Problémy s kakaním u detí a ako ich riešiť

Problém s vylučovaním stolice je témou, ktorá sa možno dostatočne nerozoberá, hoci ide o prirodzený fyziologický proces, ktorý sa týka každého z nás. V tomto článku sa zameriame na možné príčiny problémov s vylučovaním u detí, najmä v kontexte odúčania od plienok a s tým súvisiacich ťažkostí.

Fascinujúci tráviaci systém

Zamýšľali ste sa niekedy, aký je náš tráviaci systém fascinujúci? Črevo je dlhé až 7,5 metra a je osídlené väčším počtom baktérií, ako je ľudských buniek v našom tele. Viete, čo v našom organizme predstavuje tzv. „druhý mozog“? No predsa náš tráviaci systém! Je schopný komunikovať cez zložitú sieť nervov priamo s mozgom a dokáže ovplyvňovať náladu človeka.

Gastrointestinálny trakt (GIT) je zložitý systém, ktorého úlohou je trávenie potravy, absorbovanie živín a eliminácia odpadu von z tela. Všetko sa začína príjmom potravy a končí sa vylúčením jej nestráviteľných zvyškov. Príjem potravy začína v ústach, kde sa potrava žuvaním delí do menších častí a zmixuje sa so slinami. Sliny obsahujú enzým amyláza, vďaka ktorému sa už v ústach začína trávenie cukrov. Následne sa po prehltnutí sústo dostáva cez hltan do pažeráka. Zo žalúdka natrávená potrava prechádza do tenkého čreva, kde sa ďalej trávi, ale aj absorbuje. Tenké črevo začína dvanástnikom, do ktorého ústi vývod vylučujúci pankreatickú šťavu a žlč. Pankreatická šťava obsahuje tráviace enzýmy rozkladajúce proteíny, cukry a tuky. Žlč emulguje tuky a napomáha ich tráveniu a vstrebávaniu. Po prechode do hrubého čreva sa už živiny ďalej nerozkladajú. Dochádza tu však k dôležitému procesu vstrebávania vody. Až 75 % zloženia stolice predstavuje voda. Zvyšných 25 % tvoria tuhé zložky nestráviteľnej potravy, akou sú jadierka a vláknina a nestrávené zvyšky jedla. Nachádzajú sa tu aj odlúpnuté bunky sliznice čreva, baktérie či zložky tráviacich štiav. Za jej hnedé sfarbenie môžu produkty degradácie bilirubínu, pochádzajúce zo žlče.

Krv v stolici

Necítite sa dobre? Spozorovali ste krv vo vašej stolici? Krv v stolici odborne pomenúvajú dva termíny: hematochézia a meléna. Rozdiel medzi nimi určuje možný zdroj krvácania v tráviacom trakte. Meléna znamená prítomnosť čiernej, natrávenej krvi v stolici, pochádzajúcej z hornej časti tráviaceho traktu. Tam patria ústa, hltan, pažerák, žalúdok a dvanástnik. Čiernu farbu krvi v stolici niektorí prirovnávajú k atramentu čierneho guľôčkového pera. Krv musela prejsť celým traktom, kde sa spolu s kyslíkom zbavila aj svojej červenej farby. Sprevádzajúcim príznakom melény je aj vracanie krvi, tzv. Hematochézia vyjadruje prítomnosť čerstvej, jasno červenej krvi v stolici. Poukazuje na krvácanie v spodnom tráviacom trakte, pod ktorý spadá tenké a hrubé črevo, konečník a análny otvor. Keďže zdroj krvácania je blízko vylučovacieho otvoru, krv si zachová svoju červenú farbu. Môže sa vylúčiť ako súčasť stolice alebo separátne, priamo z análneho otvoru.

