Plánované rodičovstvo: Definícia, metódy a etické aspekty

Otázka plánovaného rodičovstva je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. Medzi ne patrí aj postoj Vatikánu, ktorý v tejto oblasti pôsobí v celosvetovom meradle a využíva svoje postavenie pri OSN. Objektom záujmu Vatikánu je aj Slovensko. Vatikánske úsilie realizujú cirkevné štruktúry, viaceré občianske združenia, aktívni laici i niektoré politické strany. Prejavuje sa to aj v snahách zmeniť existujúcu legislatívu, ktorá sa týka interrupcie. Treba však uviesť, že zámery Vatikánu narážajú na značný nesúhlas nielen zo strany bezkonfesijných ľudí, ale aj niektorých prúdov v katolíckej cirkvi. Tým je napríklad hnutie „Katolíci za slobodnú voľbu“, ktoré vzniklo v USA a má ohlas aj v iných krajinách.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je na mieste upozorniť moderne premýšľajúce kruhy našej spoločnosti, aby nedopustili zmenu legislatívy smerom späť. Tento zákon totiž nenúti ženy prerušovať tehotenstvo, ale im poskytuje reálnu možnosť riešiť neželanú graviditu zdravotne vhodnými metódami. Mnohé skúsenosti ukazujú, že akékoľvek reštrikčné ustanovenia by neviedli k zníženiu počtu umelo prerušovaných gravidít.

Svetskí humanisti si plne uvedomujú závažnosť problematiky umelého prerušovania tehotenstva a nehlásajú jeho „bezbrehé“ uplatňovanie. Je zrejmé, že takéto konanie, predchnuté aj pocitom veľkej zodpovednosti, si vyžaduje primerané predpoklady. Predovšetkým treba, aby sa utvárali vhodné podmienky pre manželstvo, rodinný život, rodičovstvo a materstvo v sociálnej sfére. Komplexný prístup, usilujúci o potrebné materiálne zázemie, ako aj o formovanie vysokých morálnych kvalít, vrátane patričnej zodpovednosti za rodičovstvo a materstvo, je cestou k uvedomelému rodičovstvu a želanej natalite na strane jednej a postupnej redukcii interrupcií na strane druhej.

Definícia Plánovaného Rodičovstva

Plánované rodičovstvo je komplexný prístup k reprodukčnému zdraviu, ktorý zahŕňa informácie, služby a prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom a párom slobodne a zodpovedne rozhodovať o počte detí, ktoré chcú mať, a o časovom odstupe medzi nimi. Zahŕňa právo na informácie, prístup k bezpečným, účinným, cenovo dostupným a prijateľným metódam regulácie plodnosti podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotenstvo a materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti.

Rodičovstvo - to je zodpovednosť za deti, za ich vývin, za ich život. Zodpovednosť, ktorá sa stáva čarovným zmyslom života. Plánované rodičovstvo sa usiluje o dosiahnutie stavu, aby mohli ľudia plánovať svoju rodinnú situáciu a vychovávať deti vtedy, keď sú pripravení na túto zodpovednosť.

Plánované rodičovstvo je prirodzeným dôsledkom serióznych poznátkov v populačnom vývoji, biológii a medicíne. Organizácia Spojených národov uznala a vyhlásila plánované rodičovstvo za základné ľudské právo. Zahŕňa právo rodičov slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi.

Svetová organizácia plánovaného rodičovstva sa venuje problémom plánovaného rodičovstva najmä z hľadiska primeraného počtu detí v rodinách. Nezaoberá sa len antikoncepciou, ale kladie dôraz na pozitívnu zložku, a to napomáhať vzniku rodín, prinášať podnety pre ich existenčné, kultúrne, sociálne a zdravotné zabezpečenie. Rodina je najpovolanejšia inštitúcia pre realizáciu plánovania spoločnosti z hľadiska zdravého populačného prírastku obyvateľstva plodením detí.

