Materská škola je pre každé dieťa prvým miestom, kde trávi významný čas bez svojich rodičov, ktorí predstavujú pre dieťa záruku bezpečia. Pre vývin dieťaťa je pocit bezpečia a prijatia mimoriadne dôležitý; len vtedy sa dieťa spokojne učí, je schopné spolupracovať a prijímať podnety.
Prostriedkom pre učenie sa dieťaťa v materskej škole je hra. Každú triedu materskej školy tvorí päť detí, ktoré sa snažíme spolu zapájať do skupinových aktivít. Dôležitou súčasťou podpory a rozvoja dieťaťa s autizmom je rozvoj sebaobsluhy a hygieny, ktorý je kľúčový pre celkové fungovanie dieťaťa - aby bolo dieťa schopné samostatne sa najesť, používať toaletu, obliecť sa a podobne. Je to dôležité pre zlepšovanie kvality života dieťaťa i jeho rodiny.
Komunikácia a spolupráca s rodičmi je kľúčom k úspechu. Zdieľať spolu naše prístupy a následné úspechy, ale aj neúspechy, je veľmi podporujúce. Nikto nie je na dieťa s autizmom väčším odborníkom ako ono samé.
Čo je autizmus a porucha autistického spektra (PAS)?
Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie s ostatnými ľuďmi, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života.
Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rás, v ktorejkoľvek ekonomickej a sociálnej vrstve. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života.
Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.
Kvalitatívne narušenie sociálnej interakcie a komunikácie
Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.
Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie - bezprostredné alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči.
Špecifické prejavy a odchýlky
Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činností znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúra, najmä beletria, či slovné hračky) (Šedibová, 1997).
Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov. Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety.
Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.
Špecifické poruchy autistického spektra
Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach. Je až dodnes popisovaný iba u dievčat, pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka.
V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom. Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.
A. 2. Zrejmý problém zostať sedieť. 4. Veľmi rýchle zmeny aktivity, takže aktivity trvajú zvyčajne menej ako minútu (občasná dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučujú).
Táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). nie je isté, či to platí pre všetkých. Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia.
1. Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórií vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami, čo ale neznamená, že starostlivosť o dieťa je nenáročná. Môže to byť často naopak. Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.
2. Druhou skupinou detí, ktoré zaraďujeme do tejto kategórie, sú deti s výrazne narušenou oblasťou predstavivosti. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú. Problémy s predstavivosťou a stereotypné, rigídne záujmy a správanie sa majú vplyv na kvalitu komunikácie asociálnej interakcie, ide však o sekundárnu poruchu. Spôsob sociálneho správania sa a komunikácie predstavuje iba minimum znakov typických pre autizmus. Vek rozpoznania poruchy je rôzny. Sociálne zručnosti variujú, komunikačná schopnosť je slabá, zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností. Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme.
Príčiny a diagnostika autizmu
Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.
Pri diagnostickom vyšetrení sa zameriavame na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. Psychologické diagnostické vyšetrenie: pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie, záver: na druhom stretnutí s klientom prebehne špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.
Prístup k deťom s autizmom v materskej škole
Výchova dieťaťa s poruchou autistického spektra má rovnaký cieľ, ako výchova bežného dieťaťa - je ním príprava jedinca na samostatný život. Autistické deti sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia. Vytvorenie bezpečného prostredia, v ktorom sa dieťa čo najľahšie zorientuje.
Odlišnosť detí s poruchami autistického spektra neznamená, že treba rezignovať na jeho vývoj a výchovu. Prvým cieľom by mala byť spomínaná výchova k samostatnosti. Rovnocenným cieľom, ktorý však výrazne závisí od druhu poruchy autistického spektra a miery postihnutia, by malo byť rozvíjať intelektuálne a fyzické schopnosti v čo najväčšej možnej miere. Oba tieto ciele spolu samozrejme súvisia a nemôžu fungovať samostatne.