Zápalové ochorenia tráviaceho traktu (Inflammatory Bowel Diseases - IBD) zahŕňajú nešpecifické chronické zápaly čriev, ako Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Ich podstatou je autoimunitné napadnutie črevnej sliznice a jej chronický zápal. Tieto ochorenia sprevádzajú obdobia zlepšenia a zhoršenia príznakov, ku ktorým patrí opakujúca sa bolesť brucha a hnačka. Bakteriálne črevné infekcie trápia ľudí približne týždeň. Spôsobujú ich nedostatočne tepelne upravené potraviny, manipulácia nakazeného človeka s potravinami a nedodržanie hygienických zásad. Hemoroidy a análne trhliny sú ľahko zameniteľné. Hemoroidy sú opuchnuté žily vnútri konečníka a v okolí análneho otvoru. Žily napučia, až prasknú. Análne trhliny vznikajú narušením sliznice konečníka. Obe nepríjemné poškodenia môžu vzniknúť zápchou, náročným a silným tlačením pri vyprázdňovaní či tlakom spôsobenými tehotenstvom a silovým tréningom. Žalúdočné a dvanástnikové vredy vznikajú vtedy, keď rovnováha kyseliny a ochranných faktorov sliznice je narušená.

Ak ste aj spozorovali začervenané sfarbenie stolice, nezľaknite sa. Spomeňte si, či ste v posledných dňoch nekonzumovali potraviny, ako červenú repu, paradajky, černice či produkty zafarbené červeným farbivom. Tmavú až čiernu farbu stolice môže zapríčiniť aj zvýšený príjem železa, najmä pri jeho suplementácii výživovými doplnkami. Niekedy krvácanie v stolici na pohľad ťažko spozorovať. Množstvo krvi je malé a môže byť zaznamenané testom na okultné (skryté) krvácanie v stolici. Funguje na princípe merania hemoglobínu, ktorý je zložkou krvi, a jeho koncentrácie v stolici. Po nanesení malej zriedenej vzorky stolice na rýchlotest sa po určitom čase objaví výsledok. Prítomnosť skrytej krvi v stolici často naznačuje vážne problémy s tráviacim traktom, ako sú polypy v črevách či rakovina hrubého čreva a konečníka. Tieto ochorenia sa spočiatku nemusia vôbec prejaviť. Okrem domácich samodiagnostických testov môžete o test na okultné krvácanie požiadať aj svojho všeobecného lekára pri preventívnej prehliadke. Zo zákona sa toto vyšetrenie hradí poistencom od veku 50 rokov, niektoré poisťovne však uhrádzajú tento test poistencom už po dovŕšení 40 rokov. Liečba záleží od príčiny krvi v stolici, čiže zahŕňa dôkladnú diagnostiku a identifikáciu zdroja krvácania. Pri hemoroidoch sú účinné lokálne masti alebo čapíky s lokálnym anestetikom, ktoré zmieňuje bolesť (napr. Procto-Glyvenol). Odporúča sa tiež užívanie venofarmák, ako Detralex, ktoré dbajú o zdravé a pevné žily. Pri chronických zápaloch čreva samotnú zápalovú reakciu tlmia protizápalové liečivá indikované lekárom. Hemoroidy a análne trhliny sa môžu vyskytovať aj u detí, z rovnakých dôvodov ako u dospelých. Problémy s vylučovaním stolice, zápcha alebo málo prijatej vlákniny v potrave u detí môžu poškodiť sliznicu a spôsobiť krvácanie. Niektorým bábätkám robia problém určité zložky kravského mlieka (ide o alergiu na bielkovinu kravského mlieka). Príznaky ako riedke, slizké stolice s prítomnosťou krvi sa prejavia zväčša do dvoch mesiacov života. Riešením je vynechať a vyhýbať sa detskej výžive s obsahom kravského mlieka. Prítomnosť krvi v stolici by ste nemali ignorovať a brať na ľahkú váhu.

Problémy s odúčaním od plienok a kakanie do vane

Mnohí rodičia sa stretávajú s ťažkosťami pri odúčaní detí od plienok, najmä čo sa týka vyprázdňovania stolice. Častým problémom je, že dieťa odmieta kakať do nočníka alebo záchoda a radšej to zadržiava, až kým sa nepokaká do nohavíc. Tento problém môže byť spojený s rôznymi faktormi, ako sú:

• Príliš skoré odúčanie od plienok: Každé dieťa má individuálne tempo vývoja a nie je vhodné ho nútiť do odúčania, ak na to ešte nie je pripravené.
• Negatívne skúsenosti: Ak dieťa zažilo pri vyprázdňovaní stolice bolesť alebo nepríjemné pocity, môže mať strach z opakovania tejto skúsenosti a radšej stolicu zadržiava.
• Stres a úzkosť: Nástup do škôlky, narodenie súrodenca alebo iné stresové situácie môžu ovplyvniť vyprázdňovanie stolice.
• Nedostatok súkromia: Dieťa sa môže hanbiť vyprázdňovať stolicu na verejných toaletách v škôlke alebo škole.
• Nesprávne stravovacie návyky: Nedostatok vlákniny v strave môže viesť k zápche, čo sťažuje vyprázdňovanie stolice.

