Človeka odpradávna zaujímalo, ako vznikol a odkiaľ prišiel. Všeobecne sa dnes uznáva, že aj u človeka existuje evolúcia, teda že sa vyvíjal. Toto tvrdenie podporuje množstvo nálezov pozostatkov človeka a jeho predchodcov, ktoré dokazujú zmeny v priebehu stoviek tisícov až miliónov rokov.
Počiatky evolúcie primátov
Pred 70 až 60 miliónmi rokov, po zániku veľkého veku plazov, sa malé hmyzožravce rozšírili do nových oblastí. Postupným vývojom ku primátom sa im oči presúvali na prednú plochu tváre, čo zlepšilo videnie a umožnilo priestorové videnie. Predné končatiny sa pretvárali na ruky schopné chytať a zbierať potravu. Pred 35 až 25 miliónmi rokov nastala zmena vo forme pohybu, keď namiesto lozenia a skákania prešli na rúčkovanie. Boli väčšie a ťažšie, čo zmenilo spôsob pohybu a chvost sa stal zbytočným. Väčšia veľkosť spôsobila menšiu obratnosť na stromoch, a tak zostúpili na zem.
Asi pred 15 miliónmi rokov sa v dôsledku zmien prostredia pralesy začali zmenšovať. Bolo nutné rozhodnúť sa, či zostať v zmenšujúcich sa pralesoch, alebo zmeniť životné prostredie a zostúpiť na zem. Predkovia šimpanzov, goríl, gibonov a orangutanov zostali, a odvtedy sa ich počet pomaly zmenšuje.
Rané štádiá ľudskej evolúcie
Australopithecus Africanus
Australopithecus africanus bol pomerne drobnej postavy s výškou okolo 120 - 140 cm a hmotnosťou asi 35 - 45 kg. Chodil vzpriamene na dvoch nohách a hlavu držal vzpriamene. Kapacita lebky bola asi 500 cm3. Mal redukovaný chrup s malými rezákmi a očnými zubami.
Homo Habilis - Človek Zručný
Homo habilis - človek zručný - vyrábal už primitívne kamenné nástroje, napr. pästný klin. Mal vzpriamenú postavu, chodil na dvoch nohách a mal pomerne dokonalú stavbu ruky, avšak krátky palec. Telesná výška tohto druhu bola asi 120 - 140 cm, hmotnosť 30 - 40 kg. Lebka bola celkovo zaoblenejšia ako u australopitekov, mala však ešte ploché čelo s mohutnými nadočnicovými oblúkmi. Veľmi široká tvár vystupovala dopredu. Masívna dolná čeľusť bola zatiaľ bez bradového výbežku. Kapacita lebky bola 590 až 690 cm3.
Homo Erectus - Človek Vzpriamený
Homo erectus - človek vzpriamený - žil približne medzi 1 miliónom až 350 tisícami rokov. Mal dokonale vzpriamenú postavu s výškou 155 - 160 cm. Jeho lebka bola robustnejšia, mal ploché čelo a silné nadočnicové oblúky. Čeľuste boli mohutné, ale chrup bol v podstate zhodný s chrupom dnešného človeka. Kapacita lebky bola 850 až 1050 cm3. Používal oheň, upravoval si nástroje, bol všežravý a tvoril tlupy, spoločenstvá.
Neandertálec - Človek Praveký
Neandertálec - človek praveký, pračlovek - pochádza zo staršej doby kamennej. Žil v období zaľudnenia Zeme, v dobe, keď žili veľké živočíchy. Intenzívne pracoval na prežití - hľadal príbytky, dutiny v skalách, používal oheň a odieval sa do kožušiny. Tu vidíme počiatky kultúrneho života, výmenu informácií, prvé zvuky a deľbu práce, kde sa ženy starali o potomstvo, strážili oheň a opracovávali kožušiny.
