Problémové správanie detí v škole je bežnou témou, s ktorou sa stretávajú učitelia aj rodičia. Často sa stáva, že dieťa na hodinách vyrušuje, nevie sa sústrediť, alebo sa vyhýba práci. Táto otázka trápi mnohých rodičov. Nasledujúci článok sa zaoberá touto problematikou z rôznych uhlov pohľadu a ponúka konkrétne rady a riešenia. Tento článok sa zameriava na príčiny takéhoto správania a ponúka stratégie, ako s ním efektívne pracovať.
Identifikácia príčin problémového správania
Prvým krokom k riešeniu problému je identifikácia jeho príčin. Problémové správanie môže mať rôzne korene:
- Potreba pozornosti: Dieťa sa môže správať nevhodne, aby na seba upútalo pozornosť učiteľa alebo spolužiakov.
- Snaha o moc: Dieťa môže odmietať autoritu a vzdorovať, aby si presadilo svoju vôľu.
- Odplata: Dieťa môže správaním reagovať na pocit ublíženia alebo nespravodlivosti.
- Pocit neadekvátnosti: Dieťa sa môže vyhýbať práci zo strachu z neúspechu.
- Nuda: Dieťa sa môže nudiť, ak je učivo pre neho príliš jednoduché alebo nezaujímavé.
- Problémy s učením: Dieťa môže mať ťažkosti s učením, ktoré mu bránia zapojiť sa do vyučovania.
- ADHD: Porucha pozornosti s hyperaktivitou môže spôsobovať problémy so sústredením a impulzívnym správaním.
- Aspergerov syndróm: Táto porucha autistického spektra môže ovplyvňovať sociálnu interakciu a správanie dieťaťa.
Na vzniku porúch správania sa podieľajú rôzne vonkajšie i vnútorné činitele. Medzi vnútorné činitele môžu patriť negatívne výchovné vplyvy, vzory a prostredie. K vnútorným činiteľom sa zaraďuje genetická výbava dieťaťa, porucha centrálneho nervového systému, určité dispozície k neurózam. Pokiaľ jeden z rodičov dieťaťa trpí poruchou osobnosti, emócií, pozornosti alebo schizofréniou je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude mať určité dispozície pre rozvoj poruchy správania. Dieťa s poruchou správania môže mať určité asociálne prejavy. Znamená to, že môže byť voči ostatným ľuďom, ale i zvieratám, agresívne. Dieťa úmyselne ničí majetok druhých ľudí, čo sa môže prejaviť od drobnejších výtržností, rozbíjania skiel na domoch a autách, cez maľovanie a kreslenie graffiti až po úmyselné zakladanie požiarov a priame ohrozovanie života iných ľudí. Takéto dieťa ľahko podľahne úmyslu niečo ukradnúť, nemá zábrany klamať a podvádzať, aby dosiahlo to, čo chce. Zámerne porušuje a nerešpektuje žiadne pravidlá. Dieťa s poruchou správania môže mať problémy i v oblasti citového prežívania. Porucha správania sa môže prejaviť už i u päťročného dieťaťa. Málokedy sa prvé príznaky objavia po 16. roku. Prejavy poruchy sa menia i postupujúcim vekom a fyzickým vývojom dieťaťa. U menšieho dieťaťa sa porucha prejaví skôr pri menších krádežiach a detských bitkách, horšie prejavy sú už pri dospievajúcej mládeži, kde môže dôjsť k prepadnutiam, krádežiam či znásilneniam. Dieťa s poruchou správania je oveľa náchylnejšie k nezdravému životnému štýlu ako je fajčenie, pitie alkoholu a drogová závislosť. Mnohokrát má takéto dieťa už od útleho veku i zvýšený záujem o sexuálny život a je náchylnejšie k nehodám, ktoré často i samo vyvoláva alebo sa zúčastňuje aktivít, kde hrozí riziko úrazu. Čím skôr sa porucha u dieťaťa objaví, tým je väčšie riziko vzniku sociálnej poruchy osobnosti u dieťaťa. Napriek tomu, že sa môže táto porucha javiť ako výsostne chlapčenská záležitosť, nie je tomu tak. Rovnako postihuje chlapcov i dievčatá, líši sa však prejavmi. Poruchu či narušenie u dieťaťa si