Detský svet je so svetom dospelých prepojený pupočnou šnúrou. Ešte aj to, ako dýchame, sa odzrkadľuje na detskej duši. Mnohí rodičia si tieto fatálne spojitosti neuvedomujú. Často sú neempatickí a rozmýšľajú egoisticky, hoci si myslia, že robia pre deti to najlepšie.
Pre zdravý rast a vývoj potrebuje dieťa veľa lásky a veľa disciplíny. Tvrdím, že dieťa pre zdravý rast a vývoj potrebuje veľa lásky a veľa disciplíny. Samozrejme, že sú situácie, kedy musia byť úlohy rodičov zástupné, avšak už sa nám tu vyťahuje z múru nejaká tehlička a stráca sa stabilita.
Dnes dieťa potrebuje tú matku dlhšie aj preto, že zanikla tradičná rodová organizácia, že zanikli tradičné spôsoby výchovy detí. Tri roky, to je to najmenej, čo by dieťa potrebovalo v domácom prostredí, v blízkosti oboch rodičov. Veď dokonca aj niektoré medvedice vodí a chráni svoje mladé tri roky a pritom života schopnosť mladých jedincov oboch druhov je neporovnateľná. Žiaľ, to nikto kompetentný neberie do úvahy, nikto neberie do úvahy, aký je pre spoločnosť dôležitý duševne a telesne zrelý a pripravený mladý človek. Lebo to neprináša okamžitý zisk.
Vývoj človeka z novorodenca na plne do života kvalifikovaného jedinca trvá cca 18 rokov, pričom prvých 6 rokov je najťažších. Žiaden mne známy cicavec nemá také dlhé dozrievanie. Je to daň za vzpriamenú chôdzu a 2.signálnu sústavu. Veď prvé kroky urobí až po jednom roku, prvé zmysluplné slová v dvoch a viac rokoch, atď.
Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom.
Význam oboch rodičov v ranom detstve
Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná. Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
V tradičnom vzorci bežnej rodiny sú „ úlohy“ rozdelené asi takto- matka predstavuje láskavosť, nehu, teplo, toleranciu, otec disciplínu, oporu, ochranu, istoty. Je skvelé, ak dieťa rodičov vníma nejako takto.
Dieťa potrebuje zásadne oboch rodičov opačného pohlavia, nech si vraví kto chce, čo chce. Keď to (vraj) nejde, tak to nejde, čo už. Ale je to v ľuďoch. Pokiaľ medzi rodičmi panujú neprekonateľné rozpory a vzájomný odpor nimi vyvolaný, treba voliť asi menšie zlo. Ale čo je menšie zlo? Ako uvádzam, pre dieťa rozvod rodičov nepredstavuje alternatívu. Iba ďalšie útrapy. Samozrejme, že to tak nemusí byť vždy na sto percent. V živote nie je nič na sto percent. Ale ten vzorec platí a na tom trvám.
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča. Veľa vedeckých výskumov v ostatných rokoch potvrdilo to, čomu odpradávna ľudia verili, lebo to tak cítili. Dieťa potrebuje od najútlejšieho veku žiť vo vzťahoch, ktoré mu dávajú bezpečie a istotu. Ide o to, aby mohlo naplno a všestranne rozvinúť svoju osobnosť a potenciál, ktorý v sebe nosí, aby raz mohlo byť plnohodnotným človekom a rodičom. Dieťa potrebuje cítiť, že je milované.
Vedci potvrdili, že schopnosť komunikovať, a tým tvoriť vzťahy, má dieťa už v prenatálnom období (ešte pred narodením). Srdce mu bije už od 21. dňa, prvé znaky mozgovej činnosti sa dajú zachytiť už v 28. dni po počatí, v 24. - 28. týždni mu dozrievajú zmysly. Vieme, že i prenatálne dieťa cíti bolesť, má funkčnú pamäť, vie sa učiť. Je výrazne fixované na hlas matky, avšak existujú dôkazy aj o prenatálnej komunikácii s otcom a so súrodencami. Niektorí odvážni vedci (napr. prof. G. Brekhman z Izraela) tvrdia, že emocionálna pamäť dieťaťa je funkčná už od momentu počatia. Ak by sa táto teória potvrdila, možno konštatovať, že dieťa vie od počatia vycítiť, či je prijaté alebo odmietnuté. Kontakt rodičov s dieťaťom pred jeho narodením je v tomto kontexte veľmi dôležitý - dieťa sa necíti osamotené pri svojom raste, cíti, že pri ňom sú mama, otec a všetci ostatní - príbuzní i priatelia, ktorí mu pomáhajú čeliť stavom nepohody a napätia.
Dieťa pre svoj rast a formáciu má potrebu lásky a emočnej blízkosti, pozornosti a prítomnosti svojich rodičov. Tieto elementy sa nedajú v jeho živote nijako nahradiť. Keďže vieme, že život nemá začiatok v momente zrodenia, ale v momente počatia, nerobí nám problém stotožniť sa s myšlienkou, že rodičia majú byť schopní od samého začiatku tehotenstva prijať svoje dieťa, zahŕňať ho pozornosťou, láskou, spoznávať ho a poskytnúť mu prijatie a podporu, ktoré potrebuje k svojmu rastu a zdravému vývinu.
