Ako spoznať dieťa v materskej škole: Komplexný sprievodca pedagogickou diagnostikou

Pedagogická diagnostika a evaluácia predstavujú kľúčový predpoklad úspešného dosahovania výchovno-vzdelávacích cieľov v materskej škole. Učiteľky v materských školách zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v rozvoji detí predškolského veku. Efektívna diagnostika je nevyhnutná pre individualizáciu vzdelávacieho procesu a včasné odhalenie potenciálnych problémov. Cieľom tohto článku je poskytnúť učiteľkám v materských školách komplexný prehľad o diagnostických pomôckach a postupoch, ktoré im pomôžu lepšie spoznať deti, optimalizovať ich pedagogické pôsobenie a zabezpečiť úspešný štart do školskej dochádzky.

Prečo je pedagogická diagnostika dôležitá?

Pedagogická diagnostika nie je len formálnou povinnosťou, ale predovšetkým nástrojom pre lepšie porozumenie dieťaťu. Vytvára pedagógom príležitosť na spoznávanie dieťaťa a poskytuje im spätnú väzbu k ich pedagogickému pôsobeniu. Vďaka nej môžu učiteľky identifikovať silné stránky a oblasti, v ktorých dieťa potrebuje podporu. To umožňuje individualizáciu prístupu a prispôsobenie vzdelávacích aktivít potrebám každého dieťaťa. Včasná diagnostika tiež umožňuje identifikovať deti s potenciálnymi ťažkosťami, ako sú poruchy učenia, správania alebo oneskorený vývin, a zabezpečiť im potrebnú odbornú pomoc.

Pedagogická diagnostika vo všeobecnosti predstavuje špeciálne odvetvie, ktoré sa zaoberá teoretickými a metodologickými problémami objektívneho zisťovania a hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu. V rámci výchovy sa hodnotia vedomosti, spôsobilosti, návyky, postoje, poznávacie procesy a záujmy. Diagnostika žiaka, ktorý prichádza do školy, si vyžaduje starostlivosť a je dôležitým doplnkom pri utváraní si celostného obrazu o jeho predchádzajúcom živote.

Legislatívny rámec a povinnosti učiteľov

Absolvovaním aktualizačného vzdelávania si pedagogickí a odborní zamestnanci splnia svoju zákonnú povinnosť. Vzdelávací program reflektuje požiadavky praxe a odráža potrebu pedagógov dovzdelať sa v oblasti diagnostiky. Neustále vzdelávanie v oblasti pedagogickej diagnostiky je pre učiteľky materských škôl nevyhnutné. Zabezpečuje im aktuálne poznatky a zručnosti potrebné pre efektívne diagnostikovanie a prácu s deťmi s rôznymi potrebami.

Oblasti pedagogickej diagnostiky v materskej škole

Diagnostika v materskej škole by mala byť komplexná a zameraná na rôzne oblasti vývinu dieťaťa. Medzi najdôležitejšie patria:

• Sociálno-emocionálny vývin: Pozorovanie interakcií dieťaťa s rovesníkmi a dospelými, schopnosť nadväzovať kontakty, prejavovanie emócií, zvládanie konfliktov, empatia a sebaovládanie.
• Kognitívny vývin: Úroveň poznávacích schopností, ako sú pozornosť, pamäť, myslenie, reč a predstavivosť. Diagnostika sa zameriava na schopnosť dieťaťa riešiť problémy, učiť sa nové veci, porozumieť pokynom a vyjadrovať svoje myšlienky.
• Motorický vývin: Hrubá a jemná motorika, koordinácia pohybov, grafomotorické zručnosti. Diagnostika v tejto oblasti pomáha identifikovať deti s problémami v koordinácii, s oneskoreným vývinom motoriky alebo s problémami s písaním a kreslením.
• Rečový vývin: Aktívna a pasívna slovná zásoba, gramatická správnosť reči, výslovnosť, plynulosť reči. Diagnostika sa zameriava na schopnosť dieťaťa porozumieť reči, vyjadrovať sa, rozprávať príbehy a komunikovať s ostatnými.
• Hra: Spôsob, akým sa dieťa hrá, jeho záujem o rôzne druhy hier, schopnosť hrať sa s ostatnými, kreativita a fantázia. Hra je pre dieťa prirodzeným prostriedkom učenia a diagnostika hry poskytuje cenné informácie o jeho vývine.

Metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky

Učiteľky v materských školách majú k dispozícii rôzne metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky:

• Pozorovanie: Systematické a cieľavedomé sledovanie správania a prejavov dieťaťa v rôznych situáciách. Pozorovanie je základnou metódou pedagogickej diagnostiky. Učiteľka si všíma, ako sa dieťa správa v triede, pri hre, pri jedle, ako reaguje na pokyny a ako komunikuje s ostatnými. Je dôležité zaznamenávať si postrehy a analyzovať ich.
• Rozhovor: Individuálny rozhovor s dieťaťom, rodičmi alebo inými odborníkmi. Rozhovor umožňuje získať informácie o dieťati z rôznych perspektív. S dieťaťom sa rozprávame o jeho záujmoch, pocitoch, skúsenostiach. S rodičmi sa rozprávame o vývine dieťaťa, jeho silných stránkach a ťažkostiach.
• Analýza produktov činnosti: Hodnotenie kresieb, výtvorov, pracovných listov a iných produktov činnosti dieťaťa. Analýza produktov činnosti poskytuje informácie o zručnostiach, vedomostiach a záujmoch dieťaťa.
• Pedagogické testy a dotazníky: Štandardizované nástroje na hodnotenie rôznych oblastí vývinu dieťaťa. Pedagogické testy a dotazníky by mali používať len kvalifikovaní odborníci.
• Hrové metódy: Diagnostické hry a aktivity, ktoré umožňujú pozorovať dieťa pri hre a zistiť jeho schopnosti a zručnosti. Hrové metódy sú pre deti prirodzené a príjemné.

Publikácia poskytuje prehľad o možnostiach realizácie pedagogickej diagnostiky. Podáva teoretický vstup do danej témy. Uvádza praktické nástroje na realizáciu diagnostikovania v praxi materskej školy, potrebné pre individualizáciu v pedagogickej praxi.

Metodologické pravidlá diagnostikovania

Dôležité je dodržiavať metodologické pravidlá diagnostikovania, aby bola diagnostika objektívna a spoľahlivá. Objektivita znamená snažiť sa o čo najobjektívnejšie hodnotenie, vyhýbať sa predsudkom a subjektívnym názorom. Komplexnosť vyžaduje, aby diagnostika bola zameraná na rôzne oblasti vývinu dieťaťa. Individualizácia znamená prispôsobiť diagnostické postupy veku a vývinovej úrovni dieťaťa. Etika zahŕňa dodržiavanie etických zásad diagnostiky, ochranu súkromia dieťaťa a rešpektovanie jeho práv. Spolupráca s rodičmi a inými odborníkmi je kľúčová. Dôkladná dokumentácia výsledkov diagnostiky je nevyhnutná.

Kedy diagnostikovať?

Diagnostika by mala byť priebežná a systematická. Učiteľka by mala sledovať vývin dieťaťa počas celého pobytu v materskej škole. Dôležité je diagnostikovať dieťa pri nástupe do materskej školy, pri prechode do inej triedy a pri odchode do základnej školy. Diagnostika je tiež potrebná v prípade, že učiteľka pozoruje u dieťaťa neobvyklé správanie alebo ťažkosti.

Predškolák s ADHD?

Pedagóg si štúdiom prehĺbi poznatky a sprehľadní možnosti a postupy na realizáciu pedagogickej diagnostiky u predškolákov, dozvie sa o problematike rozšírenej poruchy pozornosti ADHD, o prejavoch nepozornosti, o poruchách aktivity, impulzivite. Diagnostika detí s ADHD si vyžaduje špeciálny prístup a spoluprácu s odborníkmi.

Rešpektovanie limitov pedagógov v materských školách

Publikácia rešpektuje limity pedagógov v materských školách a orientuje sa na ponuku možnej realizácie diagnostického procesu v ich podmienkach materskej školy.

Vzdelávanie a podpora učiteľov

Je dôležité, aby mali učiteľky v materských školách prístup k kvalitnému vzdelávaniu a podpore v oblasti pedagogickej diagnostiky. Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov sú základom pre úspešné vzdelávanie. Otázky odmien a trestov, školská úspešnosť a neúspešnosť žiakov sú dôležitými aspektmi, ktoré treba brať do úvahy. Možnosti odbornej spolupráce a pomoci žiakom sú nevyhnutné pre komplexný prístup.

