Ach, ten spánok! Pre mnohé mamičky je to téma číslo jeden, hlavne keď sa zdá, že vaše bábätko, ktoré už krásne spinkalo celú noc, sa zrazu rozhodlo, že si potrpí na nočné žúry. Budíte sa každú hodinu, snažíte sa ho upokojiť, a jediná otázka, ktorá vám víri hlavou, je: „Čo sa deje?!“ Ak prežívate toto obdobie nekonečných prebúdzaní a nepokojných nocí, možno ste už počuli o „spánkovej regresii“. Neznie to povzbudivo, však? Ale nebojte sa, nie ste v tom samy! Je to úplne bežná, hoci vyčerpávajúca fáza vo vývoji bábätiek.
S veľkou úľavou ste sledovali, ako sa vaše ešte len niekoľkomesačné bábätko konečne „naučilo“ pravidelne a poriadne spinkať, dokonca sa vám občas podarilo prespať s ním celú noc! Lenže potom prišlo jedno náročné obdobie, ktoré prinieslo turbulencie do spánkového režimu vás aj vášho dieťatka a keď sa aj to nejako „uznormalizovalo“ prišlo ďalšie… A ešte jedno. A zase?
Už ste o tom počuli? Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nielen v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života. Ide totiž o tzv. spánkovú regresiu, ktorá prichádza v istých obdobiach. Vysvetlíme si, s čím to súvisí, čo by ste mali čakať, aj ako sa s tým spoločne vysporiadať.
Čo je to spánková regresia?
Ide o fenomén, kedy, zjednodušene povedané, dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus. Bežne sa to deje počas prvého roku života dieťaťa, ale časovanie môže variovať. Niektoré deti akoby žiadnu regresiu nezažijú (resp. si to nevšimneme), u iných detí zase môže nastať kedykoľvek v ktoromkoľvek veku.
Ak vaše dieťa prechádza spánkovou regresiou, znamená to, že sa zrazu veľmi často budí v noci, odmieta cez deň spinkať, hoci ešte včera mal dva denné schrupnutia, je podráždené, plače, štrajkuje voči nočnému rozvrhu a pravidelnému spánku. Alebo veľmi skoro ráno vás začne opakovane budiť sladkým hláskom či škrekľavým krikom : ).
Ak to trvá pár nocí, nejde o spánkovú regresiu - o tej hovoríme, ak trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov, no po tomto čase sa to nejako utrasie a spoločne naskočíte na nový cyklus spánku, zvyknete si. Môžete preto hovoriť o životnej fáze, ale aj permanentnej súčasti vývoja dieťaťa.
Kedy môžete spánkovú regresiu očakávať?
Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia. Je to vzrušujúce obdobie a každý mesiac sa udeje niečo nové.
4. mesiac veku: Rapídne sa vyvíjajúci mozog a spánok podobný dospelým
Ide o prvú, najväčšiu spánkovú regresiu (alebo skôr permanentnú zmenu v spánkovom cykle) v živote bábätka, najčastejšie práve v tomto veku, ale môže sa udiať aj v 3 či 5 mesiacoch veku. Bábätká totiž prechádzajú z „bábätkovského“ spánku na spánok viac podobný dospelým. Práve vyvíjajúci sa mozog spôsobuje nestabilitu v spánkovom režime.
Začína sa vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, tzv. biologické hodiny, ktoré prirodzene človeku hovoria, kedy sa má zobudiť a kedy zaspať. Novorodenec viac času trávi v hlbokom spánku, u dospelých sa však strieda hlboký s ľahkým spánkom. Tento prechod je naznačený práve v 4. mesiacoch veku.
Dieťa sa zrazu častejšie budí, má väčšie ťažkosti so zaspávaním, trvanie spánkov je kratšie, než ste boli zvyknutí, je podráždenjšie. Pridajte k tomu ešte prerezávajúce sa zúbky a s tým spätú bolesť ďasienok, alebo svrbenie, veľký hlad, pretože prechádza rastovým špurtom, alebo vzrušenie z toho, že sa prvýkrát dokázalo pretočiť!