Ilustrácia ľudskej reprodukcie

Právo na Plánované Rodičovstvo

K širokej palete základných ľudských práv patria aj práva týkajúce sa najintímnejších oblastí života - oblasť ľudskej sexuality, plánovania rodiny, právo na ochranu reprodukčného zdravia.

Právo na plánované rodičovstvo sa definovalo ako základné ľudské právo na medzinárodnej konferencii o ľudských právach v Teheráne v roku 1968: rodičia majú základné ľudské právo slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi.

Rezolúcia Populačnej komisie OSN z roku 1972 ako jedno zo základných ľudských práv proklamuje oprávnenie každej rodiny mať toľko detí, koľko chce. Toto právo potvrdili aj ďalšie konferencie o ľudských právach /Bukurešť 1974, Mexiko City 1984, Viedeň 1993/.

Na konferencii v Tbilisi v roku 1990 došlo k spresneniu tohto práva, na právo na reprodukčné zdravie. Ženy majú samy rozhodovať o svojom sexuálnom a reprodukčnom živote a každé dieťa má byť chcené. Právo dieťaťa narodiť sa ako chcené bolo definované na pôde OSN v rámci medzinárodného roku dieťaťa 1979.

Definícia reprodukčného zdravia WHO, ako súčasť definície zdravia, vznikla na poslednej populačnej konferencii OSN, ktorá sa konala v septembri 1994 v Káhire.

Reprodukčné Zdravie

Reprodukčné zdravie je stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nie len chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa ku reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom.

Reprodukčné zdravie zahŕňa aj ľudskú schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak konať.

Podľa tejto definície zahŕňa aj právo muža a ženy byť informovaný, mať prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotnosť, materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti.

Výskumy dokazujú, že naše ženy sú hlboko presvedčené o svojich prirodzených právach slobodne rozhodovať o najintímnejšej oblasti svojho života, čo je v súlade s filozofiou OSN o plánovanom rodičovstve a reproduktívnom zdraví. Prejavuje sa to v ich postojoch k začiatku sexuálneho života, k počtu detí a k právu na umelé prerušenie tehotenstva.

Grafické znázornenie ľudského reprodukčného systému

Metódy Antikoncepcie a Plánovaného Rodičovstva

Antikoncepciou sa má zabrániť splynutiu mužskej a ženskej pohlavnej bunky. V súčasnej dobe sa vyvíjajú všetky druhy antikoncepčných prostriedkov.

Prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR)

Prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR) sú metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti. Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy založené na výpočte, resp. fixnom pravidle, a metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti.

Moderné vysokospoľahlivé metódy (z pohľadu predchádzania počatia) sú založené na sledovaní aktuálnej úrovne plodnosti v cykle. Podľa toho, koľko príznakov plodnosti sledujú, rozdeľujeme ich na metódy, ktoré sa riadia sledovaním iba jedného príznaku plodnosti (single index methods) a metódy, ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky (multiple index methods).

Billingsova ovulačná metóda

Billingsova ovulačná metóda bola rozvinutá Johnom a Evelyn Billingsovcami v spolupráci s Mauricom Catarinichom v austrálskom Melbourne. Táto metóda sleduje takzvaný hlienový obraz, ktorý kombinuje s počítaním plodných a neplodných dní na základe dĺžky cyklu. Vyžaduje si presnosť, a preto sa pred začatím jej používania odporúča absolvovať kurz. Osvojenie si tejto metódy si vyžaduje približne tri mesiace a je potrebná účasť muža - nestačí, že žena bude dokonale poznať svoje telo, aj muž sa musí prispôsobiť a rešpektovať jej cyklus. Pri správnom vyhodnotení presných a kompletných záznamov a dodržiavaní pravidiel zdržanlivosti v plodných dňoch má Billingsova metóda úspešnosť 97 - 99,5 %.

