Zrak patrí medzi najzložitejšie zmysly, ktoré si bábätko po narodení postupne buduje. Rodičia sa často pýtajú, ako vidí novorodenec, kedy začína vnímať farby, ako vidí mesačné bábätko, prípadne od koľkých mesiacov dieťa vidí ostro a cielene. Zrak však nie je „zapnutý“ hneď po pôrode, ale vyvíja sa krok za krokom. Aby sme lepšie pochopili, čo dieťa vidí v jednotlivých obdobiach, je potrebné pozrieť sa na vývin zraku chronologicky.
Vývoj zraku novorodenca
Zrak dieťatka je po narodení jedným z najnezrelejších zmyslov. Novorodenec prichádza na svet s očami, ktoré sú anatomicky funkčné, no zrakové centrá v mozgu ešte len začínajú pracovať. Preto je celkový vizuálny vnem veľmi hmlistý a neostrý. Pre dieťa sú najintenzívnejšie rozdiely medzi svetlom a tmou. Keďže je zrak citlivý na ostré svetlo, bábätko často žmúri a pomalšie reaguje na zmeny jasu. Novorodený zrak je prirodzene krátkozraký. To znamená, že najlepšie vidí na vzdialenosť približne dvadsať až tridsať centimetrov. Táto vzdialenosť nie je náhodná - ide o takzvanú materskú vzdialenosť, teda vzdialenosť tváre matky počas dojčenia alebo nosenia v náručí.
Bezprostredne po narodení novorodenci vidia relatívne zle. Očami reagujú predovšetkým na zmeny svetla a tmu. Niektoré deti po narodení majú oči len mierne prižmúrené, pretože z prítmia lona sa zrazu ocitnú pod svetlami reflektorov. Iné bábätká majú pre zmenu oči otvorené a pozerajú na predmety pred sebou. Na svetlo reagujú len žmurkaním a pohyby očí sú nekoordinované. Objaviť sa môže škúlenie u novorodenca (strabizmus), čo je však v tomto štádiu normálne. Podobne sa môže vyskytnúť aj prevracanie očí, ktoré je zapríčinené slabými očnými svalmi bábätka. Novorodenec totiž ešte nedokáže korigovať pohyb očí, zvlášť ak ide o vnímanie pohyblivých objektov. Väčšinou vnímajú len obrysy predmetov. Po narodení vidia bábätká veľmi rozmazane a hmlisto.
Čo vidí novorodenec (1. týždeň života)
V prvom týždni života je zrak zameraný najmä na svetlo, tieň a jednoduché obrysy. Rodičia môžu všimnúť, že dieťatko niekedy škúli, no v tomto období je to úplne prirodzené. Očné svaly sú ešte slabé a učia sa spolupracovať. Dieťa dokáže na sekundu zafixovať tvár alebo svetelný zdroj, ale jeho oči sa rýchlo unavia a prestanú sledovať podnet.
Ako vidí mesačné dieťa?
Počas prvého mesiaca sa zlepšuje schopnosť vnímať výrazné kontrasty. Vidí stále pomerne rozmazane, ale lepšie reaguje na čierno-biele alebo čierno-červené prechody a jednoduché geometrické tvary. Pre bábätko je zaujímavý najmä kontrast medzi svetlom a tieňom, ktorý vníma oveľa lepšie ako jemné farby. Pohyb očí je nepravidelný a často prerušovaný, pretože zrakové dráhy sa len učia spracúvať obraz.
