V zložitých rodinných situáciách, najmä po rozvode či rozchode rodičov, sa deti neraz stávajú neúmyselnými, no o to zraniteľnejšími obeťami konfliktov. Príbehy detí, ktoré sú vťahované do emocionálnych vojen svojich rodičov, sú žiaľ časté. Keď sa dieťa stane prostriedkom pomsty, utrpenie preň býva obrovské a jeho psychický vývoj je vážne ohrozený.
Príbeh desaťročného dieťaťa, ktoré súd po dlhoročných ťahaniciach rodičov zveril otcovi, ale ktoré následne ušlo k matke a zostalo pri nej, ilustruje túto neľahkú realitu. Tento prípad, kde sa dieťa stalo zbraňou v ľútom boji rodičov, sa začal už päť mesiacov po narodení. Pobyt dieťaťa u jedného z rodičov sa často menil, občas so súhlasom oboch, ale oveľa viac z donútenia, na základe súdnych rozhodnutí.
Naposledy súd zveril dieťa otcovi s tým, že matka sa s ním mohla stretávať len pod dohľadom. Čas, ktorý dcéra s matkou mohli stráviť spoločne sa však postupne zvyšoval, až dosiahol úroveň 40%. Súd po dôkladnom zisťovaní príčin takéhoto správania skonštatoval, že dieťa si osvojilo nesprávne pocity a nepodložené postoje o otcovi, ktorými ju „kŕmila“ matka, a považovalo ich za svoje vlastné názory.
Referenčným príkladom takejto manipulácie je príbeh mačky. Podľa matky otec údajne zabil dcérinu mačku, pretože „nebol dobrý človek“. Vraj neplatil ani alimenty a musel ísť pred súd. Vo svetle mnohých takýchto incidentov súd dospel k záveru, že akýkoľvek prístup matky k dcére spôsobuje nestabilitu dcérinho vzťahu k otcovi.
Počas návštev dcéry matka pravidelne trávila čas sťažovaním sa na nedostatky otca ako osoby, aj ako rodiča. V konečnom dôsledku to môže viesť k úplnému rozpadu rodinných a citových väzieb rodiča a dieťaťa, čo potvrdzuje aj útek dcéry.
Syndróm zavrhnutého rodiča a jeho dôsledky
Prístup matky, ktorý je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozuje jeho budúce blaho a osvedčuje zlé rodičovské schopnosti. Súd konštatoval, že ani odborné poradenstvo pre matku nefungovalo; rôzni odborníci zistili, že materské schopnosti matky sú nedostatočné. K rovnakým názorom dospela aj Spoločnosť na pomoc deťom, ktorá prešetrovala sťažnosť na matku.
Podľa súdu schopnosť osoby konať ako rodič zahŕňa aj schopnosť podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Preto súd automaticky zamietne zveriť dieťa tomu rodičovi, ktorý odmieta prístup druhého rodiča k dieťaťu a nepodporuje vývoj normálneho vzťahu druhého rodiča s dieťaťom.
Dieťa musí mať stabilitu, sústavnú emocionálnu bezpečnosť, a v danom prípade súd zistil, že tieto potreby bude mať dieťa viac naplnené vtedy, ak sa oň bude starať otec.
Odborníci opisujú tento jav ako syndróm zavrhnutého rodiča (Parental Alienation Syndrome - PAS). Tento syndróm, ktorý vytvoril americký psychiater Richard A. Gardner na začiatku 80. rokov, sa prejavuje ako súbor pocitov a postojov dieťaťa, ktoré sú výsledkom manipulácie jedného z rodičov. Dieťa sa stáva nástrojom v rukách manipulujúceho rodiča, ktorý neoprávnene zľahčuje a uráža druhého rodiča.
Právne a psychologické aspekty
Právne dôsledky takéhoto konania môžu byť vážne. Zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa, ktoré vedie k jeho psychickému týraniu, spadá pod trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Takéto konanie, ktoré sa často odohráva na neúmyselnej úrovni nedbanlivosti, môže mať ničivý vplyv na dieťa.
Psychologické posúdenie situácie často odhalí, že dieťa si osvojilo negatívne postoje voči jednému z rodičov, ktoré nie sú podložené realitou, ale sú výsledkom cielenej manipulácie. Tieto postoje sa môžu prejavovať emóciami aj psychosomatickými prejavmi, ako je napríklad dávenie.
Súdy pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti prihliadajú na najlepší záujem dieťaťa. Ten zahŕňa jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom. Rodič, ktorý aktívne bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom a nepodporuje ich vzťah, riskuje stratu starostlivosti o dieťa.
Zákonné možnosti a odporúčania
V prípade, ak jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, je dôležité konať.
- Komunikácia: Pokúste sa o priamu a pokojnú komunikáciu s druhým rodičom.
- Dohoda: Ak je to možné, spíšte písomnú dohodu o úprave styku s dieťaťom a nechajte ju schváliť súdom.
- Návrh na súd: Ak dohoda nie je možná, je potrebné podať návrh na súd na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Súd rozhodne na základe najlepšieho záujmu dieťaťa.
- Výkon rozhodnutia: Ak už existuje súdne rozhodnutie o styku a druhý rodič ho nerešpektuje, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia. Súd môže uložiť pokutu za marenie styku.
- Sociálnoprávna ochrana detí: V závažných prípadoch môžete kontaktovať oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Je dôležité si uvedomiť, že syndróm zavrhnutého rodiča nie je len problémom jednotlivých rodín, ale širším spoločenským problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť a účinné riešenia zo strany právneho systému, psychológov a celej spoločnosti.