6. mesiac veku: Ďalší rastový špurt
Niektorí pediatri či pediatričky hovoria, že v tomto veku sa o spánkovej regresii nedá hovoriť, no skúste to povedať rodičom, ktorých príkladne spiace bábätko v tomto veku zrazu odmieta spať. Niektoré detičky práve v tomto období prechádzajú rastovým špurtom, aj ten môže stáť za spánkovou regresiou.
8. - 10. mesiac veku: Dieťa experimentuje s novými pohybovými schopnosťami
Oveľa častejšie sa hovorí o spánkovej regresii práve v tomto období. Dieťa totiž začína byť v tomto veku mobilnejšie, pohyblivejšie: buď štvornožkuje (niektoré skôr, iné neskôr), „váľa sudy“ spoločne so stavaním sa na kolienka, iné deti sa už začínajú stavať na nôžky či prežívajú iné míľniky.
Bežná je tiež separačná úzkosť, kedy sa dieťa len potrebuje uistiť, že niekde v blízkosti je rodič ako bezpečný prístav a istota, preto sa častejšie budí a miesto toho, aby len mrnkalo a znovu hneď upadlo do spánku, sa prebudí a kričí a hľadá vás.
Tieto vzrušujúce momenty chce dieťa praktizovať ako cez deň, tak aj večer a preto odmieta spať. Tak sa môžu prestimulovať alebo byť večer tak vyčerpané, že sa im bude zaspávať oveľa horšie. Rátajte aj s prerezávaním zúbkov. Spánková regresia môže kulminovať až do 10. mesiaca veku. Deti v tomto veku začínajú spávať napr. cez noci dlhšie úseky a cez deň už toľko spánku nepotrebujú - možno 2 - 3 hodiny, v noci zase 10 - 11 hodín.
12. mesiac veku: Chodím, kráčam!
V roku dieťaťa, niekedy v 14. - 18. mesiacoch sa detičky pomaly stavajú na vlastné nohy a kráčajú - samostatne či s pomocou. Aj to je jeden obrovský míľnik, ktorý poskytuje dieťaťu k objavovaniu nové príležitosti. Veď sa zrazu dokáže bez pomoci rodičov dostať k tamtej zaujímavej, hlučnej veci.
Dieťa je nezávislejšie a samozrejme to chce skúšať. Aj z postieľky sa oveľa ľahšie dokáže dostať - načo by v nej spalo? U niektorých detí sa krátia aj poobedňajšie spánky alebo redukuje počet schruputí cez deň.
15. aj 18. mesiac veku: Novonadobudnutá nezávislosť
Presne to je dôvod, prečo niektoré deti štrajkujú, čo sa spánku týka, v tomto veku. Chcú spať len raz denne, ak vôbec, chcú vyjadriť svoj názor krásnym, silným „NIE“, testujú hranice, rozvíja sa slovná zásoba, takže vám čo-to dokážu „vysvetliť“. Alebo prežívajú ďalšiu separačnú úzkosť a potrebujú istotu, že vás nájdu vždy, keď potrebujú.
2 roky: Nočná mora menom nočník?
Spánková regresia môže nastať aj vo veku 2 rokov dieťaťa, ale nemusí, záleží veľmi od toho, čím dieťa práve prechádza. U niektorých detí sa v tomto veku dá rozprávať o ďalšom štrajkovaní - niekedy to je preto, že sa učí chodiť na nočník a maminka mu prestáva dávať plienku, takže ak sa pociká, pocit sucha sa vytráca a maminka krúti hlavou, pretože to sa predsa už nerobí.
Alebo prežíva separačnú úzkosť, pretože začalo chodiť do jasličiek, zvyká si na nový kolektív a množstvo nových vecí, zaujímavých stimulantov. Iné deti prestávajú spať v postieľke pripojenej k posteli rodičov, ale sa učia spávať samé, či v novej izbičke. Možno práve ten váš drobček začal zažívať v reakcii na silné momenty dňa intenzívne nočné mory. Aj počet denných spánkov dieťa redukuje na jeden dlhší (ak sa tak u vás nestalo už skôr).
