V dnešnom svete, ktorý čelí mnohým environmentálnym výzvam, je ekologická výchova detí nevyhnutnejšia než kedykoľvek predtým. Deti sú naša budúcnosť a to, čo sa naučia v mladom veku, si často nesú celý život. Ekologická výchova nie je len o tom, naučiť deti triediť odpad. Je to o budovaní hlbšieho vzťahu k prírode, o pochopení vzájomných súvislostí v ekosystémoch a o uvedomení si toho, že naše konanie má priamy vplyv na životné prostredie.
Hlavným dôvodom, prečo viesť deti k udržateľnosti je bezpochyby ten, že chceme deťom zanechať planétu, na ktorej im bude dobre. Planétu, ktorá im poskytne to, čo budú potrebovať. Musíme ich však naučiť, že tak, ako z planéty berieme, musíme jej aj dávať. Musme ich naučiť, že nič nie je samozrejmé a všetko, čo dostávame si treba vážiť. Iba tak, že ich budeme učiť, aby boli zodpovední, ohľaduplní a uvedomelí, prispejeme k tvorbe miesta, v ktorom sa našim deťom bude žiť dobre.
Príklad na prvom mieste
Najlepším spôsobom, ako naučiť deti o ekológii, je byť im príkladom. Ak budú vidieť, že rodičia triedia odpad, šetria energiou a vodou a zaujímajú sa o prírodu, budú ich napodobňovať. Deti sa učia príkladom a pokiaľ od nich niečo chceme, mali by sme sa podľa toho správať predovšetkým my sami. Inak tomu nie je ani pri udržateľnosti.
Malé deti rady rodičov kopírujú, sú pre nich modlami, idolmi, ktoré chcú napodobňovať. My dospeláci sme pre deti úžasné všemocné bytosti, ktoré zvládnu neuveriteľné veci. Ak budete poctivo separovať a ukazovať ako na to aj vašim deťom, pridajú sa a časom to pre nich bude niečo absolútne prirodzené a normálne. To, čo bude v rodine „štandard“, bude pre dieťa samozrejmá vec.
Moderátorka Barbora Krajčírová to vidí doma na vlastné oči. "Moja dcéra napríklad navrhla smetný kôš, ktorý sám triedi odpadky. S argumentom, že mnohým ľuďom sa triediť odpad nechce. A pritom je to taká maličkosť... Barbora tvrdí, že hoci jej dcéra aktuálne prichádza do obdobia pubertálneho konzumu, tak napríklad vďaka tomu, že v škole nosí uniformu, sama zistila, ako málo človeku stačí.
V mojom prípade to tak bolo napríklad s kompostovaním. U starých rodičov išlo vždy o samozrejmú vec a ja som nikdy nad kompostovaním nepremýšľala ako nad niečím pokrokovým alebo niečím, čím zachraňujem prírodu. Vyniesť šupky zo zemiakov do záhrady bolo pre mňa rovnako automatické ako umyť si po záchode ruky. Začať teda treba od seba. Netreba mať prehnane vysoké nároky ako na seba, tak na svoju rodinu. Začnite tam, kde sa cítite komfortne a viete, že to nebude príliš ani pre vaše deti. Robte spoločne malé kroky, automatizujte si ich, zvykajte si postupne na nový spôsob života. Buďte trpezliví ako k sebe, tak k vašim deťom.
Príkladom sú aj piatak Lukáš Kelemen z Evanjelickej spojenej školy v Martine, ktorý má jedenásť rokov a je na začiatku takejto cesty. Zo 428 detí získal najviac bodov a stal sa víťazom tohtoročnej edície olympiády o životnom prostredí EnvirOtázniky. "Bol som prekvapený. Envirotémy musia mať Kelemenovci v rodine takmer na dennom poriadku. Napokon, brat Tomáš skončil v rovnakej olympiáde na treťom mieste. Čo teda chlapci doma robia? "Polievame dažďovou a nie pitnou vodou, na strechu sme dali fotovoltaické panely. Máme doma kompostér, ktorý sa zíde, lebo v záhrade pestujeme paradajky, čučoriedky, maliny a jahody, ktoré mám najradšej." Lukáš má doma na starosti aj vynášanie smetí.
