule čítať. Či už ide o predškolský vek alebo malého školáka. U nás nájdete kompletnú prípravu do škôlky a školy. A nezabudnite, 👉 láska k čítaniu začína dlho pred prvou čítankou. Stačí tá správne vybraná kniha.

1. Vytvorte spojenia

Keď deti spoja to, čo už vedia, s tým, čo si prečítajú, pomôže im to sústrediť sa a lepšie pochopiť súvislosti.

2. Pýtajte sa

Kladenie otázok povzbudzuje deti, aby hľadali odpovede v texte. Počas spoločného čítania klaďte dieťaťu aj otázky, aby ste u dieťaťa vyvolali zvedavosť.

3. Naučte dieťa vizualizovať

Vizualizácia pomáha oživiť príbeh. Keď si čítate so svojím dieťaťom, porozprávajte si, ako si predstavujete, že scéna vyzerá. Rozprávajte sa o tom, ako sa počas príbehu cítite. Môžete použiť aj iné zmysly.

4. Naučte dieťa vyvodiť záver

Keď skombinujete to, čo už poznáte s indíciami z príbehu, môžete vytvárať dohady alebo predpovede toho, ako bude príbeh ďalej pokračovať.

5. Zistite, čo je v texte dôležité

Keď deti dokážu poukázať na to, čo je v príbehu dôležité, s najväčšou pravdepodobnosťou porozumejú tomu, čo čítajú. Spýtajte sa dieťaťa: Kto sú hlavné postavy? Čo je to najdôležitejšie, čo sa v príbehu doteraz stalo?

6. Skúšajte nové veci

Čím viac deti vedia o svete, tým viac môžu porozumieť tomu, čo čítajú. Poznatky a slovnú zásobu detí môžete rozšíriť mnohými spôsobmi. Podporujte deti v tom, aby si o svojich záľubách vždy niečo prečítali. Ponúkajte im nové materiály na štúdium o oblastiach, ktoré ich bavia. To je najlepší spôsob, ako podnietiť deti k čítaniu dobrovoľne.

Ako pracovať s textom a podporiť porozumenie

Práca s textom a porozumenie textu sú veľmi dôležité. Existujú knižky s otázkami a odpoveďami, ktoré sa dajú kúpiť v každom väčšom kníhkupectve a sú rozdelené podľa ročníkov. Môže to byť hocijaký text primeraný veku, z čítanky, z časopisu pre deti alebo jednoduchá kniha s krátkymi textami.

Dieťa prečíta nahlas text, môže aj po častiach a po prečítaní nech najprv povie, o čom čítalo - postavy, čo sa tam stalo. Potom vy dávajte otázky (nie veľa, nech to nie je únavné), ktoré vyplývajú z textu a dieťa má v texte priamo odpoveď.

Nemusí to byť nadlho, aspoň na začiatku pracovať s kratším textom, potom pridávať viac textu aj úloh. Dôležité je, aby dieťa pochopilo, že to nie sú len slová náhodne pospájané do viet.

Počas školského roka na čítaní žiaci bežne odpovedajú na otázky súvisiace s porozumením a tiež pracujú s rôznymi pracovnými listami či cvičnými testami.

1. Zamerajte sa na pochopenie slov

Možno to bude znieť zvláštne, ale čoraz viac sa učitelia stretávajú s tým, že žiaci nerozumejú niektorým slovám. A nie sú to len cudzie slová, nárečia, historizmy, archaizmy, neologizmy alebo menej sa vyskytujúce slová v slovnej zásobe. Často nerozumejú ani bežne používaným slovám. Ak chce učiteľ svojim žiakom pomôcť, mal by ešte pred čítaním samotného textu vysvetliť význam tých slov, o ktorých predpokladá, že sú pre jeho žiakov menej zrozumiteľné. Všetko záleží od žiakov v triede. Sú žiaci, ktorí veľa čítajú, často komunikujú, pozerajú dokumentárne filmy alebo náučné videá, a tak slovám rozumejú. Ale máme aj takých žiakov, ktorí nečítajú, vo voľnom čase sa nezaoberajú vzdelávajúcimi sa aktivitami, komunikácia v rodine je na nízkej úrovni, a tak nemôžu mať takú slovnú zásobu, akú by sme predpokladali. Z tohto dôvodu je dobré napísať význam určitých slov aj na tabuľu. Pri veľmi slabých žiakoch môžete využiť aj obrázky, ktoré nejakým spôsobom vystihujú dané slovo. Veľmi ťažko môže niekto rozumieť čítanému textu, keď nerozumie niektorým slovám.

