Ako pristupovat k dietatu s problemami

Správanie dieťaťa ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá. Ak ho chceme pochopiť v celom kontexte, nemôžeme tieto vplyvy vynechať. Dieťa formuje viacero faktorov. Keď sa správanie dieťaťa začne opakovane vymykať tomu, čo považujeme za bežné, často ho rýchlo označíme ako problémové. Niekedy ubližuje iným deťom, vysmieva sa im alebo sa dostáva do konfliktov doma aj v škole. Ak sa takéto správanie objavuje opakovane a dlhodobo, hovoríme o poruchách správania. V každodennom živote to môže znamenať neustále hádky s dospelými, vedomé porušovanie dohôd, ničenie vecí alebo agresiu bez zjavného dôvodu. Antisociálne správanie ide ešte o krok ďalej. Prejavuje sa dlhodobým nerešpektovaním pravidiel, nezáujmom o dôsledky vlastného správania a opakovaným ubližovaním druhým. Problémy v správaní detí môžu byť prejavom nevyriešených stresových skúseností dieťaťa alebo náročného rodinného prostredia.

Existuje teória amerického psychológa Urieho Bronfenbrennera, ktorá vysvetľuje, ako prostredie okolo nás ovplyvňuje vývin človeka. Nazýva sa ekologická systémová teória. Spôsob, akým k výchove pristupujeme, sa často odráža v tom, ako dieťa vnímame. Vidíme to najmä na jeho správaní, ktoré môže pôsobiť rušivo, nepochopiteľne alebo náročne. Neraz ho preto rýchlo označíme ako „problémové“.

Toxický stres vzniká pri dlhodobej a intenzívnej aktivácii stresovej reakcie, keď dieťa nemá k dispozícii dospelého, ktorý by mu poskytol bezpečie a oporu. ACE, teda nepriaznivé detské skúsenosti, zahŕňajú zneužívanie, zanedbávanie, rodinnú dysfunkciu, násilie v domácnosti, rozvody či psychiatrické ťažkosti rodičov. Spájajú sa s problémami s koncentráciou, sebareguláciou, agresiou a školským neúspechom. Správanie môže navonok pôsobiť ako „problematický charakter“. Často ide o provokácie, ktoré pretrvávajú a časom sa prehlbujú. Bežné sú aj problémy s poruchou pozornosti.

Agresia, utiahnutosť, poruchy koncentrácie alebo iné prejavy správania, ktoré sa vymykajú norme, často nevychádzajú z „problematického charakteru“. Odborné prístupy aj prax ukazujú, že tieto prejavy sú spôsobom, akým dieťa volá po bezpečnom, predvídateľnom a podporujúcom prostredí. Potrebujú prostredie, kde je jasné, čo sa od nich očakáva, a zároveň istotu, že sa môžu zveriť, keď to budú potrebovať. Dôležitá je prítomnosť dospelého, ktorý vie načúvať, a atmosféra postavená na empatii a prijatí.

Typy výchovných prístupov a ich vplyv

Existuje niekoľko základných prístupov k výchove, ktoré majú zásadný vplyv na formovanie dieťaťa:

• Prísne pravidlá bez vysvetlenia: V tomto prístupe dieťa vníma pravidlá ako niečo, čo treba dodržiavať bez otázok. Očakáva sa od neho bezvýhradná poslušnosť. Keď urobí chybu, nasleduje trest. Navonok môže pôsobiť poslušne, no vnútri prežíva napätie, hnev, agresiu alebo naopak plachosť a strach.
• Jasné hranice s láskou a bezpečím: Dieťa má definované hranice, ale zároveň cíti blízkosť a istotu. Rozumie dôvodom pravidiel a disciplína slúži na učenie, nie na trestanie. Má priestor vyjadriť svoj názor a podieľať sa na rodinných rozhodnutiach.
• Láskavá atmosféra bez hraníc: V tomto prípade je rodinná atmosféra síce prijímajúca, ale hranice sú slabé alebo chýbajú. Dieťa má veľkú slobodu, ale málo usmernenia. Môže mať problém s odkladaním uspokojenia, znáša ťažko frustráciu a reaguje impulzívne. Často sa objavuje chaotický režim dňa, neskoré zaspávanie, nadmerný čas pri obrazovkách či vyhýbanie sa povinnostiam.
• Základná starostlivosť bez emocionálnej blízkosti: Dieťa dostáva to základné, no chýba mu emocionálny kontakt. Kontakt, záujem a komunikácia sú minimálne. Učí sa spoliehať samo na seba, čo môže navonok pôsobiť ako odolnosť. V skutočnosti však často bojuje s emóciami, nevie, ako si pýtať pomoc, a má problém vytvárať blízke vzťahy.

