Syndróm šikmého krku a súvisiace problémy u novorodencov

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa.

Všetky tieto popôrodné poranenia majú spoločné, v oblasti posturálneho držania antalgické, držanie hlavy v predilekcii, tzv. syndróm šikmého krku. Všetky tieto klinické prejavy rozvinutého syndrómu šikmého krku nie sú vidieť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.

Príčiny a prejavy syndrómu šikmého krku

Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu má dieťa problém ju tam udržať. Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka.

Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku. Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov.

Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a črevá nepôsobí správny vnútrobrušný tlak. Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, tak potom vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť. Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa.

Dieťa rozhodne nie je ohrozené tým, že by sa nechodilo. Jeho hrubá motorika je vo veku 12. - 16. mesiacov v norme, dieťa samostatne chodí. Posturálna adaptácia znamená začiatok fixácie asymetrického držania. Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa. Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém. K saniu a prehĺtaniu potrebuje spraviť krátky kyv hlavy dopredu a to nemôže. Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie. Problém zaspávania, prerušovaný spánok, plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy dieťaťa.

Deti so syndrómom šikmého krku poznáme v kojeneckom období podľa častého slintania. Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním. Dieťa zle prehĺta počas kŕmenia, strava vyteká von.

Polohová plagiocefália a deformity lebky

Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformity lebky, ktoré vznikajú počas jej rastu a sú spôsobené vonkajšími kompresívnymi silami pôsobiacimi na hlavu dieťaťa. Tieto polohové deformity môžu vznikať v rôznom časovom období. Prenatálne ich môžu spôsobiť faktory, ktoré obmedzujú priestor okolo plodu. Postnatálne kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev.

V tomto prípade sa deti rodia s normálnym tvarom lebky a polohová plagiocefália sa vyvinie ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, ktorá je zapríčinená buď perinatálnym poškodením dieťaťa, alebo nevhodným polohovaním rodičov. Perinatálna deformácia, ku ktorej dochádza počas prechodu cez pôrodný kanál je fyziologická, ale zvyčajne je dočasná a spontánne sa odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália tak nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov. Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim symetriu hlavy je torticollis alebo iná svalová dysbalancia svalov krku alebo trupu.

Polohová plagiocefália, nonsynostotická plagiocefália alebo v anglickom termíne „flat head syndrome“ sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky. Uši nie sú v jednej línií, na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako je okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela.

Polohová plagiocefália sa vyskytuje u 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov ich života. Výskyt polohovej plagiocefálie sa pohybuje okolo 16% vo veku 6. týždňov, 19% vo veku 4. mesiace s následnou klesajúcou tendenciou okolo 7%, vo veku 12. mesiacov až na približne 3% vo veku 24. mesiacov.

Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený. Pre rozvoj polohovej plagiocefálie je dôležitá taktiež prítomnosť rizikových faktorov, napríklad vek matky nad 35. rokov, mužské pohlavie dieťaťa, supinačná poloha dieťaťa v priebehu spánku aj počas dňa, stranová preferencia, vývojové oneskorenie a nižší stupeň aktivity. Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu.

Výskumy v posledných rokoch ukazujú na možnosť oneskorenia psychomotorického vývoja, deti sú menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. U týchto detí vývoj neprebieha kvalitne, pre nedostatočnú aktivitu šijového a trupového svalstva, nedostatočnú oporu o horné končatiny a obmedzenú schopnosť kontroly hlavy proti gravitácií u nich pretrváva predilekčné držanie tela. Deti nedosahujú symetriu v polohe na chrbte ani v polohe na bruchu. Z tejto funkčnej asymetrie sa rozvíja štrukturálna asymetria. Asymetrická pozícia hlavy vo vývoji vedie k asymetrii ušníc. Zvýšený tlak hlavy na jedno ucho znižuje prívod akustických stimulov do zvukovodu a dochádza k fázovému posunu zvuku v ušiach.

Liečba polohovej plagiocefálie

U polohovej plagiocefálie spočíva terapia predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa. Aktívne polohujeme v dobe spánku a hry. Postieľku umiestňujeme tak, aby bol možný prístup z oboch strán. Pokladáme hračky na opačnú stranu, podporujeme otáčanie hlavy na opačnú stranu. Ďalšie možnosti riešenia sú prevencia, striedať polohu hlavy pri pokladaní dieťaťa v polohe na chrbte. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo v iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte. Dostatočne polohovať novorodenca na bruchu. Zo začiatku polohujeme dieťa na bruchu krátko, neskôr môžeme interval predlžovať.

Handling, pasívne uvoľňovanie, aktívna pohybová terapia a terapia pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sú ďalším riešením polohovej plagiocefálie. Handling je vhodnou súčasťou terapie, ktorou podporujeme a stimulujeme kvalitné pohybové vzory. Prevádzame ho individuálne vzhľadom k aktuálnemu stavu dieťaťa. Z aktívnej pohybovej terapie využívame pohybové vzory z I. trimenonu, o ktorých by mala byť matka inštruovaná. Využívame exteroreceptívnu stimuláciu pre inhibíciu a facilitáciu tonusu svalových reťazcov v polohe na chrbte a v polohe na bruchu, ktoré uvoľnia skrátene svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov. Stimulácia zraku čiernobielou hračkou je taktiež veľmi dôležitá. Optimálny vek pre terapiu pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy je od 4,5. - 14. mesiaca veku dieťaťa. U mladších detí ešte možno očakávať spontánnu úpravu, u detí starších ako 14.

