Pre mnohé deti a rodičov môže byť učenie sa doslova peklom. Trvá celé hodiny, zatiaľ čo spolužiaci trávia nad knižkami oveľa menej času. Učí sa dlho a aj tak dostane nakoniec zlú známku. Niekedy to však nie je chyba dieťaťa, ani učiteľky, ale nás rodičov, pretože sme na to od začiatku nešli dobre. Nie je to o tom, že by bolo to dieťa hlúpe, alebo nešikovné. Niektoré deti totiž potrebujú pri učení oveľa väčšiu oporu, ako druhé a potrebujú vyslovene to, aby ich niekto naučil učiť sa. A ten niekto by ste mali byť vy.
Robenie domácich úloh nie je len o utvrdení si prebratého učiva z hodiny, ale aj o tom, že dieťa sa naučí samostatne pracovať, plánovať a zodpovedne plniť zadania, ktoré sa od neho očakávajú - podobne, ako to majú dospelí ľudia v práci.
Vytváranie vhodného prostredia pre učenie
Vytvorte im preto čo najpríjemnejšie prostredie, bez hluku, ktorý by ich zbytočne rozptyľoval. Prostredie, kde sa dieťa učí, by malo byť nerušivé. Takže na priechodnú obývačku zabudnite. Ak je možné, aby malo dieťa svoj stôl pri okne, za ktorým sú stromy, tak to je fajn. Stromy upokojujú, dodávajú energiu v ťažkých chvíľach. Dieťa by si malo vybrať miestnosť, kde sa bude učiť. Malo by to byť miesto, kde sa bude cítiť dobre. Ak si vyberie, že sa bude učiť v posteli, nezačnite sa hnevať, je to v poriadku. Možno práve tam sa cíti v bezpečí. V objatí periny a podopreté vankúšom. Len sa choďte presvedčiť, či nespí.
Efektívne učebné techniky a prístupy
Domáce štúdium by však nemalo trvať príliš dlho, keď sa jedná o žiakov základnej školy a najmä prvého stupňa, určite by nemalo trvať celé hodiny, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví. Často sa dieťaťu už poobede alebo po krúžku nechce, čo bol aj náš prípad.
Ak sa s vašim malým žiakom učíte matematiku, nechajte ho samého prísť na výsledok, samého čítať zadanie a podobne. Ak zadaniu nerozumie, alebo si nevie poradiť s príkladom, dávajte mu rôzne otázky, ktoré ho môžu na výsledok naviesť. Ľudia sa učia z vlastných chýb a tak ho pokojne nechajte pomýliť sa. Ak pochopí dieťa princíp, akým sa nejaký príklad počíta, dávajte mu podobné príklady častejšie, aby sa mu ten princíp úplne zafixoval.
Ak má dieťa v prvých ročníkoch problém s písaním, inak, ako tréningom to nepôjde. Uzavrite teda dohodu, že každý deň, aj cez prázdniny, napíšete tri dlhšie vety. Pokojne si ich môže dieťa samo vymyslieť, alebo odpísať z knižky. Super nápad, ktorý funguje je písanie denníčka.
Najmä starší žiaci dostávajú úlohy dopredu - napríklad o dva týždne treba odovzdať projekt, o mesiac bude polročná písomná práca a podobne. Je fajn, ak o týchto termínoch vie a má ich niekde vyznačené a priebežne sa na ne pripravuje, teda neučí sa deň pred písomkou, alebo nerobí veľký projekt na poslednú chvíľu, pretože je to stresujúce a môže sa stať, že takáto príprava bude nedostatočná. Máme to tak aj my v práci, máme deadliny, ktoré keď chceme stihnúť, musíme s prípravou začať v predstihu a stíhame ich aj vďaka prípravným krokom a menším cieľom. Rovnako dôležité je plánovanie počas samotnej písomky. Naučte svoje dieťa, aby odpovedalo jednoducho, ale presne a nestrácalo čas nepodstatnými vecami.
Ak sa má vaše dieťa naučiť dlhšiu báseň naspamäť, najlepšie bude, ak sa pustí do práce hneď, nie až deň či dva pred termínom skúšania. Najskôr si s ním básničku len čítajte, potom zistite, či jej rozumie. Nakoniec si ju rozdeľte na niekoľko častí a každý deň sa s ním naučte jednu jej časť.
Veľa detí keď číta, vôbec nevie, o čom číta. Snažte sa zistiť, či vaše dieťa rozumie textu, pýtajte sa ho, vysvetľujte. Môže mať napríklad problém s chronológiou - vtedy je dobré nakresliť mu časovú os, kde vysvetlíte, čo sa kedy odohráva a že v texte je možné aj neskôr vracať sa na začiatok príbehu a podobne. S týmto môže mať totiž veľa detí problém a v príbehu, alebo v texte, sa tak ľahko stratia. Po prečítaní rozprávky sa dieťaťa pýtajte, o čom bola a čo bola podľa neho hlavná myšlienka textu.
