Zjedlo vaše dieťa predmet, ktorý do úst nepatrí? Niekedy stačí naozaj chvíľka nepozornosti. Netreba však panikáriť. Niektoré predmety nie sú pre deti po konzumácii životu nebezpečné. V prípade malých detí je vhodné dbať na to, v akom prostredí sa pohybujú a aké typy predmetov majú na dosah. Bábätká sú totiž typické tým, že svoje prostredie spoznávajú cez ústa. Aj to je dôvod, prečo všetky predmety musia “ochutnať”. Rodičia by si mali v takej chvíli udržať chladnú hlavu. Základom je zistiť, o aký predmet sa jedná. Pokiaľ je dieťa ešte malé a nedokáže povedať, čo mohlo skončiť v jeho ústach, je lepšie zvoliť preventívny prístup a navštíviť lekára.
Konzumáciu kúskov skla alebo predmetov s ostrými hranami netreba podceňovať. Kúsky skla môžu náhodne skončiť v nápojoch či jedle pri neopatrnej manipulácii so sklenenými obalmi. Alebo sa k nim dieťa môže dostať v prípade, že sa hrá s predmetmi nevhodnými jeho veku alebo natrafí na zabudnutý kúsok po rozbitom pohári. Riziká konzumácie sklenených črepov so sebou nesú možnosť poranenia vnútorných orgánov. Ak máte podozrenie, že dieťa mohlo skonzumovať malé črepiny spolu s jedlom, netreba prepadať panike. Skonzumovaná potrava obalí črepy a je málo pravdepodobné, že by mohli spôsobiť nejaké vážne vnútorné poranenia.
Hrášok v nose, rybacia kosť v krku, mliečny zub v prieduškách, legová kocka v žalúdku. Nočná mora každej matky. Banálna situácia sa ľahko zmení na stav ohrozujúci život dieťaťa. Detský pneumológ Branko Takáč z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici sa pomerne často stretáva s batoľatami aj s väčšími deťmi, ktoré pri hre, jedení či zo zvedavosti niečo vdýchnu, prehltnú, strčia si do ucha alebo nosa. „Zvyčajne sú to koráliky, drobné diely z hračiek, ale aj kúsky mrkvy, hrášok, kukurica, šupka z ovocia, oriešky, cukríky, rybacie kosti či chlieb. Vyberáme aj baterky, mince či kamienky - tých máme celú zbierku,“ vymenúva.
Aj pacientskych prípadov s diagnózou aspirácia cudzieho telesa má lekár celú zbierku: „Len prednedávnom sme vyberali kúsok jablka z pľúc dvojročného dieťaťa, ktoré prišlo už s komplikovaným zápalom pľúc. Iné dieťa prehltlo dvojcentimetrový kameň. Neprešiel do čreva a odtiaľ stolicou von, zasekol sa v pažeráku, nad žalúdkom. Dieťa sme museli uspať a kameň vytiahnuť cez ústa.“
Pľúcny lekár si spomína aj na 2 sedemročných pacientov: „Chlapec stratil hlas a rodičia s ním po troch týždňoch išli ku krčnej lekárke. Tá ho nevyšetrila, lebo nespolupracoval. O týždeň prišli k nám. Chlapec tvrdil, že ho už dlhšie škriabe v krku, ale nikto tomu nevenoval pozornosť. Vyšetrili sme ho a v hlasivkách sme našli zabodnutý bobkový list z kapustnice. Dievčatko zase dva roky kašľalo. Na röntgenoch nič nebolo vidno. Až pri počítačovej tomografii sa ukázali trvalé zmeny na pľúcach. Po uspatí sme malej pacientke objavili v pravej hlavnej priedušnici mliečny zub. Asi jej vypadol v spánku, zakašľala a prehltla ho. Rodičia si nič nevšimli. Skrátka, zúbková víla mala v tú noc voľno.“ Každý prípad je iný. Niekedy ide o banálnu záležitosť, ktorú vyrieši aj rodič, inokedy o vážny akútny či chronický problém, ktorý skončí u otorynolaryngológa, pneumológa alebo gastroenterológa.
Cudzí predmet v uchu či nose sa dá zvyčajne identifikovať ľahko. V dýchacích cestách a v tráviacej sústave to však už ide ťažšie: „Pomerne často sa stáva, že rodič netuší, kedy a čo jeho dieťa vdýchlo či prehltlo a neodhalí to ani röntgenové vyšetrenie. Niekedy predmet vôbec nedokážeme identifikovať,“ objasňuje pneumológ.
Najhoršie sú podľa odborníka potraviny, najmä strukoviny, ktoré vo vlhkom prostredí napučia, zmäknú a veľmi ťažko sa vyberajú. Ich extrakcia, napríklad z priedušnice, je technicky veľmi náročná: „Dvojročné dieťa má priedušnicu s priemerom 5 až 7 milimetrov. V tomto priestore sa pohybujete s trojmilimetrovým fibroskopom a musíte dávať pozor aj na to, aby dieťa mohlo dýchať. Situáciu ešte zhoršuje hlien a opuch sliznice. Zákrok v celkovej anestézii niekedy trvá aj 2, 3 hodiny.“
Špeciálnou kategóriou sú arašidy a vlašské orechy, lebo malé dieťa ich nevie dobre pohrýzť: „Keď sa dostanú do dýchacích ciest, rozdrobia sa na malé kúsky, ktoré sa veľmi zle vyberajú. Okrem toho, pri ich rozpade sa vylučuje kyselina arachidónová, ktorá je najväčším aktivátorom zápalu v dýchacích cestách a môže spôsobiť ‚chemický zápal pľúc‘.“
Kamienky alebo plastové diely zo stavebníc - na rozdiel od potravín - tvar nemenia. „Ani skúsený lekár však nezbadá na röntgenovej snímke všetko, niečo proste nevidíme,“ vysvetľuje Branko Takáč. Lepšie sa dajú identifikovať kovové predmety či batérie z hračiek. Sú však nebezpečné z iného hľadiska - kovy korodujú a batérie obsahujú kyselinu chlorovodíkovú, ktorá pôsobí ako žieravina a môže úplne rozleptať okolité tkanivá.
