Výchova dieťaťa: Sprievodca pre rodičov a vychovávateľov

Výchova dieťaťa je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najobohacujúcich úloh v živote človeka. Žiadny rodič nie je dokonalý a každý občas čelí situáciám, kedy reaguje spôsobom, ktorý nie je ideálny. Dôležité je uvedomiť si, že nie ste sami a existuje množstvo zdrojov, ktoré vám môžu pomôcť stať sa lepším rodičom. Tento článok prináša prehľad dôležitých aspektov výchovy, od právnych rámcov až po praktické prístupy k budovaniu vzťahu s dieťaťom, a tiež sa zameriava na interakčný štýl vychovávateľov v zariadeniach.

Rodičovské práva a povinnosti: Základ úspešnej výchovy

Práva a povinnosti rodičov a detí a alternatívne možnosti ich úpravy formou dohody, resp. súdneho rozhodnutia upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Rodičovské práva a povinnosti sú v Zákone o rodine špecifikované demonštratívne. Zákon neobsahuje celkový výpočet práv a povinností rodičov. Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na rodinný stav. Je podstatné, aby rodičia pri výkone týchto práv a povinností chránili záujmy maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, kým nebol výkon rodičovských práv a povinností modifikovaný právoplatným súdnym rozhodnutím. A to bez ohľadu na to, či ide o konečné súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania alebo mimo takéhoto konania pri pároch, ktoré nie sú zosobášené. Nevynímajúc situácie, ktoré nevyplývajú z rodičovského konfliktu, ale príčiny sú na strane jedného z rodičov, napr. situácie odôvodňujúce obmedzenie alebo pozastavenie výkonu rodičovských práv alebo keď bol rodič rodičovských práv a povinností pozbavený.

Súd má právo vydať aj dočasné rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia v prípadoch, ak treba dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Zákon nevylučuje, aby sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli aj samotní rodičia. Z dôvodu, že ide o dohodu rodičov o tretej osobe - o ich spoločnom maloletom dieťati, aby takáto dohoda bola vykonateľná, podlieha schváleniu súdom.

Častým omylom škôl a školských zariadení, ale aj rodičov je domnienka, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky znamená, že tento rodič má neobmedzené rodičovské práva a povinnosti. Samotné zverenie do osobnej starostlivosti znamená určenie, s ktorým rodičom bude dieťa žiť a kto bude vykonávať základnú starostlivosť o dieťa. Zverením sa druhý rodič nezbavuje vo zvyšku rodičovských práv a povinností. Spravidla súdy výslovne určujú, že správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia. Dôvody na úpravu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností aj v týchto bodoch nie sú vylúčené.

Zákon o rodine upravuje situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Je to v prípadoch, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, napr. v rozsudku o rozvode alebo v samostatnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nie je vylúčené, že súd toto dočasne upraví neodkladným opatrením, pričom toto opatrenie má platnosť do rozhodnutia vo veci samej, resp. ak bude neodkladné opatrenie zrušené iným spôsobom. Rovnako je to v prípade, ak druhý z rodičov nežije, nie je známy, resp.

Súd môže rodičovské práva a povinnosti niektorému z rodičov pozastaviť, ak mu vo výkone týchto práv a povinností bráni závažná prekážka a zároveň to je v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže v záujme maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv obmedziť, ak rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa.

Rodič dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) určité práva a povinnosti. Škola nesmie tieto práva rodičovi upierať, pokiaľ mu neboli rodičovské práva právoplatným súdnym rozhodnutím upravené, obmedzené, pozastavené, resp.

Všetky rozhodnutia rodičov, ktoré sa týkajú spoločného dieťaťa, musia nevyhnutne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd, ktorý vec posúdi a rozhodne. Takéto súdne konanie treba odlíšiť od súdneho konania, v ktorom dochádza k všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto situácie treba odlišovať najmä z dôvodov účinkov prípadnej dohody rodičov. Dohoda rodičov o podstatných veciach sa vzťahuje ku konkrétnej situácii a nevyžaduje sa schválenie dohody súdom, napr. rodičia dospeli k dohode, že dieťa bude generálne zastupovať iba jeden z rodičov, dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov. Takáto dohoda by bola vykonateľná až po schválení súdom.