Rozdiel medzi pedagogickou a medicínskou diagnostikou

Hlavný rozdiel spočíva v cieľoch. Medicínska diagnostika je východiskom pre terapiu a cieľom je úspešná liečba. Pedagogická diagnostika je východiskom pre úspešné pôsobenie v oblasti výchovy a vzdelávania. V diagnostickej činnosti je kľúčové správne pozorovanie javov. Metódy pedagogickej diagnostiky sú príbuzné s etikou a psychológiou, pričom osobnosť človeka má pedagogicko-psychologické a sociálne aspekty. Objektívny pohľad na jedinca vzniká ako výsledok komplexného prístupu.

Fázy diagnostiky a jej formy

Z časového hľadiska rozlišujeme mikrodiagnózu, ktorá sa uskutočňuje na každej jednej vyučovacej hodine. Z hľadiska informačného a formálneho môže byť diagnostika neoficiálna (učiteľ si ju robí len sám pre seba) alebo formálna (určená pre verejnosť, napr. pre súd, rodičov, sociálne oddelenie).

Špeciálnopedagogická diagnostika

Každé dieťa je individuálna osobnosť a potrebuje špeciálny prístup. Špeciálnopedagogická diagnostika je súbor metód a procesov, ktorých výsledkom je stanovenie diagnózy. Zaoberá sa zistením príčin, prečo vznikol u žiaka problém. Do diagnostikovania by sa mali zapojiť lekár, psychológ, sociálny pracovník a špeciálny pedagóg, ktorí by mali pôsobiť tímovo.

Metódy špeciálnopedagogickej diagnostiky

Metódy ŠP D majú poznávací charakter a delia sa podľa toho, čo sledujú (úroveň vedomostí, vývin reči, správania, anatomické aspekty) alebo podľa toho, či sú zamerané priamo na aktivitu jedinca alebo len s ním súvisiace zdroje (priame, nepriame). Vlastnosti diagnostických metód zahŕňajú reliabilitu (spoľahlivosť) a validitu (platnosť). Pri aplikácii metód treba rešpektovať princípy komplexnosti, všestrannosti, dynamickosti a modifikácie.

Pozorovanie

Pozorovanie je cieľavedomé, plánovité a sústavné vnímanie javu, odhaľujúce podstatné súvislosti danej skutočnosti. Môže byť zúčastnené, nezúčastnené, krátkodobé alebo dlhodobé. Výsledky pozorovania sa zhrnú do protokolu.

Exploračné metódy

Explorácia zahŕňa vyšetrovanie kladením otázok, ako sú rozhovor, radený rozhovor a dotazník. Dotazník je ekonomický, umožňuje spracovanie veľkého množstva informácií, avšak neumožňuje klásť doplňujúce otázky. Rozhovor môže byť individuálny alebo skupinový, štandardizovaný, neštandardizovaný alebo pološtandardizovaný. Dôležité je načúvať odpovediam a všímať si neverbálne prejavy.

Diagnostické skúšania

Diagnostické skúšanie sa odlišuje od klasifikačného skúšania tým, že sleduje slabé miesta v poznatkoch jedinca a analyzuje ich s cieľom určiť korekčné postupy. Zahŕňa ústne, písomné a praktické skúšanie, ktoré sa zameriava na zisťovanie neverbálnych schopností.

Metóda testov

Test sa stáva diagnostickou metódou po overení jeho validity a reliability. V rámci ŠP D sa delia na didaktické, logopedické, testy laterality a testy motoriky. Je dôležité vyvarovať sa mechanického vyhodnocovania a výsledky testov porovnávať s inými metódami.

Štúdium prípadu

Štúdium prípadu spočíva v dôkladnom štúdiu všetkých dostupných písomných a iných materiálov o postihnutom jedincovi, ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní záverov. Dôležité sú údaje o psychomotorickom vývine, prekonaných chorobách a prostredí, v ktorom jedinec vyrastal.

Rozbor výsledkov činnosti

Výsledky činností predstavujú dosiahnutú úroveň v rámci výchovných, vzdelávacích alebo záujmových aktivít jedinca. Analýzou a hodnotením písomných prác, výtvarnej činnosti a záujmovej činnosti možno identifikovať špecifické vývinové poruchy, pomôcť pri profesiovej orientácii a utvoriť ucelený obraz o diagnostikovanej osobe.

Otázky odmien a trestov

Výskumy ukazujú, že pochvala vedie k stúpajúcemu výkonu, zatiaľ čo pokarhanie môže viesť k poklesu výkonu. Tresty by mali byť primerané činu a veku dieťaťa, ale treba si uvedomiť, že každý trest ponižuje človeka a prináša so sebou atmosféru strachu a frustrácie. Deti vychovávané viac trestami bývajú v neskoršom období agresívnejšie. Je dôležité kombinovať tresty s odmenami a nikdy nekarhať celú osobnosť žiaka.

