Bulteriér, rovnako ako aj iné plemená psov, je zaťažený na niektoré dedičné ochorenia. Najčastejšie sú to ochorenia obličiek a srdca, menej časté je nesprávne utváranie kolenného kĺbu (luxácia patelly) a kožné problémy. Obranou proti prenosu dedičných ochorení je vyraďovanie chorých jedincov z chovu. Na potvrdenie ochorení je nutné testovanie chovných jedincov na tieto choroby. Párením zdravotne testovaných jedincov sa pravdepodobnosť výskytu týchto chorôb mnohonásobne znižuje a sústavným výberom by sa mala znížiť na minimum.
Bulteriér pochází z Velké Británie a je klasifikován FCI ve skupině 3. Bulteriér se obvykle dožívá je 10 až 12 let. Bulteriéri jsou sebevědomí a odvážní psi. Bulteriéři jsou hraví, živí a citliví. Přestože je bulteriér v zásadě dobře vhodný jako rodinný pes, je v mnoha státech na seznamu zakázaných zvířat. Bulteriér je v zásadě velmi vhodný jako hlídací pes. Bulteriéři jsou velmi živí. Bulteriéři jsou sami o sobě robustní psi.
Najčastejšie dedičné ochorenia bulteriérov
Ochorenia obličiek
Je veľmi rozšíreným dedičným ochorením bulteriérov. Vedie k obličkovému zlyhaniu psov. Môže sa objaviť u jedincov vo veku od 4 mesiacov do 8 rokov. Jedná sa o geneticky podmienenú vrodenú vadu. Pokiaľ je jedinec nositeľom tejto vady, ochorie vždy a nie je možné aby bol iba prenášačom. K odhaleniu tejto vady slúži jednoduchý UPC test, urobený z moču. Zobrazuje pomer kreatininu a proteínu. U zdravých psov by tento pomer nemal prevyšovať hodnotu 0,3 (to je hodnota vyžadovaná u testovaných bulteriérov v Anglicku, v USA postačuje 0,5). Sonografia odhalí ochorenie až v pokročilom štádiu, ale môže odhaliť iné vady v utváraní obličiek (napríklad polycystickú obličku...). Jedným z možných problémov, prečo je táto ľahko zistiteľná vada stále rozšírená je, že sa môže prejaviť vo výsledkoch až okolo 4 roku života. Preto je potrebné chovné psy a suky testovať aspoň do tohto veku. Toto sú závery z Anglicka, kde testovanie zahájili pred viac ako 8 rokmi. U súk je dôležité urobiť tento test pred prvým krytím. UPC Test nie je náročný, finančne ani časovo, nestresuje psa a odhalí i nositeľa génového defektu. Je nutné však test opakovať každého pol roka najmenej do 4 rokov života zvieraťa. Dôležité je tiež biochemické vyšetrenie.
Príznaky už prebiehajúceho ochorenia sú: strata hmotnosti a osvalenia, zhoršenie kvality srsti, nechutenstvo, zvracanie, zápaly dutiny ústnej, močový zápach z papule, zvýšený príjem tekutín a časté močenie.
Ochorenia srdca
U bulteriérov sa najčastejšie vyskytuje stenóza aorty - s tou sa už šteňa narodí, niekedy sa však dokáže do dospelého veku „dotiahnuť“ do normálneho stavu. Ďalším ochorením je dysplázia mitrálnej alebo aortálnej chlopne, tieto vady sa vyvíjajú s rastom srdca, preto je vhodné prvý test srdca vykonávať až vo veku jedného roka. Vady srdca môžu byť veľmi malé ale aj vážne, potom je potrebné stav upraviť liekmi a psa pravidelne sledovať kardiológom. Je vhodné test u chovných jedincov opakovať pri sebamenšom podozrení na vývoj ochorenia, opakovať do veku 4 - 5 tich rokov, kedy sa objaví väčšina defektov.