Deti s autizmom v predškolskom veku tvoria z hľadiska chápania komunikácie a jej používania nesmierne heterogénnu skupinu, ktorá nemá veľa spoločných menovateľov. Každé dieťa má inú úroveň a spôsob komunikácie. Škála môže byť široká - od úplnej uzavretosti až po relatívne dobre komunikujúce dieťa. V prvom kroku je dôležité vybrať ten, ktorý je preňho najprirodzenejší. Trpezlivo rozvíjame slovnú zásobu, rovnako ako u bežných detí. Pomáha, ak sa ju po nejakom čase pokúsime zmerať, aby sme vedeli porovnať pokroky, ktoré dieťa robí.
Táto oblasť býva u detí s autizmom poznačená najväčšími problémami. Prvoradým cieľom je vybudovať sociálne správanie, ktoré umožní začlenenie do kolektívu v čo možno najvyššej miere. Autistické deti sa napríklad často nevedia hrať. Autizmus im bráni si osvojovať sociálne zručnosti spontánne - treba ich to naučiť.
Charakteristiky spojené s pohybom (stereotypné, opakujúce sa pohyby, napr. húpanie sa, bezcieľne pobehovanie, skákanie, hádzanie, hyperaktivita a pod.) súvisia so sociálnym a komunikačným poškodením, typickým pre autizmus. Rozvoj pohybových zručností pomáha deťom k lepšej orientácii v priestore a má veľký vplyv aj na uvedomenie si vlastného tela. Samozrejme, sú aj deti s autizmom, ktorých pohybový vývin zodpovedá úrovni ich veku, alebo sú dokonca v určitých pohyboch šikovnejšie ako ich vrstovníci.
Pri nadväzovaní kontaktu som využívala napríklad zrkadlenie - opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry. Ubezpečte sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku, alebo im dajte inštrukciu. Pre autistov je náročné filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej dôležité. Všímajte si prostredie, v ktorom sa nachádzate (či je hlučné, preplnené). Buďte špecifickí. Nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie.
„Nie“ je často použité v prípadoch, keď niekto ohrozuje seba, alebo druhých. Keď hovoríte „nie“, pretože ich správanie je nevhodné, skúste zmeniť vašu reakciu na ich správanie.
Terapeutické prístupy a aktivity
Deti s autizmom často obľubujú hudbu. Dokáže ich upokojiť, ale aj vyburcovať k pohybu a vybitiu si vnútorného napätia (napr. bubnovanie). Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Pri spievaní pesničiek sme pripájali jednotlivé gestá, ktoré deti opakovali a takto sa zároveň zapájali do spoločného procesu. Pri hre na hudobných nástrojoch (napr. na klavíri) sme využívali zrkadlenie, improvizáciu, striedavé hranie, hranie podľa farebných nôt. Viacero detí sa zapojilo do spoločného jednoduchého tancovania na hudbu a tiež imitovalo hru na telo (plieskanie po nohách, nafúknutých lícach a pod.). V závere stretnutia dominovala pomalá relaxačná hudba spojená s masážou (cez masážne loptičky alebo vrecká).
Zdravotní klauni pomáhajú nielen chorým deťom v nemocniciach, ale navštevujú aj špeciálne základné školy so programom Fidlikára. Ide o terapeutické predstavenie, ktoré je určené deťom s autizmom, deťom s mentálnym postihnutím a deťom s kombinovaným postihnutím. Jednoduchý príbeh, ktorý zdravotní klauni pred deťmi rozohrajú, je spojený s hudbou, piesňami, ale aj rekvizitami, ktorých sa deti počas predstavenia môžu dotknúť. Deti zažívajú nové vnemy, ktoré majú terapeutický účinok.
V praxi aplikujeme progresívne metódy, ako napr. metódu "Vizuálne čítanie" - ide o individuálnu formu práce s tabletom zameranú na rozvoj rečových a komunikačných schopností. Ďalej využívame FONO program 2, špeciálne edukačné programy s interaktívnou tabuľou, prvky metódy ABA (aplikovaná behaviorálna analýza). Vzdelávanie detí sme rozšírili o hipoterapiu, muzikoterapiu, kanisterapiu. V aplikačnej praxi využívame metódu Snoozelen - máme zriadenú terapeutickú miestnosť s vodnou posteľou.
