Novorodenecká žltačka je pomerne častým stavom u novorodencov, ktorý sa prejavuje žltým sfarbením pokožky a očných bielok. Hoci vo väčšine prípadov ide o neškodný a dočasný jav, je dôležité poznať jej príčiny, príznaky a spôsoby, ako jej predchádzať alebo ju liečiť.
Príčiny vzniku novorodeneckej žltačky
Počas tehotenstva dostáva dieťa kyslík z okysličenej krvi matky prostredníctvom červených krviniek obsahujúcich fetálny hemoglobín. Po narodení sa tento fetálny hemoglobín postupne odbúrava a nahradzuje ho štandardný hemoglobín. Červené krvinky majú obmedzenú životnosť, po ktorej sa rozpadajú. Jednou z hlavných zložiek červených krviniek je bilirubín. Jeho akumulácia v tele spôsobuje žltačku. Novorodenci majú ešte nedostatočne vyvinutú pečeň, ktorá nie je schopná spracovať všetok bilirubín vznikajúci pri zvýšenom rozpade červených krviniek, čo vedie k jeho hromadeniu v organizme.
Žltačka je prejavom zvýšenej hodnoty bilirubínu v krvi, tzv. hyperbilirubinémie. U novorodencov môže ísť o:
- Fyziologickú žltačku: Tento stav nemá chorobný podklad a spontánne odoznie aj bez liečby.
- Patologickú žltačku: Je následkom chorobných zmien v organizme a vysoká hodnota bilirubínu môže byť nebezpečná pre nervový systém a mozgové bunky.
Fyziologická novorodenecká žltačka sa môže u dieťaťa rozvinúť vo veku 2 až 14 dní. U dospelých sa za normálnu hodnotu bilirubínu v krvi považuje menej ako 1 mg/dl (17,1 μmol/l), u detí je normálne číslo vyššie. Hyperbilirubinémia je definovaná ako zvýšenie koncentrácie bilirubínu v krvi nad 1,5 mg/dl (25 μmol/l). Hodnota bilirubínu u novorodencov zvyčajne nepresahuje 12,9 mg/dl (220 μmol/l), malé percento novorodencov dosahuje koncentráciu 15 mg/dl (256,5 μmol/l). Fyziologická žltačka obvykle ustupuje v priebehu 7 až 14 dní. V niektorých prípadoch môže dôjsť v 2. a 3. týždni k vzostupu bilirubínu, prípadne žlté sfarbenie pretrvať 3 až 10 týždňov.
Najvyššia hladina bilirubínu sa zaznamenáva v tele bábätka počas 2. a 3. týždňa po narodení. Vtedy môžete mať pocit, že žltačka neustupuje. V priebehu mesiaca by však mala jeho hladina klesnúť.
Rizikové skupiny a faktory
Nie je možné počas tehotenstva s istotou predpovedať, či bude mať dieťa po narodení novorodeneckú žltačku. Existujú však rizikové skupiny a faktory, pri ktorých sa tento stav vyskytuje častejšie:
- Predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
- Deti, u ktorých sa prejavy zvýšenej hodnoty bilirubínu objavili po narodení u ich súrodencov.
- Matky trpiace cukrovkou.
- Inkompatibilita krvných skupín medzi matkou a dieťaťom (napr. matka má Rh faktor negatívny a novorodenec Rh faktor pozitívny, matka má krvnú skupinu 0 a dieťa krvnú skupinu A, resp. B).
- Pôrodné poranenia (napr. modriny či zlomenina kľúčnej kosti).
- Vrodené infekcie.
- Vrodené chyby tráviaceho systému.
- Znížená činnosť štítnej žľazy.
- Enzýmové poruchy a vrodené defekty červených krviniek.
Komplikovanejší býva priebeh u predčasne narodených bábätiek, ktoré nemajú dostatočne vyvinutú pečeň a v ich organizme sa hromadí bilirubín.
Novorodenecká žltačka - príznaky
Žltačku nie je náročné diagnostikovať, keďže sa prejavuje žltým sfarbením pokožky, slizníc a očných bielok. Najprv začne koža žltnúť na tvári a krku (najviac prekrvených častiach tela), potom na hrudníku, bruchu a stehnách, predlaktiach a predkoleniach a nakoniec na chodidlách a dlaniach. Pri žltačke dochádza taktiež k zmene správania dieťaťa. Veľmi vysoké hodnoty bilirubínu môžu z krvi prestúpiť do mozgu a spôsobiť zvratné (akútna bilirubínová encefalopatia) alebo trvalé poškodenie (kernikterus alebo chronická bilirubínová encefalopatia).
Diagnostiku vykonáva lekár najprv neinvazívne, pomocou kožného testu - malým prístrojom bilirubínometrom. V prípade potreby sa stanoví presná hladina bilirubínu z krvi. Viditeľné prejavy žltačky je u novorodenca možné pozorovať približne od hodnoty bilirubínu 0,85 mikromólov/l. Ak hladina bilirubínu rastie rýchlejšie ako 85 mikromólov/l za deň, považuje sa novorodenecká žltačka za patologickú.
Žltačka dojčených detí a z materského mlieka
Žltačka sa počas prvého týždňa života vyskytuje aj u donosených dojčených detí. Dôvodom je oneskorený odchod smolky (prvá stolica novorodenca) a nedostatok tekutín a kalórií, buď z dôvodu problematického prisávania bábätka k prsníku, alebo z dôvodu nedostatočnej či oneskorenej produkcie materského mlieka. Preto je počas prvých dní života bábätka dôležité včasné a frekventované dojčenie. Častým kakaním totiž dochádza k lepšiemu vylučovaniu bilirubínu.
