Nosenie dieťaťa v šatke alebo v nosiči je doslova fenomén poslednej doby a benefity, ktoré deťom aj rodičom prináša, sú určite nesporné.
Čerstvo narodené bábätko je od narodenia na nosenie uspôsobené, je to jeho základná potreba. A to špeciálne na nosenie v tesnom telesnom kontakte s láskyplnou, starajúcou sa osobou. Šatka je preto na nosenie v prvých mesiacoch ideálna pomôcka.
V prvom rade je ale dôležité aby bola váha dieťaťa rozložená a záťaž teda rovnomerná. Najvhodnejšie je nosenie na trupe, kedy automaticky dochádza k rozloženiu váhy na obe strany. Šatka by mala byť uviazaná tak, aby vám to bolo pohodlné a nikde vás neškrtila ani neťahala, zároveň ale musí dôkladne podopierať dieťa. Pokiaľ si nie ste so správnym viazaním šatky istí, skúste osloviť skúsenú lektorku nosenia detí, ktorá vám ukáže presný postup.
Výber detského nosiča je v porovnaní s ostatnými starosťami rodičov malou vecou, je to ale rozhodnutie, ktoré má dlhodobý vplyv nielen na vaše dieťa ale aj na vás. Pri výbere nosiča vždy myslite na to, aby boli ramenné popruhy dostatočne široké, vystužené, nikde vás netlačili, neškrtili ani netiahli. Jedine tak sa v nich budete aj po niekoľkých hodinách nosenia cítiť príjemne a nebude vás bolieť chrbát ani ramená.
Najšetrnejší spôsob pre váš chrbát je nosiť dieťatko na chrbte. To ide ale až u starších detí, bábätká je nutné nosiť ešte na bruchu.
Nosenie dieťaťa v šatke, či nosiči je pre chrbát záťaž vždy a je preto vhodné ju kompenzovať pravidelným cvičením a naťahovaním, ideálne každý deň. Cvičenie takisto nezanedbávajte ani keď je vaše dieťa skôr „kočikové“. Tlačenie kočíka predsa len tiež vyžaduje nejakú tu silu navyše a sú zapájané iné svaly než normálne. Aby ste sa nad kočíkom nemuseli zbytočne hrbiť alebo mať ruky zbytočne vysoko, vyberte si taký, ktorý má nastaviteľnú výšku rukoväte - vďaka tomu sa vám s ním bude lepšie manévrovať a jazda s ním vás bude stáť menej síl. Zistite si tiež, či je súčasťou výbavy odpruženie kolies.
Vertikalizácia dieťatka je jednou z najdôležitejších fáz psychomotorického vývoja dieťatka. Deti začínajú chodiť okolo jedného roka, no samostatná chôdza do priestoru prichádza až po prvom roku života, zväčša do 18. mesiaca veku dieťaťa. Všetky vývojové fázy počas prvého roka dieťaťa sú prípravou na samostatnú chôdzu.
Rozhodujúce sú prvé tri mesiace, kedy sa dieťa pokúša o vzpriamenie v polohe na brušku. Správne zvládnutá poloha na brušku, tzv. “pasenie baránkov”, je veľkým predpokladom, že zvládne otáčanie sa na brucho a opačne, neskôr lezenie po štyroch, sed, státie a chôdzu.
Chôdzu máme geneticky naprogramovanú a tak, ako dozrieva nervová sústava, dozrievajú aj naše pohybové schopnosti. Každé dieťa je individuálne preto ho do ničoho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj a neporovnávajme na základe toho, kedy ktoré začalo chodiť. Keď dieťa predčasne nútime do vzpriamenej polohy, môže mať neskôr problémy s chrbticou. Pri vodení za ruku mu totiž meníme ťažisko, čím síce robí kroky, ale nesprávne.
Najhoršou variantou sú chodítka, hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú. V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu. Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem. Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno.
Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíjajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj.
