Daniel Hevier, známy aj ako Hevi, je osobnosťou, ktorá svojou mnohostrannou tvorbou a inovatívnym prístupom zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej literatúre a kultúre. Jeho diela oslovujú čitateľov rôznych vekových kategórií a jeho prínos k rozvoju detskej literatúry je neoceniteľný. Tento článok sa zameriava na Hevierovo detstvo, jeho tvorbu a jeho vplyv na spoločnosť, pričom sa snaží pochopiť jeho jedinečný pohľad na svet, umenie a vzdelávanie.
Sám seba charakterizuje ako človeka, ktorý sa snaží byť lepší prostredníctvom svojich básní a tvorby, a rád sa zamýšľa nad životom a tým, čo robí človeka na tejto Zemi dôležitým. Jeho slová majú silu nielen vďaka ich kráse, ale aj vďaka hlbokým myšlienkam, ktoré ukrývajú.
Detstvo a štúdium
Daniel Hevier sa narodil 6. decembra 1955 v Bratislave. Detstvo prežil v Prievidzi, kde absolvoval aj gymnázium. K tomuto obdobiu sa hrdo hlási a spomína naň s nostalgiou. Prievidza mu prirástla k srdcu a dodnes ju považuje za dôležitú súčasť svojho života.
"Moje detstvo bolo krásne a úplne iné ako detstvo súčasných detí, ale v niečom bolo aj podobné," spomína Hevier. "Mal som dve obdobia. Jedno bolo obdobím na ulici a na dvore. Po škole až do večera sme boli vonku. Celé mesto bola naša herňa, ihriská, lesíky, pivnice, skrýše, stromy boli pri nás ako obrovská detská izba."
Druhé obdobie jeho detstva bolo spojené s literatúrou, umením a tvorením. Vtedy sa utiahol doma, čítal a hral na klavíri. Televíziu si kúpili až keď chodil na gymnázium, pretože rodičia si mysleli, že ju nepotrebujú.
Počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval estetiku a slovenský jazyk. Už počas štúdia pracoval ako redaktor literárnej redakcie v Slovenskom rozhlase.
Literárna tvorba
Daniel Hevier debutoval ako básnik v roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Táto zbierka zaujala literárnu kritiku i čitateľov a odštartovala jeho úspešnú literárnu kariéru. Po skončení školy pôsobil na voľnej nohe, čo bolo v tom čase nezvyčajné. V osemdesiatych rokoch sa zamestnal vo vydavateľstve Mladé letá, kde po roku 1989 pôsobil ako šéfredaktor.
Hevier je autorom množstva kníh pre deti i dospelých. Medzi jeho známe diela patria zbierky poézie Muž hľadá more, Nočný predaj nádeje, Biele horí najdlhšie, a knihy pre deti Nevyplazuj jazyk na leva, Krajina Zázračno, Nám sa už zase nechce spať a Heviho ABC. Je tiež autorom rozprávky Kam chodia na zimu zmrzlinári, za ktorú bol zapísaný na čestnú listinu IBBY.
Jeho diela boli preložené do mnohých cudzích jazykov a získali si priazeň čitateľov po celom svete.
Tvorba pre deti
Diela pre deti tvoria veľkú časť Hevierovej tvorby. Sám je trojnásobným otcom, má dcéru a dvoch synov, čo mohlo ovplyvniť jeho záujem o túto oblasť. Hevierove detské básničky sú vtipné, chytľavé a dodnes si ich mnohí pamätajú.
Hevier vníma tvorbu pre deti ako priestor slobody a imaginácie. V detskom svete sa dajú preniesť metafory a obsahy, ktoré by v tvorbe pre dospelých neprešli. Detská literatúra musí obstáť aj pred dospelými a byť súčasťou kultúry, umenia a literatúry.