Predmet v nose a uchu
Cudzí predmet v nose svojho potomka si nemusíte všimnúť, kým sa nesťažuje na tlak alebo bolesť. Po čase vás naň môže upozorniť zápach z úst alebo hnisavý zelený výtok z nosa, ktorý signalizuje zápal nosovej sliznice. Príznačné je aj sťažené dýchanie cez jednu nosovú dierku, prípadne krvácanie z nosa. Lekár vyberie cudzie teleso z nosa háčikom, klieštikmi alebo odsávaním. V komplikovanejších prípadoch je potrebný chirurgický zákrok.
V uchu, presnejšie vo vonkajšom zvukovode, sa neraz ocitne aj hmyz či kúsok z vaty. Dieťa sa môže sťažovať na svrbenie či bolesť, horšie počuje. Neskôr sa pridáva výtok, ktorým sa prejavuje zápal kože zvukovodu alebo stredného ucha. Nikdy sa nesnažte predmet z ucha vybrať násilne pinzetou či vatovou tyčinkou. Je lepšie, ak jeho odstránenie necháte na odborníka. Lekár vyšetrí dieťa otoskopom, alebo mikroskopom a podľa nálezu zvolí odstránenie háčikom, pinzetou či výplachom.
V hrtane, v prieduškách, v priedušnici
Najväčší problém je, keď drobný predmet skončí v dýchacích cestách. Dramatické bývajú najmä akútne stavy. Väčšie teleso môže preniknúť do hrtana, podráždiť hlasivky alebo upchať priedušnicu. V takom prípade hrozí smrť zadusením. „Ak je predmet menší alebo sa rozdrobí, posunie sa nižšie do priedušky, častejšie pravej. Zasekne sa alebo v nej chodí hore-dole ako vo výťahu, pričom dráždi sliznicu. V prípade, že sa prieduška uzatvorí, prestane dýchať daná anatomická časť pľúc, ničí sa pľúcny parenchým a hneď vzniká zápal pľúc,“ upozorňuje odborník.
Príznaky zaregistrujete okamžite. Dieťa začne kašľať, zabehne mu, sipí, dusí sa. Najskôr očervenie, potom zmodrie. Dobré znamenie je, ak nestratilo hlas a kašle. V takom prípade ho búchajte po chrbte a podporujte ho v kašľaní. Ak však nemôže hovoriť, kašle ticho alebo vôbec, lapá po dychu, znamená to, že nemôže dýchať. Okamžite použite Gordonov alebo Heimlichov manéver a volajte záchrannú službu.
V pľúcach
Keď dieťa kašle dlhodobo bez zjavnej príčiny, môže to znamenať, že cudzie teleso ostalo v pľúcach a vyvolalo zápal. Zápaly, ktoré sa opakujú aj po preliečení antibiotikami niekoľko mesiacov alebo rokov, pričom predmet sa už nedá niekedy odstrániť, môžu spôsobiť trvalé poškodenie pľúc. Štandardné vyšetrenie sa začína počúvaním zmien pri dýchaní. Ak sú zmeny výraznejšie, lekár vás s dieťaťom pošle na röntgenové vyšetrenie hrudníka.
Podľa toho, v ktorej časti dýchacích ciest sa predmet zasekol, malého pacienta vyšetrí špecialista bronchoskopicky fibroskopom. Následne sa pomocou vhodných inštrumentov snaží predmet vybrať. Pneumológ vysvetľuje: „Čím je dieťa menšie a čím nižšie prenikne cudzie teleso, tým je zákrok komplikovanejší. Takmer vždy ho musíme uviesť do umelého spánku a zabezpečiť mu dýchacie cesty ako pri operácii.“
V hltane a pažeráku
V hltane sa zvykne zaseknúť rybacia kosť, steblo trávy, list, šupka, kúsok papiera či väčšie jedlo. Dieťa napína na vracanie, vracia alebo má pocit dusenia. Zvyčajne pomôže, keď mu dáte zjesť niečo suché a tvrdé, napríklad chlebovú kôrku, ktorá predmet strhne a dieťa ho prehltne. Nepokúšajte sa kosť či inú vec vyberať z hrdla pinzetou, mohli by ste dieťa poraniť. Radšej čo najskôr choďte k lekárovi.