Podpora dieťaťa s poruchami učenia

Podpora dieťaťa s poruchou učenia doma je kľúčová pre jeho úspech v škole aj v živote. Prinášame vám niekoľko rád, ktoré vám môžu pomôcť:

1. Spolupráca so školou

• Udržujte pravidelný kontakt: Pravidelne komunikujte s učiteľmi, špeciálnym pedagógom a školským psychológom o pokrokoch vášho dieťaťa, jeho ťažkostiach a potrebách.
• Získajte odporúčania: Opýtajte sa odborníkov na konkrétne stratégie a cvičenia, ktoré môžete doma využívať. Zabezpečte pre dieťa aktivity na domáce precvičovanie, ktoré ho zabavia a súčasne pomáhajú eliminovať poruchy učenia.
• Zapojte sa do individuálneho vzdelávacieho plánu (IVVP): Ak má vaše dieťa IVVP, dôsledne ho dodržiavajte a spolupracujte na jeho realizácii.

2. Tvorba pozitívneho prostredia

• Trpezlivosť a pochvala: Chváľte dieťa za snahu a úsilie, nielen za výsledky. Buďte trpezliví a vyhýbajte sa negatívnej kritike.
• Podpora sebavedomia: Pomáhajte dieťaťu veriť vo svoje schopnosti a zdôrazňujte jeho silné stránky.
• Relaxačné techniky: Naučte dieťa relaxačné techniky, ktoré mu pomôžu zvládnuť stres a úzkosť spojenú s učením.

3. Špecifické stratégie pre jednotlivé poruchy

Dyslexia:

• Používajte farebné zvýrazňovače na dôležité časti textu.
• Čítajte nahlas spolu s dieťaťom.
• Hrajte hry so slovami a zvukmi.

Dysgrafia:

• Zaobstarajte kvalitné písacie potreby.
• Používajte šablóny a linky pri písaní.
• Cvičte jemnú motoriku pomocou rôznych aktivít (vystrihovanie, modelovanie).

Dysortografia:

• Pracujte s dieťaťom na pravopisných pravidlách.
• Používajte slovníky a pravopisné slovníky.
• Využívajte pri diktátoch aj audionahrávky a nechajte dieťa, aby si ich vypočulo a opravovalo.

4. Organizácia domáceho učenia

• Špecifické miesto na učenie: Vyberte si v byte pokojné miesto na učenie, kde nebude dieťa vyrušované.
• Rozdelenie úloh: Rozdeľte domáce úlohy na menšie časti a robte krátke prestávky.
• Vizualizácia: Používajte obrázky, schémy a tabuľky na vizualizáciu informácií.
• Technické pomôcky: Využite počítačové programy a aplikácie, ktoré môžu uľahčiť učenie.

5. Spolupráca s odborníkmi

• Špeciálny pedagóg: Pravidelne navštevujte špeciálneho pedagóga a realizujte odporúčané cvičenia.
• Psychológ: Ak má dieťa problémy s koncentráciou, motiváciou alebo sebavedomím, môže byť užitočná psychoterapia.
• Logopéd: Ak má dieťa problémy s výslovnosťou alebo plynulosťou reči, môže mu pomôcť logopéd.