zvyčajne všimnú prví rodičia. Je dôležité, aby si daný problém u svojho dieťaťa priznali. Často sa stáva, že niektorí rodičia si handicap svojho dieťaťa nechcú pripustiť, tvária sa pred okolím, že ich dieťa je v poriadku a chyba je niekde inde alebo obviňujú samých seba z určitého zlyhania. Je veľmi dôležité, aby sa s takýmto dieťaťom začalo pracovať čo najskôr. Rodičia dieťaťa s poruchou správania môžu mať v niektorých prípadoch oprávnenú obavu o svoje dieťa a jeho budúcnosť. Veľmi dobre si uvedomujú, že ich dieťa má vážny problém a jeho, často protispoločenské, správanie bude mať vážne následky. Niektoré prejavy porúch správania sa objavujú i u ostatných detí, neznamená to však, že u neposlušného alebo nedisciplinovaného dieťaťa automaticky ide o poruchu správania. Rodičia by si mali zistiť o poruche správania podľa možnosti čo najviac. Nemali by sa spoliehať len na pedagogicko-psychologické poradne, ale zaobstarať si i dostupnú literatúru, poradiť sa s inými rodičmi. Môžu zistiť, že ich dieťa, ktoré trpí špecifickou poruchou správania potrebuje predovšetkým nesmierne podporu zo strany rodičov, ale i učiteľov. Že je to porucha, ktorú nezapríčinili rodičia nesprávnou výchovou svojho dieťaťa, ale že je zapríčinená poruchou v oblasti emočnej, motoricko-percepčnej a nedostatkom v rozvoji poznávacích funkcií. Teda vina nie je ani na strane rodičov, ani na strane dieťaťa.
Stratégie pre učiteľov a rodičov
Učiteľ si najprv zostaví súpis spôsobov správania, ktoré u dieťaťa spôsobujú problémy. Ku každej z týchto položiek zapíše, ako on sám, resp. žiaci obvykle reagujú. Dôležité je, aby učiteľ ignoroval nevhodné správanie a odmeňoval žiaduce správanie. Napríklad, ak dieťa vstúpi do triedy ticho, učiteľ ho priateľsky uvíta. Postupne sa môže správanie dieťaťa obrátiť tak, že nežiaduce spôsoby sú nahradené žiaducimi.
Komunikácia s dieťaťom o jeho správaní
Dôležité je pomôcť dieťaťu porozumieť cieľu svojho správania. Učiteľ sa môže dieťaťa spýtať: „Anička, vieš prečo vyrušuješ v triede?“ Ak dieťa na túto otázku neodpovedá, učiteľ môže pokračovať ďalšími otázkami: „Mohlo by to byť tak, že si myslíš, že si ťa inak nevšimnem? Alebo že chceš, aby som sa ti venoval?“ Ak dieťa rozpozná cieľ svojho nevhodného správania, nebude pre neho také ľahké pokračovať v tom ďalej. Je to preto, že zistilo, ako prispieva k svojim vlastným ťažkostiam a je si vedomé toho, že vy tiež viete účel jeho správania.
Časté chyby rodičov
Rodičia sa často dopúšťajú chýb, ktoré môžu problémové správanie dieťaťa zhoršiť:
- Prílišná kritika: Neustála kritika a obviňovanie dieťaťa vedie k strate sebavedomia a motivácie.
- Nedostatok pozornosti: Ak rodičia nevenujú dieťaťu dostatočnú pozornosť, môže sa správať nevhodne, aby si ju vynútilo.
- Nekonzistentnosť: Ak rodičia raz niečo dovolia a inokedy zakážu, dieťa je zmätené a nevie, čo sa od neho očakáva.
- Prílišné tresty: Príliš prísne tresty môžu viesť k odporu a vzdoru.
- Porovnávanie s inými deťmi: Porovnávanie s inými deťmi vedie k pocitu menejcennosti a znižuje sebavedomie.
Čo robiť, ak dieťa nechce chodiť do školy
Niekedy sa stáva, že dieťa odmieta chodiť do školy. V takom prípade je dôležité zistiť príčinu tohto odmietania. Dôležité je zabezpečiť zvýšený dohľad, aby sa dieťaťu nič nestalo. Vždy treba zistiť príčinu, čo je za tým. Či sa to dialo aj v škôlke, či je to separačná záležitosť alebo iný problém. Možno sa mu niekto posmieval, lebo za tie tri mesiace sa toho veľa stane.
