Epická báseň je literárny žáner, ktorého základom je príbeh podávaný rozprávačom. Rozprávač často koná v mene postáv príbehu, čím ich zastupuje. Epická báseň má základné znaky epického rozprávania: dej, príbeh a hrdinu. Jej obsah sa dá prerozprávať. Medzi druhy epickej básne patria napríklad epos a balada.
Vonkajšia kompozícia básnického textu predstavuje usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného celku. V poézii sa vonkajšia kompozícia prejavuje v strofách a spevoch, v próze v kapitolách a dieloch, v dráme vo výstupoch a dejstvách.
Ján Botto (1829-1881) bol štúrovec a významný predstaviteľ slovenského romantizmu. Narodil sa vo Vyšnom Skálniku v roľníckej rodine. Študoval v Levoči, kde sa zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej pod vedením Jána Francisciho. Aktívne sa venoval divadlu, recitácii a písaniu poézie pod pseudonymom Janko Maginhradský. Revolúciu v roku 1848 zažil v Pešti, kde študoval zememeračstvo. Hoci sa do revolúcie priamo nezapojil, reagoval na ňu ako básnik. Neskôr pracoval ako zememerač v Turci, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Botto sa nikdy neoženil a žil tichým životom básnika. Jeho byt v Banskej Bystrici sa stal miestom stretnutí študujúcej mládeže, ktorej oživoval záujem o slovenskú literatúru.
Jedným z jeho najznámejších diel je báseň "Horí ohník, horí na Kráľovej holi". Táto báseň je plná obrazov a symbolov, ktoré evokujú slovenský folklór a históriu. Báseň popisuje skupinu dvanástich "sokolov", ktorí sú opísaní ako výnimoční junáci, akých svet nevidel. Ich vzhľad a výzbroj sú detailne vykreslené, čo podčiarkuje ich hrdinský charakter. "To sa chlapci, to sa jak oltárne sviece, keď Idú po háji, celý sa trbliece." Ich odev a výzbroj, vrátane kosietok, klobúčikov, valašky, karabínu a pištoliek, sú opísané s dôrazom na krásu a funkčnosť, čo dodáva obrazu epickú atmosféru.
V diele Jána Bottu sa stretávame s témou Jánošíka, ktorý je zobrazovaný v rôznych podobách. Jedným z motívov je Jánošíkova poprava a lúčenie sa so Slovenskom. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. V inej básni Jánošík symbolicky "žení sa s kráľovnou víl", kde kráľovná víl predstavuje slobodu, a Jánošík sa tak stáva nesmrteľným. Báseň využíva 12-slabičný verš s prestávkou po šiestej slabike a je obohatená o ľudové slová, zdrobneliny a metafory. V jednom z príbehov sa družina dozvedá o lapení kapitána. Jánošík je vo väzení, kde ho mučia a obviňujú zo zbojníctva, no on sa cíti nevinný, pretože všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody. Napriek tomu, že je Jánošík zbičovaný a v okovách, sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Botto opisuje Jánošíkovu popravu a zobrazuje Slovensko ako "zakliatu krajinu", kde všetko smúti za Jánošíkom a ľudia veria, že neumrel, ale bol oživený vílami.
Samo Chalupka (1812-1883) bol ďalším významným štúrovcom a predstaviteľom slovenského romantizmu. Narodil sa v Hornej Lehote. Jeho starší brat Ján bol známym dramatikom. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. V roku 1830 odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov do povstania proti cárskemu Rusku, kde bol ranený. Po štúdiách sa stal farárom v rodnej Hornej Lehote. V roku 1861 sa zúčastnil memorandového stretnutia v Martine. Chalupkova tvorba, hoci nie rozsiahla, je dôkladne prepracovaná a nesie spoločnú tému boja za slobodu proti presile a vieru v lepšiu budúcnosť. Jeho diela vyžarujú vieru vo vlastné sily a odhodlanie položiť život za víťazstvo. Hrdinami jeho básní sú junáci, ktorí bojujú za slobodu. Pre Chalupku v otázkach národnej veci a odvahy postaviť sa presile platilo len víťazstvo alebo smrť. Všetky svoje básne vedel naspamäť.