Rodičovský spor a jeho vplyv na deti a školy

Nezriedka sa stáva, že jeden z rodičov preukáže škole právoplatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň upozorňuje školu, že nesmie s druhým rodičom konať vo veci maloletého dieťaťa, informovať ho o výsledkoch dieťaťa a podobne. Škola sa dostáva do konfliktu so vzájomnými požiadavkami a očakávaniami rodičov. Ak škola bola informovaná o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (nie je rozhodujúce či je úprava dočasná alebo trvalá), je povinná toto rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním.

V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami.

Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity.

Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, resp. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu.

Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu.

Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny. Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia. V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora. Zároveň na viacerých súdoch v súčasnosti prebiehajú pilotné projekty v poručníckej agende, ktoré efektívne rodičov vedú k uvedomeniu si problému a vplyvu sporu na deti a s veľkou úspešnosťou na informatívnych stretnutiach súdny úradník rodičov odkáže na vyhľadanie mediačnej, resp.

V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy. Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii”), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej. Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie.

Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr.

Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. V príspevku reflektujeme situácie, ktoré sú spravidla následkom rodičovského konfliktu a negatívne vplývajú na dieťa, žiaka. Rozpad rodiny a alternatívna úprava výkonu rodičovských práv a povinností nie je ojedinelou situáciou. Nezriedka sa v prípade nevyriešeného sporu rodičov stáva škola nepriamym aktérom a miestom pre pokračujúci spor.

Porozumenie základom úspešnej výchovy

Vzťah s deťmi je ako lepidlo, ktoré rodinu spája. Je to základ výchovy dobrých ľudí. Ak ste doteraz nepoužívali vhodné slová pri svojich deťoch, neobviňujte sa. Jednu generáciu za druhou vychovávali pomocou príkazov a vyhrážok. A stále, aj my sme len ľudia. My aj naše deti. Je dôležité akceptovať neodvrátiteľnú mýlnosť človeka a vnímať každú novú knihu ako príležitosť nového začiatku. Príležitosť ukázať aj našim deťom, ako sa človek správa, ak urobí chybu. Kniha prináša množstvo nápadov a vysvetlení, ako vieme vzťah s našimi deťmi a výchovu dnes urobiť lepšie. Autorka sa so svojimi čitateľmi delí o niekoľko zvykov, ktoré prispievajú k upevňovaniu vzťahu s dieťaťom a podporujú pokojný domov. A to celé, realizuje láskavými slovami plnými porozumenia.

Dôležitosť emocionálnej nádrže lásky

Podľa autorov je základom výchovy bezpodmienečná láska. Je ľahšie vychovávať dieťa, ktoré má plnú emocionálnu nádrž, z ktorej čerpá, aby dokázalo prekonávať náročné obdobia v živote. Emocionálnu nádrž dopĺňame vtedy, ak hovoríme jazykom lásky nášho dieťaťa. To, či z našich detí vyrastú schopní a šťastní ľudia alebo neistí, neprístupní, zatrpknutí a nezrelí, záleží len na nás.

Päť jazykov lásky pre deti

Gary Chapman a Ross Campbell v knihe Päť jazykov lásky pre deti prezentujú, že každé dieťa vyjadruje a prijíma lásku rôznymi komunikačnými štýlmi. Jazyk lásky rodiča môže byť úplne iný ako jazyk lásky dieťaťa, čo môže viesť k zraneniam a nedorozumeniam. So svojimi deťmi môžeme hovoriť nasledujúcimi jazykmi lásky:

• Fyzický dotyk: Tieto deti majú radi objatia, bozky, hladkanie po vlasoch, túlenie sa, ale aj spoločné hry, ktoré vyžadujú dotýkanie a pohyb. Fyzický dotyk je veľmi dôležitý, ak je dieťa choré, citovo zranené či unavené.
• Slová uistenia: Ak sú jazykom lásky vášho dieťaťa slová uistenia, jeho emocionálnu nádrž napĺňajú pochvala a uznanie, frázy "ľúbim ťa" alebo "mám ťa rád", no tiež pochvala za dobre vykonanú úlohu, prípadne milá prezývka, o ktorej viete len vy dvaja.
• Pozornosť: Pozornosť by mala zahŕňať príjemný, láskavý pohľad, kvalitný rozhovor, spoločné varenie a stolovanie alebo návštevu kina. Najdôležitejším faktorom pozornosti nie je ani tak samotná činnosť, ako skutočnosť, že ju robíme spolu.
• Dary: Darovanie a prijatie daru môže byť silným vyjadrením lásky a tento pocit si môžeme pripomínať celý život. Pri zahŕňaní darmi ale musíme byť opatrní, deti dokážu vycítiť, či je dar naozaj vyberaný zo záujmom alebo len „uplácanie“.
• Skutky služby: Najvyšší cieľ služby je pomôcť deťom stať sa zrelými dospelými ľuďmi, ktorý dokážu prejavovať skutky služby iným ľuďom. Naše vlastné skutky sa môžu stať modelom pre skutky a správanie sa našich detí.

