Má vaše dieťa rado samotu? Namiesto bláznivých hier s deťmi sa radšej venuje knihám, kresleniu, stavaniu stavebníc alebo hraniu videohier a celý deň by mu žiadna spoločnosť detí nechýbala? Vyhľadáva v skupine detí často tichý kútik a cíti sa v ňom príjemne? S veľkou pravdepodobnosťou máte doma malého introverta.
Možno vás toto jeho správanie trápi a máte obavy, že bude z neho „outsider“, lebo vy ste boli v jeho veku úplne iní. Vlastne väčšina detí okolo neho sa vám zdá iná - bláznivá, živá, komunikatívna. No nestrachujte sa. Toto je jeho svet, kde je šťastné. Nepokúšajte sa ho pretvoriť. A nie je to žiadna vada.
Aké sú charakteristiky introvertov?
Introvertov je plná zemeguľa. A je to tak dobre, pretože sú na svete príjemným vyvážením stále viditeľných a hlučných extrovertov. Podľa štatistík tvoria introverti relatívne veľkú časť populácie. Každý tretí človek je vraj introvert a niektoré štatistiky dokonca hovoria, že ním je každý druhý.
Väčšina ľudí si o introvertoch myslí, že sú to hanbliví ľudia. Podľa spisovateľky Susan Cain, autorky knihy o introvertoch Quiet, je však hanblivosť strach z toho, čo si o vás iní ľudia pomyslia. Introverti tento strach nepoznajú. Rozdiel spočíva v tom, ako reagujú introverti na stimuly. Sú to ľudia, ktorí jednoducho milujú ticho a samotu si užívajú. Niežeby mali problém s ľuďmi ako takými, ale hluk a veľké skupiny ľudí ich znervózňujú. Veľmi stimulujúce prostredie je to, čo je pre nich nepríjemné a vyslovene vyhľadávajú pokoj.
Sú typickí tým, že sa v tichom prostredí dokážu po dlhú dobu veľmi dobre sústrediť. Deti - extroverti sa pri nedostatku stimulov začnú nudiť, deti - introverti sa naopak nudia v dave. Ak by sme však chceli rozdeliť ľudí na dva jednoznačné tábory, nebude to úplne možné. Psychológ Carl Jung tvrdí, že žiadny človek nie je iba introvert alebo extrovert. Všetci sa nachádzame niekde na tejto škále medzi nimi a naše prejavy môžu byť teda rôzne. Každopádne naša spoločnosť potrebuje oba typy ľudí.
Školské roky a výzvy pre malých introvertov
Školské roky pre introvertov nemusia byť dnes ničím príjemným. Deti, ktoré preferujú samotu, sú zväčša považované za čudákov alebo v horšom prípade dokonca za problémové deti. Učitelia dnes veria, že ideálnym študentom je extrovert. Jemu sa prakticky prispôsobujú trendy vyučovacieho procesu. Školy, ale aj celá spoločnosť, sa dnes zameriavajú na vytváranie tímov a prácu v nich. Zatiaľ, čo voľakedy sa v školách sústredilo viac práce s deťmi na ich individuálne výsledky, dnes sa do popredia dostávajú tímy. Opäť z toho môžu ťažiť iba extroverti.
Introverti by si radšej pokojne pracovali sami a spoliehali sa na svoje myšlienky, čím by tiež samozrejme prispievali k zlepšovaniu výsledkov triedy, školy, či neskôr spoločnosti. Trendom však je, aby sme všade pracovali ako tím. Do úzadia sa ale dostáva fakt, že presne tak, ako je nutné naučiť pracovať introvertov v tíme, rovnako tak je dôležité naučiť pracovať extrovertov samostatne.
Susan Cain tvrdí, že introverti sú neustále vyzývaní a tlačení do spôsobu života extrovertov. Očakáva sa od nich, že budú milovať tímovú prácu, brainstormingy, networking či premýšľať nahlas. To sa ale nikdy nestane. Budú žiť akurát život, ktorý by si nikdy nevybrali. Myslí si, že to naopak tieto osobnosti vedie k absolútnemu „mrhaniu ich talentu, energie a šťastia.“ Všetky osobnosti totiž dokážu preukázať svoj maximálny talent iba v prostredí, ktoré je pre nich podnecujúce.
Introverti sú už ako škôlkari neustále tlačení do rôznych socializačných aktivít, ktoré takpovediac pretrpia. Občas doslova i preplačú. A prečo? Pretože to v škôlke všetky deti robia. Problém je, že niektoré z nich si tieto spomienky na detstvo odnášajú so sebou ako tú najhoršiu nočnú moru. V školách neskôr už len samotné sedenie v školských laviciach po skupinkách môže byť pre introvertov vyčerpávajúce. Sú nútení spolupracovať dokonca aj na predmetoch ako je matematika či tvorivé písanie, kde by sa očakávalo absolútne samostatné myslenie.
Mali by sme dať šancu byť prirodzení všetkým
To, že tlačíme introvertov, aby sa správali ako extroverti, je strata pre nich samých, pre ich kolegov, komunity, jednoducho celý svet. Nefungujú tak lepšie. Vedieme deti - introvertov k tomu, že ich pocity nie sú správne. To správne je, ak budú vystupovať na Hviezdoslavovom Kubíne, prihlásia sa do Talent show alebo že ak milujú hru na klavír, svoje skladby musia predviesť pred sálou plnou ľudí. Nikoho nezaujíma, že je to pre niektoré deti traumatický zážitok. Dokonca až taký, že sa radšej vzdajú svojej lásky k hudbe, len aby nemuseli koncertovať pred ľuďmi.
