Čo robiť, keď má dieťa nočné mory

Nočné mory sú intenzívnou formou zlých snov, sú to desivé sny, ktoré sa nám zdajú reálne, zanechávajú silné pocity strachu, úzkosti, hnevu, alebo znechutenia a často vedú k prebudeniu.

Sú súčasťou prirodzeného spánkového cyklu, avšak ak sa objavujú často, tak môžu výrazne narušiť fyzické a psychické zdravie. Touto témou sa zaoberali ľudia od nepamäti. Dokonca prvé zmienky sa objavujú už v starovekých textoch, vtedajší ľudia ich označovali ako zlé sny, ktoré boli považované za posolstvá od bohov.

Neskôr nočné mory boli rozpracované viacerými autori rôznych terapeutických škôl. Zameranie sa na sny a na nočné mory rozpracovali ako prví psychoanalytickí autori. Prvý kto sa systematicky zaoberal nočnými morami bol Freud, ktorý sny považoval za „kráľovskú cestu do nevedomia“. Nočné mory podľa neho vznikajú, keď sa potlačené túžby prejavia vo forme sna. Tieto túžby nie sú pre ego prijateľné, a tak sú zobrazené v podobe sna. Jung definoval nočné mory ako signály nerovnosti v individuálnom živote, teda ako potrebu integrácie odmietanej časti do života človeka. Moderná psychoanalýza popisuje nočné mory ako formu emocionálneho preťaženia, kde nevedomie premieta nespracované traumy, alebo konflikty do snového obsahu. Tento prístup zahŕňa aj skúmanie vzťahových dynamík a ich vplyv na aktuálne zážitky. Podľa prístupu Gestalt terapie nočné mory odrážajú nevedomé konflikty, potlačené emócie a nedokončené záležitosti, ktoré sa snažia dostať do vedomia človeka.

Nejakú nočnú moru zažil nepochybne každý z nás, či ide o dospelého alebo o malé dieťa. Niektorým na ňu zostala trvalá silná spomienka, iní nad ňou mávli rukou hneď, len čo si pri zvonení budíka s úľavou uvedomili, že to bol „iba sen“, a nájdeme aj tých, ktorí jej obsah zabudli ešte skôr, než stihli precitnúť do bežného stavu vedomia. Nočné mory sú teda úplne normálnou a bežnou súčasťou nášho života. Navyše, môžu byť prínosné. Fungujú ako ventil negatívnych pocitov, niekedy nás privedú k pohľadu alebo k uvedomeniu si reálnej situácie. Možno z vlastnej skúsenosti dobre poznáte ten zážitok typu „uff, ešte že to bol len sen a môj život vyzerá tak, ako vyzerá“ a na neho nadväzujúci pocit úľavy a spokojnosti. To je len niekoľko málo príkladov z veľkej truhlice pokladov, ktoré nám sny, vrátane tých negatívnych a desivých, prinášajú. A podobne to je aj u detí. S ich pomocou sa môžu vyrovnať s vnútornými konfliktmi alebo pretlakmi, ktoré na seba počas dňa nabalili.

Aké sú najčastejšie príčiny zlých snov?

Zlé sny zvyčajne nie sú spôsobené jednou príčinou, ale na vzniku sa podieľa kombinácia rôznych faktorov. Medzi najčastejšie príčiny patrí:

• Trauma a PTSD - pri prežití traumy sa traumatické udalosti môžu zobrazovať v snoch. Tieto nočné mory sa opakujú, sú živé a obsahovo pripomínajú traumatickú skúsenosť.
• Depresia a iné psychické problémy - podľa vedeckých štúdií existuje úzky vzťah medzi nočnými morami a psychopatológiou. Podľa štúdie, realizovanej vo Francúzsku (Faccini, Delmonte, 2024) je evidentné, že ľudia, ktorí trpia psychickými problémami majú častejšie nočné mory na rozdiel od bežnej populácie. Avšak autori pripomínajú, že ani v súčasnosti nie je zrealizovaných dostatok vedeckých štúdií aby sme jednoznačne definovali kauzalitu medzi psychopatológiou a vznikom nočných môr.
• Fyziologické príčiny - s nočnými morami súvisia poruchy spánku, ako napríklad nespavosť, alebo aj hormonálne zmeny, prípadne nerovnováha neurotrasmiterov v mozgu, ktorá môže ovplyvniť kvalitu snov. Vedľajší účinok niektorých liekov, alebo užitie drog, prípadne alkoholu môže vyvolať nočné mory. Ďalšími príčinami môže byť bežný stres počas dňa, vysoké pracovné nasadenie, únava a vyčerpanie, alebo pocity úzkosti, nevyriešené vnútorné konflikty, ale aj konzumácia ťažkých jedál, hluk, alebo horúčka.