Symptotermálna metóda

Symptotermálna metóda je založená na pozorovaní viacerých príznakov. Sleduje fyziologický (prirodzený) výtok hlienu krčka maternice a zmeny telesnej teploty ženy po prebudení (bazálnej teploty). Pomocnými príznakmi sú tiež meniaci sa krčok maternice a bolesť v podbrušku v období ovulácie. Manželia sa tak môžu rozhodnúť, či sa budú spoliehať len na vyhodnocovanie jedného príznaku, alebo budú sledovať dva hlavné a aspoň jeden pomocný príznak (najpresnejšie výsledky). Efektivita metódy pri perfektnom užívaní (t. j. presné záznamy, správne vyhodnotenie a zdržanlivosť) je pri predchádzaní tehotenstvu 99,4 % a pri štandardnom užívaní 98,2 %. Správne používanie tejto metódy si vyžaduje absolvovať kurz, ktorý prebieha minimálne tri mesiace (žena potrebuje na vyhodnotenie aspoň tri úplné záznamové tabuľky z cyklov). Osvojenie si tejto metódy na bežnej báze trvá približne šesť mesiacov, po deviatich mesiacoch presných záznamov možno robiť najlepšie závery.

NaPRO Technology

NaPRO Technology, ktorá sa zameriava na celkové riešenie plodnosti, je momentálne najpresnejšia metóda spadajúca pod pojem. Najčastejšie využívaná pármi, ktoré chcú dosiahnuť počatie prirodzeným spôsobom. Kombinuje sledovanie hlienu, krvné testy a pri dosahovaní počatia vyžaduje častokrát aj zmenu životného štýlu. Pri tejto metóde sa sleduje aj plodnosť muža - robia sa odbery a sledujú sa hladiny hormónov a prípadne sa odporúča spermiogram (veriaci muži využívajú na odber vzoriek perforovaný prezervatív). U žien sa sleduje hladina estradiolu a progesterónu sedem dní po ovulácii, funkcia štítnej žľazy a ďalšie základné hormóny a niektoré vitamíny. Ultrazvukovo sleduje lekár v jednom až dvoch cykloch dozrievanie a dobrú ruptúru folikulu. Úspešnosť metódy pri dosahovaní počatia prirodzeným spôsobom je na špičkovom pracovisku 70 - 80 %, avšak na bežnom európskom pracovisku okolo 40 - 50 %. Úspešnosť je teda porovnateľná s IVF, avšak táto metóda si vyžaduje čas na liečbu.

Ovulačný test

Ovulačný test slúži ako doplnková metóda - neodporúča sa vyhodnocovať plodnosť len na základe výsledkov ovulačných testov. Tento test sleduje hladinu luteinizačného hormónu (LH) v tele. Ak plánujete počatie, je dobré naplánovať si styk v ten večer alebo v nasledujúce ráno po pozitívnom ovulačnom teste. Ak sa, naopak, chcete počatiu vyhnúť, odporúča sa vyhnúť styku minimálne tri dni po pozitívnom teste. Nevýhodou tejto metódy je fakt, že neviete úplne presne určiť, kedy nastáva ovulácia a keď sa počatiu chcete vyhnúť, je dobré vyhnúť sa pohlavnému styku aspoň tri dni po pozitívnom teste (na toľko sa odhaduje životnosť spermií v ideálnych podmienkach).

Grafické znázornenie rôznych metód antikoncepcie

Bariérové metódy

Fyzicky bránia spermiám dostať sa k vajíčku. Patrí sem kondóm (mužský aj ženský), pesar a cervikálny krček.

Hormonálna antikoncepcia

Používa syntetické hormóny na zabránenie ovulácie alebo na zmenu sliznice maternice, aby sa zabránilo implantácii oplodneného vajíčka. Patrí sem antikoncepčná tabletka, náplasť, injekcia a vnútromaternicové teliesko s hormónmi.

