Obdobie dojčenia má byť pre mamičku a dieťatko krásnym a nádherným časovým úsekom, ktorý by nemalo nič pokaziť. Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus matky zvýšenú záťaž a zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov.
Výživa dojčiacej matky
Už v období tehotenstva je potrebné dodržať niekoľko všeobecne platných zásad a princípov správnej výživy. Energetický príjem dojčiacej ženy by nemal klesnúť pod 2 000 kcal za deň. V príjme tekutín sa tradujú rôzne nesprávne predstavy o tom, že čím žena viac pije, tým má i viac mlieka. Správny je príjem 2 - 3 l tekutín za deň, v horúcom počasí i viac.
Príjem bielkovín počas dojčenia sa má zvýšiť asi o 15 g na deň. Dospelá žena potrebuje približne 50 g bielkovín, dojčiaca teda 65 g. Tuky sú najväčším zdrojom energie, až v 30 %. Dôležité sú polynenasýtené tuky, ktorých má byť v strave dvakrát viac ako nasýtených. Preto má jedálniček dojčiacej ženy obsahovať rybí tuk a rastlinný olej.
Obsah minerálnych látok, ako je vápnik, fosfor, horčík, sodík a draslík, je v materskom mlieku viac-menej stabilný, resp. nie je tak významne ovplyvnený stravou matky. V období dojčenia sa odporúčalo v minulosti prijať 2-krát viac vápnika na deň. V súčasnosti sa ukazuje, že regulačné mechanizmy dokážu počas tehotenstva i dojčenia veľmi výrazne zvýšiť rezorpciu vápnika zo zažívacieho traktu. Preto odporúčaná dávka vápnika je 1,0 - 1,3 g na deň, horčíka 0,3 g na deň a zinku 0,015 g.
Čo jesť počas dojčenia?
Pri kojení je obzvlášť dôležité, čo jete, pretože všetky živiny, ktoré prijímate, ovplyvňujú aj vaše bábätko. Štúdie ukazujú, že stravovacie návyky matky môžu meniť zloženie materského mlieka, a tým aj kvalitu výživy dieťaťa. Preto je nevyhnutné dbať na dostatočný a vyvážený príjem základných živín:
- Bielkoviny - dôležité pre rast a vývoj svalov, tkanív a imunitného systému dieťaťa.
- Tuky - hlavne zdravé tuky ako omega-3 a 6 mastné kyseliny sú dôležité pre vývoj mozgu a nervového systému.
- Cukry - najmä zložené sacharidy, ktoré poskytujú dlhodobú energiu.
- Vláknina - prispieva k lepšiemu tráveniu a pomáha predchádzať zápche, ktorá je po pôrode bežná.
- Železo - prispieva k správnej tvorbe červených krviniek a hemoglobínu.
- Vápnik - je potrebný na udržanie zdravých kostí a zubov.
Odporúča sa konzumovať ovocie a zeleninu, ktorá sa pestuje v našom podnebnom pásme. Vyhýbajte sa potravinám, ktoré vám spôsobovali problémy počas tehotenstva alebo aj predtým. Materské mlieko je hypoalergénne. Výlučné dojčenie v priebehu prvých 4-6 mesiacov významne znižuje výskyt alergických ochorení.
Zoznam vhodných potravín počas dojčenia:
- avokádo, jablká, banány, marhule
- paradajky, paprika, špenát, mrkva, sladké zemiaky
- mandle, vlašské orechy, chia semienka, ľanové semienka
- zemiaky, celozrnné pečivo, ovsené vločky, ryža, quinoa, pohánka
- tofu, vajcia
- losos, sardinky, hydina
Potraviny s obsahom vlákniny: celozrnné pečivo, hnedá ryža, jablká, banány, mrkva, zemiaky.
Potraviny s obsahom zdravých tukov: orechy, semienka, ryby, vajcia.
Potraviny s obsahom vápnika: mliečne výrobky (mlieko, syry, jogurty), tofu, mandle, obohatené rastlinné mlieka.
