Ukončenie tehotenstva je pre každú ženu a jej rodinu mimoriadne náročná situácia. Laická verejnosť často nerozlišuje medzi pojmami potrat a predčasný pôrod. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely medzi týmito dvoma udalosťami, ich príčinami, rizikovými faktormi a možnosťami starostlivosti.
Definícia a štatistiky
Potrat je definovaný ako predčasné vypudenie mŕtveho plodu pred ukončením 28. týždňa tehotenstva, pričom jeho hmotnosť nedosahuje ani 1 kg. Plod je v tomto prípade hlboko nedonosený a bez známok života. Ak sa potrat stane do 16. týždňa od začiatku poslednej menštruácie, hovoríme o včasnom potrate. Ak nastane medzi 16. a 28. týždňom, ide o neskorý potrat.
Štatistiky potratov nie sú úplne presné, pretože veľa včasných potratov prebehne v prvých týždňoch tehotenstva bez toho, aby ich žena zaregistrovala. Sú vnímané ako bežné menštruačné krvácanie. Avšak, potraty, o ktorých žena vie, sú evidované a štatistiky sú presnejšie. Za rok 2021 bolo na Slovensku nahlásených 11 719 potratov žien s trvalým pobytom, z toho 6 167 spontánnych. V prípade spontánneho potratu sa podľa gynekológa MUDr. Drába odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri.
Mŕtve narodenie je, keď dieťa zomrie po 20. týždňom tehotenstva. Dieťa mohlo zomrieť v maternici týždne alebo hodiny pred pôrodom. Bábätko pri pôrode umiera len zriedka. K mŕtvo narodeným plodom môže dochádzať aj pri zlepšovaní prenatálnej starostlivosti v priebehu rokov. S an ultrazvuk, môže lekár určiť srdcový tep dieťaťa v maternici. Lekári kategorizujú mŕtve narodenie do troch typov. Sú to skoré mŕtve narodenie, neskoré mŕtve narodenie alebo termín mŕtvo narodenie. Skoré mŕtve narodenie -nastáva, ak plod odumrie medzi 20. a 27. Neskoré narodenie mŕtveho plodu - vyskytuje sa, ak plod odumrie medzi 28. a 36. Termín mŕtvo narodenie - vzniká, ak plod odumrie v 37. Narodenie mŕtveho dieťaťa zvyčajne nemá žiadne varovné príznaky. Vaginálne krvácanie, najmä v druhej polovici tehotenstva, môže naznačovať problém s dieťaťom. Ak ženy trpia krvácaním, musia sa okamžite poradiť s lekárom.
Ročne na celom svete zomiera až 2 600 000 detí pred narodením. Každý deň sa narodí viac ako 7300 bábätiek mŕtvych. Deväťdesiatosem percent mŕtvo narodených detí pochádza z oblastí s nízkym alebo stredným príjmom. Avšak ani bohatšie krajiny nie sú imúnne voči tomuto negatívnemu trendu. 1 z 200 tehotenstiev končí narodením mŕtveho dieťaťa - dve tretiny týchto smutných koncov sa uskutočnia v treťom trimestri.
Príčiny potratov a mŕtvo narodených detí
Príčiny potratov sú rôznorodé a v 20-50% prípadov sa nezistí žiadna konkrétna príčina. V treťom trimestri je častou príčinou spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Často diskutovaná je aj obtočená pupočná šnúra, ale s touto diagnózou je potrebné narábať opatrne, pretože abnormality pupočnej šnúry sa vyskytujú aj u normálnych pôrodov.
Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. „Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla,“ pripomína MUDr. Príčiny potratu v I. trimestri „Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu,“ vysvetľuje ďalej MUDr. Dráb a pripomína: „Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.“ Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Podľa MUDr. Drába za tehotenské straty v II. trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje podľa MUDr. Drába nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“ Na základe vlastných klinických skúseností spomína gynekológ tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: „V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu… Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou,“ hovorí MUDr. Dráb a v prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda na opatrnosť: „Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvonarodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.“
Medzi päť hlavných príčin mŕtvo narodených detí patria: pôrodné komplikácie, infekcie matky počas tehotenstva, ochorenie matky (najmä preeklampsia a diabetes), obmedzený rast plodu a vrodené chyby. Tehotenské a pôrodné komplikácie spôsobujú takmer jednu tretinu mŕtvo narodených detí. Infekcia - infekcia plodu, placenty alebo tehotnej ženy môže spôsobiť narodenie mŕtveho dieťaťa. Problémy s pupočnou šnúrou môžu spôsobiť približne 1 z 10 mŕtvo narodených detí. Vysoký krvný tlak - niektoré typy hypertenzie môžu prispievať k mŕtvo narodeným deťom. Príčiny asi tretiny mŕtvo narodených prípadov nie sú vždy známe.
Pôrod mŕtveho dieťatka a následné postupy
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, predchádzajúcej jazvy na maternici a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.
„Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu,“ hovorí gynekológ, no zároveň upozorňuje: „No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.“ MUDr. Danys zdôrazňuje rýchle porodenie alebo potratenie plodu v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
V prvom trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality. Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. „Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.“
Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život žena a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu. Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez.“ Rovnako MUDr. Dráb pripomína: „Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.“
Ak by boli všetky príčiny mŕtvo narodených detí spojené dokopy, tvorili by jednu z prvých piatich najčastejších príčin úmrtia ľudí na celom svete. Napriek stále modernejším lekárskym postupom a kvalitnejšej technike sa počet mŕtvo narodených detí na celom svete znížil iba o 1,1 percenta. Je to pomalšie, ako redukcia detskej a materskej úmrtnosti.
Prevencia mŕtvo narodených detí: Národná kampaň
Pitva a následné vyšetrenia
Je nutné odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Malo by nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom. Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom.
Obaja lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. „Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme… Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.“
Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. „Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná,“ dodáva MUDr.
Psychologická podpora a právo na pohreb
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, lekári by sa mali snažiť hovoriť o dieťati použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá. Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku.
Vyššie sme spomínali, že proces zotavovania má svoj čas a pre fyzický organizmus zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Iné to je po psychologickej stránke - ide o individuálnu záležitosť. „Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť,“ zdôrazňuje aj MUDr. Dráb. „Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá,“ hovorí gynekológ. Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné. Gynekológ Dráb ďalej pripomína: „Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. V našom medicínskom centre vieme zabezpečiť a bezplatne sprostredkovať odbornú lekársku konzultáciu, kontakt s rodičmi s podobnou skúsenosťou, duchovnú či psychickú podporu a podporu v ďalších súvisiacich otázkach.“ Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených. Napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni. Odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka. „Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať,“ dodáva na záver MUDr. Dráb.
Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári a lekárky vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
tags: #co #sposobuje #mrtvonarodene #dieta