Príjem potravy spúšťa tráviaci proces nielen u detí ale aj u dospelých. Približne 20 minút po najedení je vyššia “pravdepodobnosť úspechu”, pretože telo je pripravené na vyprázdňovanie. Dovoľte dieťatku, aby si vybralo samo hračku, s ktorou sa bude na nočníku hrať. Výhodou je nielen, že dieťatku hranie pomôže dlhšie vydržať sedieť na nočníku. Za problémy s vyprázdňovaním býva veľakrát psychický blok dieťaťka, vyhnite sa preto zahanbovaniu alebo trestaniu. Odplienkovanie je proces, keždé dieťatko ho zvláda inak. Ak máte dieťatko, ktoré zrovna nie je fanúšikom sedenia na nočníku, dohodnite sa s ním vopred na čase, ktorý chcete, aby sa pokúšalo vykakať. Ten potom nastavte na časovači, napríklad 2 minúty. Veľkou motiváciou pre dieťatko je, ak sa mu podarí vykakať do nočníka. Určite si to zaslúži pochvalu. Za problémamy s kakaním môže byť aj to, že pre dieťatko je kakanie jednoducho bolestivé a preto uprednostňuje stolicu zadržiavať. Jedálniček dieťatka má preto obsahovať dosatok vlákniny (zelenia, sušené ovocie, celozrnné pečivo…). Naopak je potrebné sa vyhýbať vyprážaným a aťažkým jedlám. Pri kakaní má mať dieťatko chodidlá položené na zem. Myslite na to pri výbere nočníka. Ak náhodou chodí dieťatko pravidelne kakať na klasický záchod, dajte mu tam schodíky. Pri odplienkovaní je dôležité, aby bol rodič ten, ktorý má situáciu pod kontrolou. Myslite na to, že odplienkovanie je proces a trpezlivosť je vaša veľká výhoda.

Nikdy na dieťa netlačte. Nedovoľte, aby prevládali pri „odplienkovaní“ negatívne emócie. Veľa s ním hovorte. Vek päť rokov je už dosť hraničný, takému „veľkému“ dieťaťu už dokážete veľa vecí vysvetliť. Verím, že ste to skúšali aj pomocou hračiek. Mackovia a iní plyšoví kamaráti musia predsa tiež kakať. Deti to ľahšie pochopia a postupne zavedú do praxe. Skúste najprv nočník alebo redukciu na toaletu. Je možné , že sa váš synček bojí veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu. Pomáha podložiť pod nožičky stolček.

Mnoho detičiek zvládne cikanie v rámci odplienkovania úplne hladko. Oveľa častejšie pri odplienkovaní spôsobuje problémy kakanie. Deti môžu dlho odmietať kakanie do nočníka/ záchodika a uprednostňujú kakanie do plienky alebo spodného prádla.

Enkopréza (pokakávanie)

Pokakávanie u detí, odborne nazývané enkopréza, je citlivý a znepokojujúci problém, ktorý ovplyvňuje mnoho rodín. Ide o stratu kontroly nad vyprázdňovaním stolice u dieťaťa, ktoré už predtým túto schopnosť ovládalo. Náhle pokakávanie môže byť pre dieťa aj rodičov stresujúce a vyžaduje si trpezlivý a komplexný prístup. Enkopréza sa manifestuje ako nechcený únik stolice, ktorý môže byť rôzneho rozsahu. Niektoré deti majú len zašpinenú spodnú bielizeň, pretože nestihnú dobehnúť na toaletu, zatiaľ čo iné môžu mať stolicu v nohaviciach vo väčšom množstve. Charakteristické pre pokakávanie je, že sa vyskytuje prevažne počas dňa, pričom v noci k "nehodám" zvyčajne nedochádza. Tento problém sa najčastejšie objavuje u detí po 4. roku veku a štatisticky častejšie postihuje chlapcov. Pokakávanie môže pretrvávať dlhšiu dobu alebo sa vracať v rôznych intervaloch, niekedy až do školského veku a zriedkavo aj dlhšie.