Učiť sa môžeme s dieťaťom stále, nie len pri robení domácich úloh. Slovná zásoba z angličtiny sa dá opakovať aj v kuchyni pri varení, obliekaní, či hraní spoločenských hier, kedy slovenské slová nahradíme anglickými - môžeme tak dieťa ľahko naučiť potraviny, farby, názvy oblečenia, členov rodiny, aj jednoduché vety. Rovnako vieme dieťa učiť prvouku, chémiu či fyziku vonku počas prechádzky vysvetľovaním jednoduchých zákonov prírody.
Rozpoznávanie a podpora špecifických potrieb
Odhaľte poruchy učenia - dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, to sú dnes bežné poruchy a nie je žiadnou hanbou, ak má niektorú z nich aj vaša dcéra či syn. Napriek ťažkostiam, ktoré som prekonávala počas mojich školských čias, stala som sa učiteľkou. Vo svojej praxi stretávam deti s rôznymi problémami a sú to aj deti s vývinovými poruchami učenia. Vďaka Komenskému inštitútu som stretla študentov, pedagógov a riaditeľov, ktorým záleží, kam ich škola smeruje a čo by chceli dosiahnuť. Mojím cieľom je otvoriť tému detí s vývinovými poruchami učenia a prostredníctvom videí zverejnených v online priestore pomôcť rodičom aj učiteľom s neľahkými otázkami, ktoré si dávajú. Ak budeme schopní prijať fakt, že každý z nás je jedinečný, nebudeme viac počuť plač dieťaťa, jeho hnev a zúfalstvo. Sme v 21. storočí a bolí ma, keď počujem, že dospelí ľudia či deti dajú dieťaťu s vývinovou poruchou učenia nálepku - hlúpe. Mojím cieľom je práve podpora rodičov žiakov s vývinovými poruchami učenia.
Niektoré deti totiž potrebujú pri učení oveľa väčšiu oporu, ako druhé a potrebujú vyslovene to, aby ich niekto naučil učiť sa.
Čo s deťmi, ktoré si veľmi ťažko text zapamätajú? Je tu ďalšia stratégia tentoraz čítania. Výbornou pomôckou pri učení je hľadanie kľúčových slov. Práve tieto slová hrajú dôležitú rolu pri učení. V dobrých učebniciach sú farebne vyznačené. Ak vaše dieťa rozumie týmto slovám, ste na dobrej ceste. Výborná aktivita je hľadať slová v texte. Vy nájdete slovo v texte a dieťa požiadate, aby sa ho pokúsilo nájsť. Ďalšou čitateľskou stratégiou je skimming. Je to o zbežnom pozretí textu, aby sa zistilo, o čom text je. Nie je možné, aby sa dieťa učilo všetko a hneď. Máte dieťa s vývinovými poruchami učenia? V zahraničí sa tieto deti označujú ako výnimočné deti, a tieto deti potrebujú aj výnimočný prístup. Nie je to iba o tom, čo je odporúčané, ale aj o tom, čo na dieťa funguje.
Ak zistíte, že je vaše dieťa žiakom vizuálnym typom, bude vždy dôležité, ako, čo a kde má zapísané, či nakreslené. Podporujte preto pri jeho učení sa vizuálne prvky. Ak je vaše dieťa žiak poslucháč, najlepšie pre neho je, ak si látku poriadne vypočuje v škole a doma si s ním učivo nahlas opakujete. Existujú aj deti, ktoré potrebujú z textu urobiť akýsi vzorec - očistiť ho od nie až tak podstatných informácií.
Metóda Loci nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Používa sa tak, že si do vášho bytu/domu dieťa uloží pojmy, ktoré sa má naučiť. Keď odpovedá, dokáže si pomocou tejto techniky na odborné výrazy spomenúť. Mne funguje technika príbehov. Vymýšľam si bláznivý príbeh, do ktorého vkladám slová, ktoré si potrebujem zapamätať. Všimla som si, že čím je príbeh veselší, tým skôr si slová zapamätám. Výborne mi funguje aj technika skratiek, kde si slová zapamätám podľa skratky. Pokiaľ sú príbehy priveľa, vymyslite s dieťaťom vtipnú vetu, podľa ktorej si veci dokáže zapamätať.
Motivácia a pozitívne posilnenie
Možno aj vy patríte medzi dospelých, ktorí keď si spomenú na svoje školské časy, písomky, testy a hodnotenia, zviera sa vám žalúdok a veľmi dobre si viete vybaviť úzkosť, ktorú ste vtedy prežívali. A to nie je dobre. Určite nechcete, aby podobné veci zažívalo aj vaše dieťa a tak sa ho snažte motivovať, chváliť a podporovať miesto strašenia a kritizovania.
