Obec Lehota, nachádzajúca sa neďaleko Nitry, je domovom mnohých významných osobností a bohatých tradícií. V posledných rokoch sa v popredí kultúrneho a spoločenského života obce ocitol mimoriadne činorodý predseda Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) Lehota, publicista Daniel Pavel. Jeho aktivity presahujú rámec lokálnej komunity a významne prispievajú k uchovávaniu a rozvíjaniu slovenskej kultúry a histórie.
Daniel Pavel je autorom viacerých kníh, ktoré mapujú históriu a život obce Lehota a jej okolia. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:
- Spevník starších svadobných a ľudových piesní z Lehoty a blízkeho okolia
- Zemepáni a významné rody v Lehote
- Gróf Eugen Zamoyski v Lehote
- Lehota v 20. storočí - kniha, ktorá je dostupná aj v sieti kníhkupectiev Panta Rhei.
Tieto publikácie, doplnené o množstvo zaujímavých fotografií, poskytujú cenné informácie o historicky bohatej obci a živote jej obyvateľov. V anotácii ku knihe o Lehote sa uvádza, že rozprávanie o živote obyvateľov je doplnené o množstvo zaujímavých fotografií.
Jedným z najvýraznejších projektov Daniela Pavla bol rozsiahly historický výskum dejín osady Krvavé šenky. Toto miesto, už svojím názvom lákalo záhadológov a živilo rôznorodé legendy, no vďaka Pavlovej práci získalo svoj historický kontext. Rovnako koncipovaná je aj jeho kniha o Krvavých šenkoch.
Okrem publikačnej činnosti sa Daniel Pavel aktívne venuje oživovaniu ľudových tradícií regiónu. Pod jeho vedením sa v obci organizuje kultúrny život, športové podujatia a výmenné pobyty so spriatelenou obcou Turany. Tieto aktivity nadväzujú na dlhoročné družobné vzťahy medzi lehotskými a turianskymi matičiarmi, ktoré trvajú už päť rokov. Každoročne sa stretávajú, striedavo v Lehote a v Turanoch, a tieto stretnutia využívajú na vzájomnú výmenu skúseností, na spoločné kultúrne, spoločenské a športové aktivity i na nadväzovanie osobných kontaktov.
Matičiari v Lehote sú mimoriadne aktívni a myslia aj na kontinuitu, zapájajú do svojich aktivít aj deti a mládež. O svojich aktivitách Daniel Pavel hovoril v roku 2014 aj v Rádiu Regina, a o bohatých aktivitách MO MS Lehota informovali aj na stránkach Nitraden.
Odhalenie pamätnej tabule Ladislavovi Novomeskému
Významným momentom v kultúrnom živote Lehoty bolo odhalenie pamätnej tabule významnému slovenskému básnikovi, politikovi a kultúrnemu dejateľovi Dr. hc. Ladislavovi Novomeskému. Toto podujatie sa konalo pri príležitosti matičného dňa a výročia otvorenia meštianskej školy v Lehote.
Matičiari na čele s Danielom Pavlom, v spolupráci s riaditeľom ZŠ Lehota Petrom Naščákom, zástupcom starostu Jurajom Pavelom a ďalšími osobnosťami, v spolupráci so starostom obce Radoslavom Kriváčkom, odhalili pamätnú tabuľu básnikovi, povereníkovi pre školstvo a osvetu, predsedovi Matice slovenskej a Zväzu slovenských spisovateľov, zakladateľovi SNG, VŠMU, VŠVU, Slovenskej filharmónie a celého radu kultúrnych inštitúcií a škôl, vrátane Meštianskej školy v Lehote.
Podujatie otvoril predseda MO MS Daniel Pavel, ktorý dal následne slovo starostovi obce Radoslavovi Kriváčkovi. Starosta pripomenul výročie dostavby a otvorenia Meštianskej školy v Lehote, a taktiež vtedajšiu prítomnosť dvoch významných osobností Ladislava Novomeského a Ondreja Pavlíka v obci Lehota.
V úvode podujatia zaznela slovenská hymna - z pera štúrovca Janka Matúšku - Nad Tatrou sa blýska.
Daniel Pavel zdôraznil, že odhalenie pamätnej tabule je súčasťou splátky veľkého dlhu voči všestrannej osobnosti slovenských dejín, ktorá bola celé desaťročia ignorovaná a vyškrtávaná zo súčasného hlavno-prúdového výkladu dejín. Poukázal na Novomeského zásluhy na poli kultúrnej politiky, jeho obrovskú erudíciu a rozhľadenosť v tejto oblasti, nielen v teoretickej, ale aj praktickej rovine. Novomeský mal perfektne načítanú tvorbu slovenskej, českej ako aj zahraničnej literatúry, poznal a inšpiroval sa aj svojím predchodcom na poli pedagogiky Jánom Amosom Komenským.
Novomeský naplnil to, čo štúrovci začali na pôde ľudovýchovy, osvetovej činnosti a snahy kultivácie slovenského národa tým, že po boku Ondreja Pavlíka prakticky odstránil negramotnosť, zaviedol jednotnú školu a založil celý rad inštitúcií ako Slovenská národná galéria, Slovenská filharmónia, VŠVU, VŠMU, ale aj množstvo knižníc, škôl a iných kultúrnych, vedeckých, umeleckých, osvetových a vzdelávacích inštitúcií. Daniel Pavel tiež pripomenul Novomeského odkaz na Štúra: „Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? A práve vzdelanosť a školstvo je to, čo Slováci potrebujú na to, aby sa dokázali kultúrne, politicky a občiansky emancipovať. Novomeský to pochopil.“
Po prejave zaznela sociálno-kritická báseň Ladislava Novomeského Slúžka, poukazujúca na protirečenia prvej republiky, ako aj hudobné vystúpenie lehotských matičiarov.