Homo Sapiens - Človek Rozumný
Homo sapiens - tento človek už začal zobrazovať zvieratá, človeka, najmä ženy. Zachovali sa rôzne malty, sošky a rytiny. Žena mala významné postavenie vo vtedajšej rodovej spoločnosti. Ľudia boli lovci a zberači, organizovali v skupinách spoločný lov na veľké cicavce a stavali si krátkodobé sídla. Obydlia v chladnom období aj vykurovali.
Kľúčové zmeny vo vývoji Homo sapiens
- Hominizácia: Rast lebky - nárast mozgu, zvýšenie čelového oblúka, zmenšenie tvárovej časti, kapacita lebky bola 1450 cm3 pre muža a 1300 cm3 pre ženu.
- Rast horných končatín: Uvoľnil sa ramenný kĺb, hrudník sa sploštil, palec - plnohodnotný prst, protistojné postavenie - uchopovanie.
- Rast dolných končatín: Vzrast panvovej kosti - bedrovej, sedacej, lonovej, uvoľnenie stehenného kĺbu.
- Sapientácia: Poľudšťovanie po stránke mentálnej. Jedinec rastie, ale získava aj na kvalite - vyvíja sa.
Nástroje a práca
Za milióny rokov vývoja hominidi prešli na skutočný lov, jedenie mäsa, delenie potravín a spolupracujúce správanie. To je univerzálna črta stratégie adaptácie človeka.
Komunikačný systém
Hominidná komunikácia je takmer celkom založená na učení.
Sexualita, tvorba párov, rodičovstvo
V oblasti sexuality prišlo k vývoju smerom k párovému životu (manželstvu).
Výchova
Schopnosť rýchleho vývinu reči je podmienená mozgom. Okrem ochraňovania, kŕmenia, čistenia a hrania sa s deťmi, k úlohám rodičov patrí aj proces učenia. Systém odmena a trest sa premieňa na systém pokus - omyl, deti sa učia aj napodobňovaním.
Bádanie
Pre zdravý vývoj spoločnosti je potrebná rovnováha medzi láskou k novému (neofília) a strachom z nového (neofóbia).
Potrava
Človek lovil, aby prežil, dnes sa lov premenil na zamestnanie (prácu). Pôvodne náš predchodca lovil všetko, aby to zjedol a zjedol všetko, čo ulovil. Dnes sa počet druhov, ktorých mäso človek konzumuje výrazne znížil.
Človek ako Mysliaca Bytosť
Človek je tvor, ktorý má rozum a slobodnú vôľu. Myslenie (rozum): Existuje veľmi ťažká vrodená vývinová chyba mozgu (anencefalus), pri ktorej chýba koncový (predný) mozog. Postihnutí nikdy nebudú myslieť, lebo nemajú čím myslieť. Môžeme sa teda spýtať, či takéto dieťa je človekom?
V štúdiách vývoja ľudského rodu je často hranica medzi ešte zvieracím predchodcom a už raným človekom robená na základe archeologických nálezov (dôkazy výroby a používania nástrojov). Často sa potom objavujú nezhody medzi archeologickým a zoologicko-antropologickým hodnotením, lebo kostrové pozostatky majú bližšie k fosílnym (skameneným) opiciam ako k súčasnému človeku.
Otázku, ktorý súčasný živočíšny primát je najpodobnejší človeku, je ťažké jednoznačne zodpovedať. Z morfologického a ontogenetického hľadiska sa zdá gorila podobnejšia človeku ako šimpanz. S týmto má však človek oveľa viac podobností v správaní, nehladiac na to, že v imunologických znakoch je šimpanz oveľa bližší človeku ako gorila. S istotou sa dá povedať, že obidva druhy afrických ľudoopov (šimpanz, gorila) sú najbližší živočíšni príbuzní človeka.
Sme naozaj na 99 % šimpanzy?
Vývoj plodu a dieťaťa
V každom vajíčku a v každej spermii je po 23 chromozómov. Nová bunka, vzniknutá splynutím vajíčka a spermie, má 46 chromozómov - rovnaký počet ako všetky ostatné bunky tela okrem spermií a vajíčok. Pohlavie dieťaťa určujú chromozómy X a Y. Vajíčko má vždy chromozóm X, ale spermia môže obsahovať buď X alebo Y.