Ak chceme objaviť jazyk lásky svojho dieťaťa, kniha nám poskytuje návod.

Výchova ako tréning a vedenie k zodpovednosti

Autori nás v knihe prevádzajú tiež kapitolou o výchove. Výchova je tréning, dôsledná snaha viesť dieťa od malička do dospelosti k zrelosti, čo mu umožní byť zodpovedným členom spoločnosti. Doviesť dieťa „k dokonalosti“ nie je prechádzka ružovou záhradou a vyžaduje všetky typy komunikácie ako aj zahŕňanie láskou. Kniha upozorňuje na spájanie si pojmov výchova a trest. Aj keď je trest súčasťou výchovy, stále je tou najnegatívnejšou. Autori prirovnávajú výchovu bez lásky k používaniu stroja bez oleja. Stroj chvíľu funguje, ale potom sa vážne poškodí. Čím viac sa cíti dieťa milované, tým ľahšie je vychovávať ho. Avšak počas ranného veku dieťaťa by mali rodičia presadzovať pravidlá a dbať na ich dodržiavanie. Predtým než ideme svoje dieťa vychovávať, mali by sme sa uistiť, že je jeho nádrž lásky plná, ak sa s nami dieťa neidentifikuje, bude na všetky požiadavky zo strany rodičov reagovať negatívne.

Ovládanie správania dieťaťa a zvládanie hnevu

Kniha predstavuje niekoľko metód, ktorými môžeme efektívne ovládať správanie svojho dieťaťa. Ak sa naučíme rozumieť jazyku lásky nášho dieťaťa, bude pre nás ľahšie zvoliť si aj v...

Interakčný štýl vychovávateľa: Pohľad detí a sebapercepcia

Vo Výchovno-vzdelávacom procese v školskom prostredí ovplyvňuje dieťa pedagóg, ktorý si vytvára k deťom určitý vzťah založený na rešpekte, autorite či úcte. A práve potom nastupuje samotný vychovávateľ, ktorý s deťmi trávi najviac času, formuje ich osobnosť, postoje či názory a pod. Najdôležitejšie na jeho práci je práve to, aby mal vo svojom povolaní okrem lásky k deťom, utvorené pozitívne vzťahy s nimi, založené nielen na úcte, ale tiež kladnej interakcii s deťmi, ale i ostatnými zamestnancami zariadenia. Tieto vzťahy sa navzájom formujú a ovplyvňujú a tvoria jadro každej výchovy. Požiadavky na prácu vychovávateľov sa každým rokom zvyšujú, hlavne čo sa týka rôznych kurzov ďalšieho vzdelávania, treba však miesto toho najväčší apel klásť na samotné vzťahy s deťmi, resp. na pozitívnu a dobrú interakciu medzi vychovávateľom a dieťaťom.

Množstvo definícií vymedzuje pojem interakcia, avšak interakčné vzťahy si vytvárajú vychovávatelia sami, vo veľkej miere podľa vlastného osobného prístupu, správania, postoja či vlastností, ktorými disponujú vo vzťahu s deťmi. Pojem interakcia predstavuje vzájomné pôsobenie jedincov, skupiny, spoločenstiev na seba navzájom, ktoré môžu mať rôzne podoby a je úzko spojená s komunikáciou. Pre dobré vzťahy/interakcie medzi vychovávateľom a dieťaťom sú dôležité rôzne aspekty, ako napr. poznanie zdravotného stavu dieťaťa, rodiny a rodinného zázemia dieťaťa, taktiež poznanie záujmov dieťaťa a jeho statusu v kolektíve, či samotné poznanie prejavov správania sa dieťaťa.