Varovné signály a príznaky pokakávania u detí

• Špinavá spodná bielizeň: Najzreteľnejší znak pokakávania.
• Časté návštevy toalety: Dieťa môže chodiť na toaletu častejšie, no bez efektu alebo s malým množstvom stolice.
• Hnačkovitá alebo naopak veľmi tuhá stolica: Problémy s konzistenciou stolice môžu byť spojené s enkoprézou.
• Svrbenie a škrabanie v oblasti konečníka, začervenanie až zaparenie: Tieto príznaky môžu indikovať podráždenie spôsobené únikom stolice.
• Skrývanie spodnej bielizne a zatajovanie problému: Dieťa sa môže hanbiť a snažiť sa pokakávanie ukryť.
• Izolácia od okolia (u starších detí): Hanba a frustrácia z pokakávania môžu viesť k sociálnej izolácii.

Najčastejšie príčiny pokakávania

Najčastejšou príčinou samovoľného odchodu stolice je dlhotrvajúca zápcha, ktorá je často dôsledkom zadržiavania stolice. V mnohých prípadoch zohráva kľúčovú úlohu psychika dieťaťa. Pokakávanie môže byť reakciou na dlhodobý stres alebo významné životné zmeny, ako napríklad:

• Nástup do škôlky alebo školy: Nové prostredie a rutina môžu byť pre dieťa stresujúce.
• Narodenie súrodenca: Zmena v rodinnej dynamike môže vyvolať úzkosť.
• Stres v rodine: Hádky, napätie alebo rozvod rodičov majú negatívny dopad na psychiku dieťaťa.
• Príliš skoré odúčanie od plienok a nácvik na nočník: Každé dieťa má individuálne tempo vývoja.
• Nevhodné metódy nácviku na nočník/záchod: Tlak a negatívne reakcie môžu viesť k odporu a zadržiavaniu stolice.

Ďalšou možnou príčinou pokakávania môže byť zadržiavanie stolice v škôlke alebo škole z dôvodu nedostatku súkromia, stresu alebo strachu z použitia cudzích toaliet. Významný vplyv na pravidelnosť vyprázdňovania má aj strava dieťaťa. Zápalové ochorenia čriev (napr. Crohnova choroba, ulcerózna kolitída). Poruchy inervácie čriev (napr. Hirschprungova choroba). Znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza). Diabetes mellitus (cukrovka). Je dôležité zdôrazniť, že organické príčiny pokakávania sú relatívne zriedkavé.

Ako riešiť problémy s vyprázdňovaním stolice u detí?

Pri riešení problémov s vyprázdňovaním stolice u detí je dôležité:

• Byť trpezlivý a chápavý: Netrestajte dieťa za nehody, ale snažte sa ho povzbudiť a podporiť.
• Zistiť príčinu problému: Ak je príčinou zápcha, upravte stravu a zabezpečte dostatočný príjem tekutín. Ak je príčinou stres alebo úzkosť, snažte sa dieťaťu pomôcť zvládnuť tieto emócie.
• Vytvoriť pozitívny postoj k vyprázdňovaniu: Chváľte dieťa za každý pokrok a snažte sa, aby sa vyprázdňovanie stolice stalo súčasťou bežnej rutiny.
• Použiť odmeny: Ak dieťa spolupracuje a snaží sa, môžete ho odmeniť malou odmenou, ako je nálepka alebo obľúbená hračka.
• Vyhľadať odbornú pomoc: Ak sa vám nedarí problém vyriešiť sami, neváhajte sa obrátiť na pediatra alebo detského psychológa.

Riešenia a rady od mamičiek

Niektoré mamičky sa podelili o svoje skúsenosti a rady, ktoré môžu byť užitočné:

• Motivácia lentilkami: Jedna mamička skúšala motivovať syna lentilkami za cikanie a kakanie do nočníka. Hoci to spočiatku fungovalo, postupne stratil záujem. Je dôležité nájsť motiváciu, ktorá bude pre dieťa dlhodobo zaujímavá.
• Pravidelné sedenie na nočníku: Ďalšia mamička dávala syna pravidelne sedieť na nočník, ale nikdy tam nič neurobil. Je dôležité, aby dieťa sedelo na nočníku v pokojnej a nenátlakovej atmosfére.
• Trpezlivosť a pochopenie: Mamičky zdôrazňujú, že je dôležité byť trpezlivý a chápavý a netlačiť na dieťa. Každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup.