V Chalupkovej tvorbe nachádzame typický monumentalizmus: udalosti sú často zasadené do vzťahu s nejakým statickým úkazom, ako je hrad, rieka alebo bralo, okolo ktorého sa rozvíja osud postavy. Motív vatry používa ako symbol slobody. Na rozdiel od klasického eposu, Chalupka svojich hrdinov povzbudzuje do boja a varuje ich pred nebezpečenstvom. Príbeh podáva tak, akoby bol jeho priamym účastníkom. Typickou romantickou črtou je kontrast: túžbu po mieri, slobode a rovnoprávnosti reprezentujú Slováci, zatiaľ čo utláčanie a výbojnosť reprezentuje rímske vojsko. Ideou skladby je právo každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života. Hrdina je v jeho dielach kolektívny - sú to slovenskí junáci.
Chalupka použil historický námet z diela Šafárika "Dejiny slovenskej reči a literatúry". Cisár Constatlnus v roku 358 vtrhol na územie dnešného Slovenska a bojoval proti panónskemu kmeňu. V staroslovančine bojový výkrik znel: "Marha!". Chalupka preniesol na junákov všetky ideálne vlastnosti. Hrdinskému opisu boja podriadil aj umelecké prostriedky: miesto zdĺhavého opisu mobilizácie vojska použil jediný verš ("zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia"). Využíval hyperboly, zvukomaľbu, prirovnania, metafory a epitetá.
Báseň "Mor ho!" sa skladá z úvodu, jadra a záveru. Obsahovo pojednáva o príchode rímskeho cisára s výbojnými úmyslami podrobiť si Slovanov. Slovanský snem posiela za cisárom poslov, ktorí mu prinášajú božie dary - chlieb a soľ. Cisár však tieto dary odmieta so slovami: „Ja som pán Rímu a Rím je pán svetu." Týmito slovami naznačuje rozpínavosť Ríma a jeho úmysel podrobiť si Slovanov. Napriek tomu, že slovanská družina je v menšine, postaví sa proti prevahe rímskych vojsk. V boji však zvíťazia rímske vojská. Cisár sa však z víťazstva neteší, pretože vie, že Slovanov nikdy nepodrobí.
Záver básne obsahuje výzvu slovenskej družiny: „A ty, mor ho! - hoj Mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu, a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom: mor ty len, a voľne byť, ako byť otrokom." Tejto výzve predchádza reakcia slovenskej družiny, ktorá odmieta podriadenie. V závere sa rímsky cisár hanbí a neteší sa z víťazstva, pretože morálnymi víťazmi sa stali Slovania. Báseň končí slovami: „Lej večné meno toho nech večná sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva."
Umelecké a jazykové prostriedky použité v básni zahŕňajú 12-slabičný verš s prestávkou po 6. slabike, epitetá, personifikáciu, metafory a prirovnania. Tieto prostriedky prispievajú k epickému charakteru básne a zdôrazňujú hrdinský boj Slovákov za slobodu.
Báseň "Mor ho!" je taktiež príkladom toho, ako sa v literatúre zobrazuje boj za slobodu. Báseň sa skladá z úvodu, jadra a záveru. Obsahom je príchod rímskeho cisára s výbojnými úmyslami. Slovanský snem posiela za cisárom poslov. Poslovia prinášajú cisárovi dary - chlieb a soľ. Cisár však tieto dary odmieta so slovami: „Ja som pán Rímu a Rím je pán svetu." V týchto slovách cisár naznačuje rozpínavosť Ríma a jeho úmysel podrobiť si Slovanov. Slovanská družina je v menšine, no napriek tomu sa postaví proti prevahe rímskych vojsk. V boji však zvíťazia rímske vojská. Cisár sa z víťazstva neteší, pretože vie, že nikdy Slovanov (Slovákov) nepodrobí.
Záver básne obsahuje reakciu slovenskej družiny: „A ty, mor ho! - hoj Mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu, a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom: mor ty len, a voľne byť, ako byť otrokom." V závere sa rímsky cisár hanbí, neteší sa z víťazstva, morálnymi víťazmi sa stali Slovania. Báseň sa skladá z úvodu, jadra a záveru. Umelecké a jazykové prostriedky: 12-slabičný verš s prestávkou po 6-tej slabike, epitetá, personifikácia, metafory, prirovnania.