Ak cudzie teleso vidí, odstráni ho z krku kliešťami, ak ho nevidí, spraví laryngoskopické vyšetrenie. Potom nežiaduci predmet odstráni pomocou špeciálneho nástroja. Prvým signálom, že sa predmet zasekol v pažeráku, je bolesť, ktorá vznikne pri kŕči okolitého svalstva. Nasleduje dusenie, kašeľ, napínanie na vracanie, vracanie. Dajte dieťaťu prehltnúť kúsok tvrdšieho chleba. Keď to nepomôže, choďte s ním k odborníkovi. Dá mu spraviť röntgen pažeráka, na ktorom zvyčajne vidno aj to, či sa teleso posunulo nižšie do tráviaceho traktu. Ak ide o časť potravy, ktorú nemožno vidieť na röntgene, lekár môže spraviť ezofagografické vyšetrenie. Pacient prehltne kontrastnú látku, teda báriovú kašu. V komplikovanejších prípadoch podstúpi dieťa ezofagoskopické vyšetrenie a zákrok v celkovej anestézii.
V žalúdku a črevách
Niekedy sa teleso nedá z pažeráka vybrať, prípadne sa posunie nižšie v tráviacom trakte, teda do žalúdka alebo až do čriev. V takom prípade lekár spraví kontrolné röntgenové vyšetrenie, ktorým overí polohu predmetu. Potom už musíte len čakať, či ho organizmus do siedmich až desiatich dní vylúči. Budete dieťaťu pripravovať vysoko zvyškovú stravu a sledovať každú stolicu.
Ak sa predmet v stolici neobjaví, dieťa sa sťažuje na bolesti brucha, má zápchu, nafukuje ho, má teploty, čo najskôr navštívte chirurga. Branko Takáč apeluje na rodičov, aby dávali na svoje ratolesti väčší pozor. „Venujte sa dieťaťu pri hre aj pri jedení. Kŕmte ho na stoličke, nie v pohybe, hoci je to niekedy jednoduchšie. Naštudujte si prvú pomoc, aby ste vedeli reagovať v kritickej situácii. Ak ide o akútny prípad, alebo nie ste si istí, čo najskôr zavolajte záchrannú službu. Keď problémy s dýchaním, kašľom alebo iné ťažkosti dieťaťa pretrvávajú, vyhľadajte pediatra, ktorý vás pošle k detskému špecialistovi,“ uzatvára.
Prvá pomoc pri dusení cudzím telesom u dospelých
Prvá pomoc pri vdýchnutí cudzieho telesa
Okamžite volajte záchrannú službu na čísle 112 alebo 155 a riaďte sa pokynmi operátora.
Ak ide o dojča, použite Gordonov manéver. Dieťa si položte na predlaktie v polohe na brušku a päť ráz ho dlaňou druhej ruky udrite medzi lopatky. Hlavička by mala byť nižšie ako chrbtík. Potom položte túto ruku na chrbát dieťaťa a otočte ho tak, aby ležalo chrbtikom na vašom druhom predlaktí. Fixujte pritom hlavu a krk. Päť ráz stlačte hrudník v mieste, kde sa robí nepriama masáž srdca. Držte pritom dieťa naklonené mierne hlavou nadol. Ak dieťa nejaví známky života, začnite s oživovaním. Ak sa cudzie teleso neuvoľní a bábätko je pri vedomí, použite Heimlichov hmat.
Heimlichov hmat môžete použiť aj u škôlkara či mladšieho školáka. Snažte sa vyvolať kašeľ. Ak sa to nepodarí, postavte sa za dieťa tak, aby bolo otočené chrbtom k vám. Objímte ho rukami okolo hornej časti bruška. Nakloňte dieťa dopredu a päťkrát stlačte bruško rýchlymi pohybmi smerom nahor. Keď sa dieťa naďalej dusí, striedajte údery medzi lopatky a stláčanie brucha.
Vrchol výskytu úrazov je okolo 2. - 5. roku života, keď dieťa začína chodiť, prvýkrát sa dostáva do kolektívu detí, či už na ihrisku, doma alebo v škôlkach. Začína sa venovať rôznym športovým aktivitám, akými sú futbal, vybíjaná a iné loptové a kontaktné hry, bicyklovanie, kolieskové korčule. V tomto veku môžeme ťažko hovoriť o nejakej zodpovednosti zo strany detí a uvedomovaní si následkov určitého konania, prípadne aj rizík, ktoré so sebou prinášajú. Rodičia musia svoje ratolesti ustrážiť! Počas „puberty“ sa stretávame s druhým obdobím najčastejšieho výskytu úrazov, a to medzi 8. a 12. rokom. V rámci prevencie úrazov zubov je vhodné používať rôzne ochranné prostriedky pri športových aktivitách (chrániče na zuby), nepreceňovať vlastné schopnosti a prejaviť určitú mieru tolerancie voči ľuďom okolo nás v rôznych životných situáciách. Bohužiaľ, veľakrát je to aj o nešťastných náhodách... Keď už sa úraz nečakane stane, potom je dôležité správne a rýchlo konať! Hovorí sa, že čas sú peniaze... V zdravotníctve znamená včasná pomoc veľakrát zachránený život.
1. V prvom rade je dôležité všímať si všetky príznaky - celkový stav pacienta a tzv. vitálne funkcie. V praxi to znamená preveriť, či je postihnutý pri vedomí, či sa mu netočí hlava, či nepociťuje prítomnosť nutkania na zvracanie, dvojitého videnia, ospalosti, sťaženej komunikácie, dlhšie trvajúceho silného krvácania z uší alebo z nosa.