A napokon jedna dôležitá rada na záver: každý je iný a čo funguje pre jedno dieťa, nemusí fungovať pre druhé. Buďte trpezliví, podporujte svoje dieťa a spolupracujte s odborníkmi.

Ako pracovať s problémovým dieťaťom

Je veľmi ťažké vyvíjať snahu voči dieťaťu, ktorého správanie nám je nepríjemné, ktoré nás nerešpektuje a podrýva nám disciplínu. Často ide o deti, ktoré sú nám možno až „nesympatické“. Napriek tomu sa skúste dostať nad vec a stotožniť sa s tým, že dieťa je len zrkadlom ľudí, ktorí ho vychovávajú. A to nielen rodičov. Ak samého seba presvedčíte, že dieťa potrebuje pomoc, ste na dobrej ceste ho zvládnuť, pomôcť jemu aj kolektívu, ktorý ovplyvňuje.

Ak máte v triede dieťa, ktoré sa javí ako nezvládnuteľné, zamyslite sa nad jeho prejavmi. Čo u neho vyvoláva stres, ktoré situácie sú rizikové, čo rozhodne o tom, že ide niekomu ublížiť. Pri menších deťoch zväčša nejde o sofistikované zákernosti, preto skúste odložiť hnev a pozorujte dieťa pri ataku. To, čo si dokážete vysvetliť samostatne, využite, o čom sa potrebujete poradiť, na to si nájdite odborníkov. Napríklad z radov kolegov z CPPPaP, na konferenciách, na seminároch. Spoločné analýzy problémov dokážu prinášať riešenia, na ktoré by sme sami možno nikdy neprišli.

Pri dieťati, ktoré sa správa konfliktne, je veľmi dôležité, aby vedelo, čo od vás môže čakať. Vaše reakcie by mali byť v tých istých situáciách podobné. Nemôže vám raz neporiadok na lavici vadiť, inokedy nevadiť. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Vyvarujte sa rozpačitých reakcií, kriku, prázdnych fráz, poučovania a dávajte jasne najavo, že vám záleží na porozumení s ním. Tiež ale stanovujte reálne hranice, aby ich dieťa poznalo a vedelo, čo ho čaká po ich prekročení. Práve pri práci s deťmi s poruchami správania sa využíva systém logických dôsledkov, postavený na rozhodovaní sa dieťaťa podľa jasne vymedzených odmien a sankcií v jednotlivých situáciách.

Ak je správanie dieťaťa za hranicou vášho vplyvu, nájdite odbornú pomoc. Nenechajte sa zlákať predstavou, že psychológ má čarovný prútik a po jeho návšteve dieťa príde vymenené. Základnými spolupracujúcimi inštitúciami pre školu je CPPPaP, CŠPP, ÚPSVaR, obec, polícia. CPPPaP a CŠPP sú zariadením, kde môže dieťa dostať diagnostiku a odbornú pomoc v oblasti psychológie, špeciálnej pedagogiky a poradenstva. Dieťa sa na vyšetrenie dostáva buď z iniciatívy rodiča, alebo na základe odporúčania učiteľa. Spravidla po ukončení diagnostiky zariadenie vypracúva správu s odporúčaniami.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je štátna inštitúcia, ktorá o.i. realizuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Škola túto inštitúciu kontaktuje vo viacerých prípadoch, niekedy dokonca má učiteľ a škola ohlasovaciu povinnosť plynúcu z legislatívy. Je to pri podozrení na zanedbávanie starostlivosti o dieťaťa zo strany zákonného zástupcu, ďalej pri podozrení na týranie, sexuálne zneužívanie dieťaťa, prípadne pri porušovaní akýchkoľvek práv dieťaťa. Smernica o šikanovaní ukladá pri podozrení, že je na dieťati páchané násilie, kontaktovať ÚPSVaR. Škola môže podať podnet na ÚPSVaR aj v prípadoch, keď má žiaka, u ktorého sa pre poruchy správania prejavujú problémy najmä v škole, v skupinách, vo vzťahoch s inými deťmi, rodičmi. Taktiež je dieťa členom skupiny, ktorá ho svojím negatívnym vplyvom ohrozuje, dieťa zneužívajúce drogy, dieťa závislé od hazardných hier, internetu, počítačových hier alebo zanedbáva povinnú školskú dochádzku.