Štruktúrované a vizualizované prostredie
V špeciálnej triede sa pracuje úplne odlišným spôsobom ako v bežnej triede. Každé naše dieťa s PAS je iné, každé má svoje špecifiká, potreby a požiadavky. Preto ku každému sa musí pristupovať individuálne. Iným spôsobom s ním komunikovať, realizovať edukačné úlohy, využívať iné učebné postupy a tiež učebné a kompenzačné pomôcky. Každé dieťa má vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program.
Prostredie triedy musí byť málo podnetné, aby sa dieťa dokázalo koncentrovať na činnosť. Denný poriadok majú vizualizovaný, aby si vedeli predstaviť, akú činnosť budú postupne uskutočňovať. Zásadu štrukturalizácie a vizualizácie musíme aplikovať do každej činnosti realizovanej s deťmi (štruktúru času, prostredia, činnosti, potrebujú vizuálne inštrukcie). Deťom musíme konkrétnu úlohu rozdeliť na malé kroky a učiť sa ich postupne, učiť ich generalizovať. Dôležitá je vizuálna podpora, pretože vidieť znamená vedieť.
Spolupráca s rodičmi a osveta
V súčasnosti sa výrazne zlepšila informovanosť širokej verejnosti o autizme. Verím tomu, že ľudia a najbližšie okolie, v ktorom žije dieťa s autizmom, si už nemyslí, že rodičia majú nevychované a rozmaznané dieťa. Tieto deti len inak vnímajú a inak reagujú na okolie či podnety ako bežný človek. Isté však je, že sa chcú kontaktovať s nami, len nevedia ako, preto by sme ich mali akceptovať. Nemali by sme k tejto špecifickej skupine detí a k ich rodičom ostať nevšímaví a ľahostajní.
Je na nás akým spôsobom budeme šíriť povedomie o autizme na verejnosti, ako a čo sme schopní urobiť preto, aby sme týmto deťom podali pomocnú ruku, aby sme im pomohli primerane sa integrovať do spoločnosti. V našej MŠ s tým nemajú žiaden problém malé deti, a ani ich rodičia. Práve naopak, sú viac empatickí a solidárni s rodinami detí s PAS.
2. apríl je Svetovým dňom povedomia o autizme. Na Slovensku sa za posledné obdobie skvalitnila diagnostika autizmu a do určitej miery aj legislatíva. Je to však stále veľmi málo v porovnaní s tým, ako je problematika vzdelávania a komplexnej starostlivosti o jedincoch s PAS riešená v zahraničí. Preto sa snažíme zvýšiť povedomie u odbornej a širokej verejnosti o potrebe vzdelávať deti s PAS už od predškolského veku.
Najväčším problémom školských inštitúcií býva neschopnosť vytvoriť dobré materiálne a personálne podmienky na vzdelávanie týchto detí. Filozofia integrovaného školstva je postavená na tom, že každé dieťa má právo na vzdelanie a prístup k spoločenským zdrojom tak, aby mohlo naplniť svoj potenciál a viesť spokojný život.
Výchovu a vzdelávanie detí s PAS v materských školách prídu okrem našich nadriadených podporiť aj pán Richard Vrablec, Samo Tomeček, Laci Strike a KOZMIX, ktorí svojím profesionálnym a zábavným vstupom dokážu rozospievať, roztancovať a vyčarovať úsmev na tvári všetkým deťom našej MŠ a ich rodičom. Naše obľúbené "celebrity" nás podporujú nezištne, čo si veľmi ceníme. V závere programu vypustíme do sveta modré balóniky s odkazom, že v našej MŠ je normálne, že tu spoločne žijú a hrajú sa všetky deti bez rozdielu.
Materské školy pre deti s autizmom - kde ich nájsť, …
Istota, bezpečie, radosť, pohoda, prijatie a porozumenie. To sú atribúty, ktoré sa v našej materskej a základnej škole snažíme, aby pociťovalo každé jedno dieťa. Deti a práca s nimi sú v našej materskej a základnej škole na prvom mieste.