Novorodenci do zhruba 1. mesiaca sú mimoriadne krátkozrakí a dokážu efektívne zaostrovať len na vzdialenosť 20 až 30 cm. Táto miera je považovaná za tzv. mamičkovskú vzdialenosť, pri ktorej matka drží dieťa v náručí a dojčí ho, pričom dieťa sa díva smerom nahor na tvár matky. V tomto období je dobré, ak sa bábätku prihovárate z bezprostrednej vzdialenosti, pretože aj keď je zaostrovanie ešte problematické, predmety v jeho krátkej ohniskovej vzdialenosti dokáže vnímať. V 1. mesiaci už dokáže dieťa sledovať pohyblivé objekty, avšak stále len na „mamičkovskú vzdialenosť“. Očami a hlavičkou sa už môže v tomto veku otáčať za svetlom alebo kontrastnými pohyblivými predmetmi (farby, ako červená, sýta zelená či oranžová) a snaží sa udržovať očný kontakt. Spomenuté škúlenie môže byť znakom, že sa dieťa snaží oboma očami rovnobežne fixovať predmety.
Zrak novorodenca po narodení je relatívne zlý. Výraznejšie dokáže rozlišovať v začiatkoch len zmeny svetla, vidí veľmi rozmazane a hmlisto. Ohnisková vzdialenosť, na ktorú dokáže zaostriť, je len 20 až 30 cm. Pohyby očí sú nekoordinované a objaviť sa môže aj škúlenie. Pri pohyblivých predmetoch vnímajú len obrysy alebo kontrastné farby.
Po narodení sa zrak novorodenca vyvíja. Očné svaly bábätka sú veľmi slabé a nedokáže tak koordinovať ich pohyb. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa objavuje prevracanie očí u novorodencov. Zvlášť v prvých týždňoch je normálne, že k tomuto fenoménu dochádza. Napríklad počas spánku, pred spánkom (únava očných svalov), po zobudení alebo snahe vnímať objekty. Varovným signálom pri prevracaní očí je, ak tento stav pretrváva aj okolo 3. - 4. mesiaca.
Vývin zraku počas prvého roka
Vývin zraku počas prvého roka je veľmi rýchly a každý mesiac prináša nové schopnosti, ktoré menia, ako vidí bábätko svet okolo seba. Z pôvodne hmlistého videnia sa postupne stáva presnejšie, farebnejšie a koordinovanejšie. Aby rodičia lepšie pochopili, čo ich dieťa dokáže vnímať v jednotlivých obdobiach, je užitočné pozrieť sa na zrakový vývoj krok za krokom.
Ako vidí 2-mesačné dieťa?
V tomto období dochádza k výraznému posunu v koordinácii očí. Škúlenie, ktoré bolo bežné v prvých týždňoch, začína postupne miznúť. Bábätko už dokáže udržať pohľad na tvári rodiča o niečo dlhšie a začína sledovať jednoduchý pohyb. Najčastejšie zaujme pomalý kolotoč nad postieľkou alebo kyvný pohyb hračky. Zrak sa zároveň stáva citlivejším na farby. Prvou farbou, ktorú dieťa skutočne rozlíši, je červená, neskôr nasleduje žltá a oranžová.
Ako vidí 3-mesačné dieťa?
Okolo tretieho mesiaca vida významný posun. V tomto období už bábätko rozoznáva tváre blízkych aj na väčšiu vzdialenosť, reaguje na úsmev a začína tvoriť prvé sociálne úsmevy. Očné pohyby sú omnoho plynulejšie a dieťa dokáže sledovať predmet v širokom oblúku.
Dieťa začína vidieť farebné odtiene už okolo 2. týždňa od narodenia. Rozoznávať jednotlivé farby a ich odtiene však dokáže až v priebehu ďalšieho vývoja zraku, približne okolo 4. mesiaca. V tomto veku už dieťa vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Vníma priestor aj hĺbku. Zrak koordinuje s pohybom.
4. až 6. mesiac
V období štvrtého až šiesteho mesiaca sa dieťa učí vidieť na väčšiu vzdialenosť. Objekty v miestnosti už nie sú rozmazané a dieťa dokáže sledovať osoby pohybujúce sa po priestore. Objavuje sa prvá skutočná koordinácia oko-ruka. Bábätko uvidí predmet, rozhodne sa ho chytiť a následne vykoná pohyb rúk smerom k nemu.
