Život s transplantovaným srdcom je pre mnohých synonymom druhej šance, nového začiatku a možnosti vrátiť sa k plnohodnotnému životu. Hoci samotná transplantácia je len začiatkom dlhej cesty, s odhodlaním, zodpovedným prístupom a podporou blízkych je možné prežiť aktívny a naplnený život.
Príbehy ľudí, ktorí podstúpili transplantáciu srdca, sú inšpiráciou a dôkazom toho, že aj po vážnom ochorení je možné nájsť cestu späť k radosti zo života.
Cesta k transplantácii: Od diagnózy k novej nádeji
Už v útlom detstve, keď bola pacientka len bábätkom, jej bola diagnostikovaná dilatačná kardiomyopatia, čo znamenalo, že jej nepracovala polovica srdca - jedna komora a jedna predsieň. Nik netušil, prečo nefunguje správne, prečo nedokáže vytlačiť von krv. V praxi sa to prejavovalo tým, že bola často chorá a nemohla navštevovať škôlku, lebo vždy skončila doma na antibiotikách. K tomu sa pridali časté angíny, ktoré vyvrcholili zápalom pľúc. Vtedy sa jej mama rozhodla, že ostane s ňou doma.
Lekári odhadovali, že najväčší zlom nastane na začiatku puberty, lebo srdce vtedy bude zaťažené ešte viac. Prognózy zneli, že to asi neprežije. Stalo sa to v strede júna, keď už mala takmer uzavreté známky. Z ničoho nič jej v škole prišlo zle, a keďže bývala neďaleko, vypýtala sa domov. Pustili ju, ale cesta, ktorá jej štandardne trvala desať minút, sa vtedy natiahla na dve hodiny. Keď prišla domov, naši boli hotoví. Mama si svoje dieťa pozná, a tak sa s tým neuspokojila. Zapriahla otca, aby ich odviezol do kardiologickej ambulancie, kde ju mali na starosti. Vyšetrili ju a mame vytkli, kde s ňou tak dlho bola, lebo jej namerali také hodnoty srdca, až nechápali, že vôbec žije. Začali jej dávať podporné silné lieky na činnosť srdca do žily, čo boli 24-hodinové infúzie. Po mesiaci bol teda známy verdikt, že existuje posledná možnosť - transplantácia srdca. Tá sa na Slovensku nerobila. Keby sa srdce rýchlo nenašlo, ktovie, či by dnes bola nažive, lebo jej už bili hodiny.
Dospelý človek vníma súvislosti, vie, že nový orgán síce znamená smrť niekoho iného, ale záchranu jeho samého. Všetko jej vysvetlila mama, ona bola jej anjelom. Keď jej prvýkrát povedala, o čo pôjde, rezolútne odmietla transplantáciu, že si svoje srdiečko nedá. Vysvetľovala jej to aj cez vieru, že je to vlastne dar od Boha, od jej strážnych anjelov. Áno, od toho kolapsu sa už domov nedostala, musela byť neustále pod dozorom, na liekoch a prístrojoch. Zároveň sa riešilo, kde by mohla prebehnúť transplantácia. V Prahe ju odmietli, lebo s tým nemali skúsenosti, tak oslovili Rakúsko a USA. Jasné, prevážali ju vrtuľníkom z Kramárov do nemocnice v Brne. Tam už potom čakala na vhodné srdce, bola prvá na čakacej listine. Srdce sa našlo o šesť týždňov.
Medzitým však prišlo jedno sklamanie. Po štyroch týždňoch v Brne za ňou prišli, aby už ďalej neobedovala, lebo má darcu. Bol to však planý poplach, nezhodovala sa im krvná skupina.
Počas čakania na transplantáciu bola zhovorčivá a pri každej príležitosti sa dala do reči s pacientmi alebo zdravotníkmi. Na to, v akom bola stave, bola celkom pozitívna. Chodili však lekári, sestričky aj pacienti. Po čase ju tam všetci poznali. Keď ju potom brali na operáciu, bolo to veľmi zlaté - ležala na vozíku a celé oddelenie, teda lekári, pacienti aj sestričky, vytvorilo zástup a každý ju pozdravil a zaprial jej, aby sa im vrátila.
Po operácii mala problémy s mozgom, zrejme nezvládol narkózu. Pár dní bola v kóme, pár dní ju držali v umelom spánku. Prebrala sa až na šiesty deň večer.