Z hľadiska interakčných vzťahov je podľa Petláka a Fenyvesiovej (2009) dobré nazerať na psychologické aspekty, ako sú aktivačno-motivačné vlastnosti (potreby, plány, pudy, záujmy, záľuby, životné ciele, interakčné vzťahy), vzťahovo-postojové vlastnosti (postoje, charakter, citové väzby a pod.), výkonové vlastnosti (kvalita a kvantita jedinca, výkonové vlastnosti dieťaťa a pod.), dynamické vlastnosti (sila, intenzita prežívania a správania) a sebaregulačné vlastnosti (miera ovládania a riadenia vlastného správania sa, mienka jedinca o samom sebe).

Sociálna interakcia, kde sa predstavy detí aspoň približne prekrývajú s predstavami vychovávateľa, navodzuje dobrú komunikáciu, pri ktorej sa problémy riešia bez konfliktov. Tento vzťah podmieňuje mnoho činiteľov, ku ktorým v prvom rade patria charakteristické stránky osobnosti vychovávateľa a dieťaťa. Vzťah, ktorý je medzi nimi má interakčnú podobu, ktorá môže byť kladná, ale aj záporná. Či už vychovávateľ alebo samotné dieťa prechádza od prvých chvíľ zložitou cestou vzájomnej komunikácie, formovania predstáv, poznávania a prežívania dieťaťa, ktoré sú základom pre formovanie vzájomného vzťahu.

Typológie interakčných štýlov učiteľov takisto platia aj na samotných vychovávateľov. V simplexnej podobe ich možno rozdeliť na autoritatívneho, demokratického a integratívneho vychovávateľa. Deti, ktoré vychovávatelia vedú autoritatívnym štýlom, dosahujú dobré výsledky, avšak vo svojich rozhodnutiach sú nesamostatné a sú nesúdržné s ostatnými deťmi. Demokratický vychovávateľ sa zameriava na podporu potrieb detí a na vytváranie klímy, a zdravých vzťahov s inými deťmi. Deti sú síce slabšie vo svojich výkonoch, no sú samostatnejšie, v kolektíve sú pozitívne a majú kamarátske vzťahy. Integratívny vychovávateľ je zameraný na dosahovanie cieľov, ktoré prispôsobuje potrebám detí. Deti majú výborné výsledky, pozitívne vzťahy a súdržnosť v kolektíve.

Vzhľadom na to, že interakčnému štýlu učiteľa sa venovalo viacero autorov v zahraničí (napr. Wubbels, Levy, 1991; Wubbels, Creton, Hooymayers, 1992 a iní) ale tiež u nás (Gavora, Mareš, den Brok, 2003; Mareš, Gavora, 2004; Köverová, 2015; Sádovská, Kusý, 2018, 2019 a iní), inšpirovali sme sa pôvodne práve koncepciou interakčného štýlu učiteľa, ktorú sme modifikovali na osobnosť vychovávateľa v procese výchovy. Priblížime si interpersonálnu teóriu osobnosti Learyho (1957), ktorá pre nás tvorí teoretické východiská pre vymedzenie interakčného štýlu vychovávateľa. Interpersonálna teória osobnosti (resp. teória interpersonálneho správania) Timothyho Learyho (1957) a jeho Dotazník interpersonálnej diagnózy (ICL, v Česku a na Slovensku ho adaptovali Kožený, Ganický, 1976) je jedným z prvých modelov popisujúcich interpersonálne správanie - tzn. správanie človeka v interakcii s druhými. Významným nástrojom pre zisťovanie interpersonálnych vzorcov správania v interakcii učiteľ - žiak, je dotazník QTI (Wubbels, Brekelmansová, Créton, Hooymayers a ďalší, 1993) - dotazník interakčného štýlu učiteľa (ISU, Gavora, Mareš, den Brok, 2003), ktorý bol postupne vytvorený na základe Learyho dotazníka ICL. QTI vychádza z predpokladu, že pôsobenie človeka na druhých ľudí ovplyvňuje a závisí od jeho vlastnej osobnosti. V interakcii je potrebné rozlišovať zjavnú/povrchovú rovinu, hlbšiu rovinu, ktorá naznačuje hlbšie črty a vlastnosti vychovávateľa. Každý vychovávateľ má zaužívaný istý spôsob interakcie, ktorý uňho prevláda, preto môžeme hovoriť o interakčnom štýle. Je to relatívne stabilná charakteristika vychovávateľa, ktorá deťom umožňuje predvídať jeho činnosť a pripraviť sa na ňu.