Podnecujte zvedavosť a objavovanie
Okrem toho, že deti potrebujú dobrý príklad, potrebujú byť aj zvedavé. Zvedavosť je to najúžasnejšie, čo môžete dieťaťu do života „dať“. Deti sú zvedavé tvory, ktoré chcú objavovať, pátrať, skúšať. Často im v tom však bránime a neuvedomujeme si, ako ich zvedavosť vlastne „otupujeme“. Nedovolíme im váľať sa po zemi, lebo budú špinavé, nedovolíme im vyliezať na strom, lebo by spadli. Namiesto toho, aby sme ich nechali zašpiniť sa alebo spadnúť, aby mali reálnu skúsenosť a vnímali dôsledky, dávame im signál, že ich skúsenosť je nepotrebná, lebo „my vieme najlepšie“.
Podnecujme v nich zvedavosť a chuť objavovať vždy, keď sa to dá. Robme z domácich prác zaujímavé aktivity, pýtajme sa, rozprávajme sa. Nečakajme, kým „budú deti staršie“, komentujme, čo robíme, opisujme veci a činnosti slovami. Deti dokážu „vstrebať“ oveľa viac informácií ako si my dospelí myslíme. Zvedavosť je pre dieťa najväčšou vnútornou motiváciou.
Pri prechádzkach v prírode buďme otvorení skúmaniu a experimentovaniu. Deti rady lezú na stromy, skáču z pníkov, obdivujú chrobáky či zelený mach. Hrajú sa s drievkami, rastlinkami, zbierajú šišky a listy. Niekedy to nás dospelých ruší, pretože by sme chceli, aby deti išli rýchlejšie k cieľu. Majme však na pamäti, že práve cesta je cieľ a nechajme našich drobcov zažívať radosť a užívať si rôzne objavy počas pobytu v prírode. Chce to trochu sa uvoľniť a pozerať sa chvíľu na svet očami detí. Prospeje to nielen deťom, ale aj nám dospelým. Objavujme s nimi, prejavujme nadšenie z rôznych prírodných úkazov, tešme sa z krásneho kameňa, ktorý cestou nájdeme. Takto povzbudzujeme deti k túžbe objavovať prírodu, vnímať ju ako zábavné a pestré miesto a tešiť sa z nej.
Praktické aktivity a témy
Aktivít, ktoré s deťmi robiť je naozaj obrovské množstvo. Už niekoľkomesačné bábätká vnímajú, čo im hovoríte, akým štýlom, akou intonáciou. Komentujte činnosti, ktoré robíte každý deň a veci, ktoré vás obklopujú. Okolo prvého roka deti začnite zapájať do bežných aktivít. Nechajte ich poliať kvetinky, odniesť smeti do koša, upratať si po sebe tanierik, odtrhnúť si a umyť reďkovku v záhrade. Postupne aktivity pridávajte, neprestávajte ich komentovať. Ideálne je vyvarovať sa zbytočným zdrobneninám, skomoleninám slov a „maznavému“ jazyku. Dieťa potrebuje vedieť, ako sa veci okolo neho volajú, aby si dokázalo slová osvojiť.
Vytvárajte deťom prostredie, ktoré ich motivuje k rozmýšľaniu o prírode. Vyberajte knihy, výlety a aktivity, ktoré vedú k ochrane prírody a vzájomnému rešpektu.
Čo sa skrýva za odpadom?
So školákmi sa rozprávajte o tom, kam putujú odpadky. Nielen deti, ale aj mnohí dospelí žijú v tom, že ich odpad nie je ich problém. Že ho jednoducho dajú do koša a on zmizne. Toto je obrovský problém, ktorému sa treba venovať. Je dôležité deťom vysvetliť, že odpad sa nestratí mávnutím čarovného prútika. Tým, že ho vložíme do nádob ho len presunieme, ale zostáva tu, na našej planéte.
Môžete si doma spraviť experiment a „zasadiť“ pár odpadkov do väčšieho kvetináča. Po roku sa k nim vráťte a pozrite sa, nakoľko „zmizli“. Skvelou aktivitou je zbieranie odpadkov po okolí, či už ako samostatná činnosť, alebo súčasť výletov. Stačí, keď budete mať vždy po ruke vrecúško na smeti a prípadne rukavice alebo klieštiky, s ktorými deti môžu nájdené odpadky zbierať.