Koho nočné mory postihujú najčastejšie?

Možno konštatovať, že nočné mory najviac postihujú ľudí, ktorí zažívajú kombináciou vyššie uvedených faktorov/príčin vzniku. Napríklad, človek, ktorý zažil traumatickú udalosť, trpí vážnymi psychickými problémami a počas dňa zažíva mnoho stresujúcich udalostí, tak u neho sa môžu nočné mory vyskytovať častejšie.

Nočné mory môžu súvisieť aj s vývinom mozgu, alebo s rozvojom fantázie u detí. Frekvencia nočných môr je obzvlášť vysoká u deti medzi 3 - 6 rokom života, pretože v tomto veku sa vyvíja fantázia a zároveň deti v tomto veku nevedia efektívne spracovať strach. Podobne je to aj u dospievajúcich. Avšak u dospievajúcich sú nočné mory spôsobené hormonálnymi zmenami, stresom, alebo tlakom z ich predstáv a očakávaní. U dospelých je to v prípadoch, kedy ľudia čelia výraznému pracovnému nasadeniu, rodinným problémom, alebo chronickému stresu.

Aký vplyv majú nočné mory na psychiku a spánok?

Nočné mory môžu mať výrazne negatívny vplyv na kvalitu spánku a psychickú pohodu človeka. Tieto desivé sny spôsobujú počas noci časté budenie, vyvolávajú pocity strachu, alebo úzkosti. Taktiež sa môže stať, že človek má strach opäť zaspať. Takýto prerušovaný spánok neumožňuje potrebnú regeneráciu, čo následne môže súvisieť s únavou počas dňa, zníženou koncentráciou, alebo nepríjemnými myšlienkami.

Kedy môžu byť nočné mory znakom vážnejších problémov?

Nočné mory môžu byť sprievodným príznakom iných psychických porúch, v prípadoch kedy nočné mory zasahujú do bežného fungovania človeka a emócie, ktoré s nimi súvisia sú pre človeka ohrozujúce a nedokáže sa s nimi sám vyrovnať. Súvislosť medzi nočnou morou a závažným problémom môže byť dlhodobo neuvedomená, preto je dôležité v prípadoch neistoty vyhľadať odbornú pomoc.

V závažných prípadoch môžu nočné mory súvisieť s neurologickými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú funkcie mozgu a reguláciu spánku. Ďalším vážnym problémom sú psychotické poruchy, napríklad schizofrénia.

Aké sú najbežnejšie témy nočných môr a ich význam?

Témy nočných môr majú zvyčajne prepracovaný dej, obsah takýchto snov sa zvyčajne sústreďuje na snahu uniknúť hrozbe, nájsť bezpečie a zachovať si osobnú integritu. V tomto článku vychádzame zo štúdie autorov (Zadra et al, 2006, Schredl, Göritz, 2018), ktorí definovali tieto hlavné témy nočných môr:

• Byť prenasledovaný bez fyzického napadnutia.
• Fyzická agresia - vyhrážanie sa alebo priamy útok, vrátane sexuálnej agresie, vraždy, alebo únosu.
• Interpersonálne konflikty - konfliktná interakcia medzi dvoma postavami ktorá je zraňujúca, nepriateľstvo, odpor, urážky, ponižovanie, odmietanie, klamstvo, nevera.
• Abnormalita prostredia - bizarné, alebo nepravdepodobnostné udalosti.
• Prítomnosť zlých duchov, vrátane príšer, alebo mimozemšťanov.
• Nehody - dopravné nehody, pošmyknutie, utopenie, pád.
• Katastrofa/kalamita.
• Zlyhanie alebo bezmocnosť.
• Hmyz, uhryznutie hmyzom, potkanom, hadom.
• Smrť.
• Obavy.