- I) Štvortýždňové embryo: Z blatocysty sa rýchlo vyvíja placenta, pupočník a zárodok dieťaťa, čiže embryo. Embryo chráni amniová tekutina. V tomto období začína biť srdce.
- II) Osemtýždňový plod: Embryo má teraz dĺžku 2,5 cm a začína sa nazývať plod. Má už vyvinuté všetky vnútorné orgány.
- III) Dvanásť týždňov: Plod má plne vyvinuté všetky orgány. Od tohto obdobia sa plod vyvíja veľmi rýchlo.
- VI) Dvadsaťtýždňový plod: Počas posledných šiestich týždňov vývinu sa plodu dotvárajú jemné detaily, napr. nechty a vlásky. Medzi 16. a 20. týždňom sa plod začína hýbať a obracať, čo matka vníma ako „kopanie“. „Dieťa“ je už schopné počuť, rozoznávať svetlo a tmu, prehĺtať a cmúľať si palec.
- V) Novorodenec: Zhruba po 40-tich týždňoch, čiže 9-tich mesiacoch vývinu je dieťa pripravené narodiť sa. Svalovina maternice sa sťahuje a krčok maternice sa otvára. Prvá sa zvyčajne porodí hlavička. Dieťa sa čoskoro po prví raz nadýchne vzduchu. Novorodenec dobre počuje, ale nedokáže správne zamerať pohľad. Väčšina detí už s podporou sedí a dokáže držať hlavičku. Začínajú hovoriť prvé slovné prejavy, ako „ta-ta“, „ma-ma“. Začínajú sa prerezávať prvé zúbky.
Vývoj dieťaťa
Vývoj dieťaťa v prvom roku života
Väčšina detí sa už vie plaziť, postaviť sa pri nábytku a na jednu - dve sekundy stáť bez podpory. Okolo 12-tich mesiacov majú až 8 zubov a ich hmotnosť sa od pôrodu zdvojnásobila. Väčšina detí chodí bez pomoci. Poznajú aspoň šesť slov, zväčša však oveľa viac, a dokážu spájať slová do jednoduchých spojení. Vedia chodiť po schodoch a stavať veci z kociek.
Predškolský vek (3 roky)
Dieťa udrží ceruzku a kreslí ňou. V troch rokoch hovorí jednoduchými vetami a napodobňuje základné tvary. V tomto veku sa dieťa dostáva (väčšinou) do materskej školy (škôlky). Deti sa tu učia kresliť, rozvíja sa ich predstavivosť a v neskoršom veku aj základy počítania. Ale hlavne sa začínajú začleňovať do kolektívu.
Školský vek (7 rokov)
Kosti rúk a nôh rastú rýchlo. Svaly sa vyvíjajú pomalšie, a tak sa nám sedemročné dieťa zdá vychudnuté. V siedmych rokoch dieťa (väčšinou) začína chodiť do školy, čím sa začína jeho vzdelávací proces. Rodičia sa v tomto veku často stretávajú s otázkou: “Prečo musím chodiť do školy?“
Zvieratá sa vo väčšine prípadov riadia inštinktmi, ale musia sa naučiť aj niektoré typy správania sa a niektoré znalosti od svojich rodičov, napr. loviť korisť. Aj ľudia majú inštinkty, ale zároveň sa potrebujú veľa dozvedieť o svete, v ktorom žijú. Učením a cvikom postupne získavame znalosti a schopnosti, ktoré budeme potrebovať v dospelosti v bežnom a pracovnom živote a ktoré budú prínosom pre spoločnosť, v ktorej žijeme.