Školská úspešnosť a neúspešnosť žiakov

Úspech a neúspech sú zážitkové stavy, ktoré je potrebné analyzovať. Účelom diagnostiky nemá byť len zisťovanie nedostatkov dieťaťa ale aj identifikovanie kladných vlastností dieťaťa a rozvojového potenciálu.

Webinár je postavený do teoretickej roviny porozumeniu diagnostiky ako nástroja učiteľky v materskej škole. Vhodný je najmä pre začínajúce učiteľky, ponúka však aj priestor pre prehĺbenie už poznaných faktov o možnostiach diagnostiky a jej významnej úlohy v pedagogickej intervencii pedagóg - dieťa - rodič. Na webinári budeme pracovať so záznamovým hárkom, ktorý nám poslúži na lepšie zorientovanie sa vo výkonoch dieťaťa v jednotlivých oblastiach ale rozprávať sa budeme aj o význame vstupného dotazníka predkladaného rodičovi ako prejav záujmu zisťovania potrieb rodiča a dieťaťa. Pretože skutočný záujem o dieťa je v pedagogickom procese prvoradý.

ONLINE - Poznávame rozvoj dieťaťa v prostredí edukačných aktivít v prostredí materskej školy. Pedagogická diagnostika.

Lektorka: Mgr. Monika Ferenčíková

Dátum: 25. február 2026

Čas: 16:30 - 19:30 hod.

Cieľová skupina: pedagogickí zamestnanci materskej školy, asistent pedagóga

Certifikát: aktualizačné vzdelávanie, v súlade s § 57 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z.

Spätná väzba od účastníkov:

• "Práve sme skončili. Som nadšená, úžasný webinár, malo to švih, žiadna ,,nuda", praktické, trefné, veľa nových informácií (vudpap alebo wellcome idea - úplne super, nepoznala som to). Nedalo mi to nenapísať (aj keď bežne nepíšem reakcie na webinár či vzdelávanie), ale musím povedať, že lektorka je veľká profesionálka vo svojom obore. Určite sa prihlásim aj na ďalšie vzdelávania s ňou. Len toľko som chcela, pretože ma toto vzdelávanie nesmierne zaujalo."
• "Veľmi pekne sa chcem poďakovať za webinár Poznávame rozvoj dieťaťa v prostredí edukačných aktivít od Mgr. Moniky Fernčíkovej. Určite odporúčam pre všetky vekové kategórie učiteliek. Mnoho sa dozviete a aj sa zasmejete pri aktivitách s milou a usmiatou lektorkou."
• "Chcem vyjadriť veľkú spokojnosť s prejavom, prístupom a odborným výkladom lektorky p. Ferenčíkovej. Webinár bol jeden z najlepších aké som kedy absolvovala."
• "Dnes som absolvovala webinár Pedagogická diagnostika s lektorkou Mgr. Monikou Ferenčíkovou - fantastické 3 hodiny plné zážitku, energie, akcie, reakcie, vtipné, prínosné, z praxe a využiteľné a použiteľné do praxe, plnohodnotné informácie, veľká motivácie do praxe. TOP lektorka!!! Úžasná persona, odborník, plný skúsenosti :-) ĎAKUJEM, že som mohla absolvovať. Už dávno som nebola, tak spokojná :-)."
• "Dobrý deň prajem, chcela by som sa celému kolektívu Inšpirácie poďakovať, za webináre, ktoré ma posúvajú v mojom pracovnom živote. Webináre sú veľkou pomôckou v dnešnom uponáhľanom svete. A ďakujem za včerajší webinar pedagogická diagnostika od Pani Mgr."

Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov: Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov. Otázky odmien a trestov, školská úspešnosť a neúspešnosť žiakov. Možnosti odbornej spolupráce a pomoci žiakom.

Pedagogická diagnostika vo výchovno-vzdelávacom procese: Pg. diagnostika - špeciálne odvetvie PG, kt. sa zaoberá teoretickými metodologickými problémami objektívneho zisťovania a hodnotenia vých - vzdel. procesu. V rámci zložiek výchovy sa hodnotia: vedomosti, spôsobilosti, návyky, postoje, pozn. procesy, záujmy s pod. PG diagnóza a diagnóza žiaka, kt. prichádza do školy si vyžaduje starostlivosť a je dôležitý doplnok pri utvorení si celostného obrazu o jeho predchádzajúcom živote.