V súčasnosti neexistuje zovšeobecňujúci význam jednotlivých tém. Ich význam je individuálny pre každého človeka v súvislosti s jeho osobnou históriou a aktuálnym prežívaním.

V literatúre sa môžeme dočítať, že určité symboly v snoch a nočných morách môžu mať konkrétny význam. Napríklad nočné mory v ktorých sa topíme môžu symbolizovať zahltenie emóciami alebo stratu kontroly nad nimi. Ak sa nám sníva, že padáme z útesu, môže to symbolizovať strach zo zlyhania. Napadnutie inou osobou môže znamenať napríklad pocit ohrozenia, alebo nevyriešené vnútorné konflikty. Uvedené príklady sú symboly, slúžia ako metafory a nie doslovný význam. Zároveň nie sú vedecky podložené, v zmysle empirických štandardov. U každého človeka môže byť význam špecifický a viazať sa na aktuálne životné obdobie.

Čo robiť, keď sa dieťaťu sníva nočná mora?

Dieťa potrebuje podporu najmä v situáciách, keď sú pre neho desivé sny a ich obsah nezvládnuteľné a nedokáže s nimi teda skončiť vlastnými prostriedkami. V noci sa potom budí, niekedy dokonca s krikom a plačom, žiada spoločnosť rodičov, bojí sa znovu zaspať alebo chodiť večer spať.

Všeobecne rozoznávame dva druhy nočných strašidiel - nočné desy a nočné mory. Hoci laici oba pojmy bežne zamieňajú, každý znamená niečo iné - čo do prejavov, ale predovšetkým pôvodu nepríjemných stavov, ktoré majú na svedomí.

Nočné mory sú emočne náročný sen, ktorý je taký silný, že dieťa vyruší zo spánku a prebudí. Dieťa sa môže podobne ako pri nočnom dese prebudiť s krikom alebo plačom a vyzerať rozrušene. Základný rozdiel však spočíva v tom, že je už naplno prebudené a na sen sa pamätá tak isto ako na celú nočnú epizódu.

Hoci nočné mory samy o sebe nie sú ničím dramatickým, niekedy môžu dieťaťu prerásť cez hlavu a spôsobiť mu veľké starosti. V takom prípade by bolo chybou nechať s nimi dieťa samé bez toho, že by sme sa mu pokúsili jeho situáciu aspoň trochu uľahčiť. Asi najdôležitejším odporúčaním je byť mu oporou. „Zlý sen totiž môže splniť svoju pozitívnu funkciu iba vtedy, keď je dieťaťu nablízku mama s otcom, ktorí ho upokoja práve vo chvíli, keď sa s hrôzou prebudí. Nie je dobré brať nočnú moru na ľahkú váhu. U malého dieťaťa, ktoré nerozlišuje medzi strašnými príbehmi v snoch a realitou, vyvoláva totiž skutočný strach.

Nočné desy komplikujú noci až šiestim percentám detí do dvanástich rokov. Ide o drobnú a dočasnú poruchu nervového systému, ktorý reguluje aktivitu mozgu a vzhľadom na svoju nezrelosť nie je schopný všetky podnety adekvátne spracovať. Objavujú sa v prvých štyroch hodinách po zaspaní, kedy sa dieťa neúplne prebudí z hlbokého spánku a začne kričať, plakať, prípadne sa hádzať na posteli. Jeho prejavy sú obvykle také nápadné, že privolajú rodičov, ale aj pre nich býva ťažké dieťa upokojiť. Ráno sa dieťa na udalosť väčšinou nepamätá, tak isto ako ani na sen, ktorý desivé prebudenie zapríčinil.