3 roky: Ďalšie zuby, ale aj strach z tmy
V tomto veku ste možno zaregistrovali práve vy spánkovú regresiu u vášho dieťatka. Príčinou môže byť aj narodenie súrodenca, nástup do škôlky, rozvíjajúca sa predstavivosť a s ňou späté nočné mory, ktoré sme spomínali. Alebo obavy z nových vecí, ktoré sa dieťaťu v živote objavili. Či sa prerezávajú ďalšie mliečne zúbky?
Každé dieťa je iné a prežíva iné veci iným spôsobom. Preto vedzte, že spomínané príčiny v jednotlivých časových úsekoch sme spomínali ako možné príklady, prečo vaše dieťa môže prechádzať spánkovou regresiou.
Aké sú príznaky spánkovej regresie?
Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho čo je príčinou spánkových problémov. Patria k nim:
- Boj s uspávaním počas dňa - ak začne dieťa odmietať spánok počas dňa alebo ho jednoducho vynechá, môže to signalizovať regresiu spánku.
- Boj s uspávaním večer - teda je podráždené, chce byť hore s ostatkom rodiny, alebo je prestimulované, vyčerpané z toho, že sa vám ho nepodarilo uspať cez deň a teda mu denný spánok očividne chýba, hoci voči nemu protestuje.
- Nočné budenie - náhle opakované prebudenie sa cez noc.
- Je nemotornejšie, unavenejšie - deti vo veku 1 až 3 roky potrebujú spať 10 až 14 hodín denne, nedostatok sa preto môže prejaviť akousi nemotornosťou, podráždením, citlivosťou, únavou.
- Naviazanosť na rodičov alebo emocionálna „závislosť“ - práve preto hovoríme o separačnej úzkosti - dieťa v momente, ako vyjdete z izbičky, vstane, akoby ste ho práve polhodinu vôbec neuspávali - v skutočnosti nejde o „zlú“ závislosť, len uistenie, že ste stále tam, potrebuje sa presvedčiť, že ste nezmizli - ak uisťovaniu venujete dostatok času a trpezlivosti, v dlhodobom horizonte to dieťa len uistí, že môže pokojne spať ďalej, hoci vás v miestnosti nevidíte.
- Vylieza z postele - únikové taktiky z postele popoludní, či skoro ráno (niekedy aj uprostred noci) môžu tiež naznačovať regresiu spánku - v skutočnosti dieťa skúša novonadobudnutú nezávislosť, chuť skúmať okolie, túžbu vás nájsť, alebo jednoducho okúsiť slobodu a vašu trpezlivosť.
- Príliš skoré vstávanie - ak je dieťa zrazu hore už za úsvitu, je veľmi pravdepodobné, že prechádza spánkovou regresiou.
- Problém znovu zaspať - verte, že sa to nejako utrasie, ak máte pocit, že zrazu už niekoľko týždňov po prebudení dieťaťa ho uspávate polhodinu, hodinu, dve… a ono s vami akosi nespolupracuje.
Ďalšie príčiny spánkovej regresie?
Okrem vyššie spomínaného neurologického zrenia a veľkými míľnikmi v živote dieťaťa môže za spánkovou regresiou stáť aj napríklad choroba - teploty, kvôli ktorým sa mu rozhádže na dlhé obdobie spánkový cyklus, nemožnosť zaspať kvôli upchatému nošteku. Najmä ak sa choroby neustále vracajú, veď v detskom kolektíve si deti vírusy a baktérie podávajú na dennom poriadku.
Inou príčinou môže byť cestovanie, ktoré rozhádže dieťaťu spánky počas dňa. Spanie v novom prostredí, sťahovanie, nástup do škôlky, narodenie nového súrodenca. Dieťa preto potrebuje hlavne vás ako ubezpečenie a veľa komfortu, aby sa všetko dalo do síce nového - ale predsa normálu.