Súčasťou jej života sú dnes imunosupresíva, ktoré musí brať do konca života. Zabezpečujú, aby jej telo neodvrhlo cudzí orgán. Nebola mentálne nastavená na to, že hneď bude môcť vhupnúť do bezstarostného a zdravého života bez bolestí a obmedzení, rekonvalescencia však bola mimoriadne náročná. Vtedy znovu na dva týždne skončila na ARO. Bolo to najhoršie obdobie z celého polročného pobytu v nemocnici. Pre tú tekutinu jej hrozila ďalšia operácia, našťastie sa ju podarilo dostať von - síce bolestivo, ale predsa - tak, že jej do hrude zboku napichali hadičky a vytiahli ju. A keďže jej museli znížiť imunitu, aby ju mohli nastaviť na imunosupresíva, ešte v nemocnici dostala plesne na pľúca a musela ostať na kyslíku. Tým, že bola dlho pripútaná na lôžko, telo stratilo fyzickú silu.
Jej očakávanie bolo, že hneď po návrate vybehne na ulicu medzi kamarátov, ale nevládala urobiť ani dva kroky po schodoch a vzhľadom na zníženú imunitu sa spočiatku nemohla stretávať ani s priateľmi. Lenže telo si postupne zvykalo, chodila čoraz viac, až sa zo všetkého dostala. Na vyšetrenia už nechodila výťahmi, ale zámerne po schodoch, aby čo najviac zvýšila svoju kondíciu.
Už v pätnástich rokoch v lete začala brigádovať v tlačiarňach, teda robiť za pásom od piatej ráno, aby si niečo navyše zarobila, v brigádach pokračovala počas celej strednej školy. A hoci mala úplne zdravých spolužiakov, privyrobiť si chodil len málokto.
Od transplantácie ubehlo už 23 rokov. Žije bežne ako ostatní ľudia, možno raz ročne potrebuje antibiotiká. Po transplantácii už nemá žiadne problémy so srdcom, mimoriadne zaťažené sú však obličky a pečeň, má aj vysoký tlak, občas gynekologické problémy, čo súvisí s vedľajšími účinkami liekov, ktoré musí brať doživotne.
Lekári odporúčajú pokojnejší režim, veľa vecí jej zakazovali najmä na začiatku, ale v tomto si vždy išla svoje. Chodila do posilňovne, pravidelne vynechávala MHD a išla pešo, aby mala pohyb, lebo svoje telo pozná, vie, čo jej robí dobre, a ide až na hranu. Nemôže žiť tak, že si bude neustále pripomínať, že je pacient s transplantovaným srdcom. Snaží sa žiť ako zdravý človek, ktorého nič nelimituje, a zatiaľ sa jej to osvedčuje.
Keď má chuť, tak športuje, hýbe sa. Srdce je sval a ten treba zaťažovať, cvičiť, trénovať. Preto si aj začala plniť svoje sny. Vždy sa chcela naučiť angličtinu a zároveň vidieť Kanadu. Tak si to spojila a vycestovala tam. Keď sa o tom nápade dozvedeli najbližší, snažili sa ju zastaviť. Zvážila si však všetky pre a proti a riskla to, lebo to bol jej sen. Prežila, a tak odmieta sedieť so strachom doma. Kanada bola super, všetko zvládla. Rovnako sa snaží športovať, niekedy má pocit, že napriek diagnózam zvládne viac ako niektorí zdraví ľudia. Vedie ju odhodlanie nesklamať samu seba.
Sama od seba o svojej diagnóze nehovorí. Nie preto, že by sa za to hanbila, ale preto, že sa nechce nechať ľutovať. Bežne o tom nevedeli ani jej kolegovia. Niektorí sa to dozvedeli od iných ľudí, niektorí z médií, prípadne si všimli ranu a pýtali sa, ako vznikla. Nikdy jej však samej nenapadne otvárať to a prezentovať sa tým, čo všetko prežila. Odmieta mať nálepku, že je nejaká iná. Iné je to, keď ide na pohovor do práce - vtedy to netají, aby firma vedela, na čom je.