Pri riešení problémového správania dieťaťa využívajte v čo najvyššej možnej miere písomnú komunikáciu. Tvoríte ňou podklady pre prehľad vykonaných opatrení, máte jasno v tom, na čom ste sa kedy dohodli s rodičmi, dieťaťom, odborníkmi. Práve nedostatočná dokumentácia jednotlivých úkonov a opatrení býva problematická pri zmene učiteľa a potrebe odborníkov a inštitúcií nadviazať na školu. Písomná komunikácia je tiež výraznou ochranou učiteľa v prípade, že natrafíte na manipulatívneho rodiča alebo ak v systéme pomoci niekto zlyhá a bude potrebné doložiť vaše kroky.

Pri akomkoľvek riešení situácie, pokiaľ je to účelné, nevynechávajte rodiča. Mal by vedieť o postupoch i vašich odporúčaniach. Váš vzťah je pri riešení problémov žiaka kľúčový. Rodičia často reagujú „proti škole“ preto, že sa hanbia, že nechcú stratiť status, že sú nešťastní, že výchovu nezvládajú a možno hľadajú vinníka. Ak s rodičom nesúperíte, nesúdite ho, ale hľadáte prieniky spolupráce a prístupu, je možné problém v triede oveľa lepšie vyriešiť. O úkonoch neinformujte len rodiča, ale aj svoje vedenie. Riaditeľ školy by mal byť pripravený na informácie, ktoré sa k nemu dostanú o vašom probléme od rodičov, dieťaťa či od kolegov. Navyše za mnohé úkony priamo zodpovedá práve riaditeľ, ktorý by mal konať na základe vami poskytnutých informácií.

Nedovoľte, aby vám akýkoľvek problém v triede so žiakom, či skupinou „prerástol“ cez hlavu. Zapojte do riešenia viac ľudí, aby to celé nebolo len na vašich pleciach.

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré sa ocitá v problémoch

Aj vo vašej rodine máte dieťa, ktoré sa večne ocitne v problémových situáciách? Vo väčšine rodín sa nachádza jedno dieťa, ktoré sa za každých okolností dostane do nejakého problému. Nikto nevie ako, ale vždy je to práve ono, ktorému sa nalepí smola na päty. Možno je toto dieťa príliš senzitívne, príliš emocionálne otvorené či príliš aktívne a nevie obsedieť. Možné je aj to, že prechádza práve ťažším obdobím, či už v škole alebo doma, a nevie sa s tým vysporiadať. Dieťa, o ktorom hovoríme ako o „čiernej ovci rodiny“ alebo o „dieťati, s ktorým sú večne problémy“, však nie je v skutočnosti zlé. Dá sa však takémuto problémovému dieťaťu pomôcť vymaniť sa z tejto problémovej pozície v rámci jeho rodiny?

1 | Vyhnite sa porovnávaniu s inými deťmi: Rodičia mávajú často pocit, že ak budú porovnávať svoje dieťa s jeho bezproblémovým súrodencom, dieťa sa začne správať lepšie. Faktom však je, že táto stratégia vôbec nefunguje. Porovnávanie bolí. Za akýchkoľvek podmienok, v akomkoľvek veku.

2 | Snažte sa porozumieť uhlu pohľadu vášho dieťaťa: Už ste asi počuli o tom, že deti zvyknú vyvádzať a správať sa neposlušne práve preto, lebo chcú, aby o nich rodičia a iní dospelí javili záujem. Aby si ich všimli a venovali im pozornosť. Do tohto cyklu správania dieťaťa skúste vstúpiť skôr, ako začne robiť veci, ktoré vám prekážajú. Opýtajte sa svojho dieťaťa, čo sa deje, čo mu vadí, čo prežíva alebo čo by chcelo. Snažte sa zistiť jeho pohľad na vec, vidieť situáciu jeho očami.

