Každý rodič si v kútiku duše želá, aby sa jeho dieťaťu darilo - či už v škole, v práci, alebo jednoducho v živote. Hľadáme preto spôsoby, ako podporiť jeho talent, motiváciu a schopnosti. Schopnosť rozumieť vlastným emóciám, vcítiť sa do druhých a budovať zdravé vzťahy je dnes jednou z kľúčových výhod, ktoré dieťa môže mať.
Psychologička Reem Raouda analyzovala viac než 200 rozhovorov a rodinných dynamík a prišla na to, že rodičia úspešne podporujúci sociálnu inteligenciu u detí vykonávajú pravidelne deväť konkrétnych krokov. Cieľom týchto zásahov nie je premeniť maloletých na „géniov“ v tradičnom zmysle, ale rozvíjať ich emocionálnu odolnosť, schopnosť komunikovať, empatiu a silné vzťahy. Tieto zásady zodpovedajú moderným poznatkom o vývoji mozgu a psychike.
Keď sa u maloletých posilňuje schopnosť rozpoznať a pomenovať emócie, znižuje sa riziko úzkosti a konfrontácií. Keď rodič aktívne počúva a ukazuje úctu, dieťa vníma, že jeho vnútorný svet má hodnotu. Socializácia je tiež dôležitá - interakcia s rovesníkmi prináša skúsenosť kompromisu, dialógu a riešenia konfliktov. Vedomé znižovanie domáceho stresu a prostredie, kde sa deti necítia neustále pod tlakom, pomáha mozgu rozvíjať sa bez chronického napätia.
Psychologička Reem Raouda zdôrazňuje, že k budovaniu sociálnej inteligencie netreba komplikované metódy ani hodiny času denne. Stačí im venovať päť plnohodnotných minút denne, keď im rodič dá svoju nefalšovanú pozornosť. Aj takto krátky čas má podľa výskumov obrovský vplyv - dieťa cíti, že je dôležité, jeho pocity sú vypočuté a prijaté.
Budovanie sebavedomia a emocionálnej odolnosti
Poslaním milujúcich rodičov je vybudovať silné základy sebavedomia svojich detí, ktoré pramení zo sebalásky. Ako to však zvládnuť? Žiaľ, to je jedna z podstatných vecí, ktoré nás v škole nenaučili.
Kniha „Som skvelé dieťa“ od Michaely Ray sa zameriava práve na túto oblasť. Je inšpirovaná jej skúsenosťami a koučingovou praxou. Odhaľuje, kde vznikajú v detstve pochybnosti o sebe a ako môžu rodičia podporiť sebavedomie dieťaťa. Doplňujúce námety pre rodičov pomôžu priblížiť sa dieťaťu a zistiť, kde prípadne potrebuje viac podpory.
Afirmácie zhrnú hlavnú myšlienku každej kapitoly, aby si ju dieťa mohlo ľahko osvojiť. V knihe je inovatívne spojený žáner rozprávky, osobného rozvoja a poznatky z neurovedy.
Kniha je vhodná pre deti od troch do osem rokov na spoločné čítanie s rodičmi. Podľa recenzií knihy, deti si ju veľmi obľúbili a tešia sa, keď si ju čítajú. Po každej kapitole si spomínajú a rozprávajú sa o podobných situáciách zo svojho života, čo ich zbližuje a robí im radosť.
Rozvoj vnútorného sveta dieťaťa a podpora jeho individuality
Mnohí rodičia sa zamýšľajú nad otázkami: „Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?“ Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam?
Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa - má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije.
Kľúčom k podpore individuality je vytvorenie inšpiratívneho prostredia s aktivitami, ktoré zapoja schopnosti a talent dieťaťa. Nezabúdajte, že pokojné aj jednoduchšie prostredie podnecuje dieťa viac k hre, experimentovaniu a objavovaniu.