Žltačka z materského mlieka je spôsobená zvýšenou koncentráciou enzýmu (b-glukuronidázy) v materskom mlieku, ktorý spôsobuje spätné vstrebávanie bilirubínu z čreva do krvného obehu. Mamičky, ktoré majú skúsenosti s novorodeneckou žltačkou, v diskusiách na fórach prezradili, že na tento problém je vhodné dojčenie, avšak len v prípade, že nejde o silnú žltačku. Vtedy treba kojiť nepriamo, mlieko prevárať a dieťaťu ho dávať po troškach.
Novorodenecká žltačka - liečba a prevencia
Novorodenecká žltačka je veľmi častá a vo väčšine prípadov neškodná, preto nevyžaduje liečbu. Ustúpi do 1-2 týždňov až mesiaca aj bez lekárskeho zásahu. Dôležité je sledovať stav dieťaťa a v prípade potreby konzultovať s lekárom vhodnú liečbu.
Prirodzenými spôsobmi, ako sa žltačky zbaviť, sú dostatočné dojčenie a vystavovanie bábätka dennému svetlu (helioterapia). Slnečné lúče sú totiž nápomocné pri rozkladaní bilirubínu v koži na neškodný metabolit. Dojčenie pomôže dieťatku s vylučovaním bilirubínu. Naštartovaním tráviaceho systému sa zabezpečí vylučovanie pomocou moču a stolice. Dieťa potrebuje dostatok slnka. Postieľku mu dajte tak, aby naň dopadalo nepriame slnečné svetlo, priamemu slnečnému žiareniu novorodenca nevystavujte. Dôležité je pravidelné a dostatočné kŕmenie, najlepšie materským mliekom. Dieťatko býva počas žltačky spavé, preto ho treba na kŕmenie budiť. Pokiaľ sa dobre nenadojčilo, nenechávajte ho zaspať, ale motivujte ho k aktívnemu saniu.
Keďže hladina bilirubínu u novorodenca súvisí so schopnosťou odbúravania bilirubínu pečeňou, ktorá nie je dostatočne vyvinutá, nie je možné novorodeneckej žltačke 100-percentne predchádzať. Dôležitá je starostlivosť o bábätko, dostatočný príjem tekutín a zabránenie zvýšenému popôrodnému úbytku na váhe.
V niektorých prípadoch, ak sú hodnoty bilirubínu vysoké a žltačka neustupuje, môže byť potrebná liečba:
- Fototerapia: Dieťa je ožarované modrým svetlom s určitou vlnovou dĺžkou, ktoré spôsobuje rozklad bilirubínu na lumirubín rozpustný vo vode. V takejto podobe ho dieťa môže vylúčiť močom alebo stolicou. Dĺžku a frekvenciu fototerapie určí lekár na základe veku, donosenosti dieťaťa a podľa hladiny bilirubínu.
- Medikamentózna liečba: V závažnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe, prípadne k transfúzii krvi. Dieťa dostáva imunoglobulíny, ktoré viažu bilirubín.
- Výmenná transfúzia krvi: V ojedinelých prípadoch, ak sú hodnoty veľmi vysoké a žltačka neustupuje, môže dôjsť k výmennej transfúzii krvi.
Príznaky žltačky môžete podávaním homeopatík zmierniť. Vždy je potrebné granuly (5 ks) rozpustiť vo vode (0,5 dcl) a dieťaťu nápoj podávať čajovou lyžičkou 1- až 3-krát denne, podľa zvoleného homeopatika. Pri zvýšených hodnotách bilirubínu sa odporúča China 9CH, pri žltačke, ktorá neustupuje ani po fototerapii, je vhodný Lycopodium Clavatum 9CH.
Ako liečiť žltačku u novorodencov!??🤔 #novorodenec #žltačka #liečba
Kedy sa objaví a čo treba sledovať?
Novorodenecká žltačka sa len zriedka objaví do 24 hodín po pôrode. Väčšinou je viditeľná na tretí alebo štvrtý deň. Dôležité je, aby ste si uvedomili, že deti sa nerodia so žltačkou, tá vznikne až pár dní po pôrode. Hladiny bilirubínu môžete vo výsledkoch testov pozorovať len orientačne. Všetko totiž závisí od konkrétneho bábätka a to konkrétne od týždňa, v ktorom bolo narodené, pôrodnej hmotnosti, zdravotného stavu a iných faktorov. Na to preto existujú špeciálne tabuľky, kde lekári presne vypočítajú vašu hodnotu. Pre vás by preto malo byť prvotným znamením žltnutie dieťaťa. To sa zväčša začína v oblasti okolo nošteka a postupne sa rozširuje na celé telo.
Každú zmenu farby a zmeny na pokožke je potrebné hlásiť pediatrovi. Dôležité je, aby tieto detičky mali dostatočný príjem mlieka, a tým priberali. Nízky príjem potravy spomaľuje ústup žltačky.
U väčšiny detí odznie ochorenie do jedného až dvoch týždňov. V prípade, že žltačka trvá u donoseného dieťaťa viac ako 2 týždne, u nedonoseného dieťaťa tri týždne, hovoríme o dlhotrvajúcej žltačke.
Dôležité upozornenie: Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.