3 | Zdôraznite vo vašej rodine láskavosť: To, že sa jedno dieťa vo vašej rodiny dostáva častejšie do problémov ako iné neznamená, že jeho súrodenci do problému nie sú nejakým spôsobom zapojení. V praxi sa však stáva to, že súrodenci sa vzdajú svojho podielu viny na probléme, pretože vedia, že si to odnesie ich „problémový súrodenec“. Práve toto správanie ostatných detí v rodine ešte podporuje problémovému dieťaťu jeho pozíciu čiernej ovce rodiny. Tým, že budete v rodine podporovať a šíriť láskavosť a prijatie zabezpečíte, že sa deštruktívne vzorce správania u detí zmenia. Môžete sa napríklad porozprávať s ostatnými deťmi o tom, čím si asi ich problémový súrodenec prechádza a ako by ste mu všetci vedeli spoločne pomôcť. Tým tiež zabezpečíte, aby sa všetci v rodine navzájom rešpektovali a pomáhali si.

4 | Poskytnite dieťaťu viac dotykov: Autorka označuje práve dotyk ako najlepšiu možnú stratégiu, ako pomôcť a zároveň komunikovať s dieťaťom s problematickým správaním. Vo svojich prácach sa zvykne odvolávať aj na výskumy prinášajúce dôkazy, že deti, ktoré sa veľa dotýkajú so svojimi rodičmi, sú menej agresívne.

5 | Poukážte na dobré správanie dieťaťa: Veľmi dobrou stratégiou je upozorňovať na momenty, kedy sa dieťa správalo dobre, správne, kedy neurobilo nič, čo by sa dalo označiť ako problematické. Zaujímavé je tiež vytvoriť pre dieťa nové podnety, rôzne situácie či úlohy, v ktorých by mohlo ukázať iné správanie. Bolo by to niečo, v čom by mohlo uspieť. Dieťa nemôže konať nejakým spôsobom bez toho, aby si to nevyskúšalo na vlastnej koži.

6 | Zápisníček s pochvalami: Vytvorte vášmu dieťaťu zápisník, ktorý bude slúžiť ako niečo pozitívne. Ako motivácia, ako pochvala. Každý deň do zošita zapíšte niečo pozitívne, čo platí o vašom dieťati. Nemusíte dieťaťu presne povedať, o čo ide. Nemusíte mu vravieť, čo do zošita píšete a prečo to robíte. Jednoducho tam zapíšte niečo pozitívne a nechajte zošit položený niekde v domácnosti, aby si ho vaše dieťa všimlo. Detská zvedavosť bude natoľko silná, že bude chcieť vedieť, čo sa v zošite nachádza. Alebo mu pokojne povedzte, nech si zošit občas prečíta. Keď si bude čítať pozitívne veci o sebe, bude ho to motivovať k lepšiemu správaniu a zároveň sa bude budovať jeho pozitívny sebaobraz. Je užitočné urobiť čokoľvek preto, aby sa vaše dieťa cítilo milované a šťastné. Každý sme iný, jednému sa darí viac a inému zase menej. Ak je vaše dieťa neposedné, stále niekde lieta a vždy niečo vyvedie, snažte sa ho akceptovať také, aké je. Poprípade s využitím vyššie uvedených typov mu môžete pomôcť, aby sa naučilo reagovať viac primerane či zodpovedne.