Starší školský vek (12 rokov) a puberta
Hlava takmer prestala rásť, zvyšok tela prechádza prudkým rastom. Žiaci v tomto veku prechádzajú na druhý stupeň základnej školy alebo sa môžu prihlásiť na osemročné gymnázium. U dvanásť ročných detí sa začína objavovať aj fenomén zvaný puberta. Puberta je obdobie života, keď sa rozmnožovacia sústava tela pripravuje na svoju funkciu. V puberte sa dievčatá a chlapci vyvíjajú rozdielnym spôsobom. Dievčatám rastie ochlpenie na tele a zväčšujú sa im prsia. Chlapcom začne rásť ochlpenie na tele a na tvári a začne sa im meniť hlas.
Dospievanie (18 rokov)
Tento dej prebieha až do „posledných“ rokov dospievania (18). Telo je plno vyvinuté. Od tejto chvíle bude telo rásť iba do šírky, svaly budú rásť a na tele sa bude ukladať tuk. Dovŕšením osemnásteho roku života sa človek stáva plnoletým, teda dospelým. Môže vstupovať do manželstva, voliť, pracovať na plný úväzok. V tomto období života mladý človek väčšinou prechádza zo strednej školy na vysokú. Môže si vybrať z viacerých škôl a teda aj odborov. Po vyštudovaní vysokej školy sa človek väčšinou zaoberá činnosťou, ktorú vyštudoval.
Stredný vek
V tomto veku si človek zakladá rodinu, stará sa o deti, ale zároveň si buduje aj svoju kariéru. V strednom veku človek môže využívať celkovú kapacitu, ako fyzickú, ale aj psychickú. Tento vek dosahujú ľudia v rozdielnom veku.
Staroba
Ľudia sa dostávajú do dôchodku a starnú. Ľuďom sa vytvárajú vrásky, hrbatejú, zmenšujú sa. Väčšina ľudí v tomto veku trávi veľa času so svojou rodinou. Staroba sa nanešťastie končí smrťou.
Genetika človeka
Ľudský genóm obsahuje približne 20-40 tisíc génov a približne 3 miliardy nukleotidov. Tieto hodnoty odrážajú komplexnosť a veľkosť ľudského genómu. Každý človek je veľmi zložitým polyhybridom, má veľmi rozsiahly a individuálne zložito diferencovaný genotyp, a tým aj fenotyp.
K dedičným znakom človeka nepatria fyzické znaky, pretože tento termín nie je v biologickej terminológii presne definovaný. Naopak, morfologické (tvarové), funkčné (týkajúce sa činnosti orgánov) a psychické (duševné) znaky sú považované za dedičné, pretože sú ovplyvnené genetickou informáciou organizmu.
Dedičnosť človeka nemožno skúmať z etického hľadiska metódou pokusného kríženia. Ľudské partnerské páry majú navyše málo potomkov na to, aby sa dedičnosť ktoréhokoľvek znaku mohla analyzovať priamo podľa štiepnych pomerov v jednotlivých generáciách. Priemernej generačnej dobe človeka (asi 27 rokov) môže genetik objektívne sledovať najviac 4 generácie. Človek žije v populáciách, ktoré sa odlišujú veľkosťou a mierou izolácie, v ktorých sa veľmi rozmanito uplatňujú vplyvy génového posunu.
Genetika človeka má teda v podstate k dispozícií namiesto experimentálnych metód pozorovacie metódy. Sleduje fenotypové prejavy osôb vybraných podľa určitého systému:
- Genealogický výskum - skúma sa určitý znak niekoľko generácií
- Populačný výskum - skúma sa náhodne vybratá vzorka populácie (výberový súbor)
- Gemelologický výskum - skúmajú sa obidvaja jedinci páru dvojčiat
V praxi sa potom zvyčajne všetky tieto tri prístupy kombinujú, výsledky sa navzájom porovnávajú a dopĺňajú a získané údaje sa spracúvajú pomerne zložitými štatistickými metódami.
Chromozómy a Cytogenetika
Cytogenetika sa zaoberá štúdiom chromozómov (ich počtom, štruktúrou a segregáciou pri bunkovom delení) za normálnych a patologických podmienok a súvislosťou týchto nálezov s fenotypom. Chromozómy majú podľa stupňa špiralizácie odlišný morfologický vzhľad, inak vyzerajú v interfáze a inak v metafáze, kedy sú najhrubšie a najlepšie viditeľné.