Pre rodičov je dôležité vedieť, že nočný des nie je nebezpečný, nespôsobuje dieťaťu žiadne psychické ani fyzické škody a väčšinou pominie v priebehu školského veku. Spravidla je dobré počkať, kým to prejde,“ vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Velemínsky, CSc., a odporúča rodičom, ako môžu výskytu nočných desov aspoň čiastočne predísť: „Najdôležitejšou prevenciou je správne nastavenie vnútorných hodín. Preťaženým deťom sa oveľa horšie zaspáva a zmena stavu bdelosti a hlbokého spánku sa komplikuje.“ Nočný des teda väčšinu detí opustí sám bez ďalšieho zásahu odborníka.

A čo treba robiť v prípade nočného desu? „Jediná vec, ktorú môžete urobiť, je nerobiť nič. Dieťa tvrdo spí a nič nevníma, bolo by teda úplne zbytočné, dokonca aj škodlivé, snažiť sa ho zobudiť. Dieťa by potom bolo úplne zmätené a veľmi mrzuté, želá si predsa len to, aby mohlo ďalej spať a nikto ho nerušil,“ upozorňuje vo svojej knihe Isabelle Gravillon.

Aké techniky a metódy pomáhajú pri ich liečbe?

Nasledujúce techniky a metódy môžu pomôcť pri zvládaní nočných môr:

• Úprava spánkovej hygieny - zamerajte sa na dodržiavanie pravidelného času zaspávania a vstávania. Pred spánkom si vytvorte príjemné prostredie (čerstvý vzduch, primeraná teplota, tma) a venujte sa pokojným aktivitám ako napríklad čítanie knihy.
• Zapisujte si obsahy snov a nočných môr - skúste identifikovať opakujúce sa vzorce a spúšťače nočnej mory (napríklad aktivity počas dňa, stres, alebo ťažké jedlo pred spánkom). Zamerajte sa aj na emócie, ktoré sa objavujú po prebudení.
• Zaradenie relaxačných techník počas dňa (meditácia, hlboké dýchanie, relaxačné cvičenia ) - tieto techniky môžu pomôcť znížiť stres počas dňa.
• Vyhnite sa používaniu sociálnych sietí a mobilných telefónov aspoň hodinu pred spánkom.

Ďalšou zlatou radou na pomoc vašim deťom v boji nielen proti nočným morám je pravidelnosť. Deti potrebujú pravidelný režim a poriadok. Dáva im stabilitu a pocit bezpečia. Režimom však nemyslíme, aby boli len ticho a poslúchali, ani nasledovanie spôsobu výchovy praktizovaného počas povinnej vojenskej služby. Ide o to, aby ich život mal stabilný režim. Aby dobre vedeli, o koľkej sa ráno vstáva, kedy majú čas na hranie, kedy je čas ukladania sa do postele a o kolkej sa zhasne svetlo v izbe a zalieza sa pod perinu. Pravidelný rytmus im pomôže vyladiť vnútorné hodiny a im sa bude nielen lepšie zaspávať a vstávať, ale budú pri tom pokojnejšie a uvoľnenejšie. Ukázalo sa, že príliš benevolentná výchova v tomto smere, keď sa deti ukladajú spať podľa ich vnútorných pocitov a chuti, spôsobí obvykle viac škody ako úžitku.

Oplatí sa nechať dieťa počas odpoludnia vyblázniť a vybiť prebytočnú energiu, ktorej majú niektoré z nich navyše. Na druhej strane však nie je dobré deti prepínať. Len im dať možnosť „vybiť sa“, či a ako energiu využijú, nechajte na nich. Hodinu až dve pred spaním je potom lepšie venovať sa pokojnejším činnostiam. Rozprávať sa, spoločne zhodnotiť uplynulý deň, čítať si, prípadne si pozrieť príjemnú rozprávku. Niektorí autori neodporúčajú sledovanie televízie pred spaním, varujú najmä pred sledovaním programov s násilnými alebo strašidelnými prvkami. Dôležité je vidieť situáciu očami dieťaťa. To, čo vás dospelého vôbec nerozhodí, v dieťati môže vyvolať obavy, s ktorými si samo nedokáže poradiť. Rozhodne potom nie je vhodné riešiť v tomto čase rodinné problémy, kárať dieťa alebo udeľovať tresty.