Spolupráca očí sa koordinuje s pohybom a úroveň vizuálneho vnímania je výrazne lepšia a pohotovejšia. Dieťa predmety sleduje a snaží sa ich chytať alebo na ne ukazovať. Spoznávanie tvárí už nepredstavuje problém a okolo 4. - 5. mesiaca dokáže rozpoznávať črty a detaily tváre. Deti už začínajú sledovať svoje okolie aj periférne a vo veku 4. - 6. mesiacov by nemali mať problém zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť. Postupne dokáže dieťa predmet sledovať a zároveň ho uchopiť. Pozorovať teda možno snahy o otváranie a zatváranie dlane s cieľom predmet uchopiť.
7. až 12. mesiac
V druhej polovici prvého roku získava dieťa schopnosť presne odhadovať vzdialenosť a začína vnímať priestorovú hĺbku. Pri lození sa učí hodnotiť, ako ďaleko je prekážka, ako vysoko je nábytok či kam siaha hračka. Zrak sa stáva veľmi presným a dieťa sa zaujíma o drobné detaily na obrázkoch, hračkách alebo knižkách. Pohyb očí je rýchly a presný.
V tomto období je už zrak dieťaťa a jeho zrakové vnímanie rozvinuté približne na úrovni 60 až 80 %. Samozrejme, vývoj pokračuje do približne 5 až 6 rokov. Vo veku 12 mesiacov sa u dieťaťa prejavuje permanentný zrakový vnem a dieťa javí záujem o pohyblivé objekty. Zdravé videnie je už ostré a jasné. V tomto období sa formuje aj priestorové videnie bábätka.
Ak sa farba očí novorodenca nezmenila doteraz, práve medzi 6. - 12. mesiacom je možné, že v dôsledku produkcie melanínu v dúhovke môžu oči zmeniť svoju farbu alebo farebný odtieň.
Podpora a stimulácia zraku
Podpora zraku by mala byť prirodzená, jemná a citlivá. Dieťa nepotrebuje silné svetlá ani veľké prebytky farebných podnetov. Interakcia z tváre do tváre je pre rozvoj zraku najdôležitejšia. Počas prvých mesiacov je ideálne držať dieťa vo vzdialenosti dvadsať až tridsať centimetrov, pretože práve v tejto zóne dokáže najlepšie zaostriť. Osvetlenie by malo byť mierne a nepriame. V noci je vhodné používať slabé ambientné svetlá, ktoré nenarúšajú detský zrak.
Je mimoriadne dôležité, aby sa bábätká nevystavovali obrazovkám. Kontrastné hračky zohrávajú nenahraditeľnú úlohu najmä v prvých troch mesiacoch. Čiernobiele kartičky, kontrastné látkové knižky alebo jednoduché geometrické vzory ponúkajú mozgu jasné a ľahko spracovateľné informácie. Pre mladšie bábätká sú vhodné pomaly rotujúce kolotoče, ktoré podporujú plynulé sledovanie. Po štvrtom mesiaci môžete dieťaťu ponúknuť farebné hrkálky, jemné textilné hračky alebo predmety s rôznymi povrchmi.
Nepotrebuje drahé hračky. Pre rozvoj zraku a vnímania nemusíme dieťatku kupovať interaktívne či rôzne edukačné stimulačné a premyslené hračky. Pre malé bábätko je ideálnou hračkou naša tvár, očný kontakt, náš hlas a najmä naša pozornosť. Svet objavujú prostredníctvom nás a to, čo vidia im dáva lepší zmysel vtedy, ak ich sprevádzame. Keď sa dieťatko začne o hračky zaujímať, skončí to nezriedka vyprataním zásuviek v kredenci, búchaním o hrnce či šuchotaním papierového vrecka. Pre dieťatko je rovnako zaujímavá drevená vareška ako dvadsaťeurová figúrka z rozprávky. Ani s našou pozornosťou to však nemusíme preháňať, aby sme dieťatko nepreťažovali a neznervóznili. Ak sa zahrá občas aj samo, je to zvyčajne dobré znamenie rozvoja samostatnosti a tiež toho, že mu naša pozornosť aktuálne nechýba, a teda jej má dostatok. Pre nás je to tiež príležitosť na vykonanie iných povinností alebo čiastočný oddych.