Hovorila s jedným pánom, ktorý je už 18 rokov po transplantácii srdca. Tvrdil, že si na to tak zvykol, že ak mu to niekto nepripomenie, sám si na to už nespomenie. Ona si samotný fakt, že má nové srdce, uvedomuje pomerne často. Je za tým akási vďačnosť za ten dar, že tu ešte môže byť, že môže žiť a radovať sa, že jej to umožnil niekto, kto vtedy odišiel na druhý svet. V podstate je to celé zázrak a skoro každý deň po prebudení úprimne poďakuje za to, že je tu. Ľudia si neuvedomujú, aký dar vlastnia v prípade, že sú zdraví a bez fyzických obmedzení.
Po transplantácii už len raz za desať mesiacov až raz za rok chodí na kontroly. Kedysi chodila častejšie, ale po viac ako dvoch desaťročiach to nie je nutné. Pred rokom si tiež dala veľkú výzvu - spolu s inými ľuďmi sa rozhodli zvládnuť súťaž Spartan, z ktorej sa vstupné venuje na charitatívne účely. Chodia tam najmä trénovaní ľudia, ale riskla to aj bez prípravy s tým, že ak prestane vládať, odstúpi.
Transplantácia srdca: Moderná medicína v službách života
Transplantácia ľudského srdca, kedysi považovaná za medicínsky zázrak, je dnes život zachraňujúcim zákrokom, ktorý dáva nádej a druhú šancu mnohým pacientom. Prvá úspešná transplantácia srdca sa uskutočnila v roku 1967 a odvtedy tento zákrok prešiel obrovským vývojom. Dnes je bežnou súčasťou modernej medicíny, ktorá umožňuje ľuďom s vážnym srdcovým zlyhaním získať späť stratenú kvalitu života.
Transplantačná operácia srdca je náročný chirurgický zákrok, pri ktorom sa choré alebo zlyhávajúce srdce pacienta odstráni a nahradí zdravším srdcom od darcu. Tento proces je výsledkom dlhoročného výskumu a pokroku v medicíne. Po transplantácii srdca je nevyhnutné dodržiavať špecifický režim, ktorý zahŕňa pravidelné lekárske prehliadky, užívanie predpísaných liekov a úpravu životného štýlu.
Existujú rôzne prístupy k transplantácii srdca, ktoré závisia od individuálnych potrieb pacienta a dostupnosti darcovského orgánu. Najbežnejším typom je ortotopická transplantácia, pri ktorej sa poškodené srdce pacienta úplne odstráni a nahradí darcovským srdcom v rovnakej anatomickej polohe. V špecifických prípadoch, napríklad pri výrazne zvýšenom tlaku v pľúcach alebo pri menej optimálnej kvalite darcovského srdca, sa môže pristúpiť k heterotopickej transplantácii, známej aj ako „piggybacková“ metóda. Pri tejto technike sa darcovské srdce pripojí k pôvodnému srdcu pacienta, pričom obe srdcia potom spolupracujú.
V prípadoch, keď sa závažné srdcové zlyhanie vyskytuje súčasne s pokročilým ochorením iných orgánov, ako sú pľúca alebo obličky, môžu byť potrebné kombinované zákroky. Tieto vysoko špecializované operácie, ako napríklad transplantácia srdca a pľúc alebo srdca a obličiek, si vyžadujú pokročilú infraštruktúru a multidisciplinárne znalosti, ktoré poskytujú špecializované centrá.
Za každou úspešnou transplantáciou stojí rozsiahly a koordinovaný program, ktorý zahŕňa starostlivý výber pacienta, odborný odber darcovského orgánu, precíznu chirurgickú techniku, pokročilú intenzívnu starostlivosť a dôsledné dlhodobé monitorovanie.
Mechanická podpora srdca: Most k transplantácii
Nie každý pacient je okamžite vhodným kandidátom na transplantáciu srdca. Niektorí pacienti musia čakať na vhodného darcu, zatiaľ čo iní nemusia byť vzhľadom na svoj vek alebo pridružené ochorenia vhodnými kandidátmi. V takýchto prípadoch môžu zariadenia na mechanickú podporu krvného obehu (MCS) stabilizovať pacientov, zlepšiť ich príznaky a predĺžiť ich život.