2. Pokiaľ dieťa po úraze plače, krváca z úst alebo z nosa, treba ho skúsiť upokojiť a v žiadnom prípade naň nekričať. Najčastejšie pri menších úrazoch dochádza k poškodeniu mäkkých tkanív tváre a úst - odreniny, pomliaždené pery, sliznica dutiny ústnej, uzdička v oblasti hornej pery a vyššie spomínané úrazy zubov. Vonkajšie ranky treba opláchnuť čistou vlažnou vodou, svojvoľne nepoužívať priamo na poškodené časti žiadne alkoholové a dezinfekčné roztoky.
3. Pri krvácaní z úst v žiadnom prípade opakovane nevyplachujeme zranenému ústa vodou. Mal by sa snažiť čo najmenej odpľúvať, piť len v malých množstvách. Pokiaľ je to možné, skúsime zistiť miesto krvácania a ak sa dá, dáme zahryznúť čistú látkovú vreckovku alebo štvorec čistej gázy. Málokedy v ústach dôjde k poškodeniu väčších ciev, preto krvácanie najčastejšie po takomto ošetrení prestane.
4. Dôležité je tiež zistiť, či zranenému pacientovi nechýbajú nejaké zuby. Existuje niekoľko možností, prečo zub v ústach nevidíme.
5. Pokiaľ dôjde k prehltnutiu zuba, netreba sa obávať vážnych komplikácií. Stačí upraviť stravu na objemnejšiu (napr. kyslá kapusta) a po určitej dobe sa zub alebo jeho časť vylúči z organizmu prirodzenou cestou. Pri vdýchnutí (závažná, život ohrozujúca situácia) - dochádza k dýchacím ťažkosťami, nastáva kašeľ (obranný reflex) či dusenie sa, a vtedy treba okamžite vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ pacient nemá dýchacie ťažkosti, vždy sa presvedčíme o tom, či sa zub nenachádza niekde na mieste úrazu.
Predčasné straty mliečnych a trvalých zubov aj v dôsledku úrazov majú nepriaznivý vplyv na vývoj chrupu, spoločenské uplatnenie a existenciu pacienta. Aj napriek tomu, že mliečny chrup je nahradzovaný trvalým, strata týchto zubov skôr ako jeden rok pred prerezaním trvalého nástupcu môže mať pre pacienta nepriaznivé následky, tzv. medzery. Okrem funkcie estetickej (výzor dieťaťa), žuvacej a fonetickej (správna výslovnosť), mliečne zuby fungujú ako prirodzený medzerník, udržiavajú miesto pre prerezanie trvalých zubov. Nedostatok miesta pre prerezávanie trvalého chrupu má za následok neprezretie niektorých zubov (najčastejšie horné trojky), odchýlky v postavení zubov a poruchy zhryzu, ktoré v dospelom veku môžu spôsobiť napr. poruchy temporomandibulárneho kĺbu a bolesti v oblasti tváre. V praxi to znamená, že strata rezáka má minimálne následky, pokiaľ pri úraze nedošlo k poškodeniu zárodku trvalého zubu. To sa dá zistiť až v období prezerania sa trvalých rezákov (vek okolo 6. až 8. roku). Pri zaostávaní v prezeraní sa toho istého trvalého zubu na opačnej strane rovnakého zuboradia o viac ako pol roka, treba vyhľadať odbornú čeľustno-ortopedickú konzultáciu. Predčasná strata trvalých zubov znamená stratu trvalého zubu pred kompletným prezeraním všetkých trvalých zubov, okrem zubov múdrosti, zanecháva zlý estetický dojem a taktiež môže spôsobiť rôzne čeľustno-ortopedické anomálie.
Najbežnejšími ťažkosťami bezprostredne po úraze je bolestivosť v mieste úderu alebo nárazu, opuch, začervenanie alebo neskôr modrina. U menších detí je to celkový nepokoj, odmietanie príjmu tekutín a potravy, plač, mierne zvýšená telesná teplota (nie viac ako 37,5 ˚C). Pri odlomení korunkovej časti zuba môže dochádzať k poškodeniu skloviny, odkrytiu zuboviny a niekedy aj priamo pulpy (nervu zuba). Rovnaká bolestivosť na mechanický podnet sa vyskytuje pri zlomeninách a luxačných poraneniach zuba (kývavosť, niekedy spojená so zmenou polohy zuba, ktorá je dôsledkom úrazu). Okrem už spomínaného zastavenia krvácania sa ako prvá pomoc môže podať analgetikum, prípadne studený obklad, ktorý zmierni opuch a čiastočne aj bolesť. Dôležité je zub nijako mechanicky neočisťovať, nedezinfikovať, treba ho zabaliť do látkovej vreckovky navlhčenej v obyčajnej vlažnej vode alebo ho hodiť do pohára s mliekom a čím skôr vyhľadať stomatochirurgickú starostlivosť. Pri nekomplikovaných úrazoch, bez poškodenia mäkkých tkanív a straty zubu, liečbu zvláda stomatológ. Možnosťou liečby pri vyrazení trvalých zubov je tzv. replantácia - vloženie zubu na pôvodné miesto. Pre úspech tejto liečebnej metódy je dôležitý čas, ktorý zub strávi mimo dutiny ústnej. Hranicu tvorí 1 hodina (po tomto čase percento úspešnosti klesá), spôsob transportu zuba, stav tkaniva okolo lôžka vyrazeného zuba a samotného lôžka, vek a celkový stav pacienta a iné faktory. Dôležité je pamätať si, že aj správne ošetrený zub po úraze, či už bol luxovaný, zlomený alebo úplne vyrazený (totálna luxácia, avulzia) môže podľahnúť neskorším následkom. Tie si môžu vynútiť ďalšie konzervačno - endodontické ošetrenie (vybratie nervu a zaplnenie koreňového kanálika), chirurgické ošetrenie (resekcia koreňového hrotu, prípadne extrakcia zubu), pri strate zubu u mladých jedincov čeľustno - ortopedickú liečbu do ukončenia kostného rastu a neskôr, ako dospelý pacient - proteickú (mostík alebo korunka) alebo stomatochirurgickú liečbu (implantát).