Kladenie inšpirujúcich otázok je cestou, ako sa spojiť s vnútorným svetom dieťaťa. Je potrebné vedieť sa pýtať a nechať deti pýtať sa, aby spoznali svoj vnútorný svet. Znamená to, že by ste mali mať v zásobe veľa otázok: „O čom snívaš? Čo by si urobil, ak by si bol kráľom? O čom by si napísal knihu? Aký film by si natočil? Kam by si chcel cestovať? Akým zvieraťom by si chcel byť? Ak by si išiel na opustený ostrov, čo by si si vzal? V čom by si chcel vyhrať alebo vyniknúť? Ako by vyzeral najlepší deň v tvojom živote?“
Podpora intelektuálneho rozvoja a učenia
Intelektuálne skúmanie začína fyzickým prieskumom. Dieťa, ktorému sa hovorí neustále nie, keď lozí po svojej izbe a hľadá, s čím by sa hralo sa naučí, že sa voľne pohybovať nemá. Batoľa, ktoré je neustále obmedzované od šplhania sa vyššie sa naučí, že nemôže robiť aktivity samo. 4-ročné dieťa, keď mu neodpovedáme na otázky sa naučí, že otázky je klásť zbytočné.
Namiesto toho, aby sme naše deti podporovali, aby boli prieskumníkmi a skúmali svoje okolie, limitujeme ich a stanovujeme im prísne hranice. Čím viac obmedzení bude mať vnútorný svet dieťaťa, tým bude nižšie jeho IQ. Dieťa sa potrebuje samo naučiť kontrolovať svoju činnosť, potrebuje sa naučiť spoznávať svoje prostredie a tým sa vlastne vzdeláva.
Vyberajte vekovo primerané hračky. Poskytnite deťom také hračky, pri ktorých môžu byť kreatívne vo všetkých smeroch. Podporujete tým tzv. voľnú hru. Bez štruktúry, scenárov pravidiel - dieťa si vyberie, ako a s čím sa bude hrať. Týmto spôsobom sa podporuje nielen napríklad jeho kreativita, ale budujú sa aj nové nervové dráhy.
Podporujte experimentovanie. Deti sú malými vedcami a učia sa vlastnou aktivitou. Experimentujú preto, aby videli, čo sa stane. Najlepšie ich vlastnou zásluhou.
Emocionálny rozvoj a zážitok z učenia je dôležitejší ako akademický úspech. Pre deti je dôležité naučiť sa ovládať svoje emócie - hnev, smútok, radosť a porozumieť im. Keď sa v škole budú učiť čítať, ale nezvládnu regulovať svoje emócie, bude pre nich ťažké skĺbiť čo i len jednoduché školské povinnosti.
Deti neskúšajte a netestujte. Nezáleží na tom, či skúšate batoľa, akej farby je auto alebo predškoláka, čo znamená značka stop. Pokiaľ dieťa nevie odpovedať, bude sa cítiť zle v každom veku. Je dobré, ak sa dieťa naučí, že pokiaľ niečo nevie, je to v poriadku. Má predsa dostatok času na to, aby sa všetko naučilo.
Inšpirujte otázkami namiesto zahŕňania faktami. Každá interakcia medzi vami a dieťaťom môže mať potenciál na učenie. Zamerajte sa skôr na to, čo si o prírode deti myslia, čo sa im na nej páči a čo nepáči. Priblížte im, ako fungujú základné veci - ako vzniká mráz na skle, alebo prečo zamŕza jazero. Pýtajte sa tiež na ich vlastné teórie o tom, preto sa veci dejú.
Vytvorte doma pre dieťa miesto na učenie. Po začatí školskej dochádzky je na mieste, aby malo doma dieťa svoje miesto na učenie a robenie si domácich úloh. Dôležité je, aby malo návyk, kde a ako si robí domáce úlohy.
Zaujímajte sa o školskú prácu a úspechy vášho dieťaťa. Najdôležitejším faktorom úspechu v škole je podpora a záujem zo strany rodiča. Keď deti uvidia, že máme o ich škole a školskom výkone prehľad, budú sa cítiť sebavedome a budú o to viac motivované podávať v škole dobrý výkon.
Pomáhajte deťom s domácimi úlohami, ale nerobte ich za nich. Poskytnite štruktúru, návrhy, možnosti, nie odpovede.
Uistite sa, že rovesníci vášho dieťaťa poznajú hodnotu známok. V istom veku začnú byť všetky deti ovplyvniteľné ich kamarátmi, rovesníkmi.