Potraviny bohaté na železo: tmavá listová zelenina, tofu, orechy, semienka.
Potraviny bohaté na vitamín B12: mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia.
Čo nejesť a obmedziť pri kojení?
Počas dojčenia je dôležité dávať pozor na potraviny, ktoré môžu ovplyvniť trávenie alebo pohodu bábätka. Niektoré zložky stravy môžu spôsobiť nepokoj, nadúvanie či zmeny v spánkovom režime dieťaťa. Taktiež je vhodné obmedziť potraviny, ktoré môžu obsahovať škodlivé látky alebo zvyšovať riziko alergických reakcií.
Niektoré potraviny, ako kapusta, brokolica alebo strukoviny obsahujú vysoký podiel vlákniny alebo komplexného cukru - rafinózy, čo u vás môže spôsobiť nafukovanie. Neexistujú však dostatočné vedecké dôkazy, že by ich konzumácia vyvolávala plynatosť aj u kojených bábätiek. Ak na tieto potraviny nie ste zvyknutá, je vhodné ich zaradiť do jedálnička postupne a v menších množstvách, aby ste sa vyhli diskomfortu.
Kravské mlieko môže vyvolať intoleranciu, pretože dieťa nie je schopné stráviť bielkoviny v ňom obsiahnuté, čo sa zvykne prejaviť kolikami, vyrážkami alebo inými tráviacimi ťažkosťami. Problémom môžu byť aj niektoré korenené jedlá, ktoré menia chuť materského mlieka, čo môže spôsobiť, že ho dieťa odmieta. Potraviny s vysokým obsahom cukru a spracované jedlá neprispievajú k zdravej výžive, pretože neobsahujú cenné živiny a môžu spôsobovať výkyvy hladiny cukru v krvi.
Keď kojíte, mali by ste obmedziť aj vyprážané a spracované jedlá, ktoré môžu spôsobiť tráviace problémy. Je dôležité vyhýbať sa potravinám s vysokým rizikom ťažkých kovov, ako sú mečúň alebo žralok, ktoré môžu obsahovať ortuť a podľa odborníkov ovplyvniť vývoj nervového systému dieťaťa.
Zoznam nevhodných potravín (alebo obmedziť):
- mliečne výrobky (ak dieťa reaguje negatívne)
- morské plody (s rizikom ortuti)
- štipľavé jedlá
- údeniny
- vyprážané jedlá
- potraviny s obsahom rafinovaného cukru
- polotovary a spracované potraviny
Čo je vhodné piť počas kojenia?
Okrem zdravej a vyváženej stravy je v období laktácie dôležité dodržiavať správny pitný režim. Najlepšou voľbou je voda, ktorá by mala byť základom každodenného príjmu tekutín. Okrem vody sú vhodné aj nesladené bylinkové čaje alebo nápoje s nízkym obsahom cukru, ktoré môžu obohatiť váš pitný režim.
Vyhnite sa sladkým nápojom a alkoholu, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie a tvorbu materského mlieka. Káva počas dojčenia nie je zakázaná, ale jej príjem by ste mali obmedziť, pretože vysoký obsah kofeínu môže spôsobiť dehydratáciu, nekvalitný spánok a časté budenie bábätka v noci.
Nedostatok tekutín teda môže viesť k dehydratácii, čo ovplyvňuje nielen množstvo mlieka, ale aj celkové zdravie matky a môže spôsobiť únavu, bolesti hlavy a ďalšie problémy. Preto je nevyhnutné piť dostatok tekutín, najmä vody a nesladených nápojov a dodržiavať pravidelný pitný režim.
Kedy zavádzať jedlo (príkrmy) dojčeným deťom?
To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne.
Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je. Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať.
Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6. mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roka s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje.
Obdobie, keď sa deti začínajú zaujímať o jedlo, je obdobie experimentovania, skúšania chutí, a keď sa tento záujem objaví, je dobré ho podporiť. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať.
Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce.
Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Niektorí rodičia zisťujú, že ich bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju.
Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť. Môže si ho vziať do rúk a skúmať a skúšať jesť. Ak nie, môžete mu ho rozpučiť vidličkou.
Množstvo jedla, ktoré deti vo veku do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo (ak chcete, môžete znížiť množstvo soli, ktoré používate pre celú rodinu - obdobie začiatkov jedenia môže byť aj motiváciou pre zlepšenie stravovania celej rodiny). Nie dôvod na to, aby dieťa jedlo chuťovo nevýraznú stravu (ktorú deti často odmietajú), preto sa netreba vyhýbať bylinkám či koreninám. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla.
Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť. Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvým jedlom dávať okrem iného aj ovocie.
Zavádzať jedlo už pred 6. mesiacom?
Výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú začať dostávať jedlo v tom čase, keď oň prejavia záujem. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca - ide len o nesprávnu interpretáciu odporúčaní. Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení. Po 6. mesiaci majú bábätká začať jesť jedlo a ďalej sa dojčiť.
Aké iné situácie nie sú opodstatneným dôvodom pre skoršie zavádzanie jedla?
- Príliš veľké bábätko: Dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a samozrejme, že ho je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s jedením rodinnej stravy až do prirodzeného odstavenia. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek. Toto potvrdzujú nielen naše skúsenosti, ale aj rastové grafy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sú založené na normálnom raste tisícok detí na celom svete, pričom aj ťažšie bábätká sú normálne bábätká, pre ktoré dojčenie do času, kým neprejavia samy záujem o jedlo, je presne to, čo pre svoj rast potrebujú.
- Bábätko sa dojčí „často“: To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo, navyše bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko. Bábätká sa budia v noci často, nie nevyhnutne len pre mlieko, a najjednoduchší spôsob, ako ich naspäť uspať je nadojčiť ich. Dôležité je sledovať, či bábätko pri dojčení dostatočne pije. A ak by dostatočne nepilo, je možné v období výlučného dojčenia zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Ak by toto bolo potrebné, bolo by ideálne, požiadať o pomoc laktačnú poradkyňu, ktorá vyhodnotí výdatnosť pitia bábätka a navrhne vám kroky, ktoré môžu viesť k tomu, že bábätko bude piť viac materského mlieka. Ak je skutočne potrebné zvýšiť kalorický príjem a nepodarí sa to zvýšením príjmu materského mlieka, potom je možné po ukončenom 4. mesiaci namiesto dokrmovania umelým mliekom zaradiť akékoľvek jedlo (z ktorejkoľvek skupiny potravín: ovocie, zelenina, obilniny, mäso, ak ho konzumujete).
- Dieťa sa začalo častejšie v noci budiť, chcem mu podať kašu „na dobrú noc“: Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať. Bábätká postupne budú rásť a prespia noc samy od seba bez toho, aby ste pre to museli niečo urobiť.
Dieťa toho veľa nezje
Mnohí rodičia sa snažia zvýšiť množstvo jedla tým, že dieťaťu dávajú do jedla svoje odsaté materské mlieko. Toto je zbytočné, pretože dieťatko má zo stravy získavať iné jedlo a materské mlieko je najjednoduchšie získať priamo z prsníka. Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy.
Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca.
Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti. Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac. Nie je vhodné ich do jedla nútiť ani sa nemusíte trápiť.
Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla.
Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie. Niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže.
Kedy a ako začať s tuhou stravou pre vaše dieťa | AAP
Tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťatko do jedla. Netlačte na naňho.
- Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ho vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Čo ak sa dieťa v období prikrmovania občas chce prechodne znova len dojčiť?
Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili.
Materské mlieko pre predčasne narodené deti
Materské mlieko je nenahraditeľné - je to koktejl namiešaný priamo na potreby a požiadavky každého bábätka. V prípade predčasniatok má však enormne veľký význam, keďže telo matky reaguje na predčasný pôrod rovnako aj tvorbou materského mlieka, ktoré zohľadňuje tento “šok” pre dieťatko v podobe dôležitých látok a živín nevyhnutných pre všetky orgány.
