Čo je trimester na vysokej škole a ako funguje štúdium?

Či už si stredoškolák alebo stredoškoláčka a postupne začínaš rozmýšľať nad vysokou školou, alebo si sa práve dostal/a na vysokú školu a cítiš sa byť v tomto svete stratený/á, si na správnom mieste. Pokúsim sa ti stručne opísať, ako to na vysokej škole funguje a vysvetlím základné pojmy, s ktorými sa budeš stretávať hneď od začiatku tvojho štúdia.

Na základnú a strednú školu musíš chodiť. Nútia ťa rodičia, učitelia, ale hlavne aj zákon (do 16 rokov). Na vysokej škole ťa nútia už možno tak akurát rodičia - je dobrovoľná. Nebaví ťa? Okej, pokojne odíď. Reálne ťa tam nikto do ničoho nebude nútiť.

Rozdiel medzi strednou a vysokou školou

Na strednej škole chodíš do školy každý deň. Vyučovanie prebieha približne od ôsmej rána do cca druhej doobeda. Hodiny trvajú 45 minút a z každého predmetu máš 1, 2 alebo 3 takéto hodiny týždenne. Na každú hodinu sa v podstate musíš pripravovať, pretože hrozí, že bude nejaká 5 minútovka, alebo že budeš skúšaný/á. Niektoré písomky sú aj ohlasované a na tie sa musíš trochu uciť večer pred písomkou. Počas školského roka si zbieraš známky. Dostaneš 5-ku, tak si ju jednoducho ďalší krát opravíš. Možno.

Na vysokej škole je to tak trochu inak. Vyučovanie sa môže konať kedykoľvek od 7:00 až do 21:00 a po prvom ročníku môžu byť aj dni, kedy vyučovanie nemáš vôbec. Vyučovanie väčšinou prebieha v 2 hodinových blokoch (2×50 minút) bez prestávky. Cez prestávku si trochu oddýchneš, zbehneš na záchod a môžeš ísť na ďalšiu hodinu. Alebo aj domov, pretože ďalšiu hodinu máš až o 18:00 a teraz je iba 9 hodín ráno.

Počas semestra ťa čakajú zadania, zápočty a na záver veľké skúšky alebo veľké zadania. Je možné, že predmet to má nastavené tak, že ak zo zápočtu dostaneš napr. menej ako 5 bodov, tak už nemáš šancu predmet urobiť a rovno si ho môžeš odpísať (vzdať to) a skúsiť šťastie ďalší rok (viac k tomuto nájdeš v časti bodový systém). Nie je to veľká tragédia, deje sa to pomerne bežne.

Dokopy tráviš v škole asi 30 hodín týždenne. V prvom ročníku je to viac, neskôr menej. Ak akurát nemáš vyučovanie, tak pracuješ na nejakom zadaní, alebo si počítaš matematiku, aby si s ňou nemal/a veľké problémy, keď príde na zápočty.

Štruktúra štúdia a predmety

Podstata predmetu sa oproti strednej škole veľmi nemení. Na predmete sa preberá vždy nejaký jeden celok, z ktorého sa na každej prednáške odprednáša (odučí) časť. Taký predmet môže byť napríklad Objektovo Orientované Programovanie (OOP). OOP predmet nájdeš aj na FIIT či FEI. Celkovo sa na ňom naučíš základy OOP a jednotlivé prednášky môžu byť o triedach, o enkapsulácii, o dedení, alebo o rozhraniach.

Rôznych matematík bolo na našej škole dokopy asi 6 alebo 7. Matematika 1, Matematika 2, diskrétna matematika, lineárna algebra, štatistika a nejaké ďalšie, na ktoré si už nespomínam.

Predmetov máš za semester od 4 až po 7. Na FEI-ke je zopár výberových predmetov, ale inak sú predmety pevne dané. FIIT-ka to má veľmi podobne. MatFyz a MUNI sa mi zdá, že to majú trochu voľnejšie a predmety sa dajú navoliť podľa chute (aj z iných fakúlt). Keď si šikovný/á vieš si dať v jeden semester viac predmetov a mať väčší kľud neskôr.

Študijný plán definuje, aké predmety musíš mať absolvovať. Predmety sa mohli na seba nadväzovať priamo alebo nepriamo. V študijnom pláne môže byť priamo zadefinovaná závislosť napr. Matematiky 2 na Matematike 1. To napovedá tomu, že znalosti z matematiky 1 sa ti zídu pri Matematike 2. Diskrétna matematika túto závislosť nemá uvedenú v študijnom pláne. To však neznamená, že pri nej znalosti z iného predmetu nevyužiješ.

