Odplienkovanie je významný krok v živote dieťaťa aj rodiča. Hoci neexistuje univerzálny postup, ako na to, tento článok vám poskytne užitočné rady a tipy, ako tento prechod zvládnuť s ľahkosťou a bez zbytočného stresu.
Kedy začať s odplienkovaním?
Každé dieťa je jedinečné a má svoj vlastný čas na odplienkovanie. Niektoré deti môžu byť pripravené už okolo 18. mesiaca, zatiaľ čo iné až po druhom roku života. Mamy sa v odnaučení detí z plienok neponáhľajú. Posledné štúdie zároveň tvrdia, že to nie je až také dôležité, ako tvrdia staré mamy. Podľa detskej lekárky MUDr. Andrey Hervayovej je detský mozog zrelý z medicínskeho hľadiska na odplienkovanie okolo 18-20. mesiaca veku. Zrelosť nastáva aj vtedy, keď dieťa vie chodiť po schodoch. S vekom od 18 mesiacov a viac ako vekom, kedy by teoreticky mohlo byť vaše dieťa pripravené na "odplienkovanie", sa zhodujú ako odporúčania Giny Ford, tak odporúčania lekárov a lekárok. Podľa autorky by si malo dieťa vedieť okrem iného spoľahlivo stiahnuť a vytiahnuť nohavice a rozumieť, o čo ide, čo mu vysvetľujete, čo od neho požadujete. Niektoré mamičky to popisujú ako tzv. „click“ moment, kedy si dieťa naplno uvedomí svoje potreby a v detskej hlavičke „zrazu všetko zapadne tam, kam má“.
Medicínsky, ale aj praktický pohľad sa zhoduje v tom, že s odplienkovaním dieťaťa je najlepšie začať okolo 18. až 24. mesiaca, teda zhruba okolo 1,5 až 2 rokov. V tomto sa zhodujú názory pediatrov, detských psychológov i skúsenosti rodičov. Odplienkovanie 2-ročného dieťaťa by malo tiež úzko súvisieť s jeho učením na nočník alebo na toaletu. Začať s odplienkovaním príliš skoro nemusí byť vhodné a naopak, môže spôsobiť, že dieťa si vytvorí blok a následné učenie na nočník alebo využívanie inej bezplienkovej metódy bude náročnejšie. Začať neskoro však tiež nie je ideálny stav, pretože dieťa si dokáže k plienke za istých okolností vytvoriť citovú väzbu a potom môžu zmeny spôsobovať stres, čo vedie ku komplikáciám pri odplienkovaní.
Dieťa určite nie je pripravené, ak nerozumie inštrukciám a pojmom, ako cikať, kakať, nočník, záchod a pod. Významným signálom je, ak sa dieťa prebúdza suché alebo počas dňa dokáže vydržať 2 - 3 hodiny bez nehody, napríklad aj po poobedňajšom spánku. Možno dieťa odpozorovalo vás alebo staršieho súrodenca, ako chodíte na toaletu a chce sa vám podobať. Pokiaľ takéto signály u vášho dieťaťa nepozorujete, s odplienkovaním ešte počkajte. Pokojne však môžete dieťatko zoznamovať s nočníkom. Vysvetľujte mu, k čomu nočník slúži, umiestnite ho na toaletu, berte ho so sebou, posaďte ho na nočník aj s plienkou, kým vy sedíte na záchode a komunikujte o tom, čo robíte, čo je kakanie a cikanie, že nočník alebo toaleta je tu presne na to.