Medzi bežné zariadenia MCS patria komorové asistenčné zariadenia (VAD), čo sú implantované pumpy podporujúce jednu alebo obe srdcové komory. Moderné VAD dokážu zabezpečiť nepretržitý prietok krvi a môžu slúžiť ako premostenie k transplantácii alebo ako cieľová terapia v prípadoch, keď transplantácia nie je možná. Intraaortálna balóniková pumpa (IABP) je katétrové zariadenie, ktoré sa používa na krátkodobú podporu, napríklad pri kardiogénnom šoku alebo po vysokorizikových kardiologických zákrokoch. V zriedkavých prípadoch, keď sú obe srdcové komory nezvratne poškodené, sa môže použiť celkové umelé srdce (TAH), ktoré nahradí funkciu srdca a slúži ako premostenie k transplantácii.
Výber správneho zariadenia závisí od závažnosti a typu srdcového zlyhania, potrieb podpory pravej a ľavej strany srdca, pridružených ochorení a možnosti transplantácie. Manažment týchto zariadení si vyžaduje špecializovanú chirurgickú starostlivosť, starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti, rehabilitáciu a priebežné monitorovanie, aby sa predišlo komplikáciám, ako je krvácanie, infekcia, trombóza, mozgová príhoda alebo porucha zariadenia.
V situáciách, keď srdce alebo pľúca náhle zlyhajú, technológie na podporu života, ako je extrakorporálna membránová oxygenácia (ECMO), môžu zachrániť život. ECMO dočasne prevezme funkciu srdca a/alebo pľúc mimo tela, čím im umožní odpočinok a zotavenie. Existujú dva hlavné typy ECMO: venózno-arteriálna (VA) ECMO, ktorá podporuje srdce a pľúca pri kardiogénnom šoku alebo zástave srdca, a venózno-venózna (VV) ECMO, ktorá podporuje iba pľúca pri ťažkom respiračnom zlyhaní. ECMO môže slúžiť ako most k zotaveniu, rozhodnutiu, operácii alebo transplantácii. Ide o jednu z najpokročilejších foriem podpory života, ktorá si vyžaduje nepretržitú odbornosť.
Fully Implantable Artificial Heart
Zotavenie a rehabilitácia: Cesta k návratu do normálneho života
Po transplantácii srdca začína dlhá a postupná cesta zotavenia. Pacienti sú po zákroku podrobovaní ambulantným kontrolám a plánovaným testom, ktoré slúžia na sledovanie procesu hojenia a prevenciu odmietnutia transplantovaného orgánu imunitným systémom. Lekár predpisuje imunosupresívne lieky, ktoré sú nevyhnutné na potlačenie imunitnej reakcie tela voči novému srdcu. Tieto lieky musia pacienti užívať doživotne.
Nutričné odporúčania: Základ zdravého srdca
Správna výživa hrá kľúčovú rolu v procese zotavenia a dlhodobom zdraví pacienta po transplantácii srdca. Lekári a dietológovia odporúčajú dôsledne dodržiavať diétne pokyny, ktoré zahŕňajú rôzne aspekty, ako je bezpečnosť potravín, optimalizácia príjmu kalórií, kontrola príjmu bielkovín a monitorovanie príjmu sacharidov. Niektoré lieky predpísané po transplantácii môžu zmeniť nutričné potreby a spôsob, akým telo spracováva potravu, preto je dôležité konzultovať stravovacie možnosti s odborníkmi.
Odporúča sa strava s nízkym obsahom sodíka a cukru, aby sa predišlo ďalším zdravotným problémom, ako je zadržiavanie tekutín, vysoký krvný tlak alebo zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov. Nadváha alebo obezita zvyšujú riziko vzniku vysokého cholesterolu, glukózy a triglyceridov, čo môže viesť k artérioskleróze. Naopak, podváha zvyšuje riziko infekcie alebo odmietnutia orgánu, preto je dôležité dbať na dostatočný príjem tukov a bielkovín na boj proti možným komplikáciám.
Príjem cholesterolu by mal byť mierne obmedzený, s dôrazom na zníženie príjmu nasýtených tukov, ktoré sa nachádzajú najmä v živočíšnych produktoch. Odporúča sa nahradiť ich polynenasýtenými tukmi rastlinného pôvodu. Hoci hladina cholesterolu v krvi môže byť do istej miery ovplyvnená stravou, dôležité je dodržiavať diétu s nízkym obsahom tukov aj v prípade, že pacient v minulosti netrpel srdcovými chorobami.