Tieto štýly alebo vlastnosti vychovávateľa delíme do ôsmych sektorov - organizátor, napomáhajúci, chápajúci ... Gavora a Mareš (2003) v ich adaptácií Dotazníka interakčného štýlu učiteľa uvádzajú, že poradie sektorov v osemuholníku nie je náhodné, pretože správanie v susediacich sektoroch je príbuznejšie, ako správanie medzi vzdialenejšími sektormi. Ak je napríklad vychovávateľ k dieťaťu priateľský (napomáhajúci), pravdepodobne dokáže dieťa aj vypočuť (chápajúci). Ak dokáže dieťa vypočuť, pravdepodobne mu umožňuje navrhovať rôzne rozhodnutia (vedie k zodpovednosti), a pod. Môžeme popísať aj opozitné sektory, napr. váhavý vychovávateľ (neistý) s istotou nevie dobre organizovať výchovný proces (organizátor). O vychovávateľovi, u ktorého prevažuje vlastnosť napomáhajúci môžeme povedať, že je dominantný a zároveň aj ústretový. Naopak, o vychovávateľovi, ktorý má vlastnosť nespokojný môžeme s nejakou pravdepodobnosťou povedať, že je submisívny, ale zároveň aj odmietavý.

Na zisťovanie interakčného štýlu učiteľa (v našom prípade prispôsobené na vychovávateľa) vytvorili Wubbels a kol. (podľa Gavora, Mareš, den Brok, 2003) dotazník, ktorý sa skladá zo škálovaných položiek, podľa ktorých je možné posúdiť jednotlivé sektory interakčného štýlu vychovávateľa. Na tomto mieste treba dodať, že individuálna psychodynamika sa v rámci malej spoločenskej skupiny (v interakcii s druhými) prejavuje prostredníctvom interpersonálnych vzorcov správania a je možné ju identifikovať a popísať na základe niektorých interpersonálnych systémov osobnosti (Kusý, 2015), čo práve v edukačnom prostredí ponúka interakčný štýl učiteľa/vychovávateľa.

Výskumný problém a metodika

Výskumným problémom bolo zisťovanie interakčného štýlu vychovávateľa v centre pre deti a rodiny prostredníctvom dotazníka interakčného štýlu učiteľa ISU, ktorý sme obsahovo prispôsobili na vychovávateľa. Taktiež sme sa snažili zachytiť a popísať rozdiel v sebapercepcii interakčného štýlu vychovávateľa a vnímaní interakčného štýlu z pohľadu detí vo výchovnej skupine. Výskumná otázka znie: Aký je interakčný štýl vychovávateľov v našom výskumnom výbere z ich pohľadu?

Pri zisťovaní interakčného štýlu vychovávateľov centra pre deti a rodiny sme zvolili kombináciu dvoch výskumných prístupov - kvantitatívneho a kvalitatívneho. Prvá kvantitatívna metóda spočívala vo využití Dotazníka interakčného štýlu vychovávateľa, pričom sme použili pôvodný dotazník Interakčného štýlu učiteľa - ISU (Gavora, Mareš, den Brok, 2003), modifikovaného na vychovávateľa, ktorý prebrali autori Gavora a Mareš v r. 2000 z holandského originálu. Tento dotazník sa skladá zo škálovaných položiek, ktorými je možné posúdiť konkrétne sektory interakčného štýlu vychovávateľa. Každý sektor je zastúpený ôsmimi položkami, ktoré vyjadrujú frekvenciu správania sa. Respondenti mali pri každej položke hodnotiacu škálu od 0 (nikdy) po 4 (vždy), prostredníctvom ktorej mali čo najvýstižnejšie a najúprimnejšie vyjadriť svoj názor na prácu konkrétneho vychovávateľa, a vychovávatelia vyplňovali dotazník na základe vlastnej sebapercepcie, vlastného sebahodnotenia - ako tzv. self-report. Na hodnotiacej škále mali možnosť označiť aj hodnoty 1, 2, 3, 4, pričom hodnota 4 je najvyššia. Dotazník si vyžadoval úpravu niektorých položiek a vyjadrení, aby čo najkonkrétnejšie vystihovali prácu vychovávateľa. Pôvodná konštrukcia však ostala neporušená, zasiahli sme len do formulácie niektorých položiek, ktoré boli pôvodne nastavené na učiteľa a školské prostredie. Čo sa týka analýzy dát, jednoduchú deskriptívnu štatistiku sme realizovali za pomoci štatistického programu Statistical Package for the Social Sciences - SPSS (verzia 20.0).