Spôsob testovania je v rôznych štátoch rozdielny, mnoho chovateľov a klubov, vyšetruje psa posluchom u akreditovaného kardiológa, psi bez šelestu sú považovaní za zdravých. Vyšším stupňom vyšetrenia je doppler - dokáže odhaliť i veľmi malé morfologické zmeny na srdci a dá sa ním sledovať vývoj srdcových chorôb.
Luxácia patelly (nesprávne utváranie kolenného kĺbu)
Dedične podmienené ochorenie utvárania kolenného kĺbu. Dochádza k častým vykĺbeninám (stupne 1 - 4, od občasného zdvíhania postihnutej končatiny, až po nutnosť operatívneho zákroku). Dá sa to klinicky vyšetriť u akreditovaného veterinára. Cesta prenosu rovnako nie je známa. Vylúčením postihnutých jedincov z chovu klesá pravdepodobnosť výskytu ochorenia.
Hluchota
Hluchota je viazaná na bielu farbu, nedostatok pigmentu alebo absenciu melanocytov, ktoré sú potrebné pre správny vývoj vnútorného ucha. Psi môžu byť postihnutí jednostranne alebo obojstranne. Praktickým, klinickým vyšetrením sú jedinci jednostranne hluchí od jedincov počujúcich na obe uši takmer neodlíšiteľní! Vrodená hluchota je dedične podmienená. Testuje sa BEAR testom (brainstem auditory evoked response/potential), teda snímaním evokovaných potenciálov mozgového kmeňa. Test je už podmienkou chovnosti v Nemecku a Rakúsku. Testuje sa raz za život. Na hlavu zvieraťa sa dajú elektródy (do podkožia sa pichnú malé ihličky, pripojené na kábel vedúci do prístroja) a do ucha sa potom pomocou slúchadiel vysiela zvuk o presne určených charakteristikách. Pred vyšetrením je nutné priviesť zviera do anestézie. Vyšetrenie trvá asi 10 - 20 min.
Kožné problémy
Bulteriéry sú vzhľadom na svoje plemeno náchylné na pupočnú prietrž, hluchotu (u bielych psov), nádory, kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia obličiek a kĺbov, je nevyhnutné, aby chovateľ vykonal komplexné zdravotné testy týkajúce sa uvedených chorôb. Pri posudzovaní zdravotného stavu treba brať do úvahy nielen šteňatá, ale aj rodičov a súrodencov. Zdravé šteňatá bez genetických predispozícií k ochoreniam sa vo všeobecnosti považujú za pomerne zdravé a zvyčajne sa dožívajú veku okolo 10 rokov. Okrem nevyhnutných očkovaní a kontrol sú návštevy u veterinára v tomto prípade skôr zriedkavé.
Koža bulteriérov je veľmi citlivá, preto treba sledovať, či váš pes netrpí zápalmi kože alebo alergiami na potraviny. Pre toto plemeno je typické sebavedomie. Bulteriér je veľmi odhodlaný a tvrdohlavý, môže prejavovať tendencie k dominancii. Na druhej strane je však veľmi veselý a rád sa mazná. Na svojho majiteľa je naviazaný a rád s ním udržuje blízky kontakt.
Pri skúmaní príčin zápalu kože u bullterierov je nutné zdôrazniť vplyv rôznych činiteľov. Predovšetkým, alergické reakcie sú častou príčinou. Tieto môžu byť vyvolané stravou, prachom, alebo inými externými stimulmi. Parazitárne infekcie, napríklad od blších a kliešťov, sú ďalším významným faktorom. Tieto parazity môžu zanechávať bakteriálne alebo vírusové následky, vedúce k rozvoju ekzému. Genetická predispozícia tiež zohráva rolu v predispozícii k zápalom kože. Niektoré rasy, bullteriere zahrnuté, sú geneticky viac náchylné k týmto ochoreniam. Externé látky, ako chemikálie či prudké čistidlá, tiež nesmú byť prehliadané.