"Mal som šťastie, že som v trinástich rokoch natrafil na Ľubomíra Feldeka, ktorý bol vtedy enfant terrible slovenskej literatúry. Mladý, nekonvenčný, vtipný, vynaliezavý, hravý. Tak som mu poslal poštou svoje básničky. Nielenže sa mi ozval, ale sa ma ujal a potom som za ním chodil do Bratislavy na výlety. Vliekol som sa za ním ako materská škôlka. Aj ma tak volal. Zavesil som sa naňho ráno pred bytom a celý deň som s ním chodil po kluboch, kanceláriách a redakciách. Aj ma tak volal. Až teraz si uvedomujem, aký som musel byť otravný a nepríjemný. Ale cením si, že sa mi venoval. Tvrdil, že som zázračné dieťa. Všade ma predstavoval. Ja som ho navyše poveroval rôznymi úlohami - písal som mu, do ktorej redakcie má odniesť moje básničky. Normálne som si z neho urobil sprostredkovateľa a až dnes vidím, čo pre mňa robil. To som bol ešte na základnej škole. Navyše tie moje vtedajšie básne boli strašne zlé. Keď si ich teraz čítam, tak neviem, akým zrakom dovidel, že zo mňa raz niečo bude. Keby mi dnes niekto poslal také básne, možno nebudem taký veľkorysý. Alebo aj áno? Keď vycítim, že je mladý autor aspoň trocha talentovaný, aj ja sa mu snažím pomôcť."
Textárska tvorba a hudba
Okrem písania kníh sa Daniel Hevier venuje aj textárskej tvorbe. Je autorom mnohých známych piesní, napríklad Reklama na ticho, ktorá je aktuálna aj po rokoch. Text piesne Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár ukazuje jeho postoj k meniacemu sa svetu.
Hevier spolupracuje s rozhlasom, televíziou a prekladá z angličtiny. Má svoje rozhlasové relácie a autorské stránky v novinách. Redakčne prispieva do kultúrnych rubrík časopisu Týždeň, do denníka Hospodárske noviny a na internetové stránky.
"Keď sa mi nedarí byť spisovateľom, tak si to namaľujem, zaspievam alebo zahrám. Pomáham si jednotlivými žánrami, ktoré pokladám za jednu komplexnú výpoveď. Myslím si, že ľudia aj v dávnej minulosti nerozlišovali medzi literatúrou a tancom alebo divadlom a hudbou, bolo to v jednej kope."
Inovátor vzdelávania
V posledných rokoch sa Daniel Hevier venuje aj vzdelávaniu. Učí literatúru online na slovenských školách a píše tvorivé knihy. Má ambíciu urobiť vlastné učebnice literatúry alebo jazykovedy.
Hevier sa angažuje aj v projekte Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Partizánskom, ktorá by mala byť školou budúcnosti. Našiel tam vizionárov, ktorí uvažujú pokrokovo a vidia, že vzdelávanie by sa malo a mohlo zmeniť. Zároveň chcú napojiť školu na celý región, aby sa stala energetickým a kreatívnym motorom celej oblasti. Mala by úzko spolupracovať s firmami, s priemyslom, s celou tamojšou infraštruktúrou.
V školskom prostredí sa pohybuje dlho, učí na viacerých školách.
"Ja mám na to takú odpoveď, že deti sú stále rovnaké a pritom iné. Stále sú zvedavé, hladné po poznaní, chcú byť rešpektované, milované, mať istotu v rodine, byť akceptované, chcú využiť svoje talenty a nájsť uplatnenie. Sú však aj zraniteľnejšie, majú väčší problém postarať sa o seba. My sme od útleho detstva zvyknutí byť samostatní, sami sa obracať, pomáhať rodičom, zapájať sa do dospeláckych prác. Dnešné deti toto nemajú, ale zasa majú zručnosti, ktoré my dospelí nedobehneme, akokoľvek by sme sa snažili. Nejde iba o to, že vedia technológie ovládať, ale pod ich vplyvom sa mení ich mozog. Sú na to relevantné neurologické štúdie, že dnešné deti majú schopnosti, ktoré ľudstvo doteraz nemalo."
"Moje veci nie sú také staré ako Rázusovej-Martákovej, Podjavorinskej alebo iných autorov, ale niektoré moje básničky, napríklad o telefónnej búdke alebo slúchadle, sú už pre dnešné deti ako film pre pamätníkov, úplné retro. Alebo keď píšem o pijaku. Deti ani netušia, že to nie je alkoholik, ale pijavý papier (smiech). A, samozrejme, aj výrazy, ktoré sme používali kedysi, ako super, senzi, perfiš, to už je dnes veľmi smiešne pre nich. Ja ale píšem takým neutrálnejším, nadčasovým jazykom, ktorý až tak rýchlo nezostarne."