Ak máte odvahu, priestor a energiu, zbierajte a odkladajte nejakú dobu vyseparované odpadky, a potom ich vysypte na kopu deťom v izbe. Nechajte ich prehrabávať sa, odskúšať si, ako sa majú niektoré rybky v riekach. Nech skúsia uhádnuť, za ako dlho sa toľko odpadu nazbieralo, koľko ho na kope je a aký materiál je zastúpený najviac. Nakoniec si spravte súťaž v separovaní a spolu odpad odneste do zberných nádob.
Jedlo má svoj príbeh
Dôležitejšie, ako nútiť deti, aby zjedli všetko, čo majú na tanieri je (okrem nakladania menších porcií, samozrejme) rozprávať sa o plytvaní a o tom, čo sa skrýva za surovinami, z ktorých je ich jedlo pripravené.
Za každou paradajkou je množstvo práce, vody, ale aj peňazí. Na to, aby sa navaril obed, je potrebné suroviny zakúpiť za peniaze, ktoré rodičia zarobia prácou. Rodičia pri varení strávia tak isto nejaký čas a vydajú určité úsilie. Keď deti majú predstavu o tom, čo sa za jedlom skrýva a majú komplexnejšiu predstavu o tom, ako funguje svet, dokážu si lepšie uvedomiť dôsledky svojho správania.
Aby deti lepšie pochopili, čo sa skrýva za takou reďkovkou, nechajte ich zopár si vypestovať. Nech si ich zasadia, polievajú, starajú sa o ne. Okrem toho, že budú mať konkrétnejšiu predstavu, budú mať aj skvelý pocit z vlastnej práce a zodpovednosti. I keď to my dospelí tak nevnímame, deti milujú zodpovednosť!
Udržateľnosť v každodennom živote
Jedným z najdôležitejších krokov, ako viesť deti k udržateľnosti je snažiť sa vychovávať deti tak, aby pre nich ochrana životného prostredia bola samozrejmosťou a tak, aby z nich vyrastali uvedomelí mladí ľudia. Na ceste k udržateľnosti a zodpovednejšiemu životu je dôležité robiť malé kroky.
Najlepší spôsob, ako začať, je pozrieť sa na každodenné činnosti, pri ktorých môžete deťom vysvetľovať, prečo ich robíte a to tak, aby vám vaše deti porozumeli. Napríklad:
- Papier dávame do koša na papier, aby sa mohol použiť viackrát a tak sa nemusí rúbať toľko nových stromov. Pretože stromy potrebujeme, aby pre nás vyrábali kyslík.
- Do obchodu si nosíme vlastné vrecká, aby sme nemuseli používa plastové, ktoré ničia prírodu a škodia zvieratám.
- Zhasíname svetlá vždy, keď nie sme v miestnosti, aby sme tak šetrili energiu a chránili prírodu.
- Kuchynský odpad dávame do kompostu, kde sa z neho vytvorí hnojivo pre záhradku.
- Pri nakupovaní si vyberáme prírodné alebo ekologické výrobky, ktoré neničia prírodu (deti môžeme naučiť jednotlivé značky na obaloch ako eko, bio..).
- Snažíme sa neplytvať vodou tak, že pri umývaní zubov vypínam vodu pretože pitná voda je pre nás veľmi dôležitá a vzácna.
Jedným z najdôležitejších krokov, ako viesť deti k udržateľnosti je snažiť sa vychovávať deti tak, aby pre nich ochrana životného prostredia bola samozrejmosťou a tak, aby z nich vyrastali uvedomelí mladí ľudia.
AKO NAUČIŤ DIEŤA RECYKLOVAŤ | Elo a robot Recyklo ♻️ | Audio rozprávka
Hračky a zodpovednosť
Obrovská a niekedy zložitá téma. Pomerne často sa stretávam s mamičkami, ktoré sa sťažujú, že po deťoch stále upratujú hračky, ktoré sú rozhádzané po celom byte a že musia na deti kričať, aby si ich upratali. A deti sa s nimi vlastne ani nehrajú, len ich rozhadzujú. Riešenie tohto problému je jednoduché. Čím menej hračiek domov prinesiete, tým menej času budete musieť venovať ich upratovaniu.