Povzbudzujte k čítaniu. Čítanie je jedna z najlepších vecí, akým zvýšiť IQ dieťaťa. Podporujte deti v tom, aby čítali, ale čítajte im aj vy.
Diskutujte. Deti rozvíjajú svoju zvedavosť, keď vyrastajú so zvedavými a zaujímajúcimi sa dospelými.
Učte svoje deti, ako si vyhľadávať informácie. Veďte svoje deti k tomu, aby čítali knihy, aby v nich hľadali odpovede na svoje otázky a pátrali po kvalitných informáciách. Je ale dôležité nezabudnúť na to, aby sme ich viedli k zodpovednému a správnemu používaniu internetu.
Pochopenie a podpora introvertného dieťaťa
Byť introvertom neznamená byť asociálny, hanblivý či nemať rád prítomnosť ľudí. Mnohí však tento rys berú u detí ako nevýhodu, a mylne si ho zamieňajú za neschopnosť správne sa socializovať. Verte však, že vaše dieťa je normálne, a váš nesprávny prístup mu môže uškodiť.
Introverzia je vrodený rys. Introvertné dieťa potrebuje na dobitie bateriek pokoj a samotu. Nepotrebuje byť neustále v kolektíve, komunikovať, socializovať sa - potrebuje svoj priestor a tichý kútik, kde môže pokojne podnety spracovať.
Odborníci ich nazývajú tzv. „orchideami“, čo znamená deti citlivé na podnety a nové situácie, ktoré ale v správnom prostredí dokážu prosperovať viac ako extrovertné „púpavy.“
Rešpektujte súkromie. Ak dieťa potrebuje sedieť v izbe, nenúťte ho sa socializovať. Rešpektujte to, že niekedy nemá chuť hovoriť, lebo sa potrebuje dobiť. Rešpektujte preto jeho súkromie a neznásilňujte tieto momenty, v ktorých potrebuje kľud.
Dajte dieťaťu priestor. Nepotrebovalo sa vyslovene izolovať, skôr mať vlastný priestor, v ktorom by ho nikto nerušil a nevyžadoval odo mňa „normálne“ správanie - teda neustále rozprávanie, interakciu a podobne.
Pomôžte mu pochopiť a identifikovať jeho potreby. Deti potrebujú vedieť, že je v poriadku nebyť maximálne sociálny väčšinu času. Potrebujú pochopiť, že sa nemusia zúčastňovať rozhovorov o ničom.
Netlačte na pílu. Rodič introvertného dieťaťa musí byť vnímavý a citlivý. Dieťa nevie pomenovať, čo presne potrebuje a ako sa cíti, preto vám ani nevie priamo povedať, že chce byť chvíľu samo a nechce sa rozprávať. Vnímajte, kedy je vo vlastnom svete, a kedy je naopak prístupné ku konverzácií.
Keď hovorí, načúvajte. Introverti sú skvelí v konverzácií s jedným človekom. Ak si s niekým porozumejú, dokážu viesť konverzáciu na úrovni. Je to tým, že sú premýšľavé a na svoj vek sa pýtajú hlboké otázky.
Podporujte jeho sebavyjadrenie. Introvertné dieťa má veľmi bohatý vnútorný svet. Introvertné dieťa je skvelým kandidátom na umelecké vyjadrenie - nechajte ho maľovať, písať, kresliť, učiť sa na hudobný nástroj, prosto tvoriť.
Nenúťte ho byť v spoločnosti ako „normálne“ deti. Nenávidelo to. Nenávidelo byť v centre pozornosti, neznášalo odpovedať pred tabuľou, hovoriť nahlas pri rodinných stretnutiach - bolo mu to nepríjemné, pretože jeho citlivý svet nikto nechápal.
A najmä, uistite ho, že nie je nenormálne. Vnímavé dieťa, akým introvert je, si určite všimne, že funguje inak ako jeho rovesníci. Aby vaše dieťa nemuselo pociťovať to isté, podporte ho v tom, kým je. Snažte sa zistiť jeho kvality a silné stránky a posilniť ich. Nenúťte ho byť niekým iným, ale ľúbte ho a zbožňujte za to, aké je.