Kraniostenóza - predčasný zrast lebečných švov

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov.

Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický. Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze.

V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania. Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní. V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví.

Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.

Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.

Typy kraniostenózy:

• Trigonocefália: Zrastenie metopického šva (na čele). Hlavička má trojuholníkový tvar so špicom na čele.
• Skafocefália: Zrastenie sagitálneho šva (spája temenné kosti). Hlavička je úzka a pretiahnutá v predozadnom smere.
• Zrastenie koronárneho šva: Pri jednostrannom postihnutí spôsobuje asymetrické oploštenie čela. Pri obojstrannom postihnutí je čelo sploštené na oboch stranách.
• Zrastenie lambdového šva: Spôsobuje sploštenie záhlavia, môže sa podobať na zležanú hlavu. Postihnutie môže byť jednostranné alebo obojstranné.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie.

V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Je vôbec nutné kraniostenózu operovať? Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Túto otázku počujeme od rodičov často. Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.

Torticollis (syndróm šikmého krku) u novorodencov

Torticollis, známy aj ako stuhnutá šija alebo šikmý krk, je stav, ktorý sa môže vyskytnúť u novorodencov. Prejavuje sa naklonením hlavy na jednu stranu a obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice. Hoci tento stav môže rodičov znepokojovať, vo väčšine prípadov sa dá úspešne liečiť, najmä ak sa začne včas.

Názov torticollis pochádza z latinských slov "tortus" (stočený, zrotovaný) a "collum" (krk). Ide o stuhnutie svalov krku a šije, čo spôsobuje naklonenie hlavy do strany a dopredu. U novorodencov je najčastejšie spôsobená skrátením alebo stiahnutím kývača hlavy (musculus sternocleidomastoideus), svalu, ktorý sa nachádza na oboch stranách krku a upína sa od ucha až ku kľúčnej kosti.

Príčiny vzniku torticollis u novorodencov:

• Nesprávneho polohovania: Dlhodobé ukladanie dieťaťa na jednu stranu môže viesť k stiahnutiu svalov na tejto strane krku.
• Ochorenia chrbtice: Úrazy, infekcie alebo funkčné poruchy chrbtice (napr. nesprávne držanie tela) môžu spôsobiť torticollis.
• Ochorenia centrálneho nervového systému: Nádorové ochorenia alebo iné neurologické problémy môžu viesť k stuhnutiu krčných svalov.
• Zmyslové poruchy: Pri jednostranných zmyslových poruchách (napr. zrakových alebo sluchových) sa dieťa môže kompenzačne natáčať k zdravému zmyslu, čo vedie k torticollis.
• Zápalové ochorenia: Zápalové procesy v nosohltane alebo ušiach (napr. Griselova choroba) môžu spôsobiť stiahnutie svalov v oblasti krčnej chrbtice.
• Vrodený svalový torticollis: Najčastejšie vzniká v dôsledku stlačenia svalu počas pôrodu alebo nesprávneho uloženia plodu. Tento stav môže byť ovplyvnený aj genetickými faktormi.
• Získaný torticollis: Môže byť spôsobený úrazom, infekciou alebo zápalovými ochoreniami.
• Stres a emocionálne napätie: Môžu zohrávať významnú úlohu, ovplyvňujúc svalové napätie v krku.

Príznaky torticollis u novorodencov:

Príznaky sa môžu objaviť ihneď po narodení alebo do niekoľkých týždňov. Medzi najčastejšie patria:

• Naklonenie hlavy: Hlava dieťaťa je naklonená na jednu stranu a brada smeruje k opačnému ramenu.
• Obmedzená pohyblivosť: Dieťa má ťažkosti s otáčaním hlavy do strán alebo hore a dole.
• Hmatateľná hrčka: Na krčných svaloch u bábätka možno nahmatať mäkkú hrčku (nie je nebezpečná a zvyčajne sa stratí do 6 mesiacov).
• Preferovanie jednej strany: Bábätko sa na vás zväčša díva cez rameno a nesleduje vás očami, pretože by si to vyžadovalo otáčanie hlavy. Obmedzenie sa prejaví aj pri kojení, pretože bábätko preferuje len jednu stranu.
• Asymetria tváre: Ak sa torticollis nelieči, môže dôjsť k splošteniu hlavičky na jednej strane (plagiocefália) a k asymetrii tváre.

Torticollis je neurosvalový stav, pri ktorom je krk neobvyklým spôsobom vykrútený. Toto vykrútenie je výsledkom abnormalít v svaloch krku, nervoch alebo kostiach. Pacienti s torticollis často pociťujú bolesť a stuhnutosť v oblasti krku. Bolestivosť sa môže zvyšovať pri pokuse o pohyb a krk môže byť veľmi citlivý na dotyk. Charakteristickým znakom torticollis je neustále nakláňanie hlavy na jednu stranu. Táto neúmyselná poloha hlavy môže byť znepokojujúca a ťažko kontrolovateľná.