Stimulovať rozvoj zraku môžete hlavne tým, že vizuálne vnímanie bábätka budete zamestnávať. Komunikujte s ním a udržujte s ním očný kontakt. Podporovať môžete jeho vizuálny vnem farbami, kolotočom nad postieľkou alebo farebnými ponožkami. S pribúdajúcim vekom dieťatku doprajte hračky v kontrastných farbách. Striedajte svetlosť v miestnosti.
Funkční vyšetření zraku
Najčastejšie poruchy zraku u detí a kedy upozorniť lekára
Niektoré prejavy môžu naznačovať, že vývoj zraku neprebieha optimálne. Ak dieťa ani po niekoľkých týždňoch nefixuje pohľad, nepozerá sa na tvár rodiča alebo nereaguje na svetelné zmeny, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Rovnako dôležité je sledovať, či dieťa po treťom mesiaci neopätuje úsmev, pretože ide o významný sociálno-zrakový míľnik. Ak škúlenie pretrváva po štvrtom mesiaci, môže ísť o signál, že očné svaly potrebujú podporu. Neustále slzenie, začervenanie očí alebo hnisanie môžu byť príznakom upchatých slzných kanálikov alebo infekcie.
Problémy so zrakom u detí často nie sú na prvý pohľad viditeľné, najmä v prvých rokoch života. Oči nezaostrujú na tvár alebo predmet ani po 2. mesiaci života. Jedno oko uhýba (škúli), najmä po 4.-6. mesiaci života. Ak si nie si istá, ukáž hračku pred tvárou - mala by ju očami sledovať. Vyhýba sa aktivitám, kde treba presne pozerať (napr. kreslenie, stavebnice). Sťažuje sa, že nevidí dobre (napr. nevidí osobu, ktorá vošla do miestnosti). Dieťa má ťažkosti preostriť z blízka do diaľky (napr. nevie trafiť loptu). Ak dieťa nefixuje pohľad na tvár alebo predmet ani po 2 mesiacoch. Potom zakry druhé oko - ak zistíš rozdiel v reakcii (napr. dieťa protestuje, keď zakryješ jedno oko, ale nie druhé). V tomto veku dieťatku v spánku svetlo nebráni, nemusíme sa preto obávať v noci nechať zasvietenú tlmenú nočnú lampu, aby sme sa spočiatku ľahšie zorientovali pri nočnom kŕmení a prebaľovaní.
Kedy upozorniť lekára?
- Škúlenie - trvalé škúlenie. Občasné škúlenie je v prvých 6 mesiacoch normálne, po tomto období by malo vymiznúť. Existuje aj škúlenie, ktoré nemusí byť nápadné a môže sa vyskytovať napríklad len pri únave. Aj na toto je po pol roku potrebné upozorniť pediatra, aby nedošlo k rozvoju tupozrakosti.
- Dieťa nedokáže hýbať len samotnými očami, vždy otáča aj hlavičku - môže to byť znakom, že jedno oko sa vyvíja lepšie ako druhé.
- Nadmerné slzenie
- Neustále mykanie okom
- Dlhšie trvajúce začervenanie oka, svrbenie, podráždenie
- Pokles očných viečok alebo jedného z nich
- Vyklenutie oka alebo oboch
- Nezvyčajná farba zreničky - zrenička má byť čierna.
Ak u svojho dieťaťa zbadáte škúlenie aj po uplynutí 3 mesiacov, niečo nie je v poriadku. Správne postavenie oka zabezpečuje 6 okolitých svalov. U dieťaťa, ktoré škúli, je vysoká pravdepodobnosť, že vidí zdvojený obraz. Tento stav je dôležité neignorovať a nečakať, že sa upraví sám. Hrozí totiž, že neriešený problém v neskoršom veku prerastie do tupozrakosti, kedy dieťa prestane vidieť ostro na jedno oko.