Prednášky a cvičenia

Predmety sa väčšinou skladajú z prednášky a cvičenia. Na strednej škole sú hodiny väčšinou také, že učiteľ ti niečo vysvetľuje a medzi tým niekedy vypočítaš nejaký príklad. Prednášky sú veľmi podobné až na to, že je to iba o tom, že učiteľ ti niečo vysvetľuje a sem tam on počíta nejaký príklad alebo niečo programuje. Môže mať nejakú prezentáciu, podľa ktorej ide alebo môže rovno písať/ukazovať nejaký kód.

Na strednej škole nás učiteľky strašili, že sa máme naučiť rýchlo a dobre písať poznámky, pretože “Na výške na vás nikto čakať nebude!”. Hm. Nie je to úplne tak. Možno že to niekedy ide trochu rýchlejšie, ale úplne v pohode sa to dá stíhať. Aspoň u nás to tak bolo. A ak náhodou nestíhaš, tak môžeš prednášajúceho alebo prednášajúcu poprosiť, či by ti niečo nezopakoval/a. Pokiaľ to nerobíš každú minútu, tak je to úplne v poriadku. A je veľká šanca, že ak to nestíhaš ty, tak nie si sám alebo sama a vtedy sa dá poprosiť prednášajúceho, že kámo, trochu spomal pls.

Prednášky navyše väčšinou nie sú povinné. Človek sa môže rozhodnúť prednášku vynechať. Je to iba na ňom. Ja som na drvivú väčšinu prednášok chodil, aby mi náhodou niečo neušlo (FOMO!!) a pri tom som robil nejaké zadanie, alebo pracoval. Zároveň je aj fajn mať tie poznámky z prednášky, pretože sa ti zídu pri učení sa na zápočty alebo skúšky.

Cvičenia slúžia na precvičenie témy odprednášanej na prednáške. Na matematických predmetoch sa na cvičení počítajú príklady. Niekedy počítajú cvičiaci sami, vysvetľujú a prijímajú otázky. Inokedy chodia študenti k tabuli a počítajú oni. V týchto prípadoch je vymyslený buď nejaký bonusový systém za ochotu, alebo sa vyvoláva náhodne a človek z toho má iba trochu stresu.

Na programovacích predmetoch sa programujú buď krátke úlohy, ktoré sa stihnú za tých 100 minút alebo aj väčšie zadania na pol semestra. Ak sú to krátke úlohy, tak cvičenia naozaj slúžia na precvičenie danej problematiky a väčšinou nie sú hodnotené. Na niektorých predmetoch boli za tieto cvičenia udelované bonusové body napr. ľuďom, ktorí danú úlohu vyriešili medzi prvými.

Zadania, zápočty a skúšky

Zadania sú také väčšie domáce úlohy, ktoré ti zaberú tak 8 hodín čistého času a sú hodnotené. Väčšinou je potrebné niečo naprogramovať, prípadne vytvoriť prezentáciu a niekedy aj niečo málo (alebo viac) napísať. Ako môže vyzerať také zadanie? Hneď v prvom semestri sme mali za úlohu naprogramovať text-based arkádu v C-čku. Väčšina z nás pred tým takmer vôbec neprogramovala a tak toto zadanie vyzeralo pomerne nedosiahnuteľne. Nakoniec sme to všetci nejak zvládli a vytvorili sme náš prvý 1000 riadkový program, ktorý reálne aj niečo robil. Na webových technológiach sme vytvárali rôzne jednoduché stránky - formuláre, CSS a podobne. Zadania môžu byť naozaj všelijaké a mňa osobne bavili. Boli to také malé logické úlohy a zároveň sa pri tom človek ešte aj veľa naučil.

Aby si učitelia počas semestra preverili, či sa študenti priebežne učia, alebo aby ich k tomu donútili, dávaju študentom počas semestra zápočty. Zápočet nie je nič iné ako obyčajná písomka, test alebo zadanie, ktoré treba urobiť za cca 100 minút. Prečo sa to volá zápočet? Netuším. Asi preto, aby to nebola písomka - šak sme vysoká škola, tak prečo by sa niečo malo volať zaužívaným spôsobom, nie?