Všestrannosť a záľuby
Ste prozaik, básnik, textár, autor pre deti a mládež, prekladateľ, scenárista, dramatik, výtvarník, hudobník a inovátor vzdelávania. Asi všetko, lebo som začínal na všetkých frontoch. Od malička som aj maľoval, aj skladal pesničky, aj hral v kapele, aj robil divadlo, aj písal a tak mi to zostalo. Teraz ale najviac času venujem práve vzdelávaniu. Napĺňa ma to.
Moja mama bola učiteľka a práve na stretnutí so spolužiakmi z deviatej triedy mi povedal jeden spolužiak, že: Hevierová sa ma snažila naučiť gramatiku, neúspešne, ale Dano ma naučil milovať literatúru! Spisovateľ Hevier sa našiel aj v pedagogike.
Daniel Hevier je všestranne nadaný umelec. Okrem písania sa venuje aj výtvarnému umeniu. Knihy už nielen píše, ale aj ilustruje. Venuje sa aj maľbe a jeho obrazy vystavujú rôzne známe galérie.
"Venujem sa najradšej vždy tomu, čo netreba," hovorí Hevier. "Lebo keď mám odovzdať nejakú knihu do určitého termínu, vtedy chcem strašne maľovať, keď mám pripraviť výstavu, vtedy by som chcel napísať nejakú pesničku a keď mám Haberovi odovzdať nejaký text, chce sa mi písať. Takže ako prirodzene každý človek robím to, čo nemusím."
Hevier je aktívny aj v oblasti digitálnych technológií. Používa internet, grafický tablet a sociálne siete.
Vzťah k deťom a mládeži
Daniel Hevier je spisovateľ blízky deťom a mladým. Ukazuje a radí, ako kráčať s deťmi v súčasnom svete. Svoje skúsenosti a poznatky zdieľa s deťmi a mladými ľuďmi prostredníctvom tvorivých dielní a besied.
"Dnešný svet čaká práve na deti, ktoré sú už v ňom, ktoré práve prichádzajú na svet. Mojou úlohou je upozorniť ich na to, pomôcť im pripraviť sa," hovorí Hevier.
Podľa neho je dôležité pestovať kreativitu, variabilitu, samostatnosť, schopnosť pracovať v tíme, empatiu a emocionálnu stránku. Zároveň je potrebné rozvíjať stránku ľudskosti, mať túžby a snívať.
"Najviac to deťom uľahčíme, keď im nebudeme nič uľahčovať," dodáva Hevier. "Je potrebné skôr počúvať deti, čo nám oni hovoria. Tiež je dôležité dávať podnety deťom v miere. Nezahlcovať ich krúžkami, dopriať im čas na nič nerobenie, na hru, na detstvo aj na dobrú nudu, ktorá ho dokáže vyburcovať k aktivite."
Vydavateľská činnosť
V roku 1992 založil Daniel Hevier vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal vyše sto kníh. Spoluzakladal aj vydavateľstvo Buvik, zamerané na vydávanie kníh pre najmenšie deti. Okrem vlastnej tvorby sa venuje aj prekladom. Preložil napríklad Básne pred skokom z 8. poschodia Charlesa Bukowského a Macha a Šebestovú z dielne Miloša Macourka.
Ocenenia a uznania
Daniel Hevier je držiteľom mnohých ocenení za svoju tvorbu. V roku 1994 mu bola udelená cena Trojruže za celoživotné dielo pre deti. V roku 1996 získal prvé miesto v čitateľskej ankete o Najpopulárnejšieho spisovateľa. V roku 2010 mu bola odovzdaná Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za román Kniha, ktorá sa stane. V roku 2014 sa stal laureátom Ceny Márie Ďuríčkovej. V roku 2017 dostal Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra za knihu Tajné dejiny bielej kaligrafie.