Varovanie! 70 percent úrazov zasiahne hlavu - môže ísť o rôzne typy úrazov, dopravné, pracovné, športové či iné. 80 percent úrazov pripadá na horné jednotky. Vyplýva to z ich umiestenia v zuboradí a v tvári celkovo (nachádzajú sa najviac vpredu). Napríklad u pacientov s protruziou (sklon zubov smerom dopredu) horných rezákov je riziko dvoj až trojnásobne zvýšené, pri horných dvojkách je to len 6 percent a pri dolných jednotkách cca 10 percent.
Ak zhltneš žuvačku, zalepí sa ti brucho, ak zješ škrupinku vajca, dostaneš zápal slepého čreva. Ak prehltneš niečo zo stavebnice... No pri niektorých predmetoch srandičky naozaj končia. Výstrahy a varovania, čo všetko sa môže stať po prehltnutí toho alebo onoho ste sa iste napočúvali dosť. Alebo ste naopak vy varovali svoje deti. Čo je naozaj nebezpečné a s čím si ľudské telo dokáže poradiť aj bez lekára? Žalúdok je silný ochranca. V žalúdku máme kyselinu chlorovodíkovú, ktorá rozkladá potravu na jednoduchšie látky a zároveň dezinfikuje a likviduje v jedle škodlivé mikroorganizmy. Je natoľko silná, že rozpustí napríklad aj vodný kameň. Vďaka tejto naozaj silnej kyseline sa viacerých prehltnutých vecí báť nemusíme. Poradí si napríklad aj s vaječnou škrupinkou. Súčiastku lega síce rozpustiť nezvládne, no pri nej je pravdepodobné, že tak, ako do tela jedným koncom vošla, tak vyjde druhým...
Čo sa stane, ak zhltnete toto:
- Škrupina z vajíčka - nemala by spôsobiť problém v črevách, pretože tam sa dostane už značne deštruovaná vďaka veľmi silnej žieravine v našom žalúdku.
- Vlasy - ak zhltnete vlas v polievke, je to síce nechutné, ale zdravie si neohrozíte. Horšie by to mohlo byť v črevách s väčším chumáčom, to by ste ale asi zbadali...
- Kúsok skla či ostrý predmet - dobrá správa je, že 80 až 90% menších ostrých predmetov opustí telo spontánne, bez poranenia tráviaceho traktu. Dopomôcť k tomu môže strava bohatá na vlákninu (zvyšková strava), ktorá povzbudzuje peristaltiku čreva.
- Hovienko - najmä deti sú schopné strčiť do úst kadečo, vrátane kúska výkalu. Ak ide o jeho vlastné hovienko, netreba si s tým podľa lekárov vôbec lámať hlavu. Ak ide o výkal vášho domáceho miláčika, dá sa predpokladať, že zviera je zdravé, takže by sa tiež nemalo nič stať. S baktériami by si malo kyslé prostredie v žalúdku poradiť. Vtedy môžu poškodiť črevo, lebo svojim magnetickým pôsobením sa k sebe môžu priťahovať v rôznych častiach čreva a tlakom spôsobiť jeho prederavenie. Rizikové sú teda dva a viac magnetov v rôznych miestach čreva.
- Kyselina - tá je nebezpečné hlavne pri pití priamo v ústach, ale tiež v pažeráku, teda pri ceste do žalúdka. Samotný žalúdok si s ňou vie poradiť a stráviť ju. Ďalšie problémy môžu nastať v tenkom čreve, kedy sa môže trávením dostať do krvi a otráviť organizmus. Pozor! Po vypití kyseliny sa neodporúča vyvolávať vracanie - práve kvôli opätovnému kontaktu so sliznicou pažeráka a úst. Je vhodné ju skôr zapiť mliekom alebo vodou. V každom prípade je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára.
- Alobal a spol. - alobal odhryznutý a prehltnutý spolu s čokoládou, štetinka zo zubnej kefky či iné bežne dostupné ale hlavne malé predmety by pri náhodnom prehltnutí nemali spôsobiť problém na podklade svojho chemického zloženia.
- Batérie - považujú sa za obzvlášť nebezpečné! Pri uviaznutí v pažeráku produkuje batéria vďaka kontaktu oboch pólov so sliznicou elektrický prúd, ktorý môže poškodiť stenu a viesť k prederaveniu pažeráda. Ak sa dostane až do žalúdka, môže pri poškodení obalu batérie dôjsť k otrave, pretože môže obsahovať meď, striebro, lítium či iné nebezpečné látky.
Kedy ísť k lekárovi?
Najlepšie je zájsť pre istotu k lekárovi vždy, najmä ak sa dostane do tela niečo väčšie. Lekár by mal určiť polohu a veľkosť zhltnutého predmetu a podľa toho rozhodne, či stačí pozorovanie, alebo je potrebný zákrok. Ak predmet uviazne v pažeráku, treba ho bezodkladne vytiahnuť, lebo hrozí jeho prederavenie a následky ako zápal medzihrudia či dokonca smrť. Ak sa zhltnutý predmet presunul cez žalúdok až do tenkého čreva, je už veľká pravdepodobnosť, že opustí vaše telo spontánne „spodkom“.