Diagnostika a liečba torticollis

Diagnostiku torticollis zvyčajne určí detský lekár pri bežnom vyšetrení. Dôležité je informovanie lekára o všetkých poraneniach krku. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť ďalšie vyšetrenia, ako napríklad:

• Röntgen: Na vylúčenie ochorení chrbtice.
• Elektromyogram (EMG): Na meranie elektrickej aktivity vo svaloch a určenie, ktoré svaly sú ovplyvnené.
• CT alebo magnetická rezonancia (MRI): Na zobrazenie mäkkých tkanív a kostí v oblasti krku.

Liečba torticollis u novorodencov závisí od príčiny a závažnosti stavu. Fyzioterapia je základnou súčasťou liečby a zameriava sa na uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti. Špecifické cvičenia môžu pomáhať posilniť slabé svaly, obnoviť správnu funkciu a minimalizovať bolesť. Liečba torticollis často zahŕňa použitie liekov na zmiernenie symptómov. Analgetiká alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) môžu byť predpísané na zvládnutie bolesti a zápalu. V niektorých prípadoch môžu byť podávané svalové relaxanciá na zníženie svalových kŕčov. Injekcie botulotoxínu (botox) sú ďalšou možnosťou, ktorá sa používa na dočasné ochromenie nadmerne aktívnych svalov.

V prípade, že konzervatívna liečba, ako fyzioterapia a lieky, neprináša dostatočné zlepšenie, môžu byť zvážené chirurgické zákroky. Chirurgické intervencie sa zvyčajne zameriavajú na uvoľnenie alebo odstránenie preťažených svalov či nervov, ktoré spôsobujú torticollis. Tento typ liečby sa využíva najmä v ťažších prípadoch alebo ak je prítomná štrukturálna abnormalita. Tip: Pravidelná fyzioterapia môže pomôcť pri lepšej správe symptómov torticollis. Pre úľavu od problémov ako torticollis či iné formy napätia v krku a chrbte môžu byť využité moderné terapeutické pomôcky. Torticollis je stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu života, ale so správnou diagnózou a liečbou je možné dosiahnuť zlepšenie. Či už je tento stav spôsobený fyzickými faktormi alebo má psychologický základ, je dôležité hľadať lekársku pomoc a začať s vhodnou terapiou čím skôr.

Iné syndrómy a stavy

Existujú aj iné syndrómy, ktoré sa môžu prejaviť podobnými príznakmi alebo súvisia s vývojovými poruchami u novorodencov.

Branchio-oto-renálny syndróm (BOR)

BOR syndróm je autozomálne dominantná dedičná porucha, podmienená mutáciou génu na chromozóme 8. Zahrňuje malformácie uší, krčné cysty, stratu sluchu a malformácie obličiek. Ide o poruchu vývoja žiabrových oblúkov. Potomok má 50 % pravdepodobnosť ochorenia.

Príznaky môžu zahŕňať:

• Branchiálne (žiabrové) oblúky: Zmeny na vonkajšom uchu (vtahovanie, jamky, malé kožné výrastky), cysty na krku.
• Oto (ucho): Poškodenie sluchu rôzneho stupňa.
• Renálne (obličky): Abnormality vo veľkosti, tvare alebo štruktúre obličiek, prípadne ich absencia. Môžu sa vyskytnúť aj reflux moču alebo zúženie močovodov.

Klippel-Feilov syndróm (KFS)

Klippel-Feilov syndróm je zriedkavé genetické ochorenie charakterizované kostnými a útrobnými abnormalitami, vrátane postihnutia nervového systému. Najčastejšie ide o vrodené zlúčenie najmenej dvoch krčných stavcov, čo vedie k stuhnutiu a skráteniu krku. Často býva spojený s ďalšími abnormalitami, ako je skolióza, rázštep chrbtice či podnebia, defekty rebier, močových ciest, obličiek, srdca, svalov či mozgu. Môžu sa vyskytnúť aj tvárové chyby a problémy so sluchom či dýchaním.

Dubowitzov syndróm

Dubowitzov syndróm je genetická porucha spôsobujúca vzrastovú retardáciu pred a po narodení. Diagnostikuje sa cez charakteristické črty tváre: malá trojuholníková tvár, vysoké čelo, široko posadené oči, riedke obočie a vlasy, abnormálne uši. Často sa vyskytuje mikrocefália (malá hlava). Syndróm sa odovzdáva autozomálne recesívnym vzorcom dedičnosti.

Hydrocefalus

Hydrocefalus je ochorenie charakterizované nadmerným hromadením mozgovomiechového moku v mozgových komorách. Môže byť vrodený alebo získaný. Prejavuje sa zväčšeným obvodom hlavy, spavosťou, zvracaním, bolesťami hlavy. Liečba zvyčajne zahŕňa chirurgické zavedenie skratového systému (shuntu) na odvádzanie prebytočnej tekutiny.

tags: #choroba #narodenie #bez #krku