Detský psychológ nedávno rozprával príbeh o jednom chlapcovi. Ten, keď mal desať rokov, vďaka svojmu správaniu sa zaradil do kategórie ťažko zvládnuteľných detí. Návštevy u psychológov či u špeciálnych pedagógov nepomáhali. Zúfalstvo sa v celej rodine prehlbovalo. Problémy sa stupňovali a z prostredia školy sa preniesli aj do sporov medzi deťmi v susedstve či na ulici. Matka tohto chlapca raz pozerala z okna na hrajúce sa deti. Strhla sa bitka. Jasne videla, že pôvodcom nebol jej syn, ale susedov. Sused aj ona zbehli na ulicu. Sused hneď začal kričať na jej syna. Inokedy by ho vzala za ruku a pokorne ho odtiahla domov, veď bola predsa zvyknutá, že všetko zlé robí vždy jej syn. Ale vtedy si ho prvýkrát pred všetkými zastala. A ešte ho na záver objala a povedala, že mu verí, že nebol pôvodcom bitky. Až po rokoch si uvedomila, že stačilo jedno objatie a viera v jeho dobro. Netvrdí, že v určitom čase bol jej syn problémový, veď spoločne proti jeho „problémovosti“ bojovali, ale neskôr, keď sa už aj túžil polepšiť, akoby sa vždy niečo neprávom na neho nalepilo. Ľudia si akoby zvykli pripisovať vinu práve jemu.

Nevhodné rodičovské správanie, ktoré môže viesť k problémom

Vinu za stupňujúce sa problémy s deťmi väčšinou pripisujeme spoločnosti, médiám a škole. No niekedy sa korene agresivity a arogancie ukrývajú v rodine. Nevhodné pôsobenie rodičov na deti spôsobuje ich neadekvátne správanie.

1. Svojmu dieťaťu nič nezakazujte: Niektorí rodičia sú presvedčení o tom, že dieťa už od narodenia má všetko hneď vidieť, počuť a vnímať okolo seba. A tak im dovolia pozerať televízne stanice pre dospelých, na internete môžu otvárať stránky, ktoré sa im zapáčia, môžu počúvať rozhovory plné vulgarizmov, zúčastňujú sa dospeláckych stretnutí, na ktorých tečie alkohol prúdom a rozprávajú sa vulgárne vtipy. Títo rodičia žijú v presvedčení, že informácie nie je potrebné selektovať, deti ich môžu absorbovať plnými dúškami.
2. Dávajte dieťaťu všetko, čo len chce: V materialistickom svete sú reklamou ľudia vedení k tomu, že naozaj všetko potrebujú. A veria aj tomu, že deti toho potrebujú najviac. A tak sa vo veľkom nakupuje. Často aj úplné zbytočnosti. Veď čo na tom. Deti u susedov najnovší model hračky majú tiež. Deti si veľmi ľahko zvyknú, že môžu veľa vecí mať a berú to potom ako samozrejmosť. Nemusia po ničom túžiť, snažiť sa, bojovať. A tak sa postupne vytráca radosť z očakávania či radosť z prijímania. Nastupuje zlosť, otupenosť, arogancia, agresia alebo apatia. Keď dieťaťu hneď všetko dáte, nemá sa na čo tešiť.
3. Robte všetko za svoje dieťa: Poriaďte za neho izbu, napíšte mu projekt aj čitateľský denník, vymeňte mu knihy v školskej taške. Takto dieťa získa dojem, že nie je za nič zodpovedné.
4. Nikdy mu nehovorte, že robí niečo zle: Prehnane a neodôvodnene ho chváľte. A ešte preháňajte pred celou rozvetvenou rodinou. Dieťa tak nadobudne pocit, že je neomylné. Čo už na tom, že si v živote nebude vedieť stanoviť reálne ciele a hranice? Čo na tom, že si nebude vedieť reálne vybrať strednú či vysokú školu a potom adekvátne zamestnanie?
5. Neuznávajte žiadne duchovné hodnoty: Žite len materialisticky, venujte sa hlavne nakupovaniu, navštevujte kiná, v ktorých hrajú len komerčné filmy, reštaurácie, zábavné parky. Zaoberajte sa len módnymi novinkami, komerčnou hudbou a bulvárnymi časopismi. Veď predsa divadlá, knihy a galérie nie sú nič pre vás.
6. Rozprávajte sa minimálne a neprejavujte city: Na čo prejavovať city? Veď ak chcete pripraviť dieťa na život, musí byť hlavne drsné a priebojné. Tak, na čo strácať čas na objatia, sebapoznávanie, sebareflexiu, formovanie empatie, altruizmu a prosociálnosti? A ak sa už s dieťaťom rozprávať, tak hlavne o tom, kde majú aké zľavy na značkové veci, čo sa uvarí na večeru alebo poprípade ako sa dopracovať k tomu, ako byť krásnou modelkou, ktorá zarobí veľa peňazí.
7. Nevnímajte svoje dieťa reálne: A hlavne nezabudnite na to, že vaše dieťa nikdy nič zlé neurobilo. A ak sa aj niečo v škole zomlelo, vaše dieťa je v tom určite nevinne. Nezisťujte si objektívne informácie, verte len svojmu dieťaťu. A nezabudnite sa na iných sťažovať tak, aby to dieťa videlo a počulo.