Tiež si, prosím, predstavme dieťa, ktoré je v izbe plnej pestrofarebných hračiek, ktoré nebodaj ešte vydávajú zvuky. Skúsme si tiež predstaviť, ako sa cíti. Nevie, s ktorou hračkou sa hrať skôr, rozhádže to a tamto, prejde ďalej a pokračuje. Úprimne? Ja byť dieťa v niektorých detských izbách, ktoré som navštívila, ani ja neviem, s čím sa hrať a už vôbec, ako hračky upratať. Nezvaľujme vinu na deti, ktoré sú „neporiadne“, „s ničím sa nehrajú“ a „všade majú rozťahané hračky“. Vy ste tí dospelí, ktorí hračky domov nosia alebo dovoľujú, aby nimi boli zásobované vaše deti. Vy ste zodpovední za to, aby hračky mali svoj priestor a bolo ich kam upratať.
Kľúčom k udržateľnosti je veci NENAKUPOVAŤ. Či už ide o oblečenie, hračky alebo jedlo. Samozrejme to neznamená, že budeme hladní, bosí a deti nebudú mať doma žiadne hračky. Znamená to, že k nakupovaniu budeme pristupovať zodpovedne a nakupovať budeme len to, čo potrebujeme a čo je nevyhnutné.
Pri hračkách je niekedy ťažké nepreháňať to. Chcete deťom dopriať, potešiť ich, deti chcú to a tamto, ich záujem a pozornosť sa mení. Hračka ich v jednom období baví a v ďalšom jej nevenujú žiadnu pozornosť. Hľadajte hračky z druhej ruky, učte deti, že je normálne si hračky takto „posúvať“. Zobrať si hračky od niekoho, kto sa s nimi už nehrá a zachrániť im život, a taktiež poslať tie svoje „do sveta“, aby robili radosť iným deťom je predsa úžasné!
Navštevujte s deťmi SWAPY (kedy je ten najbližší sa dozviete v našom PROGRAME) a pravidelne si vďaka nim spolu hračky pretrieďujte. Deťom môžete hračky aj „poschovávať“. Skryte im hračky, s ktorými sa hrajú menej a dajte im ich, len ak o ne požiadajú. Uvidíte, že väčšinu hračiek deti (obzvlášť tie maličké) neregistrujú.
Komunikácia s rodinou a známymi
Mnoho rodičov k nám chodí s tým, že i keď sa o zmenu snažia, rodina už toľko nespolupracuje. Každá návšteva, tety, ujovia a (najmä) babky a dedkovia chcú niečo priniesť, dať deťom nejaký darček. Málokedy si však uvedomujeme, že takto zapratávame cudzie domovy a prenášame na druhých zodpovednosť za ďalší odpad, keď hračka doslúži.
Sme spoločenské tvory a je prirodzené, že chceme ostatných obdarúvať, robiť im radosť, vidieť ich šťastných. Potrebujeme však viac komunikovať. Viac hovoriť o tom, aké máme potreby, čo sa nám páči a čo nie. Taktiež potrebujeme počúvať. Keď nám niekto povie, že deti nič nepotrebujú, počúvnime ich. Keď nám niekto povie, že postačí pekná knižka, nekupujme hlučný plastový klavír. Je to obojstranný proces a na to, aby sme niečo dosiahli, musíme jasne komunikovať.
Rodina a známi nás musia rešpektovať ako rodičov. Ak tomu tak nie je, akceptujme to, ale tiež hľadajme možné riešenia. Ak babka a dedko neustále nosia hračky aj napriek tomu, že sme ich dôsledne žiadali, aby to nerobili, zareagujme. Slušne im vysvetlime, že to chápeme, ale oni musia pochopiť naše rozhodnutie posúvať darčeky ďalej.
Osem tipov, ako viesť deti k láske k prírode
V dnešnej dobe trávia deti viac a viac času doma, v uzavretých priestoroch, jednoducho mimo prírody. Všetci vieme, že pre naše telesné i psychické zdravie je príroda jedným z najlepších prostriedkov. Aj preto je dôležité snažiť sa od malička viesť naše deti k tomu, aby prírodu milovali a rady v nej trávili čas.
- Buďme príkladom: Deti sa učia najviac pozorovaním a napodobňovaním. Zbytočne budeme našim ratolestiam vtĺkať do hlavy, že prírodu treba milovať a chrániť, že pobyt v prírode je pre naše zdravie veľmi dôležitý, ak my sami trávime čas najmä vnútri pri televízii či pozeraním do telefónu. Najlepšie preto je brávať deti so sebou do prírody, tráviť každý deň nejaký čas vonku a rozprávať o prírode pozitívne.