V diagnostickej činnosti je kľúčové správne pozorovanie javov. Metódy PG diagnostiky (PgD) sú príbuzné s pedagogikou a psychológiou. Osobnosť človeka má pedagogicko-psychologické (zisťovanie psychologických príčin) a sociálneho (aj sociálne podmienky môžu byť príčinou stresov) aspekty. Objektívny pohľad na jedinca môže teda vzniknúť ako výsledok komplexného prístupu. Pedag. diagnostika hovorí o viacerých častiach výchovno-vzdelávacieho procesu a ich kvalitách. Výslednicou všetkých činností hodnotenia je posúdenie žiaka, triedy ako prospievajú, situácia v triede, klíma a pod. PgD ako proces diagnostikovania žiakov je samostatná vedná disciplína. Význam PgD pre vyučovanie a učenie žiakov je:

• v plánovaní ďalších výchovno- vzdel. postupov
• v korekcii učenia žiakov
• pre diferenciáciu žiakov, posúdenie ich úrovne, tiež skupín žiakov (aj disciplína, správanie).

Fázy diagnostiky z časového hľadiska: Mikrodiagnóza - uskutočňuje sa na každej jednej vyuč. PgD z hľadiska informačného a formálneho:

• neoficiálna - U si ju robí len sám pre seba, pre svoje potreby
• formálna - určená pre verejnosť (napr. pre súd, rodičov, sociálne oddelenie).

PgD podľa zamerania:

• diagnostika predškolskej výchovy
• diagnostika základnej školy
• diagnostika strednej a vysokej školy
• diagnostika špeciálnych škôl (osobitné školy)
• diagnostika vojenských škôl
• diagnostika mimoškolskej činnosti a výchovy mimo vyučovania

PgD má pedagogický charakter a informatívno - hodnotiacu funkciu. Formuluje normy, zásady praktického postupu v pedag. činnosti. Úlohou je skúmať, akými prostriedkami je možné úspešnejšie plniť výchovno-vzdelávacie ciele.

Hodnotenie: stav hodnotiaceho subjektu k hodnotenému objektu. Je to záverečná etapa vyučovania, poskytuje pre U spätnú väzbu, U potom môže zmeniť svoje metódy a tým zefektívniť vyučovací proces. Známka je dosť subjektívne meradlo, záleží na emociálnom stave U a zrelosti U. Cez hodnotenie vidí U ako hlboko absorbovali ž učivo.

Základné nedostatky PgD: Chýbajúca analýza chýb, schematickosť, povrchnosť, nízka objektivita, chýbajúce jednoznačné normy. Tiež nepresné informácie o správaní žiaka, predčasné U zovšeobecnenie, zaznamenávanie len negatívnych javov U, ak sa U nepozerá na všetky príčiny správania ž. Pri všetkých týchto chybách nám objektívny pohľad uniká.

Ako sa vyhneme chybám: Žiaka posudzujeme ako jednotlivca, ale s pohľadom aj na triedu, celý ročník. Musíme prihliadať na schopnosti a možnosti ž, pozrieť sa na prospech aj v iných predmetoch, žiakov vek, fyzilogické a psych. danosti, pozerať sa na cieľ našej činností (výchovný, vzdelávací).

Špeciálnopedagogická diagnostika: Každé dieťa je individuálna osobnosť a potrebuje špeciálny prístup. U však málo vedia i dbajú na diagnostikovanie. Stále prevláda rutinný prístup k ž - tzv. zaškatuľkovanie. ŠPgD je súhrn metód, procesov, ktorých výsledkom je stanovenie diagnózy (z gréc. Dia - hĺbkový, Gnosis - poznanie). Zaoberá sa zistením príčin, prečo vznikol u ž problém.

Diagnostikovania by sa mali zúčastniť: lekár, psychológ, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg a mali by pôsobiť tímovo.