Používanie rafinovaného cukru sa po transplantácii neodporúča. Vysoký obsah cukru môže viesť k vysokej hladine glukózy v krvi, čo nepriamo zvyšuje hladinu triglyceridov a môže prispieť k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení. Je teda dôležité obmedziť príjem sladkostí a cukru.
Celozrnné výrobky, zelenina a čerstvé ovocie by mali tvoriť základ stravy, čím sa zabezpečí dostatočný príjem vlákniny, vitamínov a minerálov.
Pravidelné cvičenie: Kľúč k vitalite
Pravidelné cvičenie je nevyhnutné pre udržanie zdravého srdca a prevenciu zbytočného priberania na váhe. Cvičenie pomáha trénovať nové srdce a zlepšuje celkovú fyzickú kondíciu. Po transplantácii je však dôležité postupovať opatrne a riadiť sa pokynmi fyzioterapeuta. Reakcia transplantovaného srdca na cvičenie si môže vyžadovať určitý čas na adaptáciu.
Cvičenie by malo byť súčasťou každodenného života pacienta po transplantácii. Môže sa zúčastniť ambulantného programu srdcovej rehabilitácie alebo si po konzultácii s fyzioterapeutom a kardiologom vytvoriť vlastný cvičebný program. Začiatok cvičebného režimu, často ešte pred prepustením z nemocnice, je pod dohľadom fyzioterapeuta prispôsobený individuálnemu stavu srdca, celkovému zdraviu a veku pacienta.
Zo začiatku sa odporúča skôr chôdza s krátkymi prestávkami ako pomalé behanie. Dôležité je vyhnúť sa cvičeniu, ak sa pacient necíti dobre. Cvičenie po transplantácii srdca je cestou k aktívnemu a zdravému životu, ktorý pomáha zlepšiť kvalitu tohto „druhého života“, ktorý pacienti získali vďaka transplantácii.
Psychická a sociálna pohoda: Dôležité aspekty zotavenia
Kvalita života po transplantácii srdca nie je definovaná len fyzickým zdravím, ale aj psychickou a sociálnou pohodou. Tento komplexný pohľad zahŕňa fyzické aktivity, kultúrny a hodnotový systém, medziľudské vzťahy, osobný mentálny stav a celkový pocit pohody. Lekári a psychológovia sa zameriavajú na riešenie psychologických a psychosociálnych problémov, ktoré sa môžu u pacientov po transplantácii objaviť.
Výskumy ukazujú, že pacienti po transplantácii srdca sa často stretávajú s rôznymi výzvami. Napríklad, depresívna symptomatológia reaktívneho pôvodu sa môže vyskytnúť u značného percenta pacientov. Adaptabilita, kooperabilita a dodržiavanie liečby (compliance) v období po transplantácii sú kľúčové stratégie na zvládanie týchto výziev.
Faktory ako zamestnanecký status, fyzická aktivita, sociálna podpora a finančná situácia významne ovplyvňujú kvalitu života. Aj keď mnohí pacienti vnímajú sociálnu podporu ako primeranú, značná časť z nich uvádza svoju finančnú situáciu ako nedostatočnú. Nízky vek a lepšie funkčné triedy srdca (napríklad NYHA trieda I) sú často spojené s vyššou spokojnosťou s fyzickou aktivitou.
Zlepšenie kvality života pacientov po transplantácii srdca je preto cieľom, ktorý si vyžaduje komplexný prístup, zohľadňujúci nielen medicínske, ale aj psychosociálne aspekty.
Výzvy a pokroky v transplantácii srdca
Napriek pokrokom v medicíne, transplantácia srdca so sebou stále nesie isté riziká a komplikácie. Jednou z najvýznamnejších je riziko odmietnutia transplantovaného orgánu, keď imunitný systém pacienta identifikuje nové srdce ako cudzie a snaží sa ho zničiť. Toto riziko je najvyššie v prvom roku po transplantácii, preto je nevyhnutné pravidelné sledovanie a užívanie imunosupresív.
Ďalšou možnou komplikáciou, ktorá sa môže objaviť neskôr, je rozvoj koronárnej choroby srdca v transplantovanom srdci. Steny ciev v transplantovanom srdci sa môžu zhrubnúť a stvrdnúť, čo zvyšuje riziko srdcových problémov.