Starostlivosť o zuby je investíciou do budúcnosti a pri deťoch to platí dvojnásobne. O zuby detí je potrebné sa starať hneď od prerezania prvého zuba. Správnou starostlivosťou a absolvovaním preventívnych prehliadok je možné predísť mnohým problémom. Starostlivosť o ústnu dutinu by mala byť pestovaná už počas ranného detstva. Od prezerania prvého zúbka sa odporúča čistiť zuby pravidelne ráno a večer. Dbať na to, aby ste dôkladne vyčistili všetky plôšky zubov. Staršie deti si môžu čistiť zuby samé, avšak odporúča sa dočisťovať deťom zuby až do 12. roku života, aspoň večer. Čistiť medzizubné priestory - akonáhle sa začnú dotýkať vedľa seba stojace mliečne zuby, treba začať čistiť aj medzizubné priestory pri večernom čistení. Pri čistení medzizubných priestorov deťom sa môže stať, že dieťa zubnú niť prehltne. Čo v takej situácii robiť?
Bežné obavy a mýty o prehltnutí zubnej nite
Určite ste v detstve, minimálne od svojich rodičov, počuli vetu "Daj pozor, aby si tú žuvačku neprehltol!" Ale prečo sa tak veľmi báli? Naši rodičia mali predsa len pravdu pri obavách, aby sme neprehltli žuvačku. Môžu sa ju prehltnúť a nakoniec sa udusia. Podobné obavy sa môžu objaviť pri prehltnutí zubnej nite. Je však prehltnutie zubnej nite naozaj nebezpečné?
Zubná niť nie je ľahko stráviteľná. V skutočnosti ju váš žalúdok nedokáže rozložiť, pretože je vyrobená prevažne zo syntetických prísad. Nezostane však prilepená, ale podľa Cleveland Clinic sa pohybuje cez váš tráviaci trakt, až kým sa nevylúči stolicou. Podľa lekárov je prehĺtanie žuvačky raz za čas vo všeobecnosti neškodné. To isté platí aj pre zubnú niť.
Riziká spojené s prehltnutím zubnej nite Ak sa to nerieši, môže to tiež viesť k trvalému poškodeniu alebo infekcii v tráviacom trakte. Je to síce zriedkavé, no ak sa vám žuvačka dostane do priedušnice, môže vstúpiť do pľúc, hovorí doktorka Griffithová. Ak náhodou dôjde k uduseniu, v prvom rade nesmiete podľahnúť panike a treba konať. Podľa National Health Service (NHS), ak vidíte predmet uviaznutý v ústach vášho dieťaťa, mali by ste sa čo najrýchlejšie postarať o to, aby ste ho odstránili. Určite sa ho nepokúšajte posunúť hlbšie. Keď dieťa kašle, povzbuďte ho, aby pokračovalo, je možné, že takto bude schopné odblokovať si dýchacie cesty samé. Ak kašeľ nie je účinný, je tichý alebo dieťa prestáva dýchať, okamžite zavolajte pomoc.
Prvá pomoc a kroky, ktoré treba podniknúť
- Zachovajte pokoj: Panika môže situáciu zhoršiť. Snažte sa zostať pokojní, aby ste mohli dieťaťu pomôcť.
- Sledujte dieťa: Ak dieťa dýcha normálne a nejaví známky dusenia, nechajte niť prirodzene prejsť tráviacim traktom.
- Dusenie: Ak dieťa začne kašľať, povzbudzujte ho, aby pokračovalo v kašli. Ak sa dusí a nemôže dýchať, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
- Kontaktujte lekára: Ak máte akékoľvek obavy, neváhajte kontaktovať svojho pediatra alebo zubného lekára.
Preventívne opatrenia
- Dozor: Malé deti by mali používať zubnú niť pod dohľadom dospelej osoby.
- Používajte správnu techniku: Naučte deti správnu techniku používania zubnej nite, aby sa predišlo prehltnutiu.
- Alternatívy: Pre malé deti zvážte používanie zubných nití na paličke, ktoré sa ľahšie držia a manipulujú.
Dentálne zdravie sa netýka len dospelých. Dôležité je aj pre vašich najmenších. U detičiek môžete počas rastu zubov pozorovať viacero príznakov. Niektoré sa týkajú ich nálady a správania, iné zas zubov a ďasien samotných. Niekedy sa zvyknú objaviť tiež príznaky ako zvýšená teplota, číre soplíky či hnačky. Pokiaľ by však malo vaše dieťatko vysoké horúčky, kašeľ, dlhotrvajúce hnačky, zvracalo by a malo silný hlienovitý výtok z nosa, kontaktujte pediatra.
Pokazené zuby, alebo teda vznik zubného kazu, spôsobujú dva hlavné faktory, a to častá konzumácia sladených jedál a nápojov a nedostatočná zubná hygiena. S rannou a večernou dentálnou starostlivosťou je potrebné začať od momentu, ako sa dieťatku prereže prvý zúbok. Pokiaľ totiž nebudete pravidelne odstraňovať zubný povlak, začne sa na zuboch tvoriť zubný kaz. Čo sa týka sladkostí, je dobré držať sa pravidla: Všetko s mierou. Pokiaľ dohliadnete na to, koľko cukru dieťa počas dňa prijme a poriadne mu ráno a večer vyčistíte zuby, môžete riziko vzniku kazu znížiť na minimum.