Metódy ŠPgD: postupy, prostredníctvom ktorých sa získavajú také poznatky o vyšetrovanej osobe, na základe ktorých možno sformulovať diagnózu. Majú poznávací charakter. Delenie metód ŠPgD:

• A. podľa toho, čo sledujú sú zamerané na:
• úroveň vedomostí (školských, všeobecných)
• úroveň vývinu reči (hovorenej, písanej)
• úroveň správania sa (v škole, rodine, pri učení, hre, vychovanosti, soc. - funkčné)
• anatomické
• D, podľa toho, či sú zamerané priamo na aktivitu jedinca alebo len s ním súvisiace zdroje
• priame
• nepriame

Vlastnosti diagnostických metód:

• a) reliabilita - spoľahlivosť (výsledky aj po viacerých opakovaniach totožné alebo s malou odchýlkou)
• b) validita - postihuje do akej miery, je metóda vhodná a platná

Pri aplikácii metód treba rešpektovať tieto princípy:

• komplexnosti (kompletný, tímový prístup)
• všestrannosti vyšetrenia (to je predošlý princíp uplatnený v každom jednom obore)
• dynamickosti - vyšetrenie nielen aktuálnych schopností, ale predovšetkým potencionálne a perspektívne možnosti dieťaťa.
• princíp modifikácie - každá metóda vyžaduje určitú obmenu t.j. prispôsobenie druhu a stupňa postihnutia.

Pozorovanie

Francúz Segiun prvý popísal túto metódu ako proces kde prostredníctvom jedného javu rozoznávame druhý. Je to cieľavedomé, plánovité (tzv. učenie cieľov, techniky, metód) a sústavné vnímanie javu a premetov, odhaľujú podstatné súvislosti danej skutočnosti. Má znaky výskumnej metódy.

• zúčastnené (diagnostik sa začlení do skupiny, ktorú pozoruje)
• nezúčastnené (sledovanie skupiny zvonku)
• krátkodobé (musí byť robené opakovane)
• dlhodobé (aj niekoľko rokov)

Výsledky pozorovania zhrnieme do protokolu pozorovania, ten je nutný.

Exploračné metódy

Exploráciou sa rozumie vyšetrovanie kladením otázok. Zaraďujeme tu: rozhovor, radený rozhovor a dotazník. Je to priama alebo sprostredkovaná interakcia medzi skúmaným jedincom a diagnostikom, ktorá sa realizuje pomocou otázok a odpovedí, či riešením problémov formou ústnej, posunkovej alebo písanej komunikácie.

Dotazník - empirická diagnostická metóda na získavanie informácií o postihnutom alebo narušenom jedincovi. Pri tejto metóde diagnostikovaná osoba spravidla sama alebo s pomocou inej osoby, ústne resp. písomne odpovedá na kladené otázky. Skúmaná osoba na základe písomne položených otázok písomne odpovedá o určitom vymedzenom okruhu problémov. - overenie validity

• Výhody: anonymita, ekonomickosť, spracovanie veľkého množstva, rýchle vyhodnotenie
• Nevýhody: nemožnosť klásť doplňujúce otázky, istá povrchnosť, nemožnosť kontrolovať pravdivosť odpovedí.

Rozhovor - zhromažďovanie dát, ktoré je založené na priamom dotazovaní, verbálnej komunikácii výskumného pracovníka a respondenta. Rozhovor rozlišujeme:

• individuálny a skupinový
• štandardizovaný (znenie a poradie otázok je presne určené a pripravené - interviev)
• neštandardizovaný (prebieha pružnejšie, výskumník má pripravené len zákl. otázkyň
• pološtandardizovaný (je najlepší, najprv respondenta uviesť do témy, nepýtať sa hneď otázkou „na telo“. Je potrebné počúvať odpoveď jedinca, nie násilnou formou ju ťahať z neho, dávať pozor na neverbálne prejavy a mimiku)

Rozhovor U s rodičom: nehovorte verejne o chybách dieťaťa, ináč sa bude rodič vyhýbať škole, združeniam a samému U. Ak je rodič bezmocný a kapituluje, U ho má presvedčiť o opaku a až tak konať ďalej.

Rozhovor U s učiteľom, psychológom: keď chceme vedieť príznaky nejakej poruchy ž už v predškolských ročníkoch, zájdeme za predošlým triednym U, pozrieme jeho predošlé zošity, práce. U by mal komunikovať so psychológom, radiť sa s ním a psychológ by nemal zasahovať do kompetencie U. U má veľkú výhodu, že pozná dieťa, ktoré učí. Rozhovor U s dieťaťom je veľkým prameňom, zdrojom potrebných informácií.

Diagnostické skúšania

Treba ho odlišovať od klasifikačného skúšania. Sleduje skôr slabé miesta v sústave poznatkov jedinca, analyzuje, aby sa na základe výsledkov určili korekčné postupy. Cieľom je tu teda pomoc. Do tohto typu skúšania sa zaraďujú aj skúšky netypické pre klasifikačnú prax (skúšky laterality).