Materské mlieko je liek a dojčenie je pre predčasne narodeného novorodenca terapiou! Ovplyvňuje zdravie nezrelého novorodenca tak vo včasnom období po narodení, ako aj neskôr v živote - znižuje výskyt zápalových ochorení čreva (Nekrotizujúca enterokolitída), ochorení sietnice (Retinopatia nezrelých novorodencov), včasných infekcií a ochorení pľúc. Má významný pozitívny vplyv na neurologický a kognitívny vývin dieťaťa a zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred infekciami, obezitou a ochoreniami srdca v neskoršom období.
Organizmus matky reaguje na predčasný pôrod zmenou v zložení materského mlieka. „Predčasné“ materské mlieko je prispôsobené energetickým potrebám nezrelého novorodenca - obsahuje viac proteínov a tukov. Vysoká koncentrácia obranných látok, imunoglobulínov, protizápalových elementov a bioaktívnych látok predstavuje komplexný systém, ktorým je nezrelý novorodenec chránený pred infekciami. Viac ako 350 rôznych druhov oligosacharidov, ktoré patria do skupiny prebiotík podporuje rast tzv. „dobrých baktérií“ v čreve - Bifidobaktérií a Laktobacilov a chráni tak nezrelú sliznicu čreva.
Nižší obsah železa v materskom mlieku je vďaka Laktoferínu, ktorý sa v ňom nachádza ľahšie stráviteľné a lepšie využité. Vďaka svojmu jedinečnému zloženiu je materské mlieko po predčasnom pôrode ľahšie stráviteľné. Biologická dostupnosť jednotlivých zložiek je v porovnaní s formulou výrazne lepšia a obsah rastových faktorov je esenciálny pre dozrievanie nezrelej črevnej sliznice.
Kolostrum, materské mlieko, ktoré sa tvorí do 5. dňa po pôrode, predstavuje svojím zložením z imunoglobulínov a ochranných látok „tekuté zlato“. Včasné manuálne odstriekavanie kolostra a podávanie štetôčkou na sliznicu úst nezrelého novorodenca stimuluje nielen jeho senzorické vnímanie, ale vďaka obsahu imunoglobulínov je určitým druhom „imunoterapie“.
Materské mlieko, napriek svojmu jedinečnému zloženiu, však nedokáže v plnej miere uspokojiť rastové potreby nezrelého novorodenca. Aby sme zabezpečili správny rast a vývin dieťaťa musíme ho cielene fortifikovať tzn. zvyšovať jeho energetickú hodnotu, doplniť bielkoviny a minerály. Spôsob fortifikácie závisí od potrieb dieťaťa a obsahu bielkovín v materskom mlieku.
Kedy je možné predčasne narodené bábätko začať dojčiť?
Vzhľadom na nezrelosť predčasne narodeného novorodenca predpokladáme, že dojčenie pred 34. gestačným týždňom nie je možné. V súčasnosti však neexistuje vedecký nástroj na posúdenie pripravenosti nezrelého dieťaťa na dojčenie. Dojčenie nezrelých novorodencov je možné od okamihu, keď sú ich vitálne funkcie - dýchanie a akcia srdca stabilné. Nezávisle od veku, gestačného týždňa a hmotnosti dieťaťa. Rozhodujúci je stabilný zdravotný stav, bez potreby riadenej alebo podpornej pľúcnej ventilácie. Inhalácia a podávanie kyslíka cez nos dieťaťa nie je prekážkou. Prvé pokusy o dojčenie sú zvyčajne spojené s klokankovaním a dôležitý je predovšetkým príjemný zážitok medzi matkou a dieťaťom. Nie kvantita, ale kvalita ich vzájomných interakcií.
Čo ovplyvňuje úspešnosť dojčenia?
K významným faktorom ovplyvňujúcim dojčenie nezrelých novorodencov patrí včasná stimulácia tvorby materského mlieka, bonding - intenzívny kontakt koža na kožu a včasná iniciácia dojčenia.