Novorodenec prespí až tri štvrtiny dňa, preto je kvalitný, skôr tvrdý matrac určite dobrá investícia. Nechajte dieťatko spať v polohe, aká sa mu páči. Väčšina detí sa ukladá do mierneho oblúka. Aspoň do dvoch rokov nedávajte do postieľky vankúšik, pre krčnú chrbticu je to absolútne nevhodné.
Na nosenie malého bábätka je šatka skvelá pomocníčka, nie však vo zvislej polohe, ale tak, aby sa v nej dieťa mohlo skrčiť do polohy, ktorá mu pripomína pozíciu v maternici. Je to lepšie, ako keď nosíte dieťa na rukách a jeho chrbtica musí znášať časť hmotnosti hlavičky.
Okolo pol roka si dieťatko začína sadať. Nechajte ho, nepomáhajte mu! Predčasným usádzaním by ste mu mohli len uškodiť. Nepodkladajte mu zbytočne chrbátik vankúšmi. Na chvíľu si môže posedieť vo vašom lone, kde sa kedykoľvek môže o vás oprieť a prestať namáhať. Samostatné posadenie môže prísť až v deviatom mesiaci.
Rovnako škodlivé je nasilu pomáhať dieťaťu so vstávaním a s prvými krokmi. Jeho telo najlepšie vie, kedy je na čo pripravené. Ak máte doma chodúľku či hopsadlo, môžete naozaj len na chvíľku urobiť dieťaťu zábavu, no dlhším používaním sa narúša jeho správny vývoj. Nedávajte nechodiace dieťa zbytočne do zvislej polohy, chrbtica mu vtedy vyslovene trpí. Sem patrí aj zákaz vodenia dieťatka za ruky, keď začína chodiť. Naučí sa to aj samo! Navyše, len tak sa mu správne vyvinú svaly a koordinácia pohybov. Prvé pokusy s chôdzou sa môžu objaviť okolo jedenásteho mesiaca, samostatne sa drobec rozbehne asi v osemnástom mesiaci.
Zavinovacia perinka je v prvých týždňoch a mesiacoch života malého bábätka naša veľká pomocníčka. Plní hneď niekoľko funkcií: dieťatko sa v nej cíti teplo, mäkko, pohodlne, v bezpečí - pripomína mu pobyt v maternici. Nám slúži k istejšiemu uchyteniu pri prenášaní krehkého dieťatka z miesta na miesto. Pokiaľ to vyhovuje vám i vášmu dieťatku tak je perinku vhodné používať, až kým z nej dieťa nevyrastie - teda prvé dva mesiace určite. Ak máte malé novorodeniatko v lete, môžete využívať jej letnú verziu - bez vnútornej výplne.
Perinkou sa zároveň istí neistý chrbátik malého dojčiatka, ktorého svalstvo ešte nie je dostatočne pevné, preto nedrží tak, ako má. Pokiaľ bábätko v perinke nie je (napr. leží iba v dupačkách v kočíku a je nutné ho z neho preložiť, alebo sa ide kúpať) je dôležité jeho správne uchytenie: ľavou rukou sa istí hlavička, pravou rukou chrbtica a zadoček.
Malé dieťatko je po narodení ešte stále vo vývoji, rovnako i jeho chrbtica. Tá bola počas vnútromaternicového vývoja v celkom ohnutej pozícii (aby sa dieťatko zmestilo do bruška) Po narodení sa teda musí prispôsobiť, čo istý čas trvá. Odporúčame nosenie v babyšatke. Tá, podobne ako perinka, pripomína dieťatku jeho pobyt v maternici: je v nej teplo, istota, bezpečie, matkina blízkosť, vôňa, tlkot srdca - dieťaťu dobre známy, jemné pohojdávanie a poloha veľmi podobná ako v brušku.
Pre správny vývoj chrbtice dieťatka je ležanie na tvrdšej podložke (matraci) lepšie ako mäkký podklad. Do jedného až dvoch rokov malý drobček nepotrebuje ani vankúš pod hlávku. Aj po tomto období by mal byť len malý, nízky, antialergický a tvrdší, nie široký, veľký a mäkký. Celkovo pri manipulácii s bábätkom je potrebné dávať veľký pozor. Kostra býva veľmi krehká...