2. Zamerajte sa na stratégie myslenia

Starší žiaci väčšinou už nemajú problém so slovnou zásobou, ale často zápasia s komplexným myslením alebo majú problémy s pozornosťou potrebnou na zvládnutie všetkých dôležitých detailov v texte. Niektoré informácie sa im potom javia ako komplikované, ak nie sú uvedené priamo v texte. Tie najjednoduchšie môžete so žiakmi využívať takto: Pred čítaním textu sa porozprávajte so žiakmi o všetkom, čo súvisí s témou, o ktorej budú v texte čítať. Po prečítaní odseku vyzvite žiakov, aby predpovedali, ako bude pravdepodobne text pokračovať. Potom porovnávajú svoju predstavu s realitou. Dovoľte žiakom nahlas premýšľať o tom, čo čítajú. To znamená, občas sa pri čítaní zastavte a dovoľte niektorému žiakovi povedať vlastnými slovami, o čom bol text. Po dočítaní textu učiteľ dáva žiakom už vopred pripravené a premyslené otázky tak, aby dokázali nachádzať podstatu v texte. Žiaci môžu maľovať obrázky, ktoré súvisia s prečítaným textom. Spájajú to, čo čítali s iným podobným textom alebo s niečím, čo videli, počuli, zažili. Spätne sa v texte vracajú ku kľúčovým slovám a ešte raz si čítajú odseky, ktorým nerozumeli.

Keď majú žiaci zvládnuté tieto jednoduché kroky, učiteľ môže s nimi využívať aj ďalšie stratégie. Veľmi známa je napríklad stratégia INSERT. INSERT je skratka anglického označenia „interactive noting system for effective reading and thinking“. Je to jedna zo základných metód kritického myslenia, ktorá sa dá použiť pri čítaní náučného textu. Pri čítaní sa využíva systém značiek, pomocou ktorých sa žiak sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú žiakovu pozornosť a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií. Učia sa tak premýšľať nad textom.

Postup v priebehu čítania:

1. Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli.
2. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok tieto symboly :☺ TOTO SOM VEDEL(A)+ TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ_ TOTO JE INAK, AKO SOM SI MYSLEL(A)? TOMUTO NEROZUMIEM* TOTO JE VEĽMI DÔLEŽITÉ

Metóda INSERT pomáha žiakom sústrediť sa, získavať podrobné informácie z textu, analyzovať text, vyberať informácie podľa dôležitosti, prepájať známe s neznámym, formulovať informácie vlastnými slovami, vyberať najdôležitejšie informácie.

Tiež môžete využiť tieto metódy: metóda SQ3R, čitateľské stratégie PLAN, RAP, KWL, jednoduché metódy aj pre mladších žiakov, napríklad: skladačku, párové čítanie, PRAISE, RISE a podobne.

3. Nechajte žiakov častejšie pracovať vo dvojiciach

Ak máte veľký počet žiakov v triede, v určitých situáciách je náročné zistiť, či každý žiak porozumel textu. A tak nechajte žiakov pracovať vo dvojiciach, kde si navzájom môžu dávať otázky zamerané na porozumenie textu. Môžete tiež využívať diskusie. V rámci diskusie niektorých žiakov poverte určitými úlohami. Jeden žiak môže byť ten, kto dáva otázky. Otázky musia byť zamerané na text, ktorý žiaci čítali. Nesmú odbiehať od témy. Ďalší žiak môže mať za úlohu zosumarizovať to, čo bolo v rámci diskusie povedané a mal by povedať aj nejaký záver, riešenie a podobne. Ďalší žiak môže byť „vyjasnovač“. To je ten, ktorý objasňuje nepochopiteľné situácie, hľadá odpovede na nejasné otázky či problémy. Snaží sa vysvetľovať to, čo je pre žiakov ešte problematické. Ak to nedokáže urobiť šikovný žiak, robí to učiteľ.

4. Dovoľte žiakom si svoje zistenia aj zapisovať

V niektorých triedach nestačí text rozoberať len ústne. Niektorým žiakom pomáha hlavne to, že si určité myšlienky, zistenia a informácie zapíšu. Takto si to lepšie zapamätajú a na ďalších hodinách si skôr spomenú na určité skutočnosti, ktoré majú v texte hľadať. A tak sa v súčasnosti písanie poznámok trochu podceňuje. A výskumy ukazujú aj to, prečo je dôležité písať rukou. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“ Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesová z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, potom mali namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Výskumy ukázali, že žiaci a študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na klávesnici.