Dá sa predísť spánkovej regresii?
Keďže sme už naznačili, že ide o normálnu súčasť vývoja dieťaťa, tak odpoveď znie vlastne nie. Rovnako rôzne životné situácie môžu nielen u vášho dieťaťa, ale aj u vás spôsobiť spánkovú regresiu, ako napr. stres zo sťahovania sa a nového prostredia a podobne.
Dôležitejšie sú riešenia, vďaka ktorým spánkové problémy dokážete zredukovať - napr. kvalitná a zdravá strava, pravidelné cvičenie a šport, rutina a pravidelný režim, ktorý dokáže dieťa uistiť, že všetko je v poriadku a dať mu istý zmysel pre poriadok.
A u bábätiek napríklad absencia technológií je nesmierne dôležitá - Americká akadémia pediatrov a pediatričiek odporúča deti do 2 rokov nevystavovať technológiám vôbec. A čo sa stane, ak ich vystavíte obrazovkám - ako to ovplyvní zmyslové vnímanie? Písali sme tu:
Prečo spíme? Relácia Dr. Binocsa | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Ako riešiť spánkovú regresiu u malých detí?
Dĺžka spánkovej regresie závisí aj od riešenia problémov, ktoré spôsobili zlé zaspávanie - no nie vždy treba niečo riešiť a všetko sa dokáže utriasť spontánne. Problémy ustúpia, aj ak si napr. dieťa zvykne na novú rutinu, vývojový míľnik.
Napríklad dieťaťu, ktoré prechádza z postieľky na detskú, veľkú posteľ, môže trvať niekoľko týždňov, kým sa naučí, že v nej v noci musí ostať. Ale príčinou môže byť aj strach z tmy, ktorú napr. vyriešite tlmeným svetlom v predsieni, alebo kamošom plyšákom, ktorý je veľkým ochranárom a bdie nad spánkom dieťaťa.
Takže - zhlboka sa nadýchnite a pripravte sa na to, že môže byť potrebných viacero pokusov a omylov a určite poriadnu dávku trpezlivosti.
Ako riešiť spánkovú regresiu?
- 1) Zachovajte chladnú hlavu
Nerozčuľujte sa, nepokúšajte sa vyjednávať alebo podplácať dieťa, aby zostalo v posteli - nemá to význam. Najlepším riešením je vrátiť dieťa do izby zakaždým, keď vstane v čase, kedy by malo spať. TRPEZLIVOSŤ a hlavne im doprajte dostatok času zvyknúť si na zmenu v živote a poskytnite mu komfort vo vašej náruči. Nebojte sa zaspávať spoločne s ním, alebo mu prečítajte rozprávku, pritúľte si ho, naznačte, že všetok je v poriadku. Mimochodom - cez deň deťom poskytnite dostatok času na to, aby mohli praktizovať svoje nové schopnosti a venujte im pozornosť, aby videli a vedeli, že ste na nich hrdí : ). - 2) Ak má problémy spať dvakrát denne a skracuje čas spánku, nesiľte to
Vyraďte ranný spánok a nastavte popoludňajší tak, aby časovo vyhovoval potrebám dieťaťa. Napr. novorodenci môžu spávať 4 - 6-krát denne za 24 hodín, deti vo veku 3 mesiacov 3 - 5-krát denne, 4 - 5 - mesačné deti 3 - 4-krát denne, 6-mesačné deti približne 3-krát denne, 7 - 9-mesačné deti 2 - 3-krát denne, 10 - 13-mesačné deti 2-krát denne, 14 - 18-mesačné deti 1 - 2-krát denne, 19 - 35-mesačným deťom stačí spinkať už len raz denne, ak vôbec. Myslite na to, že opäť každé dieťa je iné a individuálne vyžaduje oddych a spánok. U niekoho redukcia denného spánku nastáva postupne - obedňajší spánok potrebuje tak trikrát do týždňa niekoľko mesiacov a potom ho zrazu začne pravidelne vypúšťať. - 3) Dodržujte pravidelný rozvrh
Môžete ho trochu predĺžiť, aby vaša zaneprázdnená ratolesť dokázala spomaliť na konci dňa a pripraviť sa na nočný spánok. Dobrým tipom je dlhšia rozprávka na dobrú noc alebo dlhší kúpeľ - aby si oddýchlo a šlo do postele už v pokojnom stave. Ak náhodou fungujú vo vašej domácnosti technológie, vypnite ich hodinu až dve pred spánkom a vytvorte si večernú rutinu - zvyky, ktoré naznačia, že čas spánku sa blíži. Okrem toho - modré svetlo pôsobí proti prirodzenej produkcii melatonínu v tele (pomáha so zaspávaním), čím sa narúša spánkový cyklus. - 4) Pridajte svetlo