Niekedy rodič môže chodiť s dieťaťom na vyučovanie. Odlúčenie trénujeme postupne. Taktiež smerujeme rodiča k terapeutovi alebo k spolupráci s centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Stres zo školy môže ovplyvniť každé dieťa. Niekoľko našich klientov v Centre Avare sa v posledných týždňoch obrátilo na nás s podobným problémom: ich deti začali prejavovať silnú úzkosť z návratu do školy. Sedemročná Anička naraz prestala chcieť ísť do školy, desaťročný Tomáš mal každé ráno bolesti brucha a pätnásťročná Lucia sa začala búriť proti akýmkoľvek školským povinnostiam. Stres zo školy je realita, ktorá postihuje tisícky slovenských detí každý deň. Stres zo školy je emočná a fyzická reakcia dieťaťa na rôzne požiadavky školského prostredia. Podľa výskumu McLean Hospital (2024) zažíva školskú úzkosť približne 5% všetkých detí školského veku. Rozsiahla britská štúdia National Foundation for Educational Research (2003) na vzorke 280 škôl potvrdila, že sociálna úzkosť je najčastejším spúšťačom školského odmietania, pričom najviac postihnuté sú deti v kľúčových stupňoch 3 a 4. Rozpoznanie príznakov stresu zo školy je prvým krokom k efektívnej pomoci.
Domáce vzdelávanie
Ak je problém s dochádzkou do školy dlhodobý a neriešiteľný, rodičia môžu zvážiť domáce vzdelávanie. V tomto prípade preberajú zodpovednosť za vzdelávanie dieťaťa a učia ho doma. Na konci každého polroka dieťa absolvuje skúšky v škole, aby preukázalo svoje vedomosti. Domáce vzdelávanie je náročné na čas a vyžaduje si dobrú organizáciu a disciplínu. Je však efektívnym riešením pre deti, ktoré majú špeciálne potreby alebo problémy s dochádzkou do školy.
V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame “obojstrannú” traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie.
Podpora dieťaťa pri učení
Ak má dieťa problémy s učením, je dôležité mu poskytnúť podporu a pomoc. Rodičia by mali:
- Vytvoriť vhodné podmienky na učenie: Zabezpečiť tiché a pokojné miesto na učenie, kde dieťa nebude rušené.
- Pomáhať s domácimi úlohami: Kontrolovať domáce úlohy a pomáhať dieťaťu s ich riešením.
- Precvičovať učivo: Pravidelne precvičovať učivo s dieťaťom, aby si ho lepšie zapamätalo.
- Používať hravé metódy: Učiť sa hrou a zábavou, aby bolo učenie pre dieťa zaujímavejšie.
- Povzbudzovať a chváliť: Povzbudzovať a chváliť dieťa za snahu a pokroky.
Pri spozorovaní zmien skúste najprv s dieťaťom nadviazať rozhovor. Prípadne sa opýtajte triedneho učiteľa. Učitelia, ktorí trávia s dieťaťom veľa času, často dokážu identifikovať problém skôr než rodičia. Môžu vás upozorniť na konkrétne predmety, učivo alebo dokonca na vzťahové zvláštnosti v triede.
Komunikácia so školou
Dôležitá je komunikácia medzi rodičmi a školou. Učiteľ a učiteľka akoby strácali na hodnote a tým aj ich postavenie. Škola sa, pokiaľ naozaj nejde o extrémnu situáciu, vždy snaží čiastočne alebo úplne vyjsť v ústrety, hľadať možnosti, ako sa to dá, ak dieťa často vymeškáva kvôli chorobnosti. Čo je ale naozaj dôležité, je vzájomný rešpekt a uznanie úlohy a postavenia jednak učiteľa a učiteľky a samozrejme aj rodiča. Rodičov, najmä tých s nastupujúcimi prváčikmi, by som rada naviedla na túto cestu spolupráce, budovania dôvery v osobu učiteľa a učiteľky a aj školy ako inštitúcie, ktorá má na starosti vzdelávanie a výchovu ich dieťaťa.