Signály pripravenosti dieťaťa:
- prejavuje záujem o nočník alebo záchod
- prejavuje záujem nosiť spodnú bielizeň
- samo sa oblieka a vyzlieka
- rozumie jednoduchým inštrukciám
- napodobňuje správanie dospelých alebo starších detí
- vie povedať, kedy má mokrú alebo pokakanú plienku (cíti diskomfort)
- samo žiada o výmenu plienky alebo umytie
- všíma si iné deti na nočníku
- v noci sa pocikáva len občasne
- veľkú potrebu vykonáva približne v rovnomernom čase
- zaujíma ho, čo sa s ním deje pri vyprázdňovaní
- vadí mu špinavá plienka
Ak ste skutočne pripravení začať s odplienkovaním, znamená to, že ste pripravené venovať dieťaťu a "tréningu" dostatok času a nabrali ste sily na trpezlivosť. Rátate s tým, že nehôd bude zo začiatku trochu viac než dosť, teda ste na ne pripravená v zmysle "kýbel s handrou vždy poruke". Určite sa pozitívne nalaďte, berte to s humorom a rátajte aj s trochou stresu a podráždenia - tie však pred dieťaťom nedávajte najavo.
Príprava a prostredie
Dôležité je vytvoriť príjemné a pozitívne prostredie bez nátlaku. Buďte trpezliví a chváľte dieťa aj za tie najmenšie pokroky. Vyhnite sa trestaniu za nehody, pretože tie sú počas tohto procesu úplne normálne. Pamätajte, že odplienkovanie nie je súťaž, ale cesta, ktorá môže trvať dlhšie.
Ak ešte nemáte zakúpený nočník, vyberte sa spoločne s dieťaťom do obchodu a nechajte ho vybrať si, dáte mu do rúk časť rozhodovania a spoluúčasť. Rovnako postupujte pri výbere a kúpe „veľkáčskej“ spodnej bielizne - prvých nohavičiek, ktorými nahradíte plienky (niektorí volia aj tréningové nohavičky).
Pri hľadaní správneho prístupu na internete nájdete množstvo „zaručených“ metód, ktoré vám budú sľubovať zázraky na počkanie. Čím je v nich uvedený kratší čas potrebný na odplienkovanie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vaše dieťatko bude mať nehody aj po ich absolvovaní. Netlačte naň, ani sa sami nedostávajte zbytočne do stresu.
Ako na odplienkovanie:
1. Predstavenie nočníka alebo záchodu
Zoznámte dieťa s nočníkom alebo záchodom. Ukážte mu, ako fungujú a na čo slúžia. Nočník je mobilný, môžete ho mať vždy poruke. Urobte odúčanie zaujímavé pre dieťa - kúpte dieťaťu záchodovú dosku s obrázkami, prípadne detské sedadlo, na ktorom sa mu bude pohodlne sedieť. Taktiež je dôležité používať pekný nočník, ktorý si dieťa obľúbi a bude viac motivované pýtať sa naň.
2. Rutina a pravidelné posadzovanie
Vytvorte si rutinu a posadzujte dieťa na nočník v pravidelných intervaloch. Ideálne časy sú ráno po prebudení, pred spaním a pred alebo po jedle. Dávajte dieťa na nočník či WC často - dôležité je nečakať, kým bude mať dieťa mokrú plienku, ale dávať ho na nočník aj preventívne. Počas dňa dávajte dieťa na nočník alebo WC každú hodinu.
3. Motivácia a odmeňovanie
Každý krát, keď je plienka suchá, odmeňujte dieťa nálepkami, ktoré si môže nalepiť na nočník či inými drobnosťami. Tiež je dobré urobiť zo sedenia na nočníku malú hru, ukazujte dieťaťu ako sedí na nočníku bábika, obľúbený plyšák a podobne. Môžete dieťa rozosmiať tým, že si na nočník akože sadnete vy.
Dôležitá je predpríprava - je dieťa už zrelé?
Všimli ste si aj jeho signály? Teda: jeho záujem o nočník, záujem nosiť spodnú bielizeň (ako kamaráti v škôlke, starší súrodenec, vy), samo sa oblieka a vyzlieka, rozumie inštrukciám, napodobňuje vaše správanie alebo staršieho súrodenca, kamaráta, vie povedať, kedy má mokrú alebo pokakanú plienku (cíti diskomfort), samé žiada o jej výmenu alebo umytie, všíma si ostatné deti na nočníku a pýta sa na to alebo ukazuje prstom, v noci sa pocikáva len občasne.