Ďalšími znakmi, že dieťa dobre nevidí, je narážanie do nábytku, trasúce sa oči, a tiež ak si oči často šúcha ručičkou. Ak máte podozrenie na zlé videnie vášho dieťaťa, môžete vyskúšať jednoduché testy podľa jeho veku. Zdravé jednomesačné bábätko bude otáčať hlavičku za ostrejším svetlom. V štyroch mesiacoch môžete vyskúšať pred bábätkom pohybovať farebným predmetom. Ak bude otáčať hlavičku za predmetom, všetko je v poriadku. Polročné dieťa najjednoduchšie otestujete tak, že v priestore rozmiestnite rôzne hračky. Malo by sa za nimi začať načahovať. Pri ročnom dieťati je dôležitá správnosť úchopu.
Strabizmus - či škúlenie je veľmi bežné u detí aj v prvých týždňoch po narodení, vtedy môže byť len fyziologické. Ak pretrváva aj v 3. mesiaci, je vhodná konzultácia s lekárom. Škúlenie znamená, že očné buľvy majú nesymetrické postavenie, čo zabraňuje správnej kooperácii očí. Videnie je tak menej kvalitné a obraz je posunutý. Častým sprievodným ochorením oka je následne vznik tupozrakosti (amblyopia).
Amblyopia - tiež známa ako tupozrakosť je funkčná porucha zraku, ktorá spôsobuje zhoršenú zrakovú ostrosť. Deti sú na vývoj tohto ochorenia citlivé do veku 7 rokov. Hlavnými príznakmi je nesprávny odhad vzdialenosti dieťaťa, zlé priestorové videnie, zakopávanie alebo nemotornosť. Tupozrakosť sa môže prejaviť aj privieraním jedného oka.
Astigmatizmus - toto očné ochorenie je zapríčinené nepravidelným zakrivením rohovky, ktorá nemá pravidelný tvar pologule. Z tohto dôvodu sa na sietnici zbieha svetlo nesprávne a vzniká deformovaný a rozostrený obraz. Astigmatizmus spôsobuje, že obraz je deformovaný na krátku i ďalekú vzdialenosť. Videnie je tak skreslené a korekciu umožňujú okuliare alebo šošovky.
Hyperopia - alebo ďalekozrakosť je refrakčná porucha videnia, pri ktorej má dieťa problém s videním do blízka. Toto ochorenie je často dedičné, prejavuje sa tým, že na sietnici oka vzniká rozmazaný či zahmlený obraz.
Myopia - či krátkozrakosť spôsobuje, že ľudské oko vidí objekty v diaľke nejasne a hmlisto. Typickým príznakom je, že ak chce dieťa vidieť predmety v diaľke, prižmuruje obe oči, nevidí dobre na tabuľu alebo televízor.
Očné vyšetrenia u detí
Pri deťoch, ktoré ešte nehovoria alebo nekomunikujú, sa využíva tzv. test preferenčného videnia. Vyšetrenie sa robí oboma očami, aj každým okom zvlášť. Preto je dôležité dieťa pripraviť na fixovanie ponúkaného podnetu (fixácia = cielený pohľad) pri krátkom zakrytí jedného oka.
Vyšetrenie refrakcie (dioptrických chýb) s nutnosťou krátkej fixácie každým okom do prístroja, ktorý je umiestnený tesne pred okom dieťaťa. Funkčné vyšetrenie senzorickej a motorickej zložky binokulárnej rovnováhy, zistenie spolupráce oboch očí, prejavov škúlenia, orientačný test priestorového videnia.
K bežnému vyšetreniu očí je nevyhnutná aplikácia očných kvapiek (tzv. "rozkvapkávanie"). Účinkom kvapiek je dočasne vyradená akomodácia a rozšírená zrenica nutná pre ďalšie vyšetrenia. Kvapky sú pre dieťa nepríjemné; po ich použití dieťa nejaký čas nezaostruje, je citlivé na svetlo (je vhodné mu vziať so sebou slnečné okuliare alebo čiapku so šiltom proti slnku).