Najdôležitejšou podmienkou úspešného dokončenia ročníka alebo skôr úspešného napredovania vášho dieťaťa je komunikácia medzi vami a triednym učiteľom či učiteľkou a riaditeľom či riaditeľkou základnej školy, ktorú vaše dieťa navštevuje. Ako sa rieši časté chýbanie detí v škole v prípade ZŠ Pri kríži, vysvetlila jej riaditeľka Mikšíková: „Táto téma je veľmi široká. Pri vysokej chorobnosti, ktorá spôsobuje dieťaťu časté vymeškávanie z vyučovania, je nevyhnutné pozerať sa na každý prípad individuálne. Veľa záleží aj na tom, aká je spolupráca s rodičmi dieťaťa, ktorý ročník navštevuje a aký je dôvod chýbania.“
Keď má dieťa stres zo školy, existuje množstvo účinných techník, ktoré môžete použiť doma. Naučte dieťa techniku „4-4-4“: nádych na 4 sekundy, zadržanie dychu na 4 sekundy a výdych na 4 sekundy. Organizácia je kľúčová pri zvládaní stresu zo školy. Úzkosť zo školy sa často zhoršuje, keď ju dieťa drží v sebe. Mnohé deti majú stres zo školy kvôli strachu z chýb. Keď má dieťa stres zo školy, často sa cíti bezmocne.
Tipy na zvládanie stresu pre deti a tínedžerov!
Príčiny problémového správania a porúch správania
Porucha správania a príčiny vzniku porúch správania nie sú jednoznačné a neexistuje zhoda v tom, ktorá skutočnosť vyvoláva špecifické poruchy správania. Niektorí odborníci uvádzajú rôzne vplyvy, ktoré majú alebo môžu mať vzťah k poruchám správania. Napríklad genetické vplyvy, oneskorené neurologické dozrievanie, prenatálne a postnatálne poškodenie, vplyv rádioaktivity, niektorých liekov, následky chorôb alebo úrazov a pod. Príčiny porúch správania však vo všeobecnosti môžeme rozdeliť na vnútorné a vonkajšie činitele, ktoré sa podieľajú na vzniku týchto porúch. Medzi vnútorné činitele môžeme zaradiť osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania nervovej sústavy, choroby a úrazy, ktorých následkom sú poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko- percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií. Ďalej to môže byť organické poškodenie mozgu, disproporcie vo vývine intelektu a emocionálna labilita. Medzi vonkajšie činitele patria nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, škola, rovesníci, nesprávna a nedostatočná výchova, strata jedného rodiča, rozvod, presťahovanie sa, nepripravenosť rodičov na výchovu detí, alkoholizmus, kriminalita v rodine, partia kamarátov, sociálne vzťahy v triede a pod. Tie sa prejavujú problémami v adaptácii na základe nedostatočne alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí (tzv. Príčina ťažkostí s poruchami správania zapríčinená vnútornými činiteľmi zahŕňa určité oslabenie alebo poškodenie nervového systému, čo môže spôsobiť, že vývoj jednotlivých mentálnych funcií je nerovnomerný. Porucha správania sa môže prejaviť ako nepokoj, nesústredenosť, výkyvy v náladách, impulzívnosť, prudkosť v reakciách a pod. V ďalšom prípade má dieťa prejavy, ktoré mu sťažujú učenie a má problémy naučiť sa poriadne písať, čítať, čiže porucha správania je spojená s poruchami učenia. Alebo ide o spojenie predchádzajúcich prípadov, kedy dieťa nielenže má oslabený nervový systém, ale i poruchu mentálnych funkcií. Takéto poruchy správania sťažujú hlavne proces vyučovania, ale s prihliadnutím na individualitu týchto detí sa dá ich vzdelávanie zvládnuť.
Detstvo - poruchy správania a pozornosti, hyperkinetická porucha, ktorá sa vyskytuje zvyčajne v prvých piatich rokoch života. Neschopnosť zotrvať pri jednej činnosti dlhšiu dobu, skákanie z jednej činnosti k druhej, strata pozornosti. Dospelosť - porucha osobnosti, s hlboko zakorenenými vzorcami správania. Tie sú prezentované ako stereotypná odpoveď na rôzne situácie, nezodpovedajú však bežným spôsobom správania používaným v spoločnosti.
Vplyv prostredia a výchovy
Medzi vonkajšie činitele patria nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, škola, rovesníci, nesprávna a nedostatočná výchova, strata jedného rodiča, rozvod, presťahovanie sa, nepripravenosť rodičov na výchovu detí, alkoholizmus, kriminalita v rodine, partia kamarátov, sociálne vzťahy v triede a pod. Tie sa prejavujú problémami v adaptácii na základe nedostatočne alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí.