Komplexný prístup k riešeniu pokakávania

Úspešné riešenie pokakávania u detí si vyžaduje citlivý, trpezlivý a komplexný prístup. Výsledky sa nemusia dostaviť okamžite a môže to trvať aj niekoľko mesiacov. V žiadnom prípade by dieťa nemalo byť za svoje "nehody" trestané! Trestanie môže situáciu ešte zhoršiť a prehĺbiť pocity hanby a úzkosti.

Kľúčové kroky v riešení pokakávania

• Lekárske vyšetrenie: Prvým krokom by mala byť návšteva pediatra, ktorý dieťa vyšetrí a vylúči prípadné organické príčiny pokakávania. V prípade potreby môže lekár odporučiť ďalšie odborné vyšetrenia (napr. gastroenterologické).
• Psychologická podpora: Ak sa nepotvrdí organická príčina, je nevyhnutná návšteva detského psychológa. Psychológ pomôže identifikovať psychologické príčiny pokakávania (stres, úzkosť, trauma, problémy s odúčaním od plienok) a navrhne vhodnú terapiu pre dieťa a poradenstvo pre rodičov.
• Nácvik pravidelného vyprázdňovania: Zaveďte pravidelný režim vyprázdňovania. Odporúča sa posadiť dieťa na toaletu dvakrát denne (ráno a večer), ideálne po jedle (približne 30 minút po jedle), kedy je črevná peristaltika najaktívnejšia. Vytvorte pokojnú a nenátlakovú atmosféru.
• Úprava stravy: Zabezpečte vyváženú stravu bohatú na vlákninu (ovocie, zelenina, celozrnné produkty, strukoviny). Dbajte na dostatočný pitný režim (čistá voda). Obmedzte konzumáciu spracovaných potravín, sladkostí a nápojov s vysokým obsahom cukru.
• Dostatok pohybu: Pravidelná fyzická aktivita podporuje správnu funkciu čriev.
• Pozitívna komunikácia a podpora: Komunikujte s dieťaťom o probléme s citlivosťou a pochopením. Chváľte aj malé pokroky a uistite dieťa, že mu chcete pomôcť. Vyhnite sa kritike, výčitkám a trestaniu.
• Vytvorenie bezpečného a podporujúceho prostredia: Znížte stresové faktory v živote dieťaťa.

Ako uz pisali niektore maminy, vacsinou je to typicke, ked sa raz malemu stane, ze ho to pri tvrdej stolici bolelo, tak sa tomu brani. Proti tvrdej stolici sa da bojovat celkom jednoducho - upravou stravy. Netreba ziadne probiotika, nemusis davat zarabat farmaceutickemu priemyslu - skus davat castejsie jogurty - biele plnotucne, ale nie smotanove, do toho zamiesat pomixovane ovocie, napr. jablcka a pridat susene slivky (pozor bio - ostatne su sirene) alebo vlocky. Bez cukru. Ak je malo sladke, pridaj banan. Po zmiesani to nechaj trosku odstat, aby - aj ked rozmixovane - vlocky trochu este nabobtnali. Nedavat vela masa, to takisto robi tvrdu stolicu. V prikrmoch mavas do 10%, postupne trebars trochu zvysit. A naozaj aj to pitie. Nemusi byt vela, ale pravidelne. Nie sladke dzusy, normalnu pramenitu vodu z vodovodu. Bez bubliniek. No a zvysok je uz len diplomacia. Bude ho treba nejak presvedcit, ze to ma skusit, aj ked sa boji. Ak sa neobjavuje krvicka, nemal by byt natrhnuty konecnik. Mozes ho preventivne pri prebalovani vzdy potriet - my sme davali mast proti zapareninam od Weledy, vzdy trochu viac, aby kusok voslo aj dovnutra (preto by to mala byt nejaka cista mast, ziadna chemia). My sme nakoniec odplienkovali az v troch rokoch, uvidime, ako to pojde mensiemu. Netreba nijak tlacit, mozno mu nesedi ani poloha v sede, ale citi hambu, ze to robi do plienky, tak to chce zadrzat.