Druhá kvalitatívne orientovaná metóda spočívala v pološtruktúrovaných rozhovoroch, ktoré sme zrealizovali na druhej samostatnej skupine v centre pre deti a rodiny. Pološtruktúrované rozhovory sme vytvorili na základe položiek z dotazníka tak, aby získané údaje korešpondovali s 8 sektormi interakčného štýlu vychovávateľa. V rámci interview sme mali stanovené základné otázky alebo doplňujúce otázky. V rozhovoroch s vychovávateľmi sme mali pripravených 9 základných otázok: Ako si myslíte, že svoju prácu vykonávate? Ako sa správate k deťom? Aký máte vzťah k deťom? Akú náladu mátevate pri deťoch? Ako organizujete činnosti, ktoré robíte s deťmi? Ako často bývate pri deťoch mrzutí a nešťastní? Ako často Vás dokážu deti nahnevať? S akými pocitmi Vám deti ukazujú zlú známku alebo poznámku zo školy? Ako často Vás dokážu deti potešiť? V doplňujúcich otázkach sme sa pýtali napr. na to, ako často dodržujú sľuby, ktoré deťom dávajú; aké vlastnosti ich podľa samého seba vystihujú; ako riešia situáciu, kedy deti majú úplne iný názor ako vychovávateľ; aké výchovné prostriedky používajú pri deťoch, ktoré porušia nejaké pravidlo a pod. V interview s deťmi sme mali pripravené základné otázky, ktoré sme avšak ďalej prispôsobovali odpovediam detí: Aký máš názor na prácu p. vychovávateľky? Ako sa k tebe p. vychovávateľka správa? Aký máš vzťah s p. vychovávateľkou? Akú náladu máva p. vychovávateľka najčastejšie? Ako sa p. vychovávateľka správa pri záujmovej/rekreačnej činnosti, ktorú robíte? Ako často vidíš na p. vychovávateľke, že je mrzutá alebo nešťastná? Ako často dokážeš p. vychovávateľku nahnevať? S akými pocitmi ukazuješ p. vychovávateľke zlú známku alebo poznámku zo školy? Ako často dokážeš p. vychovávateľku potešiť? Ku každej otázke boli použité ďalšie 2 - 4 doplňujúce, napr. na koho sa najčastejšie obracajú s prosbou o pomoc, či je p. vychovávateľka trpezlivá, ak dieťa potrebuje niečo vysvetliť viackrát; ako deti p. vychovávateľka oceňuje; aké majú pocity, keď ju vidia nahnevanú a pod. Rozhovory boli nahrávané a následne v plnej podobe transkribované do textového dokumentu, s ktorým sme následne analyticky pracovali. V rámci kvalitatívnych dát sme realizovali postupne otvorené kódovanie a po jeho ukončení a elementárnej analýze sme pristúpili k fáze primárnej interpretácie, pri ktorej je vhodné držať sa na úrovni dát (Švaříček Šeďová a kol. 2014). Vzniknuté kategórie a subkategórie sme deskriptívne analyzovali, popísali čo je ich obsahom, akého javu sa týkajú, príp. v akej miere. Ďalším krokom bola sekundárna interpretácia, kde sme za pomoci axiálneho kódovania dávali do súvisu a prepájali jednotlivé vzniknuté kategórie a subkategórie z otvoreného kódovania. V tejto fáze, ako odporúča Strauss a Corbinová (1999), sme sa rozhodli vyradiť, resp. nezaradiť niektoré vzniknuté kategórie do ďalších analýz a to najmä z toho dôvodu, že sa vymykali cieľu a zameraniu celého výskumu, resp. mali veľmi slabú oporu v dátach (tzn. kódy v nich sa objavovali len ojedinele, bez zhodných výpovedí viacerých respondentov). Vyradili sme tak napr. kategóriu rovina osobného vzťahu, protiprenosové reakcie, ktoré ak by mali väčšiu oporu v dátach, mohli by priniesť zaujímavý rozmer pre interpretáciu v súvislosti s inými kategóriami. Nasledovalo prepojenie s kvantitatívnymi dátami a celková analýza týchto dát, čo prinieslo samotné výskumné zistenia. V závere sme sa pokúsili o formuláciu zakotvenej teórie, ktorá stojí na základných kategóriách z otvoreného a axiálneho kódovania.