• Ústne skúšanie: má formu riadeného rozhovoru, skúšaná osoba priamo odpovedá na pripravené otázky, rieši problém alebo reaguje na pripravené podnety. Delí sa na skúšanie vedomosti (všeobecných, predmetových, špecifických) a úrovne hovorenej reči (obsahová stránka, formálna stránka, výslovnosť, tempo, hlasitosť, ...).
• Písomné skúšanie: ním zisťujeme úroveň osvojenia písania, úroveň osvojených poznatkov, z jednotlivých predmetov, schopnosť vyjadrovať svoje myšlienky pomocou písania. Môžeme sa pri ňom zamerať na: skúšanie vedomostí alebo výkonu (osvojenie písaných znakov, gramatiky, rýchlosti písania). Dôležitou súčasťou pís. skúšania je dôsledná analýza chýb, najmä systematických, t.j. chýb, ktorých sa žiak nedopúšťa náhodne.
• Praktické skúšanie: zameriava sa na zisťovanie neverbálnych schopností v rôznych oblastiach aktivity jedinca. Sem patrí: skúšanie úrovne (hrubej a jemnej motoriky), skúšanie laterálnej preferencie (motorickej, senzorickej), skúšanie fungovania zmyslových orgánov.

Metóda testov

Test sa stáva diagnostickou metódou vtedy, keď sa výskumne overí jeho validita a reliabilita. Ide o sústavu zámerne zostavených otázok alebo úloh na ktoré má skúmaná osoba odpoveď, alebo ich má riešiť či vykonať. Podmienky a spôsob hodnotenia sú tu presne určené, testy vytvárajú podmienky na objektívne hodnotenie. V rámci ŠPgD ich delíme na: didaktické, logopedické, testy laterality a testy motoriky. Musíme sa ale vyvarovať mechanického vyhodnocovania a vysvetľovania testov. Výsledky získané testom treba porovnávať s výsledkami iných techník či metód.

Didaktické testy: sú variantom písomnej formy skúšania. Pozostávajú zo súboru otázok, ktoré sú zoradené tak, aby reprezentovali príslušnú časť učebnej látky. Ich aplikácia predpokladá u diagnostikovaného osvojenie písanej reči na adekvátnej úrovni. Aj v tomto prípade ide o dôslednú modifikáciu testu vzhľadom na príslušné postihnutie. Požaduje sa modifikácia obsahu, formy a spôsobu administrovania testu. Zostavuje ho tím odborníkov.

• normatívne testy: určujú či výkon jedinca je v porovnaní s normami získanými štatistickým spracovaním tohto testu je podpriemerný alebo nadpriemerný.
• kriteriálne testy: zamerané na učebnú látku, ktorú si mal ž za sledované obdobie osvojiť.

Norm. a ktir. testy sú štandardizované. Neštandar. testy si zostavujú špeciálni pedagógovia podľa individuálnych cieľov.

Štúdium prípadu

Spočíva v dôkladnom štúdiu všetkých dostupných písomných a iných materiálov o postihnutom jedincovi, v ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní záverov. Ide tu o výsledky lekárskych, psychologických, sociálnych vyšetrení a skúmaní, príp. o súdne spisy, pedag. denníky, posudky inštitúcií, školské vysvedčenia jednotlivca. Dôležité sú údaje o psychomotorickom vývine, o prekonaných chorobách, údaje o prostredí, v ktorom jedinec vyrastal. Je to tzv. ROZBOR VÝSLEDKOV ČINNOSTI

Rozbor výsledkov činnosti

Výsledky činností predstavujú dosiahnutú úroveň v rámci výchovných, vzdelávacích alebo záujmových aktivít jedinca. Možno ich získať analýzou a hodnotením výsledkov:

• písomných prác (slohy, diktáty, životopisy)
• výtvarnej činnosti (výkresy, rysy, modely)
• záujmovej činnosti (výrobky z rôznych materiálov)

Diagnosticky sa hodnotí:

• úroveň v porovnaní s predpísanými učebnými osnovami pre daný postupný ročník a typ školy
• dosiahnutá úroveň v porovnaní s očakávanou úrovňou intaktného jedinca v tej istej činnosti.