Psychológovia a ďalší odborníci na pokojný spánok odporúčajú zaviesť doma takzvané „spánkové rituály“. Ide o postup činností, ktoré predchádzajú spánok. Okrem večernej hygieny a prezlečenia sa do pyžamy by medzi rituálmi mali byť najmä tie, ktoré sú niečím výnimočné, zaujímavé a pre dieťa príjemné.

Čo však treba robiť, keď už je nejaké strašidlo na scéne a ruší nočný spánok? Dajte dieťaťu najavo, že s vami môže hovoriť o svojich nepríjemných pocitoch. Že nočné mory sa nevyhnú nikomu z nás a že je úplne normálne, keď sa teda snívajú aj jemu. Ak má chuť, nechajte ho, aby vám svoju nočnú moru porozprávalo, prípadne si sen môžete spoločne nakresliť. Už samotný fakt, že môže svoje pocity ventilovať a s niekým zdieľať, by mal priniesť trošičku úľavy. Môžete skúsiť aj porozmýšľať, čo by mohlo platiť na snové strašidlá. Ako by sa s nimi dieťa mohlo v sne vyrovnať, akou zbraňou, čarom alebo koho by mohlo privolať na pomoc. Ďalšou možnosťou je urobiť si zo strašiaka kamaráta. Pokojne si svoje nápady môže namaľovať, aby ich tak malo pred očami a viac ich prežilo. Nebojte sa siahnuť aj po štipke humoru, ak to situácia dovoľuje. „Nášho Dominika nadchla scéna z Harryho Pottera, kde sa strašidlo zneškodňuje kúzlom, pri ktorom si ho musíte predstaviť nejakým spôsobom zosmiešneného. Tak to skúšame aj doma,“ delí sa o svoj osvedčený postup tridsaťročná Veronika. „Keď sa Dominik niečoho bojí alebo si pamätá nejaký nepríjemný obraz zo sna, skúsime ho spoločne zmeniť na niečo vtipné.

Ak je dieťa rozrušené, utíšte ho, upokojujte, dávajte mu najavo, že ho máte radi, že ho ochránite a že sa mu nemôže nič stať. Môžete aj spoločne skontrolovať izbu alebo dom, aby sa dieťa na vlastné oči presvedčilo, že mu žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Je v poriadku, ak mu v takom prípade necháte svietiť pri zaspávaní lampičku alebo necháte pootvorené dvere. Nie je však dobré vyriešiť situáciu tým, že s malým potomkom budete pravidelne spávať alebo si ho brať k sebe do postele. Tak uvidí, že mu jeho strachy dovoľujú s vami manipulovať, že z nich má sekundárny zisk a navyše, že tým vy dospelí naznačujete možnosť, že mu reálne hrozí nebezpečenstvo, keď máte potrebu byť s ním a chrániť ho.

Zhrnutie odporúčaní:

• Pravidelnosť. Zaveďte pravidelný denný režim, choďte spať vždy v rovnaký čas.
• Vhodné podmienky. Ako si kto ustelie, tak si aj ľahne. Zaistite, aby dieťa spalo v príjemnom prostredí, pri optimálnej teplote a v dobre vyvetranej miestnosti.
• Žiadny stres pred spaním.
• Upokojenie. Minimálne hodinu pred spaním sa venujte činnostiam, ktoré dieťa upokoja.
• Spacie rituály.
• Poznať svojho nepriateľa. Ak má dieťa nočné mory, nebojte sa s ním rozprávať o jeho snoch.
• Byť tolerantný. Buďte k svojmu dieťaťu tolerantný a otvorený. Ak má strach, nechajte mu zasvietenú lampičku alebo pootvorené dvere.

Dôležité upozornenie: Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

tags: #co #robit #ked #ma #dieta #nocne