Jedným z najbežnejších mýtov, ktoré sprevádzajú nosenie detí v šatke či inej ergonomickej pomôcke sa týka poškodzovania chrbtice dieťaťa. Snáď sa nenájde medzi nosiacimi rodičmi taký, ktorý by nebol z času na čas konfrontovaný s viac či menej zákernou otázkou "A nezničí sa vášmu dieťatku v tej šatke / nosiči chrbátik? Veď deti si potrebujú od narodenia chrbátik narovnávať a ty mu to v tej šatke vôbec nedovolíš! Veď sa len pozri, aký je tam celý schúlený a jeho chrbátik - veď ten je taký nejaký guľatý, či čo. Rýchle ho z tej šatky vyber a daj ho na rovnú podložku, nech sa chúďa vystrie! Uvidíš, bude mať skoliózu to dieťa!" Nie každý rodič vie na to adekvátne zareagovať, ba sú aj takí, ktorých prepadnú pochybnosti a sami seba sa pýtajú - neškodím ja svojmu dieťaťu, keď ho (od narodenia) nosím v šatke či nosiči, a dokonca v zvislej polohe?! A ako dlho môžem nosiť svoje dieťa denne, aby to nemalo negatívny vplyv na vývin jeho chrbtice? Sú vôbec nejaké limity? Ak aj vás trápia pochybnosti alebo len neviete, ako zareagovať na takéto poznámky, skúste čítať ďalej - možno vám to už po prečítaní tohto článku bude dávať zmysel 😉.
Asi si veľmi dobre dokážete predstaviť, akú pozíciu má dieťatko v maternici v období prenatálneho vývoja. Ak nie, pozrite sa na obrázok - dieťatko je na ňom v maternici schúlené vo svojej typicky embryonálnej polohe, pri ktorej má horné končatiny v ohnutom flekčnom postavení, dolné končatiny v abdukčnom postavení v bedrovom kĺbe, kolienka pokrčené nad úrovňou zadočka a chrbticu schúlenú do kĺbka. Túto polohu, ktorá je bábätku taká vlastná, taká typická a jedinečná, nazývame fyziologickou polohou.
Fyziologická poloha, alebo tiež tz. abdukčno-flekčná poloha je anatomická poloha, s ktorou sa novorodenec rodí a v ktorej zotrváva do istého času, kým jeho chrbtica neprejde jednotlivými štádiami vývoja a nenadobudne obe S-kové ohnutia, ako to vidíme už u dospelého jedinca.
Dosiahnutie typického tvaru chrbtice "S" zvyčajne trvá rok, resp. trošku viac než rok a môžeme ho rozčleniť do základných vývojových štádií. Rozoznávame tzv. lordózu a kyfózu. Lordóza znamená prirodzené prehnutie chrbtice dopredu, kyfóza znamená zase prirodzené prehnutie chrbtice dozadu. Chrbtica má štyri zakrivenia: krčná lordóza, hrudná kyfóza, drieková lordóza a kyfoticky zahnutá krížová kosť. Tieto zakrivenia sú dôležité z hľadiska rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku, ktorý vzniká pri pohybe. Počas obdobia v ktorom sa dieťa učí dvíhať hlavu a nakoniec chodiť, sa vyvíjajú svaly. Ako svalom pribúda sila, aktivita dieťaťa presunie váhu tela na chrbticu. Postupne sa vyvinú ďalšie krivky v oblasti krčnej a lumbálnej (driekovej) oblasti. Tieto oblasti sa vyvíjajú až kým dieťa neprestane rásť.