Hodnotenými znakmi sú náročnosť na intelektuálnu činnosť, zručnosť, vytrvalosť, predstavivosť, chyby, čas potrebný na zhotovenie výrobku a pod. Rozbor hodnotenia výsledkov činnosti jedinca pomôže:

• identifikovať špecifické vývinové poruchy (dysortografie, dysgrafie, ...)
• pri profesiovej orientácii o voľbe povolania
• zisťovať sociálne vzťahy (kresby s agresívnymi farbami)
• utvoriť ucelený obraz o diagnostikovanej osobe

Otázky odmien a trestov

Výskum manželov Harkworových: Jedna experimentálne skupina (ES) bola po výkone učiteľom pochválená, druhá ES pokarhaná, tretej nepovedal nič. Výkon žiakov po hodnotení bol takýto: Pokarhaná skupina mala v porovaní s predchádzajúcim výkonom klesajúci ráz. Pochválená skupina stúpajúci výkon, kým tretia skupina stagnovala.. Sledoval sa dlhodobý účinok trestu a pochvaly.

Prof. Ďuríčeková tvrdí: Nie sme za nepoužitie trestov (ak sú primerané činu a veku dieťaťa). Trestom pre dieťa môže byť aj obyčajné slovné pokarhanie, pohrozenie, zdvihnutie obočia, prsta. ALE! Pri použití trestu si treba uvedomiť: každý trest ponižuje človeka, prináša so sebou atmosféru strachu, frustrácie, neurózy, zakomplexovanosti. Deti, ktoré sú od detstva vychovávané viac trestami, sú v neskoršom období agresívnejšie a je predpoklad, že v budúcnosti budú presne tak jednať s ostatnými.

Celá naša detská populácia je vychovávaná už od útleho veku viac zákazmi, príkazmi ako odmenami. V detstve rodič, či učiteľ hovoria: nechoď, nerob, nepustím ťa, uč sa, stoj tu .. Deti sú systematicky riadené do pozície slabých, neschopných, zakomplexovaných ľudí, ktorí sa v rozhodujúcich situáciách potrebujú o niekoho vždy psychicky oprieť. Toto nie je formovanie silnej osobnosti. Byť osobnosťou znamená najskôr byť sám sebou, slobodným, nezávislým, jedinečným, sebavedomým v zmysle dôverovať si a poznať svoje prednosti, byť rozhodným a tvorivým.

Formy trestov v PG praxi:

1. odloženie výhody alebo zábavy pre žiaka
2. odopretie alebo zákaz výhody
3. vyjadrenie nesúhlasu
4. napomenutie
5. vylúčenie z kolektívu - napr. pri hre ak podvádza
6. pokarhanie učiteľom
7. pokarhanie pred žiackym kolektívom
8. pokarhanie pred riaditeľom školy
9. zápis do tr. knihy - mnohí pedag. to zneužívajú, často zápisy aj za to, za čo deti nemôžu
10. návrh na zníženie známky zo správania
11. realizácia zníženia
12. prepadenie z 1 triedy do 2.
13. preradenie z 1 školy do 2 - po porade s rodičmi, psychológom
14. podmienečné vylúčenie zo školy
15. úplné vylúčenie zo školy

Zásady správneho využívania tretov: - hneď po priestupku, musí byť prirodzeným následkom toho, čo urobil

1. žiak má vedieť prečo je tretaný (presné pravidlá hry, kritériá na žiaka)
2. po odpykaní trestu prejsť do normálneho stavu
3. veľkosť trestu má byť úmerná priestupku, nie veľkosti môjho hnevu
4. nikdy nekarhať a nehodnotiť celú osobnosť žiaka
5. nezosmiešňovať žiaka (sarkazmu, irónia)
6. netrestať žiaka za neurotické prejavy, neúspechy v škole podmienené neurózy
7. trest kombinovať s odmenou
8. trestať so znalosťou motívov

Pokarhanie: je účinnou metódou (u mladších žiakov). Deti majú potrebu byť uznávané a schválené dospelými. Ak majú dostatok pozornosti dospelého, chcú aby to bola pozornosť schvaľujúca. To súvisí s ich potrebou spoločenského prijatia a potrebou sebavedomia. Keď im U pochvalu upiera, zle sa cítia a považujú sa za vyradených zo sociálnej skupiny, zvlášť ak má trieda učiteľa rada a váži si ho. Deti takých učiteľov pokladajú za spravodlivých sudcov, preto po karhaní trpia pochybnosťami o svojej vlastnej hodnote.

Školská úspešnosť a neúspešnosť žiakov. Možnosti odbornej spolupráce, pomoci žiakom.

Úspech / neúspech - zážitkové stavy, ktoré sú: 1. protichodné - vo svojich kva...

tags: #ako #spoznat #dieta #v #materskej #skole