Z matematík bývali väčšinou 3 zápočty za semester. Písomka, kde človek dostane zopár príkladov a za 100 minút sa ich snaží vypočítať. Znie to jednoducho, ale reálne sme sa na väčšinu zápočtov pripravovali jeden celý deň (ak aj nie viac) - cca 8 hodín. Veľkou výhodou bolo to, že vo väčšine prípadov sme mali dostupné zápočty z minulých rokov a tie naše sa od nich veľmi neodlišovali.

Z programovacích predmetov bolo tých zápočtov menej, pretože sa viac kladol dôraz na zadania, ale zopár ich bolo. Myslím, že aj písomných - kódenie na papier, alebo otázky, ktoré sa dali na papier vyriešiť. Ak sa programovalo, tak to boli krátke úlohy, ktoré sme mali vyriešiť za tých 100 minút (trvanie cvičenia).

Skúšky sa konajú na konci semestra. Sú veľmi podobné ako zápočty, ale väčšie - píšu sa z celého semestra. To znamená, že na skúške toho môže byť cca 3 krát viac ako na zápočte. A to sa odzrkadluje aj na dobe, ktorú sme učeniu na STU FEI skúšky venovali - cca 3 dni. 3 dni sme sa 6 až 10 hodín učili. Znie to strašidelne, ale dá sa to v pohode zvládnuť. Naozaj sa dá povedať, že sú veľmi podobné ako zápočty a tak tu veľmi nejdem rozoberať ich obsah a formu. Tiež však platí, že sme väčšinou mali k dispozícii skúšky z minulých rokov a tiež tam väčšinou bolo iba to, čo sa preberalo.

Keď sa na skúšky pozerám spätne, tak si hovorím, že to je naozaj akokeby mal človek 5 maturít každý polrok. Keď si to predstavím z pohľadu stredoškoláka, tak to znie absúrdne. Maturita bola predsa niečo obrovské a pripravovali sme sa na ňu v podstate celé 4 roky. Tiež tomu nerozumiem, ale človek sa proste prisôsobí a postupne sú pre neho aj tie skúšky zvládnuteľné.

Bodový systém a hodnotenie

Vo všeobecnosti platí, že za semester sa dá z každého predmetu získať 100 bodov. Všetky predmety mali bodový systém trošičku odlišný ale vo všeobecnosti to fungovalo asi takto. Cez semester sa dalo za zápočtové písomky alebo zadania získať určitý počet bodov - od 20 až do 60. Na to, aby ťa pustili ku skúške bolo väčšinou potrebné z týchto bodov dosiahnuť aspoň X - napríklad 15 zo 45. No dobre. Dá sa ísť ešte vyjednávať za prednášajúcim. Väčšinou boli celkom zhovievaví a dávali ešte buď opravné zápočty/zadania, alebo ťa doskúšali, aby si preverili, že niečo v tej hlave máš. Reálne to však ani matematicky veľmi nevychádza. Tieto podmienky mal každý predmet určené inak. Niekedy bolo potrebné mať minimálne 5/15 z každého zápočtu/zadania, alebo, ako som už spomínal, mať nejaké minimum zo všetkých zápočtov dokopy.

Podobné podmienky potom mohli platiť aj na skúške. Niekedy sa človeku mohlo podariť, že dal zápočet na plný počet a to na 60/60. Kľudne to mohlo znamenať, že už nemusí ísť ani na skúšku a dostane určite minimálne E-čko. Krásny to pocit. Pokiaľ mu to neprekazí zákerák vedúci predmetu, ktorý si určí podmienku, že aj zo skúšky je potrebné mať nejaké minimum bodov - napr. 10/40.

Známkovanie na vysokej škole je prevzaté zo zahraničia, teda známkuje sa písmenami od A (výborný) po F (neuspokojivý). Prvých päť známok (A až E) stačí na absolvovanie predmetu. Naopak, F znamená, že predmet nebol úspešne ukončený. Niektoré fakulty používajú namiesto F dve známky: FX a FN, ktoré rozlišujú to, či nebol predmet zvládnutý kvôli skúške alebo sa študent na skúšku ani nedostavil.

Tabuľka: Známkovanie na vysokej škole

Akademický rok a semestre

Akademický (školský) rok sa skladá z dvoch semestrov (polrokov). U nás sa zvyknú nazývať zimný semester a letný semester. V Česku sa zase častejšie nazývajú jesenný a jarný semester.

Bežný semester na väčšine vysokých škôl trvá 12 až 14 týždňov výučby, po ktorých nasleduje skúškové obdobie v trvaní 4 až 6 týždňov.