Plače pri kakaní? Chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa na nočník? Dožaduje sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované? Zo strachom zatláča stolicu, len aby sa nemuselo vykakať? Kdesi sa stala chyba a je potrebné ju napraviť. Dieťa nám chce svojím (nevedomým) správaním niečo povedať. „Môj syn nosieval zo škôlky zašpinené slipky. Na záchod ho nikto neprinútil ísť a kým prišiel domov, už bolo hovienko „zatlačené“, ako sám hovorieval. Vykakal sa len doma, raz za týždeň, a ja som to zaklincovala hysterickým plačom. Nepomohla upravená strava, probiotiká, ani pitný režim a pohyb. Problémy sa začali nástupom do škôlky, tak som ich riešila aj s pani učiteľkou. Trvalo nám to asi štyri mesiace, kým si Janko na škôlku ako-tak zvykol. Postupne prekonal nielen strach z nového, ale aj obavu ísť na potrebu na spoločných záchodoch. Ak došlo k nehode, učiteľka mu nenápadne vymenila slipy a pred poludňajším spánkom mu umožnila byť na záchode samému. Ja som na neho prestala tlačiť a nútiť ho kakať nasilu doma, aby sa mu v škôlke nestala nehoda,“ konštatuje mama Monika, ktorá si so synom prešla niekoľkomesačnou tortúrou, kým sa situácia vrátila do normálu.

Prečo má toľko detí problém s vyprázdňovaním? Je to predsa základná fyziologická funkcia, vďaka ktorej sa organizmus zbavuje nepotrebného a využitého. Ak vylúčime objektívne príčiny problému, ako sú zdravotné dôvody, nevhodná strava, nedostatok pohybu a podobne, zameriame sa na dieťa a jeho pocity. Plače pri kakaní? Chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa na nočník? Dožaduje sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované? Zo strachom zatláča stolicu, len aby sa nemuselo vykakať? Kdesi sa stala chyba a je potrebné ju napraviť. Dieťa nám chce svojím (nevedomým) správaním niečo povedať. Psychoanalytik Sigmund Freud označil obdobie od dvoch do štyroch rokov dieťaťa ako „análne“. Primárnym zdrojom slasti a aj problémov je kakanie. Pre dieťa je to dôležitý akt, je prejavom jeho pohody alebo psychického napätia. Ďalšia teória tvrdí, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Ide o to, že dieťa zistí - kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak. Že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, ale aj hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu môže dieťa nevedome použiť v prípade napätia, či problémov v rodine. Zjednodušene môžeme povedať, že ak má dieťa problém vykakať sa a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu. Psychologička PaedDr. Klaudia Tabačková, PhD. sa vo svojej praxi stretáva s týmto javom často. Položili sme jej pár otázok, v odpovediach hľadajte inšpiráciu pre riešenie vašej situácie. ♣ Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom. Rodičia hľadajú cestu, ako vyriešiť tento problém, napr. úpravou stravy, používaním rôznych dostupných liečiv, návštevou lekára. Často bývajú prekvapení, ak sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť psychické problémy, blok dieťaťa. Ako tieto veci spolu súvisia? Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje. Často však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretávam sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie „dobre mienené“ rady - Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním. ♣ Ako sa tieto ťažkosti prejavujú? Čo by si mal rodič všímať? Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený riešiť ich. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Konzultuje s pediatrom, prípadne psychológom. ♣ V akom veku najčastejšie mávajú deti problémy s vyprázdňovaním? Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol až štyrmi rokmi. Ale sú, samozrejme, aj prípady kedy jednoročné, ale aj dieťa staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať). ♣ Čo býva spúšťačom? Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by som mala byť konkrétna, pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček). Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník - odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska. Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie. ♣ Môže rodič sám prísť na to, že za problémom s kakaním nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok? Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže. Veľa takýchto rodičov pátra po pomoci rôzneho druhu - vyhľadajú rodičov v podobnej situácii, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa. Mám napríklad skúsenosť s mamičkou, ktorá šla na vec sedliackym rozumom. Vylúčila psychickú príčinu zadržiavania stolice u svojho synčeka a stanovila si za cieľ, že bude robiť všetko pre to, aby mu kakanie spríjemnila. Vždy ho pri kakaní objímala a čičíkala, až sa nakoniec vypýtal kakať sám. Ak dieťa zistí, že stolica odchádza bez bolesti, nebude sa obávať vyprázdňovania.

tags: #dieta #9 #rocne #kaka #do #vane