Vývin reči dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý začína už od prvých mesiacov života. Rodičia často s napätím očakávajú prvé slová svojich detí a postupne aj ich schopnosť tvoriť vety a správne skloňovať slová. Pochopenie jednotlivých etáp vývinu reči a gramatických javov, ktoré sa v nich objavujú, môže rodičom pomôcť lepšie podporiť svoje dieťa v tomto dôležitom procese.
Prvé slová a ich vývoj (12-18 mesiacov)
V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
Rozvoj slovnej zásoby a prvé gramatické javy (18-24 mesiacov)
Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa.
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Rozvoj gramatiky a aktívnej komunikácie (24-30 mesiacov)
Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.
Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. „Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Upevňovanie gramatických pravidiel a rozvoj súvislej reči (30-36 mesiacov)
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Ako podporiť správny vývin reči a skloňovanie
Bábätká sa rozhovoria okolo 12. až 18. mesiaca. Zatiaľ čo niektoré začnú rečniť skôr, iným to môže trvať o čosi dlhšie. Ak chcete naučiť svoje dieťa niektoré konkrétne slová, mali by ste im ich ukazovať vo vizuálnej podobe. Jeho cieľom bolo zistiť, či majú na prvé slová nejaký vplyv predmety, ktoré dieťa vidí. Vedci na účely výskumu použili zábery z času, keď sa deti venovali jedeniu, a to v hocijakých situáciách. Výskumníci sa aj na základe týchto zistení domnievajú, že deti, ktoré začnú hovoriť neskoršie, majú pomalé alebo vekovo oneskorené vizuálne vnímanie objektov. Aby ste svoje dieťa motivovali k rozprávaniu alebo ho niečo naučili, predmety mu aj ukazujte.
- Už v čase prvých troch mesiacov bábätko vníma, keď niečo rozprávate. A nemyslíme tým len to, keď sa im prihovárate. To, o čom budete hovoriť, je na vás. Niektoré bábätká majú rady aj hudbu. Že bábätko tieto zvuky vníma, spozorujete tak, že sa bude smiať, hýbať rukami a bude stále pozorné. V dôsledku toho napokon aj ono začne mrnčať a bľabotať.
- Hoci je skvelé naučiť dieťa čo najviac, zo začiatku postupujte veľmi jednoducho. Namiesto vety „Toto je moja káva.“ použite vetu „Toto je mamina káva.“ Pomenúvajte všetko, čo môžete.
- Na to, aby ste deťom chápanie a vnímanie ešte viac uľahčili, nestačí iba hovoriť jednoduché slová, ale ich aj správne vyslovovať. Nezachádzajte však až do extrému, keď by bola reč príliš pomalá.
- Hovorí sa, že opakovanie je matka múdrosti. A pri deťoch to platí obzvlášť. Preto myslite na to, že je dobré opakovať pojmy aj viackrát. Stále pomenúvajte veci, ktoré máte okolo seba. Najlepšie bude, ak ich dieťaťu hneď aj ukážete.
- Hranie sa s dieťaťom je zábava aj pre dospelých. Počas hry praktizujte všetko to, o čom sme písali vyššie - rozprávajte a správne artikulujte. Zároveň čakajte, či bude mať dieťa snahu slová opakovať. Ak áno, vnímajte ho a venujte mu pozornosť. Hranie sa je skvelá príležitosť, aby ste bábätko motivovali k prvým slovám, a zároveň ho počuli, ako sa mu v tom darí.
- Iste nám dáte za pravdu, že počas prvých rokov je u bábätiek bežné napodobňovanie - či už sú to zvieratá alebo iné prírodné zvuky. Slová ako „mú-mú“ alebo „béé“ sú často predchodcami slov mama alebo tata. Ak sa snažíte podnietiť vaše dieťa k rozprávaniu, podporte ho aj pri napodobňovaní.
- Na to, aby ste vášmu bábätku pomohli čo najviac, mali by ste urobiť zo všetkých vyššie spomenutých činností rutinu. Pre ešte väčšiu atraktivitu zavádzajte rôzne hravé formy učenia. Samozrejme, vyberajte si jednoduché slová, ktoré budú zapadať do kontextu vašich aktivít. Ak sa budete hrať vonku, slovom dňa môže byť napríklad lopta.
Všeobecne platí, že deti sa začínajú vyjadrovať jednoduchými slovami ako je „ba-ba“ či „da-da“ od 12. do 18. Približne o šesť mesiacov neskôr vedia deti používať zhruba 50 slov. Všetky tieto údaje sú však vypočítané v priemere. Každé dieťa treba vnímať ako jednotlivca. Ak mu budete pomáhať a urobíte komunikáciu zábavnú, s rozprávaním mať problém určite nebude.