Včasná stimulácia tvorby materského mlieka, v priebehu 1. hodiny po narodení významne ovplyvňuje tvorbu a množstvo materského mlieka. Odstriekavanie prsníkov stimuluje tvorbu materského mlieka vo fáze, keď matka nemôže svoje dieťa efektívne dojčiť. Zároveň sa tak zabezpečí jeho dostatok na obdobie, kým bude nezrelý novorodenec schopný efektívne sať na prsníku a byť dojčený. V prvých hodinách po pôrode odporúčame manuálne odstriekavanie kolostra, ktoré podávame dieťatku neupravené tzv. natívne. V prípade, že je ukončenie tehotenstva a pôrod nevyhnutne plánovaný, môže matka krátko pred pôrodom, v nemocnici manuálne odstriekať kolostrum do striekačky a takto zabezpečiť prvé „dojčenie“ pre svoje predčasne narodené dieťa. Dôležité je, aby tieto informácie získala v období pred pôrodom.
Najneskôr od 2. dňa odporúčame odstriekavať obidva prsníky naraz použitím elektrických dvojfázových odsávačiek, ktoré imitujú aj fázu nenutritívneho satia dieťaťa. Odstriekavanie MM odsávačkou s vysokou frekvenciou stimuluje opakované vylúčenie oxytocínu a tým nepriamo množstvo tukov v materskom mlieku. Frekvencia odstriekavania je 8 - 12x za deň, pričom v prvých dňoch je frekvencia vyššia, závisí od množstva odstriekaného materského mlieka. Dĺžku prestávky medzi jednotlivým odstriekavaním prsníkov si určí matka individuálne - optimálne nie viac ako 4 hodiny. Spánok v noci 4 - 5 hodín podporuje ďalšiu tvorbu materského mlieka. Pre zvýšenie energetickej hodnoty a obsahu tukov v materskom mlieku sú pred odstriekavaním vhodné masáže podľa Plata Rueda a počas odstriekavania ľahké kompresie prsníkov. Určitou alternatívou je tzv. „Power Pumping“, ktorým dokážeme efektívne zvýšiť množstvo materského mlieka.
Pri odstriekavaní materského mlieka dodržiavame hygienické opatrenia. Aby sme zabránili sekundárnej kontaminácii je potrebné čisto manipulovať s materským mliekom a pomôckami na odstriekavanie. Odstriekané materské mlieko uskladňujeme v sklených nádobách alebo vo vreckách, ktoré sú na to určené.
Množstvo materského mlieka - viac ako 500ml v 2. týždni po pôrode, je rozhodujúcim faktorom laktácie a úspešného dojčenia nezrelého novorodenca po prepustení do domáceho prostredia.
Ako dopomôcť matke a dieťatku “zblížiť sa” a zabezpečiť tak podmienky pre následné dojčenie?
Bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ podporuje schopnosť matky vnímať a interpretovať prejavy v správaní nezrelého novorodenca - výraznejšie, ak môže byť realizovaný už v prvých 6 hodinách po narodení. Kontakt „koža na kožu“ pri klokankovaní umožňuje vzájomné poznávanie matky a dieťaťa. Dieťa sa zoznamuje s prsníkmi matky a matka sa učí ako s dieťaťom manipulovať. Opakovaný bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ sú predpokladom úspešného dojčenia.
Iniciácia dojčenia závisí od podpory vzájomnej interakcie matka - dieťa a včasnej integrácie matky/rodičov do starostlivosti o nezrelého novorodenca.
Priloženie dieťaťa k prsníku matky prebieha v niekoľkých fázach - od iniciálneho kontaktu „koža na kožu“ cez „zoznámenie sa s bradavkou“ a vypudzovanie materského mlieka až po samotné dojčenie. Rozhodujúce sú pritom individuálne prejavy v správaní nezrelého novorodenca a jeho pripravenosť na dojčenie, nezávisle od plánovaného času kŕmenia. Priložením dieťaťa k prsníku, oblizovaním a poťahovaním bradavky získava dieťa prvé pozitívne skúsenosti s kŕmením.