Intrauterinné teliesko (IUD)

Malé teliesko, ktoré sa vkladá do maternice a zabraňuje otehotneniu. Existujú hormonálne a nehormonálne varianty.

Chemické metódy

Založené na aplikácii spermicídnych látok. Často sa kombinujú s mechanickými metódami.

Etické Aspekty Antikoncepcie

Etika je náuka o morálke, o mravnosti. Je to súbor istých princípov platných pre danú spoločnosť, ktoré sa dotýkajú nášho správania a činnosti.

Prvý etický aspekt je princíp prospešnosti. Ten si vyžaduje, aby nové antikoncepčné metódy boli bezpečné, účinné a prijateľné pre ženy. Pri zavádzaní nových antikoncepčných metód musí lekár rešpektovať autonómiu osobnosti. Rešpektovanie autonómie tiež vyžaduje pri zavádzaní nových metód regulácie fertility uľahčenie informovaného výberu a poskytovanie kvalitnej starostlivosti. Základom informovaného výberu je informácia, ktorá je presná, nezaujatá, kompletná a zrozumiteľná. Informovaný výber vyžaduje informácie o antikoncepčnej metóde, ktorý zahŕňa správne užívanie, kontraindikácie, efektivitu v prevencii otehotnenia, možné vedľajšie účinky, možné interakcie s inými liekmi, stavmi.

Jednou z ďalších zásad je rešpektovanie ženinej autonómie, ktorá si vyžaduje informovať ju o tom, že sa môže kedykoľvek rozhodnúť prestať používať metódu, ktorú si zvolila.

Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ako panuje všeobecne rozšírený názor. Je proti nej preto, že je antikoncepčná. Antikoncepcia je voľba ľubovoľnej metódy, ktorou rušíme prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. Inak povedané - pár používajúci antikoncepciu sa rozhodol mať styk, a pretože predpokladá možnosť otehotnenia, cielene a vedome potláča svoju plodnosť. Cirkev schvaľuje PPR (prirodzené plánovanie rodičovstva) - v prípade oprávneného dôvodu neotehotnieť - nie preto, že je „prirodzené“, ale preto, že v nijakom prípade nie je antikoncepčné. Manželský pár praktizujúci PPR nikdy neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku.

Problém prezervatívu alebo prerušovaného styku nie je v cieli (zabrániť počatiu - k tomu smerujú aj metódy plánovaného rodičovstva), ale v tom, čo sa pri tom deje: že pohlavný styk sa uskutočňuje proti svojej prirodzenosti (čo k nemu integrálne patrí).

Vplyv Hormonálnej Antikoncepcie na Sexuálne a Reprodukčné Zdravie

Každá hormonálna antikoncepcia spôsobuje u žien zníženie libida - zníženie pohlavnej túžby. Toto je spôsobené tým, že hormonálna antikoncepcia obsahuje syntetické -chemické hormóny, ktoré sa vlastnosťami a svojimi hladinami v krvi líšia od prirodzených ženských hormónov. Podávanie konštantných dávok antikoncepčných hormónov zabraňuje tvorbe vlastných pohlavných hormónov, estrogénov a androgénov vo vaječníkoch (blokovaním pozitívnej spätnej väzby), z ktorých hlavne androgény sú rozhodujúcimi hormónmi ženskej sexuality.

Syntetické estrogény menia štruktúru a funkciu nadobličiek. Hladina kortizolu (stresového hormónu) môže byť až dvojnásobne vyššia.

Syntetické hormóny obsiahnuté v hormonálnej antikoncepcii spôsobujú závažné nežiaduce účinky. Najzávažnejšou komplikáciou je tromboembolická nemoc. Relatívne riziko u užívateliek hormonálnej antikoncepcie je 3-4 x vyššie. 1-2 % tromboembolických príhod končí smrteľne.

Syntetické hormóny obsiahnuté v antikoncepčných prípravkoch sú na zozname karcinogénov I.A.R.C. (Internacional Agency for Research On Cancer).