Výskumný vzorka a prostredie

Výskum sa realizoval na Slovensku, v centre pre deti a rodiny, ktoré sídli v Trnavskom kraji, v obci piešťanského okresu s približným počtom 600 obyvateľov. Po odsúhlasení realizovania výskumu riaditeľkou centra sme v dňoch 12.11.2018 do 15.11.2018 v centre realizovali zber dát prostredníctvom dotazníkov s vychovávateľmi a deťmi, a následne sme vyplnené dotazníky vyhodnocovali. Rozhovory sme realizovali v dňoch od 8.3.2019 do 11.3.2019 v poobedňajších hodinách. Dotazníky prebiehali u vychovávateľov individuálne, ako aj u väčšiny detí, ale s niektorými aj skupinovo (max. 2 deti v jednej izbe). Výskumu sa spolu zúčastnilo 6 vychovávateľov (n = 6) a 16 detí (n = 16) z centra pre deti a rodiny. Traja vychovávatelia (n = 3) pôsobili v rámci jednej výchovnej skupiny, pričom z celkového počtu vychovávateľov (n = 6) bol jeden muž (n = 1) a päť žien (n = 5), spoločne v priemere 49,5 rokov (AM = 49,5), a 26,5 roka praxe (AM = 26,5). Z počtu detí (n = 16) bolo 9 chlapcov (n = 9) v priemere 10,7 rokov (AM = 10,7) a 7 dievčat (n = 7) v priemere 9,6 rokov (AM = 9,6). Detskí respondenti b...

Školský klub detí: Prevádzka a výchovno-vzdelávacia činnosť

V školskom klube detí pracuje šk. Mgr. Ing. Bc. Bc. Výchovno-vzdelávaciu činnosť organizuje vedúca výchovy, ktorá je zároveň členom vedenia školy. Vedúca výchovy dáva návrh riaditeľovi školy na počet oddelení školského klubu podľa počtu prihlásených žiakov/detí na pravidelnú dochádzku. Počet žiakov/detí v oddelení určí riaditeľ školy, s dodržiavaním požiadaviek podľa osobitných predpisov.

Prevádzkový poriadok ŠKD

• ŠKD je v prevádzke celý školský rok, okrem dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, denne od 11.40 - 16.00 hod.
• ŠKD sa riadi režimom dňa, ktorý je súčasťou školského poriadku ŠKD.
• ŠKD tvoria výchovné oddelenia zriadené na ul. Z. Nejedlého 41, Levice, v elokovanom pracovisku na Požiarnickej ulici č.1, Levice a v elokovanom pracovisku na Ulici 29 Augusta, 2/A, Levice.

Prihlasovanie a prijímanie do ŠKD

1. O zaradení do ŠKD rozhoduje riaditeľ školy - vydá Rozhodnutie o prijatí žiaka do ŠKD.
2. Dochádzku.
3. A osobného záujmu o jednotlivé činnosti.