Primárnou úlohou učiteľa v súčasnosti je vychovať mladých ľudí, ktorí sú samostatní, tolerantní, kriticky mysliaci, vedia čítať rôzne texty s porozumením a majú dobré komunikačné zručnosti. O to sa snažia učitelia aj prostredníctvom zaraďovania rôznych metód a stratégií pri čítaní s porozumením nielen literárnych textov, ktoré sú zaradené v učebniciach literatúry, ale aj vecných textov. Učitelia sa snažia zaujať žiakov, aby si našli cestu k čítaniu a ku knihám a zároveň aj k čitateľstvu. Aj keď je to v súčasnej dobe veľmi náročné, pretože nám konkurujú rôzne digitálne prostriedky, je mnoho žiakov, ktorí umelecké a vecné texty a knihy radi čítajú, a preto nemôžeme konštatovať, že naša mládež nečíta. Využívajú pri tom nielen papierovú knihu, ale, samozrejme, aj elektronickú knihu. Čítanie s porozumením však pre učiteľa stále nie je jednoduchá práca. Je to náročný proces prípravy učiteľa na vyučovanie, pričom musí vedieť, čo čítanie s porozumením znamená, vedieť vybrať správny text a metodiku, akou žiakom predstaví vybraný text. V našom príspevku sme sa zamerali na čítanie s porozumením umeleckého a vecného textu. V uvedených aktivitách bola jedným z najdôležitejších prvkov analýza textu a následná komunikácia medzi žiakmi a učiteľom o prečítanom texte. Žiaci sa majú pri čítaní textu naučiť vyhľadávať potrebné informácie a vedieť s nimi pracovať a samozrejme, porozumieť im.

Príklad aktivity s literárnym textom:

Učiteľ vyberie text z knihy (úryvok textu), ktorý žiakom nakopíruje, aby každý mohol s textom pracovať. Žiakov následne vyzve, aby si uvedený text prečítali a na základe jednotlivých úloh analyzovali text. Žiakom poskytne určitý čas na analýzu, približne 25 - 30 minút. Po uplynutí času spoločne rozdiskutujú uvedené vypracované úlohy a vytvoria spoločný záver z analýzy. Uvedená činnosť môže motivovať žiakov, aby si prečítali knihu alebo pozreli filmové spracovanie.

Otázky k textu (príklad):

1. Vysvetlite, kde sa podľa vás odohráva dej príbehu.
2. Uveďte, čoho sa dievča najviac bálo.
3. Vysvetlite jednou vetou, čo symbolizovalo uchopenie rúčky.
4. Charakterizujte dievča na základe jeho opisu.
5. Vysvetlite, čo si predstavovalo dievča, keď po ňu neprídu.
6. Čo by ste urobili vy na jej mieste?
7. Napíšte 3 veci, ktoré sú vám na základe textu na dievčati sympatické.
8. Analyzujte postoj autora k postave dievčaťa.
9. Vytvorte na základe fantázie, ako by mohol podľa vás príbeh pokračovať.

Príklad aktivity s vecným textom:

Učiteľ pri riadenom čítaní sprevádza žiakov pokynmi alebo otázkami, ktorých cieľom je zapojiť ich do procesu čítania a následne ich viesť k uvažovaniu o texte a jeho analýze. Pripravený text učiteľ vopred rozdelí na niekoľko odsekov, za ktorými nasledujú otázky týkajúce sa toho, čo čítali, prípadne otázky zamerané na predpovedanie, ako bude text pokračovať. Text rozdelený na časti je pre žiakov zrozumiteľnejší. Po prečítaní jednotlivých odsekov textu žiaci odpovedajú na otázky kladené učiteľom alebo navzájom si kladú otázky jednak také, na ktoré môžu nájsť v texte odpovede a jednak také, na ktoré v texte odpovede nenájdu a odpoveď musia predpovedať, čím už prechádzajú k čítaniu s predpovedaním.

Príklad aktivity s metódou I.N.S.E.R.T.:

Učiteľ pripraví pre žiakov vhodný učebný text a v dostatočnom počte ho nakopíruje, ako aj tabuľku I.N.S.E.R.T. Text je vhodné členiť na krátke odseky, aby bol pre žiaka zrozumiteľný a prehľadný. Žiakov oboznámi s pravidlami realizácie metódy I.N.S.E.R.T. Žiaci zapisujú informácie z textu podľa značiek do tabuľky I.N.S.E.R.T. - výsledkom je tabuľka s prehľadne usporiadanými informáciami. Nasleduje diskusia k prečítanému textu a tabuľke. Žiaci prezentujú svoje myšlienky o tom, čo sa z textu dozvedeli. V prípade, že v priebehu vyučovacej hodiny sa nezodpovedajú všetky otázky typu „Tomu nerozumiem“, je možné zadať žiakom na domácu úlohu vyhľadať v encyklopédiách alebo na internete odpovede na nezodpovedané otázky. Ak nastane situácia, že budú zodpovedané všetky otázky uvedeného typu, aktivita môže ďalej pokračovať vytvorením pojmovej mapy alebo v rámci skupín kladením otázok a vzájomných odpovedí.

Zhrnutie:

• Trpezlivosť a pravidelný tréning sú kľúčové.
• Čítanie by malo byť zábavou, nie povinnosťou.
• Zapájajte dieťa do rozhovorov o prečítanom texte.
• Používajte rôzne metódy a stratégie na podporu porozumenia.
• Buďte vzorom - aj vy veľa čítajte.

tags: #ako #naucit #dieta #citat #s #porozumenim