Bullterieri môžu často zápasiť so zápalom kože, manifestujúcim sa v podobe rozličných symptómov. Charakteristickým príznakom, ktorý sa často objavuje, sú kožné lézie. Tieto vyzerajú ako drobné červené škvrny alebo vyvýšeniny na pokožke zvieraťa. Tento stav viesť môže k neustálemu škrabaniu a olizovaniu zo strany psa. Nepríjemný príznak predstavuje aj vypadávanie srsti. Srsť v postihnutých oblastiach môže rýchlo vypadávať. Zápal kože často súvisí aj s rôznymi zmenami na koži. Spomedzi týchto zmien možno pozorovať zhrubnutie kože, ako aj výskyt tmavých alebo svetlých škvŕn. Títo stav môže spôsobovať zvýšenú produkciu kožného mazu.
Hypoalergénne krmivo sa ukazuje ako zásadné v boji proti alergickým reakciám, zároveň kreuje podmienky pre udržanie optimálnej kondície psíka. V rámci selekcie potravy je esenciálne preferovať produkty, ktoré sú bohaté na životne dôležité živiny. Integrálnou súčasťou starostlivosti o zdravie psa by mala byť volba adekvátneho krmiva. Menej alergénov v hypoalergénnych krmivách napomáha udržiavať kožu v lepšom zdravotnom stave. Kvalitná výživa hrá kľúčovú rolu nielen v prevencii, ale tiež pri urýchľovaní zotavovacieho procesu dotknutých jedincov. O dôsledkoch esenciálnych živín v strave psa nemožno pochybovať. Nutrienty ako omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, spolu s vitamínmi a minerálmi, majú zásadný význam pre vitalitu kože a srsti. Ich prítomnosť dokáže efektívne redukovať zápalové procesy a zrýchľovať obnovu kožného tkaniva.
Problémy s kožnými ochoreniami u bullterierov si vyžadujú dôslednú pozornosť k výžive. Hypoalergénne receptúry Juliet a Ted sú zbavené kuracieho mäsa a pšenice, bežné zdroje alergií, čím predchádzajú kožným reakciám. Ely zase vyniká zložením priateľským k citlivému tráveniu. Touto cestou podporuje lepšiu kondíciu kože. Ponuka CricksyDog sa rozširuje o odmeny Friky a MeatLover, perfektné pre psy s náchylnosťou k alergiám. Na upokojenie podráždenej kože sú určené produkty Chloé, ktoré sú špeciálne dizajnované. Tieto produkty zabezpečujú udržanie kože vo vyváženom stave.
Výživa bulteriéra
Okrem dedičných predispozícií sú choroby často vyvolané chybami v stravovaní. Napríklad príliš veľa bielkovín v strave môže mať negatívny vplyv na zdravie pokožky. Najmä biele bulteriére, ktoré sú náchylnejšie na kožné problémy, potrebujú vyváženú stravu s nízkym obsahom bielkovín. Nižší obsah bielkovín chráni organizmus a najmä obličky bulteriéra.
Keďže bulteriéry rýchlo priberajú, množstvo krmiva by nemalo byť príliš veľké. Potrava by mala mať nízky obsah tuku a mala by byť ľahko stráviteľná. Aby sa splnila nutričná potreba bulteriéra, denná strava by mala pozostávať približne zo 60 % mäsa (najlepšie čerstvého) a 40 % zeleniny, ovocia a obilnín (ryže). Okrem suchého a mokrého krmiva je vhodnou metódou kŕmenia BARF (biologicky druhovo vhodné surové krmivo). Pritom musíte poznať presnú potrebu živín vášho štvornohého priateľa, inak sa môžu objaviť nebezpečné príznaky ich nedostatku. Viac informácií o potrebe živín vášho bulteriéra, ktorá sa môže líšiť v závislosti od pohlavia, hmotnosti, veku a úrovne aktivity, vám poskytne váš chovateľ alebo veterinár.