Vyšetrenie vnútroočného tlaku je nutné pri niektorých zrakových diagnózach aj u malých detí. Vykonáva sa pohmatom lekára na viečka očí dieťaťa, bezkontaktným tonometrom, prípadne kontaktným tonometrom. Dieťa by malo zvládnuť krátko fixovať na jeden bod, pripraviť sa na prúd vzduchu proti oku alebo dotyk prístroja na oku, ktoré je predtým ošetrené kvapkami.
Farebné obrazce pred očami: Fosfény
Farebné bodky, vlny či záblesky pri zatvorených očiach sú častým javom, ktorý vzniká činnosťou sietnice aj bez prítomnosti svetla. Predstavte si, že si večer ľahnete do postele, zatvoríte oči a namiesto tmy sa vám pred očami začnú objavovať farebné vlny, bodky, víry či záblesky. Alebo si cez deň v slnečnej izbe len na chvíľu privriete viečka a namiesto čiernej vidíte rôzne farebné vzory, neskôr vlny a víry farebných bodiek a podobne. Odborníci tento zvláštny jav nazývajú fosfény. Slovo pochádza z gréčtiny, kde phos znamená svetlo a phainein ukázať. Ide o vnem svetla, ktorý nie je vyvolaný skutočným svetlom.
Prvá situácia, kedy sa s fosfénmi stretnete, je, keď zavriete oči na svetle. Viečka sú plné drobných cievok a svetlo, ktoré cez ne prenikne, sa zafarbí dočervena od krvi, ktorá nimi prúdi. Druhá, oveľa zaujímavejšia situácia nastane, keď si oči zavriete v úplnej tme. Vaše oči sa nikdy úplne nevypnú, a to ani v tme. Na zadnej stene oka máte sietnicu, ktorá funguje ako plátno posiate miliónmi senzorov citlivých na svetlo. Normálne zachytávajú lúče a posielajú do mozgu signály, z ktorých si poskladá obraz. Mozog nerozozná, že tieto signály nevznikli zo skutočného svetla. Inými slovami, nedokáže zistiť, že nejde o realitu, a tak vám zobrazí farebné obrazce.
Fosfény si vieš privodiť aj úplne vedome, len si si to asi doteraz nespojil. Stačí si jemne pošúchať zatvorené oči. Tým vyvinieš tlak na sietnicu, ktorá vyšle signály do mozgu. Môžeš vidieť tmavý kruh obklopený svetelným prstencom alebo celé kaleidoskopy farieb. Okrem toho, keď rýchlo pohneš očami v tme, môžeš si všimnúť krátke záblesky. Aj toto má logické vysvetlenie. Vo vnútri oka máš priehľadný gél, ktorý s pribúdajúcim vekom redne a stáva sa tekutejším. Pri prudkom pohybe sa tento gél mierne pohne a jemne potiahne za sietnicu.
V drvivej väčšine prípadov ide o úplne normálny jav, ktorý si môžeš vyskúšať aj ty. Sú však situácie, keď by si mal spozornieť. Ak sa napríklad svetelné vzory stanú intenzívnejšími alebo neustupujú, môže ísť o príznak problémov so zrakom. Napríklad jasné a opakované záblesky môžu signalizovať odlepenie sietnice, čo je urgentný stav.
Príčiny fosfénov
- Únava: Po dlhodobej záťaži.
- Svetlo a tma: Po dlhej práci v tmavom alebo svetlom prostredí.
- Tlak na oko: Tlak vyvíjaný na očnú guľu zvonka.
- Úraz: Úraz oka alebo hlavy.
- Ochorenie a zdravotné ťažkosti: Poškodenie alebo zápal očných nervov, optická neuritída, poškodenie sietnice, skleróza multiplex.
- Odchýlka krvného tlaku: Príliš nízky alebo vysoký krvný tlak.
- Pred epileptickým záchvatom: Aura pred samotným epileptickým záchvatom.