Keď sa dieťatko narodí, jeho chrbtica sa nachádza v stave totálnej kyfózy (total kyphosis). To znamená, že dieťa má chrbátik typicky schúlený do kĺbka a jeho chrbtica pripomína písmeno "C". Ide o základné zakrivenie, ktoré je kyfotické, a teda chrbtica je prirodzene prehnutá dozadu. Svaly, ktoré napomáhajú udržiavať chrbticu vzpriamenú, nie sú zatiaľ natoľko vyvinuté, aby plnili svoju funkciu (dieťatko samé nedokáže držať vzpriamene hlavičku, rodič mu ju pri držaní podopiera).
Prvá časť chrbtice, ktorá sa pomaly vo vývoji dieťatka začína vyrovnávať, je jej horná (krčná) časť. V období okolo 3. - 4. mesiaca života, keď sa dieťatku postupne posilnia svaly v tejto časti chrbtice a dieťa je schopné samo držať hlavičku, zakrivenie tejto časti chrbtice (kyfóza) sa pomaly vyrovnáva, až sa nakoniec mierne prehne dozadu - cervikálna (krčná) lordóza (cervical lordosis). V ďalšom období, približne okolo 8. - 10. mesiacov, keď sa už dieťatko samé dokáže posadiť, sú svaly v oblasti strednej (hrudnej) časti chrbtice natoľko silné a spevnené, že dokážu pekne podopierať chrbát dieťaťa. Chrbtica v tejto časti ostáva naďalej zakrivená, hovoríme tomu hrudná kyfóza (thoracic kyphosis). Nakoniec, okolo 1 roka (zvyčajne v období medzi 12. - 18. mesiacom života dieťatka), keď už dieťatko dokáže samé chodiť, dochádza k narovnaniu v oblasti spodnej (driekovej) časti chrbtice a následne k jej prehnutiu dozadu - lumbálna (drieková) kyfóza (lumbar lordosis). Pozorujeme typický S-kovitý tvar chrbtice, svaly dieťaťa sú už natoľko silné, že dokážu udržať telo vo vzpriamenej pozícii a podopierajú celý chrbát.
Šatka a vhodný ergonomický nosič rešpektujú a podporujú prirodzený vývoj chrbtice dieťatka v KAŽDOM VÝVINOVOM OBDOBÍ! Je však skutočne dôležité, aby sme mali na pamäti to ktoré vývinové obdobie dieťatka. Keď nosíme novorodenca, je potrebné zabezpečiť, aby sme šatku alebo chrbtovú opierku nosiča viedli až nad úroveň krčnej chrbtice. Ideálne by mal horný lém šatky, resp. horná časť chrbtovej opierky siahať približne do výšky ušných lalokov dieťatka - len tak dieťatku zabezpečíme dostatočnú oporu v tejto časti chrbtice a zaručíme mu zdravé a komfortné nosenie sa.
Niektoré mamky volia pri šatkách externú pomôcku v podobe zrolovanej plienky, ktorú vkladajú za vrchný lém šatky. Týmto golierikom sa snažia zaručiť dieťatku potrebnú oporu v oblasti krčnej chrbtice. Nie sú však nutné zbytočne masívne "goliere". Tie len niektoré deti znervózňujú, nakoľko im bránia slobodne otáčať hlavičkou a znehybňujú ich v pohybe. Cieľom golierika nemá byť znehybnenie, ale opora. Ak už chcete použiť externú pomôcku, skúste len malý kúsok zrolovanej mäkkej žinky alebo roztrihnutej plienky, ktorý vložíte za vrchný lém šatky. Úplne však postačí samotný vrchný lém šatky, ktorý dva - trikrát prehnite a primerane dotiahnite. Ak vám dieťatko zaspí, stále mu hlavičku v spánku môžete zafixovať bočným pruhom šatky, ak je to treba. Taktiež je treba myslieť na dostatočne pevné, no zároveň jemné dotiahnutie (aby nedochádzalo k zbytočnému stláčaniu stavcov dieťatka) šatky po celej jej šírke. Týmto zasa zabezpečíme oporu v oblasti hrudnej a driekovej časti chrbtice. Ak by sme dieťatku neposkytli dostatočnú oporu, dieťatko by sa nám v pomôcke rútilo do strán. Čím je teda dieťa mladšie, tým dôkladnejšie oporu skrz pomôcky potrebuje pozdĺž celej svojej chrbtici.
