Otázka, nad ktorou si láme hlavu nejedna generácia párov, ktorí sa snažia o početí dieťaťa. Ženy túžia po holčičke, aby jej mohli, ako im ich máma, zapletať copánky. Páni by zase radi zplodili syna, s ktorým by mohli o víkendoch pracovať na automobile a spoločne tak brázdili prázdne ulice. Aj v súčasnosti sa nejedna z budúcich mamičiek zamýšľa nad tým, či má pripravovať pre svojho očakávaného potomka modrú alebo ružovú výbavičku. Podvedome pritom hľadá odpoveď na otázku, od čoho vlastne závisí pohlavie budúceho človiečika.
Po celé tisícročia sa ľudia snažili ovplyvniť pohlavie svojho dieťaťa. Pomáhali si pritom ako babskými radami, tak tými, ktoré sú podľa všetkého založené na vedeckých poznatkoch. V minulosti túžili páry najmä po mužských potomkoch, ktorí by po otcoch prevzali majetok, remeslo a zabezpečili rodičov v starobe. Dnes síce vďaka rodovej rovnosti podobné nároky odpadajú, aj v súčasnej dobe sa ale nájdu rodičia, ktorí by si vyložene priali chlapca, alebo dievča.
Čo určuje pohlavie dieťaťa?
O pohlaví dieťaťa sa jednoznačne rozhodne v okamihu počatia (oplodnenia). Ľudské vajíčko obsahuje len X chromozóm, kým spermie môžu niesť buď X alebo Y chromozóm. Ak bude vajíčko oplodnené spermiou nesúcou X chromozómom, narodí sa dievča (XX). Ak do vajíčka prenikne spermia nesúca Y chromozóm, narodí sa chlapec (XY). Práve otcovská spermia, resp. pohlavný chromozóm, ktorý nesie, „rozhoduje“ o pohlaví dieťaťa. Bez ohľadu na to, či si to muž uvedomuje, alebo by to chcel ovplyvniť, je práve on „zodpovedný“ za to, či splodí dcéru alebo syna. Pravdepodobnosť, že pri oplodnení prenikne do vajíčka spermia nesúca buď X alebo Y chromozóm, je päťdesiatpercentná, z čoho vyplýva pravdepodobnosť narodenia dievčaťa alebo chlapca taktiež päťdesiat percent.
V minulosti existovalo veľa mýtov, ktoré prinášali „návody“ ako porodiť dieťa želaného pohlavia. Vďaka genetike je v súčasnosti jasné, že sú to práve pohlavné chromozómy, ktoré hrajú úlohu pri genetickom určovaní pohlavia dieťaťa a tiež prispievajú k rozdielom medzi dospelým mužom a ženou.
Spermia: Pohlavná bunka s rozhodujúcim chromozómom
Spermia je samčia alebo mužská pohlavná bunka, ktorá vzniká v samčích (mužských) pohlavných orgánoch a je spôsobilá k oplodneniu samičieho (ženského) vajíčka. Spermie patria vôbec k najmenším živočíšnym bunkám. Väčšinou sú pohyblivé vďaka tomu, že majú jeden alebo viac bičíkov, alebo sú schopné amébovitého alebo inak nazývaného piadaveho pohybu. Na rozdiel od vajíčok zrelé spermie majú mitochondrie situované na báze bičíka. Proces vzniku spermií sa nazýva spermatogenéza. Po prvom meiotickom delení vzniknú dva sekundárne spermatocyty, po druhom spermatídy. Spermatída už má vhodný (haploidný) počet chromozómov. Jej vývoj, čiže premena na spermiu sa uskutoční kondenzáciou jadra, odvrhnutím časti cytoplazmy a vznikom bičíka.
Dlho sa predpokladalo, že spermia je proteosynteticky neaktívna (nie je schopná tvoriť proteíny), pretože má veľmi kondenzovanú DNA, čo znemožňuje transkripciu. Avšak zistilo sa, že spermia si so sebou nesie mRNA, ktorú je v priebehu pobytu v samičom reprodukčnom trakte schopná prekladať a dopĺňať tak svoje proteíny. Chromozómy v spermiách určuje pohlavie potomka.
Chromozómy a dedičnosť
Ľudské telo sa skladá z miliónov buniek. Bunky obsahujú tisíce rôznych génov poskytujúcich genetickú informáciu. V genetickej informácii je zakódovaný súbor pokynov riadiacich fungovanie celého ľudského organizmu. Gény umiestnené na chromozómoch, t. j. na vláknitých štruktúrach nachádzajúcich sa v jadre buniek, sú zodpovedné za vlastnosti človeka, akými je napríklad farba očí, krvná skupina alebo výška.
Počet a tvar chromozómov je charakteristický pre každý druh živých organizmov, teda aj človeka. Človek ich má 46, a to 22 párov rovnakých a 1 pár nerovnakých chromozómov. Chromozómy sa nachádzajú v jadre buniek a vytvárajú páry. Dvojica rovnakých chromozómov, ktoré sa nazývajú tiež homologické chromozómy, je nielen rovnako veľká, má rovnaký tvar, ale nesie aj rovnaké gény. V každom páre z 22 homologických chromozómov človeka pochádza vždy jeden chromozóm (a na ňom umiestnené gény) od otca a druhý od matky.
Pohlavie človeka je určené kombináciou pohlavných chromozómov X a Y. Pre budúcu ženu je charakteristické tzv. homogametické pohlavie (XX). Znamená to, že žena je nositeľkou dvoch rovnakých pohlavných chromozómov X. Jeden X chromozóm získava od otca a druhý od matky. Pre budúceho muža je typické tzv. heterogametické pohlavie (XY), ktoré vzniká kombináciou X a Y chromozómu. Y chromozóm môže syn získať výhradne len od otca a X chromozóm získava od matky. Treba však doplniť, že rozdiely medzi pohlaviami ovplyvňujú aj tzv. maskulínne (mužské) a feminnné (ženské) faktory.