Vplyv krízových situácií na deti

V dnešnej dobe deti čelia mnohým výzvam, od vojnových konfliktov a pandémií až po dezinformácie a sociálne nerovnosti. Je dôležité, aby sme im pomohli orientovať sa v týchto ťažkostiach bez toho, aby sme ich preťažili.

Vzdelávacie výpadky a traumy: Vojna na Ukrajine spôsobila vzdelávacie výpadky žiakov rôzneho rozsahu. Traumatizovaní žiaci z cudzej krajiny prinášajú do škôl nové výzvy pre učiteľov. Mnohí žiaci prichádzajú z vojnou postihnutej krajiny a strácajú základné životné istoty, či dokonca blízkych. Tieto a ďalšie traumy si so sebou nesú aj do škôl. Je dôležité poskytnúť týmto žiakom pocit bezpečia a vedieť, ako s nimi nadväzovať kontakt bez zhoršenia ich psychického rozpoloženia.

Prehĺbenie rozdielov vo vzdelávaní: Pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila rozdiely vo vedomostiach a zručnostiach žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Je nevyhnutné aplikovať do vyučovania nástroje a metódy, ktoré zohľadňujú individuálne potreby týchto detí a motivujú ich k návšteve školských klubov detí.

Školský klub detí ako kompenzačná forma dopadov pandémie: Školský klub detí ponúka príležitosť na kompenzačné formy dopadov pandémie. Konkrétne príklady aktivít môžu hravo prepájať voľnočasové aktivity v školskom klube detí s vybranými vzdelávacími oblasťami štátneho vzdelávacieho programu. Tým sa podporuje nielen rozvoj vedomostí, ale aj rozvoj sociálnych kompetencií žiakov, jazykových a komunikačných kompetencií, či zdravého životného štýlu.

Komunikácia s deťmi utečencov: Na školách pribúdajú deti utečencov a je dôležité vedieť, ako s nimi komunikovať a ako sa pripravovať na hodinu. Začleňovanie do kolektívu: Po prvých týždňoch vojnovej krízy na Ukrajine pribúdajú na Slovensku školy, ktoré úspešne prijali a začleňujú deti utečencov. Je dôležité vedieť, ako túto úlohu zvládajú.

Diskusia o situácii na Ukrajine: Je dôležité poskytnúť učiteľom inšpirácie, ako so žiakmi a žiačkami diskutovať o situácii za našimi hranicami a ako ich upokojiť.

Prijímanie žiakov z Ukrajiny: Je dôležité venovať sa otázkam, či je možné deti a žiakov z Ukrajiny považovať za deti cudzincov, ako realizovať prijatie týchto žiakov do školy, na základe čoho sa žiaci zaraďujú do konkrétneho ročníka, ako sa máme v škole pripraviť na príchod dieťaťa, ako pomôcť dieťaťu s adaptáciou, ako sa pre tieto deti poskytujú a organizujú kurzy slovenského jazyka a ako žiakov hodnotiť.

tags: #ako #zatazit #dieta #problemami