Bábätko si samo zúbky neumyje a tomu sú prispôsobené aj zubné kefky na prerezávajúci sa chrup. Veľmi často môžete na poličkách obchodov nájsť zubné kefky pre kojencov, ktoré sa nasadia na prst a majú jemné štetinky. Tie zvyknú plniť dve funkcie: umývajú zúbky, ktoré sa už prerezali a masírujú bábätku citlivé ďasná. Okrem kefiek s náprstkom môžete nájsť aj klasické zubné kefky, ktoré sú určené pre bábätká. Čo sa týka elektrických a sonických zubných kefiek pre malé detičky, názory stomatológov sú rôzne. Niektorí odporúčajú skôr klasické zubné kefky, nakoľko pomáhajú s rozvojom jemnej motoriky dieťaťa. Iní sú zas toho názoru, že elektrická kefka môže byť pre dieťa zaujímavejšia a zábavnejšia. Deti nie sú zžité s hygienickými návykmi a je potrebné, aby sa ich naučili a nebrali ich ako povinnosť. Práve tomu môžu pomôcť sonické kefky. Spájajú umývanie zubov so zábavou a navyše pri správnom používaní dokážu odviesť precíznejšiu prácu pri odstraňovaní zubného povlaku než bežné kefky. Často sa pýtate, či je sonická kefka vhodná už pre deti od 2 rokov. Vo všeobecnosti odporúčajú zubní lekári používanie sonických zubných kefiek až od 4.
Trhanie mliečnych zubov doma je celkom bežné, a to predovšetkým preto, že koreň mliečneho zuba sa postupne skracuje a je vytláčaný trvalým chrupom. Vo väčšine prípadov si dieťa zub samo vykýva a len sa príde pochváliť s malou perličkou v dlani. Pokiaľ sa zúbok začne kývať, ale nechce vypadnúť, môžete mu trošku pomôcť. Veľmi často sa stretnete napríklad s tým, že sa o zub uviaže nitka a jej druhý koniec sa pripevní o kľučku a následne sa prudko zatvoria dvere. V iných prípadoch sme počuli už aj o tom, že sa druhý koniec nitky priviaže o drievko, ktoré sa hodí psom, aby ho priniesli či o auto, ktoré sa pohne vpred. Fantázii sa medze nekladú, je však veľmi dôležité, aby ste dbali v prvom rade na bezpečnosť dieťaťa. Trhať mliečny zub doma sa odporúča len v tom prípade, že je zub pripravený vypadnúť a ďasná nepreukazujú znaky zápalu.
Pre bábätká a detičky do troch rokov je ideálne vyberať zubnú pastu, ktorá neobsahuje fluoridy, prípadne ich obsahuje menej ako 400 ppm. Vhodné sú detské zubné pasty so zložením, pri ktorých dieťaťu nič nehrozí, ak omylom malé množstvo počas umývania zubov prehltne. Na obale daného produktu si vždy viete overiť obsah fluoridu, prípadne prítomnosť iných zložiek.
Nedostatočnú zubnú hygienu, a teda väčšiu vrstvu zubného povlaku. V takom prípade je potrebné zapracovať na čistení zubov. Zubný kameň, ktorý môže byť zafarbený konzumovanou potravou. Ak si vaše dieťa nechce umývať zuby, môžete si pomôcť napríklad zakúpením veselých zubných kefiek, prípadne detskej zubnej pasty s rôznymi príchuťami. Pomáha tiež, pokiaľ z umývania zúbkov urobíte spoločnú rutinu, prípadne hru. Detičky majú často problém s vykonávaním pravidelných rutinných úkonov, ktoré ich nebavia. Vyskúšajte si teda napríklad vymyslieť príbeh o umývaní zúbkov alebo súťažte o to, kto si zúbky umyje lepšie. Nezabudnite však na to, že v prvom rade je dôležité, aby si dieťa zuby umývalo správne - u menších detičiek odporúčame, aby ste im zúbky ešte dočistili.
Správne čistenie zubov u detí môže byť pre niektorého rodiča komplikovanejšie, pre iného zas „malina“. V mnohých prípadoch závisí od toho, ako sa k tomu postavíte. Deti majú tendenciu robiť len to, čo je pre nich zábavné. Často majú problém s rutinami, ktoré musia robiť a nebavia ich. Buďte mu príkladom. Vysvetlite mu, ako si má umývať zúbky. Naučte ho, že je potrebné vyčistiť celý povrch zubov a že nesmie vynechávať zadné stoličky.
Čo sa týka obsahu fluoridu v zubnej paste, ktorý pomáha chrániť zúbky pred pokazením. Pritom deti často náhodne prehltnú aj pastu pre dospelých, kde je obsah fluoridu oveľa vyšší. "Pri prehltnutí malého množstva zubnej pasty, ktorá je určená dospelým, dieťaťu nehrozí žiadne riziko. Tu zubnú pastu vylúči stolicou," dodáva Skalická. No pri dlhodobom zvýšenom prísune fluoridu, môže dôjsť u detí do šesť rokov až ku chronickému poškodeniu skloviny. Ak by sa stalo, že vaše dieťa zje nedopatrením celý obsah pasty naraz, môžete u neho za pomoci mlieka vyvolať zvracanie. Veľa fluoridu pre dieťa obsahuje aj ústna voda.