4. Bez plienky počas dňa
Cez deň, keď sa dieťa hrá, mu nedávajte plienku. Miesto plienky použite slipy alebo nohavičky a buďte pripravení, že ich prvé dni budete často prať. Postupom času aj dieťa zistí, že keď nemá plienku býva mokré a začne sa pýtať na nočník.
5. Nočné odplienkovanie
Dajte dieťaťu plienku len na spánok, postupne sledujte, kedy ostane suché. Na nočník počas spánku - v noci, po pár hodinách keď dieťa zaspí, ho dajte na nočník. Dieťa sa síce môže prebudiť a byť nervózne, ale často vykoná potrebu a ako ho uložíte hneď zaspí. Je to podobné, ako keď mu dávate v noci liek. Ak malo dieťa plienku mokrú, vymeňte ju za suchú.
6. Pozitívny prístup a trpezlivosť
Nekričte na dieťa - ak dieťa nechce cikať na nočníku a následne sa hneď pociká do novej plienky, nekričte naňho. Pokojným hlasom mu vysvetlite, že to je škoda plienky, že sa kaká a ciká do nočníka a nie do plienočky. Povedzte mu,že nabudúce, keď bude plienka dlho suchá, urobí vám veľkú radosť. Nebojte sa, ak sa Vaše dieťa učí dlhšie. Odplienkovanie nie je súťaž, ale cesta. Dôležité je vytvoriť príjemné prostredie bez nátlaku. S vašou podporou to pôjde!
7. Zvýšený príjem tekutín a obmedzenie pred spaním
Zvýšte príjem tekutín počas dňa. Po večeri už dieťaťu nedávajte nič piť, žiadne tekutiny.
8. Rozlúčka s plienkou
Vždy po prebudení, keď budete dieťa prebaľovať, použitú nočnú plienku mu dajte do ruky a požiadajte ho, aby ju šlo vyhodiť. Zároveň dbajte na to, aby sa s ňou pri hádzaní do koša verbálne rozlúčilo.
Čo robiť, keď sa nedarí?
Nebojte sa, ak sa Vaše dieťa učí dlhšie. Hlavne na dieťa netlačte a ak odmieta ísť na nočník, dajte si nejaký mesiac prestávku, a potom to skúste znova. Ak dieťa už bolo naučené pýtať sa na nočník alebo WC aj niekoľko mesiacov, môže sa stať, že v istom období máva znova ‘nehody’. Toto správanie môže byť spôsobené stresom, ktorý spôsobí príchod nového dieťaťa do rodiny, sťahovanie a podobne.
Ak na WC, tak spolu s dieťaťom. Na úvod napríklad môžete brať dieťa so sebou na toaletu. Jeho posaďte na nočník (zo začiatku aj s plienkou), komunikujte s ním o tom, čo sa práve deje, čo robíte vy a ako by vás mohlo napodobniť. Spoločne si vytvorte návyk umývať si po použití WC a nočníka ruky. Učte ho rozpoznávať suché veci od mokrých - ukážte mu to cez namočené textílie.
Zjednoťte si s partnerom, ale aj ďalšími rodinnými príslušníkmi (ktorí budú svedkami, keď ich napríklad navštívite), ako budete nazývať malú a veľkú potrebu a označujte to rovnakým spôsobom.
V prvej fáze predprípravy sa zamerajte na to, aby dieťa vydržalo na nočníku bez plienky, sedelo pokojne a podľa možnosti vykonalo svoju potrebu. Po vykonaní ho pochváľte (piesňou, odmenou, alebo len slovne), keď sa nič neudeje, nijako to nekomentujte, pochváľte ho však aj za ochotu nočník vyskúšať.
Nočné pomočovanie
Nočné pomočovanie je u detí do 5 rokov úplne normálna vec. Príčinou je nezrelá centrálna nervová sústava a močový mechúr. Vplyv na pomočovanie môže mať aj stres, či napätá situácia v rodine. Staršie dieťa, ukladajte do postele vycikané a ukľudnené.