Mnoho mamičiek má obavy, že ich napr. polročné alebo ročné dieťatko už nemá taký zaguľatený chrbátik v šatke či nosiči. To je však úplne normálne a prirodzené. Veď sa len opäť pozrite na obrázok znázorňujúci vývoj chrbtice počas prvého roka života dieťaťa. Úplne inak vyzerá v šatke či nosiči chrbátik novorodenca a úplne inak ročného dieťatka, ktoré už napr samé sedí alebo chodí, má dostatočne spevnené svaly v oblasti krčnej, hrudnej resp. driekovej chrbtice a v bdelom stave je na tele matky v pomôcke vzpriamené a aktívne. Krásne je to znázornené aj na ďalších obrázkoch, ktoré znázorňujú chrbticu dieťatka v jednotlivých vývinových obdobiach. Preto sa netreba trápiť tým, že zdravé ročné dieťatko už nemá v šatke v bdelom stave guľatý chrbátik. Ten však opäť môžeme pri ročnom dieťatku pozorovať v stave spánku v pomôcke. Je dobré si však skontrolovať zásady zdravého nosenia detí.
Čo však chrbtici dieťatka neprospieva, respektíve nepodporuje a nerešpektuje jej normálny vývoj, je nosenie v tzv. klokanke. Jednoducho povedané, nie je nosič ako nosič a nie je pomôcka ako pomôcka. Spomeňme si, čo sme si vraveli o kyfotickom zakrivení chrbtice novorodenca - chrbátik novorodenca je prirodzene zakrivený a pripomína zboku písmeno C. Mnoho klokaniek má však vystuženú chrbtovú opierku, ktorá toto kyfotické "céčkové" zakrivenie chrbtice malého bábätka nepodporuje. Kvôli pevnej vystuženej chrbtovej opierke bábätko nemá šancu, aby sa viac či menej tvrdá opierka klokanky prispôsobila jeho guľatému chrbátiku. Naopak, vystužená opierka klokanky núti jeho chrbátik k neprimeranému vystieraniu sa, ba núti ho prehýbať sa až do tzv. luku. Toto rozhodne bábätku neprospieva a preto sa i veľakrát stáva, že mamičky nosenie vzdajú, lebo "ich dieťatku sa v nosiči nepáči" (podotýkam, skoro vo väčšine takýchto prípadov prídeme na to, že na nosenie použili práve nie veľmi vhodnú pomôcku - klokanku s nepríjemne vystuženou chrbtovou opierkou).
Pomôcka na nosenie sa má prispôsobovať vývinu dieťatka, a teda aj prirodzenému vývinu jeho chrbtice, v každom vývinovom období. Klokanka to veruže nespĺňa, šatka či správne zvolený ergonomický nosič však rozhodne áno 🙂. Na tomto mieste chcem podotknúť, že neexistuje štúdia, ktorá by potvrdzovala škodlivý vplyv klokaniek na vývoj chrbtice. Ak si však logicky a racionálne zmýšľajúci človek pospája vedomosti a poznatky o anatómii a vývoji chrbtici a aplikuje ich na nosenie, potom som toho názoru, že by si iste sám radšej zvolil pre nosenie svojho dieťatka ergonomický nosič alebo šatku, ktoré sa prispôsobujú vývoju dieťaťa v každom jeho období ako klokanku, ktorá tento vývoj nesleduje a nerešpektuje a neposkytuje jemu ani rodičovi potrebný komfort.
Pre mňa najideálnejšou pomôckou obzvlášť pre novorodencov a malinké bábätká do 3. - 4. mesiacov je práve babyšatka. Tá sa ideálne prispôsobí všetkým postavám nosiacich osôb a aj telíčkam malých nosencov. Je univerzálna, komfortná a maximálne prispôsobivá potrebám nosencov aj nosiacich osôb.