Najlepší spôsob, ako učiť slovíčka z pohľadu: PRÍĎ
Kedy navštíviť logopéda?
Ak vaše dieťa nevyslovuje niektoré hlásky správne, alebo ich nevyslovuje vôbec, iste vás zaujíma, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda. Kedy „Ešte je zavčasu…“ a kedy „Mohli ste prísť skôr!“. Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…) tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.
Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie a môžeme čakať niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom nepovolí.
V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá. V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu.
Rodičia začínajú tlačiť na výslovnosť dieťaťa („Povedz rrrryba!“) a dieťa začne „špekulovať“ nad tým, ako sa vlastne to „rrrryba“ hovorí. V mnohých prípadoch sa mu hlásku podarí povedať nesprávne, ale je to konečne R, tak ho začne postupne používať v bežnom rozprávaní. Nesprávne tvorené R je vlastne ako zlozvyk. Je omnoho ľahšie a rýchlejšie dieťa naučiť niečo, čo nevie, ako odúčať ho od „zabehnutého“ nesprávneho spôsobu artikulácie. Preto, ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší. Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole, alebo sa nesprávna výslovnosť odhalí až pri logopedickom vyšetrení, ktoré sa prikladá k prihláške na niektoré vysoké školy. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám.
Najčastejším dôvodom, prečo rodičia vyhľadajú pre svoje dieťa logopéda sú ťažkosti vo výslovnosti. Prvé, čo logopéd v tomto prípade urobí, je vyšetrenie, tzv. (čiastočná) diagnostika. Aj keď sa nám, zdatným rečníkom, môže javiť učenie sa novej hlásky ako veľmi jednoduché, pre dieťa to tak vôbec nemusí byť. Predstavte si, že by ste mali namiesto R v slovách hovoriť G. Ako rýchlo by ste to zvládli? Daný článok nemá slúžiť ako návod, ale ako cesta k porozumeniu, prečo a ako sú dané kroky pre nácvik výslovnosti dôležité. Vždy je lepšie obrátiť sa na logopéda, ktorý má svoje osvedčené postupy ako docieliť, aby sa hláska artikulovala správne a aby ju dieťa vedelo hovoriť aj v bežnej reči.
Verím, že po prečítaní tohto článku zistíte, že všetko do seba krásne zapadá a všetko má svoj čas, zmysel a logiku. Príprava na nácvik artikulácie zahŕňa sluchové rozlišovanie (napr. schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou - myška/miska, rampa/lampa) a oromotoriku (cvičenia na posilnenie jazyka, napr. ilustrovaná logopedická rozcvička Rozcvičme si jazýček). Realizujú sa na každej z úrovní a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť. Pomôcť vám môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov. Pokiaľ má dieťa s určitou hláskou ťažkosti, práve v tomto kroku je pomoc logopéda najdôležitejšia. Ak sa totiž dieťa naučí tvoriť hlásku chybne, jej nesprávnym vyslovovaním ju viac a viac upevňuje. Ak následne dieťa logopéda navštívi, trvá dlhšiu dobu, kým sa daný zlozvyk napraví.
Najskôr sa dieťa učí výslovnosť hlásky, izolovaného zvuku, napr. S, R, F. Úroveň hlásky vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez toho, aby malo zrakovú oporu v odraze zrkadla. Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe). Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne.
Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Túto časť upevňovania hlásky mám najradšej. A podľa reakcií na terapiách usudzujem, že aj deti. Je tu omnoho väčší priestor na hru, zábavu, dieťa počuje svoje prvé pokroky a teší sa z nich, je motivovanejšie, verí si, že to zvládne. Prvé „naozajstné“ výsledky potešia aj rodiča, čo ho v domácom tréningu viac podporí. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. Upevňovanie slov vie byť zábavné! Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním). Napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok.
Na tejto úrovni spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou). Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska. A pozor - nie každá básnička, kde sa opakujú trénované slová je logopedická! Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna. Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy ho môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napr. keď vám bude hovoriť čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári). Nepoukazujte na chyby pred ostatnými (napr. Vždy keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru. Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne). Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka? Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“.
Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky. Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia. Jedna hláska sa postupne posúva po úrovniach smerom hore. Môže sa stať, že ak začínate v terapii naraz s viacerými hláskami (napr. A najmä - všetko čo ste si doteraz prečítali si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz.