Na nočník podľa štúdií za 3-6 mesiacov - máte teda času viac než dosť. Na záver treba dodať, že si podľa štúdií len 20% detí dokáže natrénovať kompletnú kontrolu nad mechúrom a črevami do 2 rokov veku. Na trénovanie na nočník však stačí len čiastočné ovládanie. Niektoré štúdie udávajú, že priemerne sa deti na nočník naučia v priebehu 3-6 mesiacov (s tým, že do 3 rokov veku sa už vedia pekne vypýtať a cikať do nočníka).
Ak sa vám ale s tréningom nedarí, nič sa nedeje - všetko je v poriadku a je to normálne. Vždy si zrovnajte realitu s vlastnými očakávaniami, aby ste si mohli zadať pravdepodobnejšie ciele. Niektoré mamičky zistili, že zatiaľ čo sa im prvé dieťa podarilo naučiť na nočník do jeho 2 rokov veku, s druhým to mohlo ísť oveľa ťažšie a naučilo sa napríklad až v 4 rokoch!
Alternatívne metódy
Za tri dni bez plienok! Tieto metódy vraj fungujú, ak chcete dieťatko odnaučiť od plienok. Ak sa dieťa dostalo do štádia, kedy je už na to skutočne čas, možno by mohla pomôcť kniha „3 Day Potty Training“ od Lory Jansenovej. Dnešná doba a plienkový marketing Dnešná doba je typická tým, že nemáme čas. Paradoxne radšej budeme čumieť na modrobiele „f“, ako sa venovať svojmu dieťaťu. Svoju úlohu spoločenskom svetonázore dnes zohráva aj masívny plienkový marketing. Ženy sú intenzívne presviedčané o tom, že v slušných rodinách sa plienkoši tolerujú do troch a viac rokov.
Hovoríme o jednom z úspešných diel „Potty training in one week“, návode na odučenie dieťaťa od plienok a učenie na nočník za 7 dní. Medzi fanúšičky tejto autorky kníh o starostlivosti o dieťa a guru výchovy detí (ktorá, mimochodom, bola vychovaná slobodnou matkou, v ktorej posteli spávala do 11 rokov, ale vlastné deti nemá, preto na druhej strane čelí kritike za svoje „na vlastných deťoch doma neodskúšané“ metódy) sú aj také známe hollywoodske hviezdy ako Kate Winslet či Gwyneth Paltrow.
7-dňová odplienkovacia metóda je bezstresová, nezdĺhavá a milujú a zdieľajú si ju mamičky po celom svete. Ak o nej premýšlate aj vy s vaším dieťaťom, tu je návod.
ODPLIENKOVANIE: Tipy a triky, rady, dôležité informácie | #plienky
7-dňová odplienkovacia metóda podľa Giny Fordovej
Deň číslo 1
Ihneď po zobudení dieťa posaďte na nočník. Potom ho normálne oblečte - teda miesto plienky dostane nohavičky. Plienky úplne odložte (jedine na noc), aby ste dieťa nezmiatli. Niektoré mamičky radia nechať dieťa podľa možnosti od pása dole vyzlečené (alebo zvoľte ľahko stiahnuteľné oblečenie). Celý deň majte nočník poruke - dieťa naň posaďte hoci aj každú hodinu. Alebo mu každých 15 minút pripomínajte, aby si na nočník len tak sadlo a čo na ňom má robiť. Posaďte ho na nočník aj 20-30 minút po každom jedle. Ak sa vycikajú či vykakajú, odmeňte ich. 15-minútový interval predlžujte, ak sa do nočníka dieťa pravidelne vyciká. Berte ho so sebou aj s nočníkom na WC. Nezabúdajte na hygienické návyky - vždy si umyť ruky.
Rátajte s nehodami a deti za ne nehrešte (uistite ich, že je všetko v poriadku, ale cik-cik či kak-kak sa robí do nočníka, nepatrí napr. na podlahu/koberec/do nohavičiek). Nehody sa stávajú, aj regresívne správanie, nefixujte sa naň, zvyčajne to rýchlo prejde.