Mnoho mamičiek či nosiacich oteckov má obavy, aby zbytočne dlhým nosením nepreťažovali chrbticu svojho bábätka. Veľakrát kladú otázku: "Ako dlho môžem nosiť svoje dieťatko, aby som mu nosením neublížila? " A z tej "druhej strany" počuť odpovede a odporúčania, že nosiť máte napríklad 2 hodiny denne alebo len na kratšie obdobia, kedy si potrebujete čosi vybaviť, a pod. Tu na tomto mieste by som vás chcela ubezpečiť, že na základe môjho kontinuálneho samoštúdia a "prehrabávania sa" vedeckými štúdiami a pod., som nikde nenarazila na žiadne limity a obmedzenie. Čo moje vedomosti siahajú, neexistuje štúdia, ktorá by presne vymedzovala čas vhodný na nosenie dieťatka v tom ktorom vývinovom období. Dovolím si povedať, noste toľko, čo vaše dieťatko potrebuje a čo ste vy sami ochotní a schopní nosiť. Ako sa v nosiacom svete zvykne hovoriť - je len jeden limit, a to 24/7 (24 hodín denne 7 dní v týždni 🙂 ). Nosením chrbticu dieťatka iste nepoškodíte. Keď budete mať na pamäti základné vývojové obdobia a budete dieťatku skrz šatky či nosiča poskytovať správnu oporu na správnych miestach, budete pri tom dodržiavať jednoduché zásady správneho nosenia detí, potom naozaj nie je dôvodov na zbytočné a neopodstatnené obavy. Noste, pokiaľ to vyhovuje vám a dieťatku. Čím je bábätko menšie, tým dlhší čas potrebuje tráviť na tele matky. Zvoľte však komfortnú a zdravú pomôcku a vyhnite sa radšej klokankám 😉.
Veľa kritiky zo strany laickej aj odbornej verejnosti či skeptických príbuzných sa dostáva práve vertikálnej pozícii pri nosení. Ak máte chuť prečítať si o tom viac, odporúčam vám článok o mýte 1 - zvislá poloha v šatke novorodencom škodí. Tu v skratke len toľko - nejde o žiadnu priskorú vertikalizáciu dieťaťa. Dieťa totiž v šatke či nosiči nesedí, dieťa je tam PODSADENÉ. Podsadenie znamená, že dieťatko v ergonomickej pomôcke zaujíma svoju prirodzenú fyziologickú polohu. Pre novorodenca je to typicky skrčená poloha, pri ktorej má pokrčené kolienka vysoko až v oblasti svojho pupka, zadoček ma tým pádom oveľa nižišie než kolienka, chrbátik má prirodzene zaguľatený a pripomína zboku písmeno C. Aj ruky sú pokrčené a väčšinou uložené pri tváričke alebo aj pozdĺž telíčka. Tejto polohe sa hovorí abdukčno - flekčná poloha. Ak je dieťatko v pomôcke podsadené a má zadoček nižšie než kolienka, pri pohľade spredu pripomínajú jeho nožičky a zadoček písmeno “M”. Kolená a ramená dieťatka sú na jednej úrovni a tým, že je podsadené, sa mu aj prirodzene zaguľatí chrbátik. Pomerne ťažká hlavička potom pokojne spočíva na hrudi matky. Nie je vyvíjaný žiaden násilný či neprirodzený tlak na krčnú chrbticu. Hlavička je v osi s chrbticou, dieťatko nie je nijak vykrivené či zrotované do strán, ale je v šatke či ergonosiči súmerne zafixované. Pomôcka tento prirodzený stav chrbtice a celého tela vo vertikále len podporuje a kopíruje.