Daniel Pavel je autorom diplomovej práce o Ladislavovi Novomeskom, ktorá vyšla v upravenej podobe ako kniha *Kultúrna revolúcia Laca Novomeského*. Pred deviatimi rokmi usporiadali konferenciu k 110. výročiu narodenia Novomeského a pri príležitosti 120. výročia iniciujú odhalenie pamätného kolesa na Záhoráckej stene slávy, vydanie knihy a usporiadanie ďalšej konferencie.
História školstva v Lehote
Pripomínka výročia otvorenia meštianskej školy v Lehote prirodzene viedla k retrospektíve histórie školstva v obci. Podľa dostupných historických prameňov, prvé stabilné miesto pre vyučovací proces - teda de facto prvá škola - bola zriadená v roku 1820. Škola bola založená ako katolícka trieda rímsko-katolíckou cirkvou v sedliackom dome nad kostolom. Mala dve izby - jedna slúžila ako učebňa, druhá ako byt učiteľa. Nachádzala sa tu tiež kôlňa. V tomto období školu navštevovalo 8 - 10 detí.
V roku 1850 bola postavená nová rímsko-katolícka škola so slamenou strechou. V roku 1868, počas pôsobenia učiteľa Jozefa Kuzmu, škola zhorela a v roku 1880 bola postavená nová škola, ktorej strecha už bola pokrytá šindľom. Píše sa rok 1885 a školu navštevuje už 100 žiakov. O 15 rokov neskôr, čiže v roku 1900, bola škola rozšírená na dvojtriednu. Stará trieda bola rímsko-katolícka a nová obecná. Mala už 126 žiakov. V druhej triede pôsobila od tohto roku ako učiteľka Antónia Bédy, ktorú môžeme považovať za prvú učiteľku v histórii školstva obce Lehota. Vyučovacím jazykom bola síce slovenčina, ale 4 hodiny týždenne sa vyučovala aj maďarčina. Po vzniku Československej republiky sa už viac po maďarsky nevyučovalo.
V roku 1908 bol za učiteľa zvolený Štefan Ugrón, ktorý sa stal tiež správcom. V obci pôsobil až do svojej smrti v roku 1930. Počas jeho pôsobenia - v roku 1912 - sa škola poštátnila, bola postavená nová školská budova a rozšírila sa na trojtriednu. V roku 1911 si obec zobrala na stavbu budovy pôžičku. V školskom roku 1928/1929 sa škola rozšírila na štvortriednu, v šk. roku 1929/1930 na päťtriednu, v šk. roku 1931/1932 na šesťtriednu a v šk. roku 1932/1933 na sedemtriednu. Riaditeľom školy sa v roku 1930 stal Štefan Valach, ktorý pôsobil vo funkcii až do roku 1951.
V roku 1941 bola postavená nová školská budova firmou „Bocáň“. Škola nezmenila svoju pozíciu, iba bolo nad starú budovu nadstavené ďalšie poschodie. Do postavenia novej školy sa žiaci učili v starých priestoroch. Deti nastúpili do novej školy 1. 9. 1946. Po prvýkrát bol zamestnaný nielen učiteľ, ale aj výpomocný zriadenec - O. Sivák - ako robotník a od 1. februára 1946 sa stal školníkom tunajšej školy. V školskom roku 1946/1947 bola škola rozšírená o jednu pobočku prvej triedy. V tunajšej obci bola zriadená detská opatrovňa.
V šk. roku 1947/1948 boli súčasne zriadené štátna ľudová škola a štátna meštianska škola v Lehote, ktoré fungovali až do roku 1953. Riaditeľ štátnej ľudovej školy Štefan Valach bol koncom školského roka 1950/1951 preložený na inú školu. Na jeho miesto nastúpila ako riaditeľka školy Magdaléna Miklášová až do roku 1953. Riaditeľom ŠMŠ bol menovaný Viliam Navrátil, taktiež do roku 1953.
Na základe nového zákona o školstve vznikla v roku 1953 zlúčením národnej školy (ročníky 1 - 4) a strednej školy (ročníky 5 - 9) Osemročná stredná škola (OSŠ), ktorú od tohto roku viedol Alexander Žila. V roku 1958 mala OSŠ 13 tried s počtom žiakov 413. Nachádzali sa tu dva kabinety a jedna novozriadená dielňa. Škola zakúpila televízor a žiaci mohli niekoľkokrát týždenne sledovať program detského vysielania. Jedenkrát mesačne sa schádzalo rodičovské združenie. Žiaci navštevovali rôzne krúžky pod vedením učiteľov. Taktiež podnikali exkurzie na miestne Jednotné roľnícke družstvo, kde aj príležitostne vypomáhali. Počas školského roku predvádzali rôzne kultúrne programy na obecných slávnostiach. Do budovy OSŠ bola umiestnená knižnica, ktorá poskytovala čitateľom výber z 1076 kníh. V roku 1961 bolo v knižnici umiestnených už 1621 zväzkov kníh.
Dejiny vzdelávania a učenia