Spíšte si harmonogram podľa návykov vášho dieťaťa, aby ste vedeli, kedy ciká a kaká. Mimochodom - „cik-cik, kak-kak“ sú vaše signály, frázy, zvukový doprovod, ktorý si deti môžu spojiť s tým, čo sa s nimi deje alebo má diať. Môžete si vymyslieť aj iné frázy: „čas na nočník?", "potrebuješ cikať?“. Mnohí rodičia si zvykli deťom takto signalizovať (často už krátko po narodení), že sa môžu vyprázdniť a nemusia už „držať“.
Deň číslo 2
Dnes skúsite preniesť trochu viac zodpovednosti na dieťa. Teda mu nedáte nočník, ale to necháte naň, len mu pripomínajte, či sa mu nechce ísť. Dieťa sa tak pomaly učí rozoznávať svoje potreby. Môžete ho motivovať kamarátmi a kamarátkami, ktoré sa na nočník samostatne pýtajú. Ak sa dejú nehody, nehrešte a bez komentára upracte. Dôležité je upevniť detskú istotu vo vlastnom rozpoznávaní situácie.
Ak ale uvidíte, že nehôd je priveľa, pokojne len opakujte všetko ako v deň jeden. Niektoré mamičky si jednotlivé dni premenili na „kroky“ a napríklad „deň jeden“ ako prvý krok opakovali toľko dní, koľko bolo u detí treba.
Deň číslo 3
Naplánujte si návštevu, nakupovanie alebo vyjdite von na prechádzku. Ak ste si vytvorili tabuľku so značením, kedy chodieva vaše dieťa na nočník, sledujte ju, aby ste odhadli, kedy je najlepší čas na prechádzku. Tesne pred odchodom posaďte dieťa na nočník. Nedávajte mu plienku, ale vezmite náhradné oblečenie. Toto je čas, kedy si dieťa má jasnejšie uvedomiť svoje potreby a samé sa pýtať. Odporúča sa nosiť so sebou prenosný nočník, aby si aj vonku mohlo spojiť potreby s nočníkom, vlastnou iniciatívou a signalizáciou. Ak ste to viac menej ponechali na ňom, rátajte s nehodami najmä v čase, keď sa zaujato hrá alebo niečo sleduje. Vtedy deti zvyknú zabúdať, tak do toho vstúpte a pýtajte sa.
Pokojne si spoločne spíšte zoznam úspechov: 1-krát, kedy povedalo, že potrebuje ísť na nočník, 1-krát, kedy použilo nočník na cikanie vonku, 1-krát, keď si samo umylo po toalete rúčky, 1-krát, keď malo deň bez nehôd...
Deň číslo 4-7
Od tohto dňa by ste sa mali prestať pýtať. Dieťa by malo rozpoznať pocit sucha a pýtať sa na záchod. Nehôd by malo byť čoraz menej. Ak ich je priveľa, nebojte sa spraviť krok vzad a opakovať svoje rutiny, zvyky z predchádzajúcich dní. Každé dieťa má vlastné tempo a nie je tabuľkové.
Ak sa dieťa stratí v aktivite, zabudne a má nehodu, dohodnite si pre budúcnosť spoločné znamenie, ako mu nočník pripomeniete.
Nočník posúvajte čoraz bližšie k WC, aby ste ho ku koncu týždňa inšpirovali k jeho využívaniu. Pred obedňajším spánkom aj po ňom ešte deti posaďte na nočník alebo záchod a ak sa nasledujúce týždne začnú budiť so suchou plienkou, prestaňte im ju dávať.
Na noc ju však ešte môžu potrebovať - záleží od toho, ako to budete cítiť vy - je pripravené ju už odložiť aj na noc? Niektoré deti ju v noci potrebujú do 3 rokov, iné pri odplienkovaní vedia zadržať moč aj v noci.