- Každé počasie je dobré počasie: Samozrejme, občas je vonku príliš horúco, prší alebo silno fúka. Aby sme však v deťoch vybudovali pozitívny postoj k prírode, je vhodné vyhýbať sa nálepkovaniu nejakého počasia ako „zlého“. Radšej sa zamerajme na to, aby sme deti správne obliekli a vybavili do aktuálneho počasia a nechajme ich tráviť čas v prírode bez ohľadu na to, aké je počasie (samozrejme, s ohľadom na ich bezpečie).
- Ukážme, že prírodu treba chrániť: Pozitívny postoj k prírode sa buduje aj tým, že ju chránime. Ukážme deťom, že my sami nenechávame vonku odpadky, že si vždy po sebe upraceme a odpad hádžeme do koša, nie na trávu či lesný chodník. Pekným zvykom tiež je (ak to situácia dovoľuje), počas prechádzky či túry pozbierať s deťmi odpadky, ktoré nájdeme a odniesť ich do koša. Popritom sa môžeme rozprávať o tom, prečo je dôležité prírodu chrániť a neznečisťovať, aké sú následky takéhoto znečisťovania a podobne. Deti si takéto veci budú pamätať.
- Dovoľme deťom skúmať: Pri prechádzkach v prírode buďme otvorení skúmaniu a experimentovaniu. Deti rady lezú na stromy, skáču z pníkov, obdivujú chrobáky či zelený mach. Hrajú sa s drievkami, rastlinkami, zbierajú šišky a listy. Niekedy to nás dospelých ruší, pretože by sme chceli, aby deti išli rýchlejšie k cieľu. Majme však na pamäti, že práve cesta je cieľ a nechajme našich drobcov zažívať radosť a užívať si rôzne objavy počas pobytu v prírode.
- Poklady z prírody nevyhadzovať: Veľa detí si domov z prechádzok či túr prinesie domov rôzne poklady v podobe kameňa, vetvičky, listov a podobne. Rodičia neraz nemajú pre tieto poklady pochopenie a potajomky ich deťom vyhadzujú, alebo im ani nedovolia si tieto „cennosti“ vziať dovnútra. Skúsme sa na to ale pozrieť z iného pohľadu - pre dieťa sú z nejakého dôvodu tieto veci veľmi zaujímavé. Čo tak naopak vytvoriť priestor pre tieto predmety? Niečo ako výstavu, kde si dieťa môže takéto kúsky odkladať?
- Čaro stanovania: Ak je možnosť, zoberme deti stanovať. Je to zážitok na celý život. Takto sa deti tiež učia, že byť v prírode je zaujímavé, že to prináša kopec zážitkov a podnetov.
- Spoznávanie byliniek: Pekný spôsobom, ako v deťoch podnecovať lásku k prírode, je aj učiť ich spoznávať rôzne rastlinky, napríklad liečivé bylinky. Spoločne ich zbierať na lúke či v lese, sušiť a následne z nich v zime variť liečivé čaje, ktoré pomôžu pri rôznych zdravotných problémoch - to sú všetko veci, ktoré si deti zapamätajú.
- Ochrana rastlín i živočíchov: V neposlednom rade dbajme na to, aby sme deti naučili chrániť všetko živé - to znamená rastliny i živočíchy. Učme deti, aby neničili mraveniská, nestúpali na chrobáčikov, netrhali zbytočne lúčne kvety a rozprávajme sa s nimi o tom, prečo je to dôležité. Budujme v nich odmalička úctu k životu a k prírode všeobecne.
Viesť deti k ekologickému správaniu by malo byť ambíciou každého súčasného rodiča. Ak sa to však nedarí, netreba to hneď vzdávať. Stačí trocha kreativity či trpezlivosti a tiež pamätať na to, že deti sa veľa naučia napodobňovaním rodičov.
S deťmi je to oveľa jednoduchšie ako s dospelými. Rýchlo sa učia nové veci, majú otvorenú myseľ a sú zvedavé. Využime ich hravosť a radosť do života a dajme im čo najviac podnetov objavovať a zisťovať, ako veci fungujú. Učme ich vážiť si hračky, nebrať jedlo ako samozrejmosť a starať sa o prírodu. Keď nakupujeme, rozmýšľajme nad tým, ako naše spotrebiteľské správanie vplýva na životné prostredie a akú planétu deťom zanecháme.
tags: #ako #viest #dieta #k #ekologickej #zodpovednosti