Mýty a realita o ovplyvnení pohlavia
V minulosti existovalo veľa mýtov, ktoré prinášali „návody“ ako porodiť dieťa želaného pohlavia. Niektoré z nich zahŕňali špecifické polohy pri sexe, načasovanie pohlavného styku vzhľadom na ovuláciu, alebo dokonca stravovacie návyky.
Teórie a tzv. "babské rady":
- Poloha: Ak chce mať pár holčičku, mala by byť žena v pozícii „nahoře“. Jestliže pár touží po chlapci, tak by naopak nahoře měl být muž. Ideálně v pozici tzv. zezadu.
- Rýchlosť: Ak si muži želajú ako potomka syna, mali by podľa povier vypiť pred sexom kávu, energetický drink či iný nápoj, ktorý v sebe obsahuje kofeín.
- Orientácia na svetovú stranu: V starovekom Grécku a vo Francúzsku v 18. storočí mali jasno. Gréci, ak chceli chlapca, ležala ich partnerka pri milovaní na ľavom boku, pre dievčatko zase na pravom. Vo Francúzsku na to išli trochu inou metódou.
Nutno povedať, že sa jedná iba o povery, alebo tzv. „babské rady“. Niektoré môžu síce okoreniť Váš sexuálny život, ovšem vplyv na pohlavie dieťaťa nemá žiadna z nich, ani nie je nijako vedecky podložená. Pohlavie bábätka ovplyvniť skutočne nejde.
Možnosti zistenia pohlavia dieťaťa
V súčasnosti majú ženy vďaka vedeckému pokroku k dispozícii kvalitné tehotenské testy. Ak chcú budúce mamičky vopred poznať pohlavie dieťatka, ktoré nosia pod srdcom, môžu využiť genetický test, ktorý umožňuje určiť pohlavie plodu z krvi matky už od 10. týždňa tehotenstva. Test má vyše deväťdesiatdeväť percentnú spoľahlivosť a je absolútne bezpečný pre matku aj dieťa. Vďaka voľne cirkulujúcej DNA plodu, ktorá koluje v krvi matky, v odobranej vzorke krvi sa sleduje prítomnosť Y chromozómu.
Najbežnejšou metódou v súčasnosti je však ultrasonografia. Takzvaný morfologický sken je možné urobiť po dvanástom týždni tehotenstva. V tom čase už lekár môže budúcim rodičom prezradiť, či majú pre bábätko vyberať dievčenské alebo chlapčenské meno. Žiaľ v tomto období môže byť obraz na monitore sonografického prístroja ešte nepresný. Viditeľnosť ovplyvňuje viac faktorov, ako napríklad to, či je dieťatko správne otočené, či už sú jeho genitálie dostatočne vyvinuté, či má gynekológ moderné prístrojové vybavenie a podobne. Modernejšou alternatívou je dnes veľmi vyhľadávaný a obľúbený 3D alebo 4D ultrazvuk. Poskytuje lepší a presnejší obraz. Ideálny čas na vyšetrenie je medzi 13. a 17. týždňom. Ak chce potenciálna mamička vidieť tváričku svojho ešte nenarodeného dieťatka a dozvedieť sa viac o jeho zdravotnom stave, je najvhodnejšie zisťovanie pohlavia medzi 24. a 27.
Ako určiť pohlavie dieťaťa pomocou ultrazvuku: Kompletný sprievodca #ultrazvuk #predpoveďpohlaviadieťaťa
Vplyv otca na zdravie dieťaťa
Keď sa pár rozhodne mať dieťa, pozornosť sa prirodzene sústreďuje najmä na ženu. Vitamíny, zdravá životospráva, lekárske kontroly... Všetko sa točí okolo tela budúcej matky, no pri počatí zohráva významnú úlohu aj muž a jeho zdravie. Najnovšie výskumy ukazujú, že zdravie otca pred počatím môže ovplyvniť nielen samotnú schopnosť splodiť dieťa, ale aj priebeh tehotenstva a zdravotný stav potomka.
Spermia nie je len nosič genetickej informácie. Moderná biológia dnes veľmi podrobne skúma aj takzvané epigenetické faktory, teda to, ako sú gény čítané a aké inštrukcie si nesú pre ďalší vývoj organizmu. Epigenetika sa často označuje ako súbor značiek, ktoré rozhodujú o tom, ktoré gény budú aktívne, a ktoré zostanú vypnuté. Tieto značky nevznikajú náhodne, formujú ich aj vonkajšie vplyvy ako strava, pohyb, stres, toxíny alebo metabolické ochorenia. Zmeny epigenetických mechanizmov v spermiách už boli v štúdiách spojené s rôznymi rizikami od narušeného vývoja placenty, cez nízku pôrodnú hmotnosť, až po metabolické poruchy u dieťaťa.
Jedným z najzaujímavejších zistení posledných rokov je možná súvislosť medzi chronickými ochoreniami u muža (ako sú vysoký tlak, obezita či inzulínová rezistencia) a výskytom preeklampsie u partnerky. Štúdia, ktorú publikovali švédski vedci, preukázala, že muži so zhoršeným metabolickým zdravím mali partnerky s vyššou pravdepodobnosťou vzniku preeklampsie. Ďalšie výskumy preukázali súvislosť medzi fajčením otca a zvýšeným rizikom vrodených vývojových chýb alebo rakoviny u detí, najmä leukémie. Dôležitým faktorom je aj vek otca.