- Migréna: Aura pred začiatkom migrény.
Diagnostika a liečba fosfénov: Ak sa fosfény vyskytujú často, bez zjavného dôvodu, alebo sú sprevádzané bolesťou hlavy alebo stratou zraku, mali by ste navštíviť lekára.
Farebná slepota (daltonizmus)
Svet okolo nás vnímame vďaka zraku, ktorý nám umožňuje rozlišovať tvary, farby a pohyby. Zrak je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu očí a mozgu. Občas sa však môžu vyskytnúť rôzne poruchy videnia, ktoré ovplyvňujú kvalitu nášho života. Jednou z nich je aj vnímanie farebných obrazcov pred očami.
Úvod do problematiky vnímania farieb
Vnímanie farieb je zložitý proces, ktorý závisí od funkcie svetlocitlivých buniek v sietnici, nazývaných čapíky. Existujú tri typy čapíkov, ktoré sú citlivé na červenú, zelenú a modrú farbu. Kombináciou signálov z týchto troch typov čapíkov dokážeme vnímať širokú škálu farieb. Ak niektorý z týchto čapíkov nefunguje správne, môže dôjsť k poruchám vnímania farieb.
Farebná slepota: Porucha vnímania farieb
Farebná slepota, známa aj ako daltonizmus, je porucha vnímania farieb, pri ktorej človek nedokáže rozlišovať určité farby, alebo ich vníma skreslene. Najčastejšie ide o poruchu vnímania červenej a zelenej farby. Farebná slepota je zvyčajne dedičná, ale môže byť spôsobená aj očnými ochoreniami, úrazmi alebo užívaním niektorých liekov.
Genetika farebnej slepoty
Patogenéza farebnej slepoty u žien a mužov je vo väčšine prípadov založená na anomálii ženského chromozómu, označeného písmenom X. Súbor ženských pohlavných chromozómov pozostáva z 2 chromozómov X a muž má jeden chromozóm X a jeden chromozóm Y. Ak je žena nositeľkou abnormálneho chromozómu X, môže recesívnu vlastnosť preniesť na svoje deti. Ak chlapec dostane „nesprávny“ chromozóm X, nemá čo kompenzovať recesívny gén, pretože jeho genóm obsahuje iba jeden takýto chromozóm. Aby bola žena farboslepá, musela dostať recesívny gén od matky aj od otca.
Typy farebnej slepoty
- Dichromatika: Porucha videnia, pri ktorej v spektre chýba jedna zo základných farieb (červená, zelená alebo modrá).
- Anomálna trichromázia: Oslabené vnímanie jedného z hlavných pigmentov.
- Achromatopsia: Absencia všetkých troch pigmentov, čo vedie k videniu sveta v čiernobielych tónoch.
Očná migréna
Očná migréna je typ migrény, ktorá sa prejavuje poruchami videnia, ako sú svetelné záblesky, cik-cak obrazce, hviezdičky, mihotajúce sa lesklé body, dvojité skreslené obrazy a dočasné oslepnutie. Tieto príznaky sú zvyčajne sprevádzané bolesťou hlavy, ale môžu sa vyskytnúť aj bez nej.
Príznaky očnej migrény
Záchvat očnej migrény začína drobným výpadkom v centrálnej časti zorného poľa. Po 20 až 30 minútach výpad zmizne a zraková ostrosť sa znormalizuje. Po záchvate sa ľudia často cítia unavení, utlmení a neistí.
Liečba očnej migrény
Niekedy stačí len úprava životného štýlu, stravy a zmiernenie stresu. Často sú potrebné lieky na migrénu, doplnenie vitamínov a minerálnych látok. Je možné skúsiť aj alternatívne spôsoby, ako akupunktúru, relaxačné techniky a fytoterapiu. Pri akútnom stave sa odporúča nájsť si tiché miesto, zatvoriť oči, ľahnúť si do tmavej miestnosti, užiť lieky na migrénu a snažiť sa zaspať.