Pozornosť cytogenetiky sa upína na tieto fázy bunkového cyklu:
- Profáza meiózy - sledovanie abnormalít počas párovania chromozómov
- Metafáza - hlavne bunky ovplyvnené kolchicínom - tvorba karyotypu
- Anafáza - sledovanie abnormalít počas rozchodu chromozómov
Počet, tvar a veľkosť chromozómov sú stále a druhovo špecifické znaky. Ako je známe, človek má v každej telovej bunke 46 chromozómov, tzn. 23 párov chromozómov. Jeden z týchto párov predstavuje gonozómy (chromozómy X a Y), zvyšné predstavujú autozómy. Kombinácia gonozómov určuje u ľudí pohlavie tak, že XX je žena a XY je muž.
Monogénne Dedičné Znaky
Monogénne dedičnými nazývame také znaky, u ktorých jednotlivé fenotypové kategórie sú podmienené genotypom na jedinom lokuse a dedia sa klasickým mendelistickým spôsobom. Takto sa dedia aj krvné skupiny u človeka a mnoho dedičných chorôb, u ktorých sa dá štúdiom rodokmeňa určiť prognóza. Krvná skupina je imunologický znak a na krvnú skupinu nemá životné prostredie žiadny vplyv. Každá krvná skupina systému AB0 je monogénne dedičný znak a lokus príslušného génu je autozómový. Alely určujúce skupiny A a B sú úplne dominantné a navzájom kodominantné, tzn. že v heterozygotnom genotype sú vo fenotype vyjadrené obidve. Tretia alela pre krvné skupiny 0 je proti obidvom predchádzajúcim úplne recesívna.
Veľké množstvo antigénov, medzi ktoré patria aj aglutinogény nachádzajúce sa na vonkajšej strane plazmatickej membrány červených krviniek, sú charakteru oligosacharidov, resp. glykolipidov. Ich špecifickosť je určená prítomnosťou konkrétnych monosacharidových zvyškov a ich usporiadaním (vetvenie oligosacharidového reťazca).
Vedeli ste, že…?
Aj základný oligosacharidový prekurzor krvnej skupiny 0 nevzniká „z ničoho”, ale je k tomu potrebný enzým, ktorý je odlišný od lokusu AB0 systému. Jeho alela H zabezpečuje syntézu kompletného prekurzoru. Recesívna alela h vo veľmi vzácnom homozygotnom stave zapríčiňuje tzv. Bombay fenomén, ktorý sa prejavuje neočakávaným výskytom fenotypu krvnej skupiny 0 u detí rodičov, z ktorých aspoň jeden má genotyp AA, BB alebo AB. Nekompletný prekurzor nie je rozoznávaný glykozyltransferázami, takže krvná skupina sa nemôže prejaviť, pričom sa javí ako 0.
Rh-faktor je príkladom klasického autozómového typu dedičnosti.
Príklad: Aká je pravdepodobnosť, že matka s krvnou skupinou A⁺ a otec so skupinou B⁺ budú mať dieťa 0⁻? Ak poznáme krvné skupiny obidvoch rodičov, presne však nepoznáme ich genotypy ( IA-Rh+-, IB-Rh+-). Ak však poznáme skupinu dieťaťa s jasným genotypom (iiRh-Rh-), môžeme dedukovať, že v tomto prípade môžu mať dieťa so skupinou 0⁻ len rodičia heterozygotní v obidvoch znakoch ( IAiRh+Rh-, IBiRh+Rh-).
Geneticky Podmienené Patologické Stavy
Geneticky podmienené patologické stavy sú choroby alebo zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené zmenami v génoch alebo chromozómoch jedinca. Tieto zmeny môžu byť dedičné, t.j. zdedené od rodičov, alebo môžu vzniknúť ako nové mutácie počas života jedinca. Geneticky podmienené patologické stavy môžu mať rôzny priebeh, od miernych až po život ohrozujúce.