Skúsenosti
1) Odplienkovali sme opakovane
„Moja malá sa cikať pýtala niekedy pred rokom a pol. Aká som bola spokojná. Žiadne odplienkovanie sme nemuseli riešiť, vravela som si. Lenže potom ju začali zaujímať iné veci a na cikanie úplne zabudla. Nenosila plienku už pol roka, keď sa zrazu všade dokázala pocikať. Nevzdala som to a miesto plienky som nosievala v ruksaku náhradné nohavice. Toto obdobie trvalo asi rok a potom sa opäť pekne začala pýtať. Ponúkala som jej pravidelne šerblík, pýtala som sa jej. Keď som zabudla ja, zabudla ona. Nikdy som ale na ňu netlačila, aj keď sa mi nechcelo nosiť na ihrisko štvoro nohavíc,“ spomína na obdobie učenia sa od plienok Eva.
2) Bez plienok už od narodenia, ale s obdobiami
„My sme trénovali cikanie mimo plienok od narodenia. Ihneď po narodení sa môj malý pomrvil, stiahol kolená a tak som vedela presne, kedy chce kakať a cikať. Lenže potom prišli obdobia, kedy sa striedavo pýtal a striedavo zabúdal a to až do piatich rokov!“ Spomína na odplienkovanie syna mama Veronika. Plienky preto neskôr nasadila minimálne na noc, no cez deň nechala synčeka radšej behať nahého.
O 7-dňovej odplienkovacej metóde hovorí, že by ju s radosťou vyskúšala, keby o nej vedela s tým, že by už synovi ponúkala rovno záchod. "Nočník už nie, lebo nás syn rád napodobňoval, takže na záchod s nami zvykol chodiť odjakživa.
3) Signalizovanie veľmi pomohlo
„Ja som dcérku učila signalizovať vyprázdňovanie dávno predtým, než sa naučila sedieť, teda predtým, než mala rok. U nás to bolo nutné, pretože nedokázala znášať žiadne plienky, jej pokožka bola precitlivelá, na všetko reagovala zápalmi. S lekárkou som to neriešila, lebo všetky odporučené krémy boli nanič." Látkové plienky doma mala, ale tie jej dcérka precikávala. "Bola som vyčerpaná, tak som odložila aj látkovky. A pustili sme sa do odplienkovania. Všimla som si, že keď chce cikať, pozrie na mňa a povie "ne!" - to som totiž vždy povedala, keď sa pocikala - odpozerala to odo mňa a dávala mi najavo, že ide spraviť "ne". Ponúkala som jej vycikať sa, ale nie na nočník, pretože sme boli skoro stále vonku. Čiže náš nočník bola tráva. Chceš "ne"? "Ne!" Takže chcela cikať. Keď sa naučila sedieť, podsúvala som jej doma nočník pri každej príležitosti. Tak sme sa odplienkovali. Horšie to bolo, keď povyrástla a začala sa sústredene hrať. Vtedy "ne" prestala oznamovať. Ale nejako sme tým prešli."
Hodnotenie knihy o odplienkovaní
Ako sa kniha osvedčila v domácom prostredí si mnohokrát môžete prečítať priamo v hodnoteniach u rôznych predajcov kníh. Sú nápomocné, pretože v recenziách veľakrát mamičky uvedú triky či vylepšenia, ktoré si môžete s deťmi rovno vyskúšať.