Pri akomkoľvek podozrení na otravu nečakajte, kým sa objavia príznaky otravy a urýchlene volajte: Národné toxikologické informačné centrum 02/54 77 41 66 alebo 0911 166 066 alebo Záchrannú zdravotnú službu 155 alebo 112 24-hodinová služba, kde vám bezplatne poradia. Vezmite si k telefónu aj obal prípravku, respektíve zvyšok požitej rastliny či huby a opíšte všetko, čo považujete za dôležité, potom zodpovedzte otázky, ktoré vám položí operátor. Zachovajte pokoj. Nevhodné opatrenia môžu ublížiť.
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) Univerzitnej nemocnice Bratislava poskytuje bezplatné telefonické konzultácie pri akútnych intoxikáciách liekmi, chemikáliami, priemyselnými prípravkami, hubami, rastlinami, drogami a živočíšnymi toxínmi. Zozbierali sme a opýtali sa na niekoľko najčastejších otráv detí v domácnosti, samozrejme, nikdy neuškodí, ak sa niečo také stane aj vám, ak si riziko ešte raz overíte u odborníkov alebo na spomínanej linke. Takže, čo ak dieťa zje:
- kriedu? Netoxická. Po náhodnom požití podať malé množstvo vody, liečba nie je potrebná.
- papier, toaletný papier? Netoxické, liečba nie je potrebná.
- mydlo? Tuhé a tekuté mydlá sú netoxické. Po požití sa môžu v dôsledku podráždenia tráviaceho traktu objaviť hnačky a vracanie. Prvá pomoc: Vypláchnite ústa vodou a podajte malé množstvo vody. Nevyvolávajte vracanie, môže byť nebezpečné pre prípadné vdýchnutie vzniknutej peny do pľúc. V prípade ťažkostí vyhľadajte lekársku pomoc.
- sudocream? Používa sa na prevenciu a liečbu zaparenín. Obsahuje oxid zinočnatý a lanolín. Náhodné požitie malého množstva nespôsobuje žiadne ťažkosti a to ani u malých detí. Požitie väčšieho množstva môže vyvolať nevoľnosť, vracanie, hnačku. Liečba zvyčajne nie je potrebná. Stačí podať malé množstvo vody.
- bepanthen? Krém s obsahom dexpantenolu. Používa sa na upokojenie suchej alebo podráždenej pokožky. Po náhodnom jednorázovom požití nespôsobuje žiadne ťažkosti. Po požití veľkého množstva môže vyvolať tráviace ťažkosti, ktoré si nevyžadujú liečbu.
- antikoncepciu? Hormonálne tablety brániace nežiadúcemu otehotneniu. Po požití množstva menšieho ako je mesačná dávka (do 28 tbl.) netoxické. Prvá pomoc: Po požití množstva väčšieho ako je mesačná dávka kontaktujte lekára.
- stenu - omietku? Netoxické, liečba nie je potrebná.
- hlinu? Netoxické, liečba nie je potrebná.
- špak z cigarety? Cigarety obsahujú alkaloid nikotín. Množstvo nikotínu v tabaku je rôzne. Väčšinou po požití dochádza k spontánnemu vracaniu, čím by sa mala odstrániť časť požitého množstva. Nikotín môže vyvolať ospalosť, závraty, zmätenosť, spočiatku zrýchlený neskôr spomalený srdcový rytmus, ovplyvňuje krvný tlak, dýchanie, môžu vzniknúť kŕče. Požitie je nebezpečné najmä pre malé deti. Príznaky môžu nastúpiť cca 30 až 90 minút od požitia. Prvá pomoc: Ak dieťa spontánne nevracalo, skúste vracanie vyvolať, podajte 5-10 tabliet aktívneho uhlia, podajte tekutiny. Kontaktujte lekára.
- jarabinu vtáčiu? Surové plody môžu po požití vyvolať tráviace ťažkosti - bolesť brucha, vracanie, hnačky. Tepelne spracované plody sú považované za jedlé. Po náhodnom požití surových plodov podajte tekutiny a 5-10 tabliet aktívneho uhlia. Ak je to potrebné vyhľadajte lekársku pomoc.
- guličky proti vlhkosti (tie, čo sa dávajú do topánok)? Malé svetlé gulôčky oxidu kremičitého (silikagél), používajú sa ako adsorbent vlhkosti. Môžu byť umiestnené vo vrecúšku a priložené napríklad v niektorých potravinách, v kabelkách, v novej obuvi alebo vo vrchnákoch šumivých tabliet a pod. Je netoxický napriek tomu, že na vrecúšku je napísané „nekonzumovať“. Liečba nie je potrebná.. Stačí podať malé množstvo vody.
- batérie? „Gombíkové“ batérie - malé batérie napríklad z hračiek, kalkulačiek a pod. po prehltnutí dieťaťom zvyčajne nespôsobujú potiaže. Vo väčšine prípadov prejde batéria tráviacim traktom bez ťažkostí a vylúči sa stolicou. Výnimočne môže batéria uviaznuť napríklad v pažeráku alebo v iných častiach tráviaceho traktu a časom spôsobiť poleptanie. Prvá pomoc: Po požití nevyvolávajte vracanie, nepodávajte aktívne uhlie! Ak sa batéria neobjaví do 2-3 dní v stolici, kontaktujte lekára.