Príbeh jednej mamy ilustruje, ako môže byť náročné nájsť vhodné prostredie pre dieťa so špeciálnymi potrebami. Jedna mama zdieľala svoje skúsenosti s hľadaním vhodnej škôlky pre svojho syna Vilka, ktorý má diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Prešla si mnohými škôlkami v Košiciach, no stretávala sa s nepochopením a neochotou prispôsobiť sa jeho potrebám. Mnohé škôlky trvali na tom, aby Vilko počas obedňajšieho odpočinku ležal s ostatnými deťmi, aj keď nepotreboval spať. Iné škôlky nemali skúsenosti s deťmi so špeciálnymi potrebami a odmietali ho prijať. Mama sa nevzdávala a hľadala škôlku, ktorá by Vilka akceptovala a podporovala jeho rozvoj.
Zhoršenie prospechu a ako naň reagovať
Všetci si prajeme, aby naše dieťa bolo úspešné, predovšetkým v škole. Keď sa náhle zhoršia školské výsledky, môže to signalizovať problémy. Dôležité je uvedomiť si, že zhoršený prospech nie je zďaleka len dôsledkom nedbanlivosti či lenivosti dieťaťa. Veľmi často má problém hlbšie príčiny, ktoré môžu byť pedagogickej, psychologickej alebo dokonca zdravotnej a sociálnej povahy.
Ako rozpoznať zhoršenie prospechu? Pokles školských výsledkov sa len zriedkava objaví úplne náhle. Často ide o postupný proces, ktorý začína nenápadnými signálmi. Ak tieto príznaky zachytíte včas, môžete väčšiemu zhoršeniu predísť. Dieťa sa môže napríklad začať vyhýbať domácim úlohám, môže sa sťažovať na školu, prejavovať demotiváciu alebo dokonca odmietať školu úplne navštevovať. Prvým krokom je preto pozorné sledovanie správania a reakcií dieťaťa. Ďalším signálom môže byť náhla zmena v komunikácii. Ak dieťa predtým otvorene hovorilo o škole a teraz je zrazu uzavretejšie či podráždenejšie, je to určitý signál. Táto zmena môže súvisieť s novými nárokmi, nezvládnutými vzťahmi v triede, novým personálom, spolužiakmi či sklamaním z neúspechu.
Najčastejšie príčiny zhoršeného prospechu
Mnohí rodičia si myslia, že dôvodom poklesu známok je lenivosť alebo vzdor dieťaťa učiť sa, realita však býva oveľa zložitejšia. Medzi bežné príčiny patria najmä:
- Zvýšené nároky školy: Zmena školy, prechod na druhý stupeň alebo strednú školu bývajú častou príčinou poklesu prospechu.
- Problémy v kolektíve a šikana: Ak sa dieťa necíti v triede bezpečne a dobre, môže to výrazne ovplyvniť jeho schopnosť učiť sa.
- Špecifické poruchy učenia: Dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia a ďalšie poruchy učenia často vedú k frustrácii dieťaťa, ktoré sa aj napriek veľkej snahe nedokáže vyrovnať rovesníkom.
- Zdravotné a psychologické príčiny: Depresia, úzkosti, ťažkosti s koncentráciou (ADHD), chronické zdravotné problémy, ale napríklad aj rodinné problémy - to všetko má vplyv na výkon dieťaťa v škole.
Ako komunikovať s dieťaťom a školou? Pri hľadaní riešenia je kľúčová predovšetkým komunikácia. S dieťaťom by sme mali hovoriť otvorene a bez výčitiek, dávať mu najavo, že sa mu snažíme pomôcť. Tipom je začať rozhovor pozitívne. Pýtajte sa, čo ho v minulosti bavilo a čo by potrebovalo, aby sa mu darilo lepšie. Rozhodne sa vyhnite výčitkám alebo kriku, tým môžete riešenie problému ešte viac skomplikovať. Dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom alebo školským poradcom. Snažte sa zistiť, ako situáciu vnímajú oni a aké odporúčania majú. Nebojte sa zvoliť externú pomoc, či už ide o doučovanie, pedagogicko-psychologickú poradňu alebo iných odborníkov, ktorí vám aj dieťaťu môžu pomôcť prekonať problémy účinnejšie.