V súvislosti s transplantáciou srdca existuje aj otázka výmeny srdcových chlopní. Priemerný vek na výmenu srdcovej chlopne sa pohybuje medzi 65 a 75 rokmi, avšak toto číslo sa môže líšiť v závislosti od typu chlopne, celkového zdravotného stavu pacienta a progresie symptómov. Mladší dospelí a deti môžu potrebovať výmenu chlopne v dôsledku vrodených srdcových chýb.
Napriek výzvam, pokroky v chirurgických technikách a technológiách, ako sú minimálne invazívne procedúry a pokročilé náhradné chlopne, sprístupnili tieto život zachraňujúce zákroky širšiemu spektru pacientov.
Významným pokrokom je aj vývoj unikátnych metód, ako napríklad austrálska technika "oživenia" už nebúchajúceho srdca. Táto metóda umožňuje predĺžiť čas použiteľnosti darcovského srdca a potenciálne zachrániť o tridsať percent viac čakateľov na transplantáciu.
Nádej a vďačnosť: Príbehy z praxe
Svedectvá pacientov po transplantácii srdca sú silným dôkazom úspešnosti tohto zákroku a dôležitosti následnej starostlivosti. Mnoho pacientov, ktorí prešli transplantáciou, sa vracia späť do plnohodnotného života, pracujú, venujú sa svojim rodinám a koníčkom. Nezabúdajú však na svojich dobrodincov - darcov orgánov, lekárov, sestry a celý transplantačný tím, ktorým vyjadrujú svoju nekonečnú vďačnosť.
Príbeh prvej úspešnej transplantácie srdca na Slovensku v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave v roku 1998 je inšpiratívny. Odvtedy sa v tomto centre uskutočnilo viac ako 250 transplantácií, ktoré vrátili ľuďom nádej a nový život. Tieto udalosti, ako aj každoročné stretnutia pacientov po transplantácii, pripomínajú nielen pokrok v medicíne, ale aj silu ľudského ducha a dôležitosť solidarity. Minútou ticha si pripomínajú aj tých, ktorí sa už transplantácie nedožili, čím sa zdôrazňuje hodnota každého darovaného orgánu a zachráneného života.
Po transplantácii srdca nasleduje obdobie adaptácie a zotrvania v aktívnom životnom štýle, ktorý si vyžaduje zodpovedný prístup k zdraviu. Dôležité je pravidelne navštevovať lekára, dodržiavať predpísanú liečbu a dbať na zdravú stravu a pravidelný pohyb.
V Tokiu mali lekári možnosť zachrániť malé dieťa so závažným srdcovým ochorením, ktorému pomáhalo zariadenie na podporu komorovej funkcie Berlin Heart EXCOR®. Z medicínskeho hľadiska by 14-mesačné dievčatko bolo schopné prežiť bez zariadenia na podporu komorovej funkcie len zopár ďalších týždňov. Teraz ale funkciu pumpovania úplne oslabeného srdca prevzalo umelé srdce. Pokiaľ sa pre dievčatko vážiace len sedem kilogramov nenájde srdce od darcu, jeho život závisí od umelého mechanického srdca.
Bez mechanickej podpory by malá pacientka pravdepodobne neprežila čakanie na transplantáciu v Japonsku ani na prevoz do inej krajiny na transplantáciu. S podporou prístroja EXCOR® VAD by dieťa mohlo byť dostatočne stabilizované do takej miery, aby bolo schopné čakať na transplantáciu.
Bert Janssen sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov ako najdlhšie žijúci človek s transplantovaným srdcom. V súčasnosti s ním žije už viac než 39 rokov, hoci pôvodná prognóza jeho ochorenia mu dávala šesť mesiacov života. „Chcem ísť ľuďom príkladom,“ vyhlásil 57-ročný Holanďan, ktorému vo veku 17 rokov diagnostikovali kardiomyopatiu. Je to ochorenie srdcového svalu, ktoré sťažuje pumpovanie krvi do celého tela. Janssen v čase zapísania rekordu žil s transplantátom 39 rokov a 100 dní. Predchádzajúci rekord bol do roku 2021 a držal ho Kanaďan Harold Sokyrka, s transplantovaným srdcom žil 34 rokov a 359 dní. Do roku 1984, keď mal Janssen podstúpiť transplantáciu, ešte v Holandsku žiadna transplantácia srdca neprebehla, preto ho lekári odporučili do nemocnice Harefield v Londýne. Pacienti s transplantovaným srdcom musia viesť zdravý a aktívny životný štýl.