Je tiež dôležité, aby mal pes vždy k dispozícii misku s čerstvou vodou.
KŕmenieBulteriér rovnako ako každý pes vyžaduje kvalitnú stravu. Na výber máme buď Barf alebo granule. Pri Barfe je potreba zostavovať vyvážené kŕmne dávky, bohaté na dostatok bielkovín, sacharidov a tukov a s vyváženým obsahom minerálnych látok a vitamínov. S tým môžu pomôcť dnes vyrábané doplnky stravy pre BARFujícich psíkov. Pri graniliach volíme také, ktoré majú vysoký obsah mäsa a minimálny alebo najlepšie žiadny obsah obilnín. Bulteriéri majú sklony k priberaniu, preto je potrebné na to myslieť a jedálniček vhodne upraviť. Vzhľadom k jeho veľkosti určite odporúčame rozdelenie kŕmnej dávky na dve porcie (raňajky a večere) a dodržanie kľudu po nakŕmení.
Pri krmení doma pripravovanou stravou, je potreba k nej pridávať potrebné minerály a vitamíny, ovšem aj tu je treba dávať pozor, pretože mnohdy nadbytok týchto prvkov môže spôsobiť značné problémy, rovnako tak ako ich nedostatok. Pre spestrenie stravy môžeme občas použiť napr. vajce (syrový žĺtok, varený bielok), tvaroh, ryžu, zeleninu (nenadýmavé druhy) i niektoré druhy ovocia. Je dôležité riadiť sa zásadou všetkého s mierou, a tiež, že nič sa nemá preháňať. Ako krmiva vyložene nevhodná pre psov môžeme označiť čokoládu, hrozienka, hroznové víno, cesnak, cibuľu, kávu, akékoľvek korenené potraviny apod. Oživiť môžeme buličí jedálniček i tak, že třeba pri výcviku používame ako odmeny piškóty, psie sucháre alebo iné maškrty určené špeciálne pre psov.
11 ľudských jedál, ktoré zamestnanci MILUJÚ
Starostlivosť a výcvik
Starostlivosť o srsť bulteriéra je jednoduchá a časovo nenáročná. Krátku a hladkú srsť stačí raz týždenne dobre vyčesať. O to viac úsilia a skúseností si vyžaduje výcvik a chov tohto čistokrvného psa. Majitelia bulteriéra potrebujú predovšetkým veľa sebadôvery. Stigma nebezpečného plemena psa tak so sebou nezriedka prináša mnoho ťažkostí. Okrem obmedzení týkajúcich sa chovu a dovozu bulteriérov majitelia musia často bojovať s predsudkami a nepriateľstvom zo strany ostatných ľudí. Majitelia bulteriérov si pravdepodobne budú musieť ešte nejaký čas zvykať na pohŕdavé pohľady, hysterické reakcie alebo problémy s hľadaním ubytovania. Pred kúpou bulteriéra si dobre premyslite, či takéto reakcie zvládnete.
Bulteriér určite nie je vhodným plemenom pre neistých a neskúsených majiteľov psov. Nielen ostatní ľudia, ale aj váš bulteriér bude nemilosrdne zneužívať vašu neistotu. Ich silná povaha je dôvodom, že tieto psy, pokiaľ nie sú dôsledne vedené svojim majiteľom, rýchlo samy prevezmú vedenie. Dokonca aj šteňatká sú veľmi silné a v nesprávnych rukách sa u nich môže vyvinúť nebezpečné správanie. Bulteriéry majú od prírody silný ochranársky inštinkt a dostatok odvahy a húževnatosti, aby ho v prípade núdzovej situácie uplatnili. Preto bezpodmienečne potrebujú včasnú a dôslednú výchovu, aby dokázali vyvážene a disciplinovane dôverovať a poslúchať vedenie svojho pána. Dobre vychované a včas socializované bulteriéry sú mimoriadne príjemné rodinné psy, ktoré sú sebavedomé, ale mimoriadne citlivé, verné a priateľské voči svojim ľuďom.
Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu vášho psa. Veď atletický Angličan potrebuje dostatok pohybu a aktivít - ale aj dostatok pozornosti.
S výchovou bulteriéra je nutné začať čo najskôr, aby ste mu určili hranice a zvykol si na pravidlá. Nutný je pevný, ale láskavý výcvik, musí byť dôsledný. Psovi sa treba dostatočne venovať a motivovať ho. Ak ho tréning nebude baviť, nebude spolupracovať. Konzekventným tréningom a skorou socializáciou z neho dokážete vychovať disciplinovaného psa a vyrovnaného rodinného spoločníka.
Bulteriér prejavuje svoju živú náturu najmä pri kontakte s deťmi. K rodine je síce priateľský, ale k cudzím ľuďom je nedôverčivý. Skorá socializácia je nutná nielen s ľuďmi mimo rodiny, ale aj so zvieratami. Toto plemeno sa vyznačuje silným ochranárskym inštinktom, avšak nikdy neútočí bezdôvodne. Energiu psíka môžete nasmerovať správnym smerom vďaka psím športom. Vhodné sú agility, flyball i ťahanie. Na psychickú stimuláciu dobre poslúžia interaktívne hračky.
História plemena
Plemeno bulteriér vzniklo ako kríženec starého typu anglického buldoga, bieleho anglického teriéra, ktorý vymrel okolo roku 1880, a dalmatína. Uprednostňujú sa takzvaní „univerzálni“, ktorí dokonale kombinujú všetky tri typy psov. Napriek tomu aj dnes existujú zástupcovia plemena, ktorí sa mimoriadne podobajú na jedného z týchto troch predkov.
Systematický chov plemena bulteriér začal okolo roku 1850 majiteľ obchodu so zvieratami James Hinks z Birminghamu v Anglicku. Keďže neexistujú plemenné knihy ani iné záznamy z prvých rokov chovu, presné chovateľské úsilie tvorcu plemena Hinks nie je známe. Predpokladá sa, že bulteriéra považoval skôr za spoločenského než bojového psa, za akýsi „módny doplnok“ pre bohatých džentlmenov z rodiacej sa strednej triedy.
Je isté, že tieto odvážne a rýchle psy sa používali aj na lov jazvecov a zabíjanie potkanov. Napríklad v roku 1865 žíhaný bulteriér menom „Pinscher“ údajne zabil 500 potkanov len za 36 minút a 26,5 sekundy. Bulteriér sa však preslávil predovšetkým ako bojový pes v neslávne známych zvieracích zápasoch v 18. a 19. storočí. Svalnaté a rýchle bulteriéry sa ukázali ako mimoriadne nebojácne, agresívne a hryzúce a divákom ponúkli často brutálnu show. Aj keď bola táto krutá forma verejnej zábavy v roku 1835 v Anglicku zakázaná, obraz bulteriéra ako nemilosrdného bojového psa bol už tak pevne zakorenený, že sa ho dodnes nepodarilo zbaviť. Pritom už vtedy sa toto plemeno považovalo za v podstate mierumilovné a poslušné. Dokonca aj správy o slávnych bojových psoch tej doby hovoria, že bulteriéry mimo bojových arén vôbec neboli agresívne a bojom sa skôr vyhýbali.
Hoci v rôznych štatistikách sa počet uhryznutí od bulteriéra dá prirovnať približne k počtu uhryznutí jazvečíkom, bulteriéry sú dnes na zozname nebezpečných plemien psov.