Jemná žiara v rohu alebo svetla v skrini s pootvorenými dverami zmierni strach z tmy. Alebo ako sme spomínali vyššie - plyšák, obľúbená deka, korytnačka, ktorej pancier hádže svetlo na strop v podobe nočnej oblohy. - 5) Obmedzte TV
Dve hodiny pred spaním by žiadne dieťa, dokonca ani dospelí nemali sledovať žiadne obrazovky. Čo sa týka samotného televízora - ak ho máte večer pustený, keď dieťa má spať, môže ho počuť, veď má lepší sluch ako vy. Narúša tak spánok dieťaťa, ale sa môže cítiť „vyradené“, že vy pozeráte bez neho, alebo jeho starší súrodenec pozerá obľúbený večerný program či rozprávku a ono nie. - 6) Obmedzte tekutiny
Ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín, inak ho bude rušiť potreba na záchod. - 7) Druhá večera
Malé občerstvenie pred spaním je v poriadku, najmä ak sa dieťa...
Pre matky
Dojčenie a spánok sú úzko späté. Do takej miery, že James McKenna zaviedol termín "laktospánok", pretože udržanie dojčenia ako takého je do veľkej miery späté s nočným dojčením a spoločným spaním, ktoré dojčenie uľahčuje. Príjem materského mlieka v noci môže tvoriť pri bábätkách, ktoré Paulova štúdia skúmala (teda vo veku 4 - 9 mesiacov) významnú časť príjmu a môže rozhodovať aj o bezproblémovom dojčení cez deň. Zachovanie alebo ukončenie dojčenia môže priamo súvisieť s tým, či sa rodičia rozhodnú dieťa dať napríklad v 4 mesiacoch spať samo do inej izby alebo či ho matka prestane v noci dojčiť.
Skutočnosť, že bábätko zaspáva pri dojčení na prsníku, môže taktiež byť rozhodujúci faktor pre udržanie dojčenia z dlhodobého hľadiska.
Spánkové asociácie
Deti aj my dospelí spíme v spánkových cykloch a ak dieťatko nenájde na konci spánkového cyklu (alebo pri vyjdení z hlbokého spánku) tie isté podmienky ako pri zaspávaní, zobudí sa a hľadá ich. Je to tzv. počiatočná spánková asociácia (zo spánkovej medicíny: sleep onset association), ktorú dieťatko má na začiatku spánku.
Čo robiť, ak dieťa zaspáva len pri dojčení? Neurobili ste chybu, keď ste synčekovi umožnili spávať na prsníku v kontakt s vami. Investícia do zdravého spánku vášho bábätka je dlhodobou investíciou. Pocit istoty a bezpečia pri spánku je mimoriadne dôležitý. Každé bábätko sa raz naučí zaspávať samo a každé bábätko raz prespí celú noc. To, že bábätku dáte v noci alebo cez deň na zaspatie prsník, je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako ho naspäť uspať.
Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. Zuzana Guzmická je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku a myšlienky, že dojčené dieťa nemusí byť päťdesiatkrát za noc hore. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Súhlasím s tým, že edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné.
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách.
Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Novorodenecový spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť.
Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.
Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.
Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú.
Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.