Vždy prichádzajú aj zlé a náročné chvíľky a každé dieťa potrebuje silnú motiváciu, aby sa cez ne prenieslo. Mojou motiváciou je list od mojej profesorky, ktorá vo mňa verí. Nechcem ju sklamať, a preto sa znova prinútim učiť sa. Vytvorte si s dieťaťom list, prečo sa má učiť, čo je jeho cieľom, aký to má zmysel. Dieťa s vývinovými poruchami učenia musí na sebe pracovať trikrát toľko ako dieťa bez nich. Pamäť nám funguje slabšie. Potrebujeme dlhší čas na učenie, aby sme dosiahli polovicu z toho, čo ostatní.
Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Motivácia je kľúčomRodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
„Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou.
Čo robiť, keď sa dieťa nechce učiť?
Čo robiť, ak má dieťa problém so zapamätaním? Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru. Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Ako pomôcť dieťaťu motivovať sa v škole | Inštitút detskej mysle
Pravidlá pre efektívne učenie doma
Ako som v úvode spomínala, veľa rodičov hovorí učiteľom, že doma dieťa učivo vie a v škole nie. Problém zvyčajne spočíva v tom, že doma dieťa nevenuje dostatočnú pozornosť učeniu a keď aj učivo nahlas rodičom hovorí, občas sa pravdepodobne pozrie do knihy alebo do zošita. Skutočne vedieť však znamená, že vieme súvisle rozprávať o problematike bez toho, aby sme sa pozerali do kníh a tieto poznatky sa nám vybavujú nielen pri sedení, ale aj pri chôdzi, ležaní a podobne. Vedieť učivo znamená dokázať spojiť jednu informáciu s druhou a predstavovať si jednoduchú schému. Niekedy hlavne starší žiaci podceňujú náročnosť učiva. Po prečítaní textu si často povedia, že aké je to jednoduché.
Pravidlo 1: Ak sa dieťa nevie učiť samo, učte sa s ním. Pre niektoré deti učenie neznamená zmysel ich života a nespôsobuje im žiadnu radosť. Ďalšie deti majú s učením veľké problémy. Práve týmto deťom je potrebné ešte aj vo vyšších ročníkoch pomáhať s učením. Reálna pomoc spočíva v tom, že ste s dieťaťom v izbe a učíte sa spolu. Nestačí ho zavrieť v izbe. Ono sa tam nemusí vôbec učiť, hoci si to aj rodičia často myslia. Veľa rodičov hovorí. „Veď bol v izbe zavretý celý večer a na druhý deň dostal päťku!“ Byť zavretý v izbe neznamená automaticky, že sa dieťa učí. Poznám aj takých rodičov, ktorí dokonale poznajú limity svojich detí. Učia sa s nimi pravidelne, vedia, čo môžu od nich čakať a nerobia scény z toho, že dieťa občas dostane horšiu známku. Oni totiž vedia, že pre učenie robia maximum a nestresujú sa, keď niečo občas nevyjde. Nedostatky v učení sa snažia kompenzovať inou, zvyčajne manuálnou prácou. Dôležité je, že na dieťa dohliadajú, povzbudzujú ho a zároveň mu ukazujú aj iné oblasti, v ktorých môže cítiť úspech.
Pravidlo 2: Učte sa každý deň doma s dieťaťom to, čo sa učilo aj v škole. Dieťa si najviac informácií pamätá z učiva v ten deň, keď sa ich dozvedelo. Ideálne je, keď si popoludní zopakuje podľa rozvrhu hodín to učivo, ktoré sa práve v ten deň učilo v škole. Nespoliehajte sa na to, že niektoré predmety bude mať v škole až o dva dni. Takže, postup by mal byť taký, že najprv sa naučí učivo, ktoré sa učilo v škole a potom sa začne pripravovať na ďalší deň. Musíte však takto začať pracovať už od začiatku školského roka alebo po vianočných či jarných prázdninách.
Pravidlo 3: S nepokojnými deťmi sa učte aj v pohybe. Idete na nákup a vaše dieťa ešte nevie nejaké poučky alebo anglické slovíčka? Kým vy nakupujete a dieťa behá po obchode, môže sa občas pozrieť na papierik so slovíčkami a opakovať si ich.
Pravidlo 4: Snažte sa včas odhaliť poruchy učenia. Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Pravidlo 5: Naučiť sa znamená povedať o znalostiach bez nazerania do zošitov alebo kníh.
Pravidlo 6: Naučte staršie deti techniky učenia. Existuje veľké množstvo rôznych techník učenia. Staršie deti mnohé z nich už zvládnu. Dôležité je, aby ich čo najskôr spoznali.