Nijaké dieťatko nebude naveky bábätkom s plienkou medzi nohami. Raz k tomu príde a ono z nej „vyrastie.“ Skôr, či neskôr. Bude „veľkáčom“ bez plienky. Ako dieťa zbaviť plienok? Čo radia mamy, ktorých bábätká majú tento zlomový krok za sebou? Aké majú skúsenosti? 1. Prvá rada alebo krok k odplienkovaniu by mohla znieť: neponáhľať sa, netlačiť na dieťa a neporovnávať sa s ostatnými. Častokrát je to práve naše okolie, ktoré nás do „odplienkovania“ dieťaťa poháňa. Alebo tlačí čas nástupu do škôlky a vieme, že dieťa „musí“ byť bez plienky, inak bude problém. A potom sme v strese - aj dieťa, aj mama, a nech robíme, čo robíme, nijako to neurýchlime. Vek dieťaťa až tak nehrá rolu. Každé dieťa má svoj čas - potrebuje dozrieť. 2. Nájdite si na odúčanie od plienky „správny“ čas a „správne“ miesto. Určite nezačínajte s odplienkovaním, keď vás čaká nejaká výrazná životná zmena, napríklad sa sťahujete alebo vaše dieťa dostane čoskoro súrodenca. Nie je nič nezvyčajné, ak sa po príchode nového člena rodiny začne aj „veľký“ braček, či sestrička znova pocikávať a dožadovať sa plienky ako malé bábätko. 3. Možno zo správania dieťaťa odpozorujete signály, ktoré napovedajú, že ho tlačí na stolicu - zvyčajne sa prestane hrať, očervenie v tvári, schová sa do rohu izby alebo odíde do inej izby. 4. Zo strany rodiča to bude chcieť na začiatku aj „trochu“ iniciatívy. 5. Ak dieťa nechce sedieť na nočníku, vyskúšajte použiť WC (redukciu). Ak odmieta, nenúťte ho, počkajte nejaký čas a opäť vyskúšajte. Povzbudenie ešte nikomu neublížilo, čo platí aj o komentovaní prípadných „havárií“ mimo nočníka. Nenechajte sa odradiť nehodami a nestrácajte nádej, ak to ihneď nezafunguje podľa vašich predstáv. 10. Občas sa materstvo mení na nezmyselné súťaženie medzi mamičkami, ktoré sa snažia, aby ich dieťatko získalo prvenstvo v určitej „disciplíne“. Nezáleží na tom, či je to prvé slovo, krok, prespatá noc alebo prvé cikanie do nočníka. Našťastie si čoraz viac mamín uvedomuje, že každé dieťa je iné a určité procesy v ňom dozrievajú postupne.
Pri odplienkovaní rozhodne neplatí, že ten, kto sa odučí od plienky najskôr, jednoznačne vyhráva. Ak dieťa nebolo na to pripravené, čoskoro to vyjde najavo. S odplienkovaním sa spája množstvo mýtov a omylov. Naše mamy sa nevedeli dočkať obdobia, kedy konečne nebudú musieť vyvárať a žehliť tony látkových plienok, ba základe čoho robili všetko preto, aby urýchlili proces prechodu na nočník. Na jednej strane ich chápeme, pretože klasické látkové plienky sa diametrálne líšili od moderných variantov, ktoré netreba žehliť, ani prácne vyvárať. Kedysi sa však dieťa sfukujúce prvú sviečku na torte s plienkou na zadočku považovalo za zlyhanie rodiča. Deti sa dávali na nočník neraz ešte skôr, než vedeli sedieť. Dnes je ešte stále v mnohých rodičoch zakorenený mýtus o tom, že dieťa by sa malo zbaviť plienky najneskôr do druhých narodenín. Oproti očakávaniam generácie našich rodičov sme dostali rok „k dobru.“ Aj na tento mýtus však môžete pokojne zabudnúť. Nosiť plienku aj po 24. mesiaci nie je žiadna hanba. Toto je zasa opačný extrém, ktorému by ste nemali veriť. Nech je vaše dieťa akékoľvek šikovné, netreba očakávať, že na toaletu začne chodiť samo od seba a jedného dňa jednoducho zahodí plienku do koša. Hoci samozrejme, i tu sa môžeme stretnúť s výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo.
S odplienkovaním sa spája množstvo mýtov a omylov. Naše mamy sa nevedeli dočkať obdobia, kedy konečne nebudú musieť vyvárať a žehliť tony látkových plienok, ba základe čoho robili všetko preto, aby urýchlili proces prechodu na nočník. Na jednej strane ich chápeme, pretože klasické látkové plienky sa diametrálne líšili od moderných variantov, ktoré netreba žehliť, ani prácne vyvárať. Kedysi sa však dieťa sfukujúce prvú sviečku na torte s plienkou na zadočku považovalo za zlyhanie rodiča. Deti sa dávali na nočník neraz ešte skôr, než vedeli sedieť. Dnes je ešte stále v mnohých rodičoch zakorenený mýtus o tom, že dieťa by sa malo zbaviť plienky najneskôr do druhých narodenín. Oproti očakávaniam generácie našich rodičov sme dostali rok „k dobru.“ Aj na tento mýtus však môžete pokojne zabudnúť. Nosiť plienku aj po 24. mesiaci nie je žiadna hanba. Toto je zasa opačný extrém, ktorému by ste nemali veriť. Nech je vaše dieťa akékoľvek šikovné, netreba očakávať, že na toaletu začne chodiť samo od seba a jedného dňa jednoducho zahodí plienku do koša. Hoci samozrejme, i tu sa môžeme stretnúť s výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo.