Používanie hormonálnej antikoncepcie potláča fyziologické funkcie vaječníkov (napr. vznik dominantného folikulu, žltého telieska atď.), čo vedie obyčajne k zmenšeniu vaječníkov. V dôsledku toho asi u 2 % užívateliek hormonálnej antikoncepcie pretrváva amenorea (neprítomnosť menštruačného krvácania) až niekoľko rokov po vysadení hormonálnej antikoncepcie.

Hormonálna antikoncepcia pôsobí nefyziologicky na sliznicu maternice, pretože syntetické hormóny dodáva do tela nie cyklicky (ako pri menštruačnom cykle), ale súčasne estrogény aj gestagény spolu, alebo dodáva do tela len časť hormónov potrebných pre normálne fyziologické pochody maternice (gestagénna antikoncepcia).

Prekvapujúce prepojenie medzi ženským mozgom a antikoncepčnou tabletkou | Sarah E. Hill | TEDxVienna

Zodpovednosť a Láska v Rodičovstve

Rodičovstvo je zodpovednosť za deti, za ich vývin, za ich život. Zodpovednosť, ktorá sa stáva čarovným zmyslom života.

Plánovať rodičovstvo je v dnešnej dobe zo zdravotného hľadiska to najlepšie, čo si môžeme zvoliť, ak chceme dať svojmu dieťaťu z nás to naozaj najlepšie.

Je dôležité si uvedomiť, že žena sa už narodí s určitým počtom vajíčok, ktoré od puberty, postupne každý mesiac, po jednom, dozrievajú. S vekom sa prirodzene zvyšuje výskyt mutácií. Pridaj k tomu ešte všetky negatívne faktory, ktoré nás denno-denne ovplyvňujú. Preto, v záujme našich potomkov, by sme mali dbať o svoje zdravie, životný štýl a prostredie, v ktorom žijeme, dávno predtým, ako plánujeme otehotnieť.

Manželia sa majú milovať len vtedy, ak sú pripravení na možnosť, že pri pohlavnom styku môže vzniknúť dieťa.

Prirodzené metódy chránia plodnosť ženy a na rozdiel od viacerých antikoncepčných metód ju nezaťažujú žiadnymi vedľajšími účinkami. Z morálneho hľadiska neoddeľujú plodivý a spojivý rozmer manželského aktu. Manželov vedú k spolupráci a vzájomnej komunikácii. Prispievajú aj k pozitívnemu prežívaniu intímneho života.

Základným predpokladom na úspešné zvládnutie prirodzenej metódy je jej poznanie, čo si vyžaduje čas (potrebný na odpozorovanie meniacich sa znakov plodnosti obyčajne v niekoľkých menštruačných cykloch). Pre niektoré páry môže byť obmedzujúce zrieknuť sa intímneho života v plodnom čase, ak chcú manželia oddialiť počatie. Je to otázka priorít, vzájomnej dohody a spolupráce manželov.

Niektorí ľudia sú presvedčení, že prirodzené metódy sú nespoľahlivé. Prirodzené metódy sú vysoko spoľahlivé v plánovaní rodičovstva. Samozrejme, ako akákoľvek iná zručnosť si tiež vyžadujú určité poznanie a skúsenosť. Ako som už spomínala, pre ženu je veľkou výhodou, ak už do manželstva vstupuje so skúsenosťou poznania svojej plodnosti. Svetové domovské stránky metód prirodzenej regulácie počatia aktualizujú svoje štúdie spoľahlivosti metód na oddialenie počatia. Jedna z najväčších štúdií Billingsovej ovulačnej metódy sa uskutočnila roku 1996-97 v Číne a zahŕňala aj páry, ktoré nesprávne pochopili alebo nedodržali všetky pravidlá. Miera tehotenstva bola vtedy vyjadrená PI = 0,5 (teda za rok neplánovane počal jeden z 200 párov). Prísna štátna politika páry motivovala, aby sa metódu snažili starostlivo naučiť a dodržať.