Snažíme sa deťom nahovoriť, že by mali byť iné, inak nemôžu uspieť. Napriek tomu, že introverti nie sú v škole glorifikovaní, podľa výskumov majú v školách lepšie známky a sú erudovanejší. Je preto nepochopiteľné, prečo sa do riadiacich funkcií vyberajú omnoho častejšie extroverti.
V roku 2010 Adam M. Grant, Francesca Gino, a David A. ukázali, že introvertní vodcovia vedú aktívnych ľudí, dajú im napríklad skôr priestor na ich nápady. Introverti bývajú často kreatívnejší a práve ich obľúbená samota v tom zohráva významnú rolu.
Mnoho známych osobností boli introverti ako napríklad Warren Buffett, Eleanor Rooseveltová, Gandhi, Rosa Parksová, Dr. Albert Einstein. Všetci títo ľudia sa presadili a stali sa známymi nie preto, že by im sláva robila dobre, ale preto, že išli za správnou vecou a nemali východisko. Samota bola ich vzduch, ktorý dýchali a mala pre nich v živote veľký význam.
Ak sa pozrieme na vodcov veľkých náboženstiev, všetci hľadali samotu. Prichádzali do pustatín, na púšte a dostávali zjavenia. Potom prichádzali do svojej komunity a hovorili o svojich myšlienkach a zážitkoch. Všetci sa potrebujeme vracať do ticha a sústrediť sa iba na svoje myšlienky. Výskumy hovoria, že ak tak nerobíme, iba preberáme myšlienky a názory tých najvýraznejších osobností v našom okolí bez toho, aby sme si to uvedomovali. Introverti sa vracajú do ticha prirodzene. Susan Cain tvrdí, že by sme mali dať introvertom, čo najviac slobody, pretože spoločnosť potrebuje ich veľké myšlienky, ktoré si z ticha prinášajú. V nepredvídateľnej dobe potrebujeme nachádzať tie najlepšie riešenia.
Ako podporiť dieťa-introverta v škôlke a doma?
Rada by som oslovila mamičky detí, ktoré sú introverti... deti mlčanlivé, vážne, večne dumajúce. Čoho sa vo výchove takého dieťaťa vyvarovať? Rady, skúsenosti.
Vyvarujte sa vynútenej komunikácie. Nechajte dieťa hovoriť vlastným tempom, keď na to bude pripravené.
Rešpektujte potrebu samoty. Introverti potrebujú čas a priestor na dobitie batérií. Nenúťte ich do neustálej socializácie.
Podporujte ich záujmy. Ak vaše dieťa rado kreslí, píše alebo číta, doprajte mu na to dostatok času a priestoru. Tieto aktivity rozvíjajú ich kreativitu a fantáziu.
Nehodnoťte ich správanie ako hanblivosť. Introvertnosť nie je hanblivosť. Je to prirodzená vlastnosť, ktorá definuje spôsob, akým dieťa vníma svet a spracúva informácie.
Vytvorte bezpečné prostredie. V škôlke aj doma by malo dieťa cítiť istotu a prijatie. Ak je to možné, pred nástupom do škôlky mu vysvetlite, ako to tam bude fungovať.
Postupné zoznamovanie s novými situáciami. Namiesto toho, aby ste dieťa vystavili veľkým skupinám, skúste ho postupne zoznamovať s menšími kolektívmi alebo jednotlivcami, ktorých už pozná.
Vytvorte priestor na rozhovory. Večerné rozhovory v postieľke môžu pomôcť dieťaťu získať sebavedomie a cítiť sa vypočuté.
Naučte ich brániť sa. Je dôležité, aby sa dieťa naučilo chrániť samé seba, ale zároveň rešpektovalo ostatných.
Buďte trpezliví. Adaptácia na nové prostredie a kolektív si vyžaduje čas. Každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup.
Komunikácia s učiteľmi. Nebojte sa hovoriť s učiteľmi o potrebách vášho dieťaťa. Spoločne môžete nájsť najlepší spôsob, ako mu pomôcť začleniť sa.
Oslavujte ich jedinečnosť. Vaše dieťa je výnimočné práve preto, aké je. Oceňte jeho silné stránky a pomôžte mu rozvíjať jeho potenciál.
Ako prinútiť introvertné deti normálne spolupracovať s ostatnými | Erika Zhang | TEDxYouth@YCYWShanghai
Príklad z praxe: Jedna mamička popisuje, ako jej dcérka, veľká introvertka, po nástupe do škôlky prekonala počiatočnú plachosť. Učiteľky s ňou pracovali individuálne, podporovali jej záujem o kreslenie a postupne ju zapájali do aktivít. Dôležité bolo aj to, že dcérka mala v škôlke kamarátku, ktorá jej pomohla cítiť sa bezpečnejšie.
Zvedavosť a premýšľavosť: Introverti sú často veľmi zvedaví a kladú veľa otázok. Nezabite ich zvedavosť karhaním. Sú tiež premýšľaví a radšej si veci vyhodnotia, než by konali impulzívne.
Samostatnosť a kreativita: Introverti sa vedia sami zabaviť a majú bohatú fantáziu. V prostredí, ktoré im vyhovuje, dokážu byť veľmi kreatívni a dosiahnuť skvelé výsledky.
Nezamieňajte si introvertnosť s asociálnosťou. Byť introvertom neznamená, že dieťa nemá rado ľudí. Znamená to len, že potrebuje menej sociálnej interakcie a viac času na samotu.
Dôležitosť počúvania: Introverti sú často skvelí poslucháči. Naučte svoje dieťa počúvať, ale aj vy mu venujte plnú pozornosť, keď hovorí. Oceňte jeho hlboké myšlienky a pýtajte sa na ne.
Individuálny prístup: Každé dieťa je iné. Neexistuje univerzálny návod na výchovu. Dôležité je spoznať svoje dieťa, pochopiť jeho potreby a podporovať ho v tom, kým je.