Semester (zastarano aj: beh) je polročné študijné obdobie (obdobie výučby) na vysokej škole ukončené spravidla splnením predpísaných zápočtov a skúšok, prípadne odovzdaním vyhovujúcej semestrálnej práce či získaním požadovaného počtu kreditov. Je to časť akademického roka.

Kredity a postup v štúdiu

V každom semestri si študent zapisuje niekoľko predmetov. Každý predmet má svoju hodnotu (kredity). Dôležitejšie predmety majú viac kreditov (a niekedy sú rozdelené do viacerých semestrov).

Škola posudzuje obsah, rozsah a náročnosť predmetu. Niektoré univerzity uznávajú kredity automaticky v rámci partnerských programov (napr. 1 kredit zodpovedá približne 25 až 30 hodinám štúdia).

Na prechod do ďalšieho ročníka je potrebné získať určité množstvo kreditov. Ak študent nezíska toľko kreditov, aby spĺňal minimálnu hranicu, musí štúdium ukončiť. Niektoré školy umožňujú prijať študenta znovu od začiatku a dokonca mu uznajú aj niektoré predmety (automaticky zapíšu kredity z tých, ktoré už úspešne absolvoval v minulosti).

Medziročník znamená, že študent si neuzavrel akademický rok (nezískal dostatok kreditov), no zároveň neukončil štúdium. Najčastejšie dôvody je napr. nesplnenie minimálneho počtu kreditov.

Profesijné tituly

Veľa ľudí si predstavuje vysokú školu ako 5 ročné štúdium, na konci ktorého sa z človeka stane osoba s titulom. V skutočnosti je to trochu rôznorodejšie. Školy zvyčajne ponúkajú viacstupňové vzdelanie. Aj počet rokov môže byť rozdielny. Po absolvovaní prvého stupňa získa študent titul Bc. (bakalár). Veľa neznalých ľudí považuje bakalárov za nedoštudovaných. Je to z historických dôvodov. V minulosti totiž tento titul na našom území neexistoval a mnohí si dodnes myslia, že bakalár je len nejaký medzistupeň štúdia.

Absolventi druhého stupňa vysokej školy môžu byť inžinieri, magistri, lekári a pod. S lekármi je to tak, že nemajú samostatný bakalársky stupeň a stávajú sa z nich rovno doktori po šiestich rokoch štúdia. Treba si však uvedomiť, že lekár je profesia a doktor je titul. Existuje viacero titulov, ktoré sa čítajú slovom doktor (napr. MUDr., JUDr., PhDr. a iné).

Stručne si zhrnieme najpoužívanejšie tituly u nás:

• Bc.
• Mgr.
• Ing.
• JUDr. - rozšírený akademický titul pre Mgr.
• MUDr.
• PhD.
• CSc. - V súčasnosti je titul CSc. nahradený titulom PhD., resp.
• Doc.
• Prof.

Univerzita vs. Vysoká škola

Zjednodušene povedané: slovo univerzita možno chápať ako titul pre vysokú školu. Vysoká škola môže získať titul univerzita. Toto označenie získa za to, že sa na jej pôde venuje vede a výskumu a musia v tejto oblasti produkovať vedecké výsledky. Preto majú univerzity zvyčajne vyšší počet vedeckých pracovníkov (ľudí s vedeckými titulmi) a taktiež poskytujú tretí (doktorandský) stupeň štúdia, kde sa venujú práve vede a výskumu. Možnosť otvoriť tretí stupeň majú teda len univerzity.

Financovanie štúdia

Štúdium na štátnej vysokej škole dennou formou je v štandardnom počte rokov hradené štátom. Ak študent nestihne vyštudovať v štandardnej dĺžke, musí si zvyčajne každý rok navyše zaplatiť (či už z dôvodu zmeny školy alebo predĺženiu štúdia). Sumu na akademický rok si určuje fakulta. Ťažko presne vyčísliť náklady na študentský život, avšak úplne zadarmo to rozhodne nie je. Približný cenník výdavkov jednotlivých škôl (vrátane sumy, ktorú hradí štát) nájdete na studentskefinancie.sk/univerzita.

Začiatky na vysokej škole môžu byť plné otázok. Čo znamenajú kredity, ako dlho trvá semester, alebo ako sa počíta priemer? Všetky informácie, ktoré potrebuješ vedieť, dostaneš na začiatku a postupne sa v tom naučíš plávať. Alebo kľudne sa spýtaj aj starších študentov.

tags: #co #je #trimester #na #vysokej #skole