Dieťatku netreba nijakým spôsobom vyrovnávať chrbticu - jeho chrbtica sa vyrovná prirodzene sama. Nosenie v šatke alebo v správne zvolenom ergonomickom nosiči či inej ergonomickej pomôcke dieťatku chrbticu nepoškodzuje. Vhodne zvolená a bezpečne uviazaná šatka či nastavený nosič dokonale rešpektujú prirodzený vývin chrbtice dieťatka v každom jej vývinovom období. V každom období sa tiež dokonale prispôsobia potrebám vyvíjajúcej sa chrbtice na rozdiel od nie veľmi vhodnej pomôcky na nosenie dieťaťa - klokanky.
Dieťatku vzhľadom na zdravý vývoj chrbtice neškodí ani vertikálna (t.j. poloha, kedy dieťa smeruje hlavičkou nahor).
Návod na nosenie novorodenca v zavinovačke Solly Baby Wrap
Čo ešte bábätku škodí? Vankúš v postieľke, dlhé nosenie na rukách vo zvislej polohe, chodúľka, hopsadlo, nasadzovanie ochrannej prilbičky proti udretiu hlavy - zbytočne zaťažuje krčnú chrbticu, nevhodná obuv, nadváha, sedávanie v autosedačke -„vajíčku“, na ležadle či v kočíku - majú šikmé operadlo, dieťa sa rýchlo unaví a zosunie do nesprávnej polohy. Hlava mu padá na jednu stranu a hrozí nesprávne krivenie chrbtice. Dlhodobé sedenie je nevhodný nápor na chrbticu aj pre škôlkarov a žiakov.
Pri dennom hraní môžete položiť dieťa aj na bruško. Okolo tretieho mesiaca by sa už malo vedieť oprieť o predlaktia, dvíhať hlavičku a neskôr aj telíčko až po bruško. Zapieraním o ručičky si spevňuje celú chrbticu.
Dieťa potrebuje odmalička dostatok pohybu, aby sa správne vyvíjalo a jeho svaly sa spevňovali. Nejde však o športovanie v pravom zmysle slova, naopak. Pre škôlkarov a žiakov je úplne nevhodné pestovanie činností zaťažujúcich viac jednu stranu tela, ako tenis, hokej, golf. Ani basketbal, volejbal či športy s doskokmi odborníci rozhodne neodporúčajú. Dobré je plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie, jazda na koni, joga, ale aj obyčajné prechádzky a hry na ihrisku. Vhodné je mať doma fitloptu - no len na niekoľkominútové opakované sedenia počas dňa.
Aby vaše dieťa nemalo v dospelosti zbytočné problémy s chrbticou, nezanedbajte ju už od jeho narodenia.
Pri sedení treba dodržiavať pravidlo pravých uhlov lýtka-stehná, stehná-chrbát, predlaktie-ramená. Chodidlá by mali byť položené na zemi. Pomáha časté niekoľkominútové striedanie pasívneho sedenia na stoličke a sedenia na fitlopte. Zdalo by sa celkom prirodzené, že dýchať vieme, preto málokomu napadne, že dýchanie môže byť zdrojom zdravotných ťažkostí. Mnoho pacientov považuje dychové cvičenia predpísané odborníkmi za stratu času. Je to veľký omyl. Ak pri rozprávaní človek dýcha nesprávne, môže mu povoliť brušné svalstvo. So zlým dýchaním súvisia aj časté blokády hrudnej chrbtice. Pri nedostatočnom nádychu sa hrudník nerozťahuje do šírky, preto svaly medzi lopatkami dostatočne nepracujú.
Nevhodný je vrcholový šport s jednostranným zaťažením pohybového systému, ako sú golf alebo tenis. Vylúčiť treba športy s doskokmi a dopadmi, ako sú basketbal či volejbal a kontaktné športy. Čím viac bude dieťa skákať a doskakovať, tým viac sa chrbtica môže kriviť. Rozhodne treba potom vhodnú obuv. Ak dieťa športuje jednostranné športy, treba, aby posilňovalo aj ´zanedbanú´ časť tela a cvičilo správne cviky určené rehabilitačným odborníkom intenzívne a pravidelne. Je nutné vypestovať si cvičením pevné chrbtové svalstvo. Okrem plávania je vhodná joga a gymnastika.