Dostupnosť a financovanie špeciálnych materských škôl
V súčasnosti na Slovensku ponuka materských škôl, ktoré by deťom s poruchou autistického spektra (PAS) zabezpečili systematické predprimárne vzdelávanie, ani zďaleka nepokrýva dopyt. Ak berieme do úvahy fakt, že jediným liekom pre dieťa s PAS je špecializovaná výchova a vzdelávanie, tak ide o naliehavý celospoločenský problém, pretože za posledné roky je výskyt týchto detí alarmujúci.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že každý rok záujem rodičov o umiestnenie dieťaťa do špeciálnej triedy niekoľkonásobne prevyšuje kapacitu špeciálnych tried MŠ. Nemám vedomosť o presnom počte materských škôl na Slovensku, ktoré vzdelávajú deti s PAS, ale určite ich nie je veľa. Často ma totiž kontaktujú rodičia z rôznych krajov Slovenska, ktorí zúfalo hľadajú materskú školu pre svoje dieťaťa s PAS.
Materské školy so zameraním na autizmus sú najčastejšie zriadené pri špeciálnych základných školách napr. v Bratislave, Košiciach a v Prešove. V Martine otvorili súkromnú špeciálnu materskú školu pre deti s PAS a dve špeciálne triedy MŠ pre deti s PAS zriadilo aj mesto Šaľa.
Financovanie špeciálnych materských škôl je viaczdrojové. Škola je financovaná prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy a normatívy na jej prevádzku sú postačujúce. Financovanie sociálnych služieb, ktoré zabezpečuje Prešovský samosprávny kraj, je veľmi poddimenzované a podobne je na tom financovanie škôlky, poradne či školského klubu, ktoré financuje mesto Prešov.
Právo na výchovu a vzdelávanie je premietnuté do jednotlivých vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách schváleného MŠVVaŠ SR dňa 6. júla 2016 pod číslom 2016-17780/27322:1-10A0 s platnosťou od 1. 1. 2.
Všeobecnejšie zadané kľúčové slovo umožní nájsť „špeciálnu materskú školu“, ktorá môže ponúkať výuku rozlične zdravotne znevýhodneným deťom. To znamená, že okrem autizmu aj deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, ale taktiež so sluchovým, zrakovým, telesným či viacnásobným postihnutím.
Tretí spôsob je pýtať sa vo svojom okolí, napr. lekárov rôznych profesií, ktorých navštevujete, alebo rodičov vo svojom okolí. Rovnako ako regulárna škôlka má aj každá materská škola pre deti s autizmom svoj individuálny dátum na zápis. Takže v prípade záujmu o vami vybranú materskú školu si musíte dátum zápisu do škôlky pre autistov zistiť. Vo väčšine prípadov sa zápis do materskej školy koná od 30. apríla do 31. mája. Po zápise by vás mala materská škola informovať o stanovisku prijatia/neprijatia vášho dieťaťa do 30. júna.
Regulárne škôlky môžu výnimočne prijať dieťa po dovŕšení dvoch rokov (ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky vrátane kapacitných možností školy). Avšak netušíme, ako to je v prípade materských škôl pre deti s autizmom. Súčasťou prihlášky je obvykle aj vyhlásenie zákonného zástupcu, ktorý sa svojím podpisom zaväzuje k riadnemu odovzdaniu a vyzdvihnutiu dieťaťa z predškolského zariadenia, oznamovaniu infekčných ochorení v rodine či k upovedomeniu o možnom vylúčení dieťaťa.
Zákon rodiča neobmedzuje, aký počet hodín strávi jeho dieťa v škôlke. Rodič, ktorý pracuje a umiestni dieťa do škôlky alebo do jaslí, má tiež možnosť (nie je to povinnosť) zrušiť rodičovský príspevok a namiesto neho požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa.
Nie sme si vedomí toho, žeby nejaká materská škôlka pre deti s autizmom zohľadňovala individuálne požiadavky na stravovacie potreby toho ktorého dieťaťa. Do regulárnej materskej školy vo veku 3 rokov už ide dieťa s osvojenými hygienickými návykmi. V špeciálnych materských školách je však personál vybavený na akceptovanie zvýšených nárokov na starostlivosť o dieťa. Riaditeľom zároveň rezort ministerstva školstva odporúča, aby o každom podanom lieku urobili oficiálny záznam. Ak lekár dieťaťu liek predpíše a rodič sa so školou dohodne, podávanie lieku učiteľom nie je problém, domnieva sa rezort zdravotníctva.
tags: #autisticke #dieta #v #materskej #skole