Výchovno-vzdelávacia činnosť ŠKD

1. Výchovno-vzdelávacia činnosť ŠKD je zameraná na činnosť oddychovú, rekreačnú /vrátane TOV/a na prípravu na vyučovanie, ktoré sa uskutočňujú v oddeleniach ŠKD.
2. V oblasti rekreačného charakteru - vychádzkami, výletmi, športom a cvičením umožniť deťom čo najviac voľného času stráviť pohybom a pobytom na čerstvom vzduchu a takto sa starať o dobrý telesný a psychický rozvoj žiakov.
3. V čase určenom na prípravu na vyučovanie si žiaci/deti podľa pokynov starostlivo vypracujú úlohy, opakujú učivo pomocou didaktických hier.
4. V rámci činnosti ŠKD sa organizujú rôzne kultúrne a iné podujatia. Súčasťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj stravovanie žiakov/detí. Žiaci/deti prichádzajú do jedálne po vykonaní osobnej hygieny, slušne sa správajú a správne stolujú. Po skončení obeda celé oddelenie odchádza z jedálne spoločne. Stravovanie v školskej jedálni zabezpečujú rodičia, v zmysle pokynov vedúcej ŠJ.
5. Na rekreačnú činnosť ŠKD sa využívajú aj triedy ŠKD, s interaktívnou tabuľou, IKT učebňa, telocvičňa, školské ihrisko a iné objekty školy.

Odchody a dochádzka

1. Rozsah dennej dochádzky, spôsob odchodu žiakov/detí, prípadne záujmovú činnosť mimo ŠKD uvedie rodič na žiadosti o prijatí dieťaťa do ŠKD.
2. Aby sa nenarušovala výchovno-vzdelávacia činnosť, žiak/dieťa môže byť, ak to nie je na žiadosti uvedené, z ŠKD uvoľnené len na základe písomného oznámenia rodičov po obede. Inak v čase do 15.15 až 16.00 hod.
3. Žiaka/dieťa možno v priebehu školského roka prihlásiť a odhlásiť z ŠKD vždy k 1. dňu v mesiaci.

Poplatky za pobyt v ŠKD

1. 1 mesiac, vždy do 22.
2. Poplatok sa platí nezávisle od času a počtu dní, ktoré žiak/dieťa strávi v ŠKD.
3. Ak rodič odhlási žiaka/dieťa z ŠKD v priebehu mesiaca, nemá nárok na vrátenie poplatku.
4. Po predložení dokladov o sociálnej podpore, hmotnej núdzi, môže riaditeľ školy rozhodnúť o znížení alebo o odpustení príspevku na úhradu za pobyt žiaka/dieťaťa v ŠKD.
5. Pokiaľ zákonný zástupca žiaka/dieťaťa neuhradí stanovený príspevok za pobyt žiaka/dieťaťa v ŠKD a boli využité všetky primerane dostupné spôsoby na zabezpečenie úhrady, rozhodne vedenie školy a ŠKD o vyradení z klubu.

Bezpečnosť a zodpovednosť v ŠKD

1. Za bezpečnosť žiakov/detí počas celého ich pobytu v ŠKD zodpovedá vychovávateľ.
2. Prechod žiakov/detí do ŠKD v rámci školy zabezpečuje učiteľ, ktorý má poslednú vyučovaciu hodinu.
3. Počas konania popoludňajšieho vyučovania - záujmovej činnosti, logopedickej i psychologickej starostlivosti, vyučujúci/odborní zamestnanci školy preberajú žiakov/deti od vychovávateľa do svojej zodpovednosti a po skončení podľa dohody s rodičmi dieťa uvoľňujú domov, alebo odovzdávajú vychovávateľovi.
4. Pri hrách a iných činnostiach je vychovávateľ povinný poučiť deti o bezpečnosti.
5. V prípade úrazu poskytne vychovávateľ prvú pomoc, oznámi úraz vedeniu školy, zapíše ho do knihy úrazov.
6. Nosenie drahých a nebezpečných predmetov do ŠKD je zakázané, /napr. mob. telefón/.
7. Žiak/dieťa musí mať hygienické vrecúško a prezuvky.
8. Žiaci/deti majú mať svoje osobné veci / vrchné ošatenie - vetrovky, kabáty, bundy, prezuvky, topánky/ označené pre prípad odcudzenia.
9. Straty z uzavretých priestorov v ŠKD u poisteného žiaka/dieťaťa vybavuje vychovávateľ v spolupráci s rodičmi a vedením školy.
10. Pri vychádzkach, výletoch a iných podujatiach mimo objektu ŠKD zodpovedá za žiakov/deti vychovávateľ až do ich rozchodu pred objektom ŠKD.
11. Z miesta konania môže byť žiak/dieťa uvoľnený len na základe písomného súhlasu rodiča.
12. - Deti deťom. pripravujeme besiedku pre kamarátov zo Základnej školy Sv.

tags: #casopis #dieta #vychovavatelsky #casopis