Vzhľad
Bulteriér so svojou vajcovitou hlavou, krivým nosom a štrbinovými očami nezodpovedá práve bežnému ideálu krásy psov. Milovníci tohto plemena však na svojich bulteriéroch pravdepodobne oceňujú práve tieto zvláštnosti vzhľadu. Jeho „downface“ (odlišná línia hlavy) jednoducho patrí k dnešnému vzhľadu plemena. Za takzvaný „rímsky nos“ vďačíme chovateľskému úsiliu Raymonda Oppenheimera a jeho chovateľskej stanice Ormandy. Malé, tenké uši sú na hlave umiestnené blízko seba a sú pevne vztýčené. Celkovo sa vzhľad bulteriéra v priebehu jeho chovateľskej histórie výrazne zmenil. V štandarde plemena prešla zmenami nielen hlava, ale aj veľkosť a farba srsti psov.
Kým na začiatku chovu sa bulteriéry chovali v rôznych veľkostiach, dnes sa bulteriéry s výškou v kohútiku do 35,5 cm považujú za samostatné plemeno „Miniatúrny bulteriér“ (FCI- štandard číslo 359). Výška v kohútiku „veľkého brata“ je zvyčajne 40 až 55 cm. Zvláštnosťou tohto plemena je však to, že v štandarde plemena nie sú uvedené žiadne obmedzenia týkajúce sa výšky alebo hmotnosti, ako je to obvyklé u iných plemien psov. Jedinou požiadavkou v tomto smere je, že veľkosť musí byť v súlade s hmotnosťou. Silne stavaný, svalnatý pes by mal mať vyváženú stavbu tela s maximom svalovej hmoty, čo samozrejme neznamená, že by mal mať maximálnu hmotnosť. Obratnosť a rýchlosť sú charakteristickými znakmi bulteriérov už od začiatku ich chovu.
Hoci sa toto anglické plemeno psov pôvodne chovalo len v čisto bielej farbe, Britský kynologický klub od roku 1933 uznáva aj farebné bulteriéry. Tieto vznikli krížením so stafordšírskymi bulteriérmi na začiatku 20. storočia. Hoci sa spočiatku chovali oddelene, od roku 1950 sú povolené kríženia bielych psov s farebnými psami tohto plemena. Bulteriéry sa dnes vyskytujú v čiernej, žíhanej, červenej, svetlogaštanovej a trikolor. Príslušná farba pritom musí prevládať. Škvrny na hlave sú však akceptované. Modrá farba nie je v štandarde plemena povolená. Mierne lesklá srsť bulteriéra je krátka, hladká a drsná na dotyk. Niektorí zástupcovia tohto plemena získavajú v zime hrejivú mäkkú podsadu.
Bulteriér je celkovo veľmi svalnatý, aktívny pes s rozhodným a inteligentným výrazom. Tvar hlavy je jeho najtypickejší rys - je dlhá, mohutná a má vajcovitý tvar s typickým klabonosom. Špička nosa je zahnutá dole, nosná huba má mať čierne sfarbenie. Oči sú úzke, trojuholníkového tvaru. Typické je tmavo hnedé alebo čierne sfarbenie. Malé a tenké uši sú nasadené blízko seba. Krk je veľmi svalnatý, dlhý a klenutý, bez voľnej kože. Chvost je krátky, nízko nasadený, zužuje sa do tenkej špičky. Koža tesne dolieha k telu, srsť je krátka, rovná a tesne prilieha. V zime sa môže vyskytovať jemná podsada. U bielych jedincov je srsť čisto biela, u farebných prevláda farba.
Slovakia Bullterrier Club
Slovakia Bullterrier Club je združenie občanov v zmysle zb. zákona 83/90, združuje chovateľov, majiteľov a držiteľov plemena Bulteriér a Miniatúrni Bulteriér, prípadne priaznivcov plemien, ktoré patria do tejto skupiny. SBC je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu. Údaje o počte vrhoch, narodených šteniat, dovezených, vyvezených a uchovnených jedincoch v rokoch 1993 - 2010.