Je prirodzené, že aj rodič má svoje limity a ak sa stretáva s tým, že dieťa nočník odmieta alebo si naň sadne, ale potrebu vykoná do nohavíc tesne potom, čo vstane, hladina nervozity stúpa. Nútené sedenie na nočníku až pokým sa dieťa nevyciká alebo nevykaká, však nie je riešenie. U dieťaťa sa začne tvoriť negatívna asociácia, nočník bude miestom plným stresu a odplienkovanie bude trvať násobne dlhšie.
Najlepšia motivácia je pochvala a odmena, avšak s mierou. Nemusia to byť sladkosti či hračky, ale pokojne nejaký rituálny tanec, pesnička či niečo obdobné. Ak sa vaše dieťa úspešne posadí na nočník, zatlieskajte, pochváľte ho. Ak sa vyciká a vykaká, motivujte ho odmenou, tešte sa s ním, je to zlomová udalosť. Časom však z odmien a prehnaných osláv upustite, dieťa si musí uvedomiť, že kakanie a cikanie sú fyziologické a prirodzené potreby.
Plienky na noc nie sú nevyhnutne zlo. Hoci dieťa cez deň vydrží v suchu, dokáže sa pýtať na nočník alebo na záchod, v noci sa môže občas prihodiť, že sa dieťa pociká. Dôvodov môže byť viac, no ak sa situácia opakuje, nie je zlým riešením dať dieťaťu na noc plienku. Pri odplienkovaní je rovnaký problém ako pri učení na nočník - dieťa môže byť tvrdohlavé a zadržiavať moč aj celý deň, alebo sa jednoducho nechce plienky vzdať. Podľa mamičiek aj v tomto prípade musí dieťa pochopiť, prečo už je najvyšší čas plienky prestať používať. Niektoré deti sa snažia v istom veku napodobňovať rodičov a chcú chodiť na záchod ako dospelí, takže plienku zrazu nepotrebujú.
Fáza odplienkovania je pre rodičov i deti často náročným obdobím. Každý rodič i dieťa sa s odúčaním od plienok vyrovnajú inak. Aké sú vaše skúsenosti s odplienkovaním? Aká metóda odplienkovania fungovala u vás? Kedy sa vaše dieťa naučilo na nočník? Budeme radi, ak sa s nami podelíte o vaše názory, skúsenosti alebo poradíte ostatným rodičom.
V niektorej literatúre alebo v článkoch sa stretnete s názorom, že odplienkovanie chlapca je ťažšie ako odnaučenie od plienky u dievčaťa. Pravdou je, že na to neexistuje žiadna relevantná štatistika alebo výskum. Existuje viacero metód, ako odplienkovať dieťa za týždeň. Jednou z nich je indiánska metóda odplienkovania, ktorá spočíva v tom, že dieťa prestane používať plienky zo dňa na deň. Ide o veľmi individuálny časový rámec. Závisí od zvolenej metódy i konkrétnej individuality - dieťaťa. Niektoré deti sa odučia od plienok rýchlejšie, iným to trvá dlhšie. Dôležitá je trpezlivosť a pozitívny prístup rodičov. V procese odplienkovania sú neúspechy normálne a je potrebné s nimi počítať.
Dôvodom je hlavne teplejšie počasie. Dieťa tak môže byť oblečené len v gaťkách. Pri odplienkovaní a prípadnej nehode (pocikaní) teda cíti, že je mokré a výsledkom toho je pocit nepohodlia. Vďaka tomu dieťa požaduje byť v suchu a riešením je používanie nočníka alebo záchodu.