Áno, svet ponúka manželom rôzne antikoncepčné spôsoby a prirodzené metódy často označuje za nespoľahlivé. O plánovaní rodičovstva nájdeme mnoho literatúry, niektoré veľmi podrobné, až sa v tom človek dokáže naozaj stratiť ako v bludisku. Naše telá a ich fungovanie vrátane ženského cyklu sú naozaj „zložitými a komplikovanými záhadami“. Aj keď má menštruačný cyklus ženy pomerne zložitú hormonálnu reguláciu, odsledovanie známok plodnosti a ich vyhodnotenie nie je pre ženu so štandardnými cyklami až také náročné. Prirodzené metódy vychádzajú zo sledovania znakov plodnosti ženy. V závislosti od metódy sa sleduje buď výlučne hlien krčka maternice, alebo v kombinácii s bazálnou teplotou a ďalšími pomocnými znakmi. Tieto zmeny nám odrážajú hormonálne zmeny počas cyklu. Vieme určiť obdobie ovulácie, a teda aj plodný a neplodný čas v cykle ženy, čo potom manželia môžu po vzájomnej dohode využiť buď na oddialenie počatia, alebo naopak na dosiahnutie počatia dieťatka. Mnoho žien odrádza, že je pre ne nereálne merať si každé ráno teplotu. Áno, dá. Žena sa dokáže naučiť odsledovať svoju plodnosť na základe zmien hlienu krčka maternice. Je už na nej, či chce alebo potrebuje tento znak plodnosti kombinovať ešte s ďalšími znakmi. Rozhoduje sa pre metódu, ktorá jej vyhovuje.

Niektorí manželia odmietajú poznanie plodnosti a ak už neplánujú dieťatko, tak žijú spolu v zdržanlivosti. Najmä muži zvyknú argumentovať proti prirodzeným metódam, že pri ich dodržiavaní sú vlastne príliš obmedzení v sexuálnom živote. Neplodný čas v cykle ženy poskytuje dostatočný priestor na intímny život manželov. V skutočnosti je len niekoľko dní v cykle ženy plodných.

Oslave rodiny ako základnej bunky spoločnosti a o jej nenahraditeľnom poslaní v živote jednotlivca a spoločnosti, ako aj o význame zodpovedného rodičovstva sa píše v mnohých dokumentoch Katolíckej cirkvi. Zodpovedné rodičovstvo v kontexte náuky Katolíckej cirkvi odporúča veriacim manželom prirodzené metódy. Antikoncepčné spôsoby spolužitia sú pre nás neprijateľné jednak z morálneho hľadiska, ale aj v prirodzenej rovine, kde narúšajú vzťah a jednotu manželov, môžu mať nežiaduce vedľajšie účinky a niektoré z nich môžu byť navyše aj potratové.

Mnoho skúseností ukazuje, že akékoľvek reštrikčné ustanovenia by neviedli k zníženiu počtu umelo prerušovaných gravidít. Komplexný prístup, usilujúci o potrebné materiálne zázemie, ako aj o formovanie vysokých morálnych kvalít, vrátane patričnej zodpovednosti za rodičovstvo a materstvo, je cestou k uvedomelému rodičovstvu a želanej natalite na strane jednej a postupnej redukcii interrupcií na strane druhej.

Rodina - základ spoločnosti

Spoločnosť pre plánované rodičovstvo (SPR) je mimovládna nezisková organizácia, ktorej poslaním je podporovať zodpovedné a kultivované sexuálne správanie mužov a žien a obhajovať základné ľudské práva v oblasti sexuality a reprodukčného zdravia. Na Slovensku existujú dve významné a celosvetovo známe centrá plánovaného rodičovstva. Jedno z nich je aj v NsP F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici.

tags: #planovane #rodicovstvo #definicia