Spev v tehotenstve, hudba vôbec je výborným prostriedkom ako nadviazať vzťah s prenatálnym dieťaťom a vytvárať tak harmonický trojuholník matka - otec - dieťa. Známy je výskum žien a ich detí, ktoré počas tehotenstva každý deň spievali svojmu dieťaťu rovnakú pieseň.
Dnes vieme tiež spoľahlivo preukázať, že dieťa veľmi skoro rozlišuje medzi vzťahom k otcovi a matke. Oba tieto kľúčové vzťahy sú nezastupiteľné a v ich vzájomnom dopĺňaní sa dieťa nachádza všetko, čo potrebuje.
Vplyv rodičovských konfliktov a rozvodu na deti
Vedci na základe dlhodobých a rozsiahlych kvalitatívnych výskumov tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov. Jeden z najhorších je prípad, keď sa hádka detí priamo dotýka. Môžu sa za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov, u starších ide najmä o depresie, zhoršenie známok, sebapoškodzovanie.
Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí. Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyúsťuje k rozvodu, devastačný dopad na vývin dieťaťa stále pretrváva. Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu.
Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec - dieťa, než na vzťah matka - dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy.
Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia.
Odborníci vidia riešenie, ako zlepšiť mentálne zdravie detí najmä v zameraní sa na podporu detí i rodičov. Dnešný systém má ďaleko od dokonalosti a úrady oddeľujú podporu detí od pomoci dospelým, čo sťažuje situáciu, pretože sa na ňu nedokážeme pozrieť a riešiť ju komplexne. Tým, že psychológovia a ďalší odborníci riešia v kontexte rodičovského konfliktu len vzťah rodič - dieťa, nedokážu zabezpečiť želaný efekt a pozitívny výsledok pre dieťa.
Už len pri začiatku fungovania rodín je množstvo poradenstva o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale málo sa hovorí o tom, ako bábätko ovplyvní vzťah budúcich rodičov. Naopak, služby poradne pre dospelých sa tradične venujú dospelým, no hoci sa snažia svoju činnosť rozširovať, dieťa nie je ich prvoradým klientom. Podobne školy môžu vnímať problémy v rodine dieťaťa, ale nezasahujú, pokiaľ skutočne nejde o nevyhnutnú ochranu dieťaťa.
Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky.
Riešenie rodičovských konfliktov a komunikácia s deťmi
Tipy na riešenie rodičovských konfliktov
- Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké ...“
- Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, ...“
- Pamätajte na to, že ste jeden tím, na jednej lodi. Vyložte na stôl karty a dívajte sa na ne spoločne. Snažte sa problém vyriešiť, nie zhodiť toho druhého. Dôjdite k riešeniu spoločne, bude pre vás hodnotnejšie a záväznejšie.
- Konštruktívna kritika má význam len vtedy, ak váš partner môže niečo spraviť s tým, čo sa stalo. Ak ste nestihli termín prihlášky dieťaťa do tábora, zistite, čo sa ešte dá spraviť a najmä, dohodnite sa na tom, ako zariadiť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Obviňovanie jedného alebo druhého už na situácii nič nezmení.
- Hovorte láskavým tónom.
V prípade, že vo vašej rodine nastane nová situácia, je treba ju v prvom rade dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí.
„Bezpečie a istota ako základné ľudské potreby predstavujú základné zásady komunikácie s deťmi, najmä vtedy, keď riešia vo svojich mysliach rozvod svojich rodičov. Mali by sme sa s nimi rozprávať o svojich pocitoch, o hneve, aj o dôvode, prečo rozvod nastal,“ radí Petra Ragas, zakladateľka programu pre rozvoj detí a ich rodičov Rozumiemedetom.sk.
Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia smerom k deťom by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. „To, že sa rodičia rozviedli, neznamená, že teraz nebude nič platiť. Je treba nanovo vybudovať dôveru a pocit bezpečia a istoty, a dohodnúť si nové pravidlá. Odporúčam nevolať to pravidlá, ale dohody, aby dieťa nemalo pocit, že ide o príkaz,“ dodáva odborníčka na komunikáciu s deťmi.
Vo všeobecnosti platí, že je treba počúvať, neskákať do reči, nechať dohovoriť, povedať svoj pohľad na vec, svoj názor, nepoučovať, nerozkazovať.
Rozvod s deťmi | Čo by mali rodičia vedieť
Vplyv otcovského veku na zdravie dieťaťa
Spôsob stravovania, tabak a alkohol pôsobí na genetické informácie prenášané spermiami. Svoj vplyv v tomto smere má ale aj vek budúceho otca. Otcovia, úplne rovnako ako matky, nesú zodpovednosť za zdravie detí pri narodení a potenciálne za zdravie novej generácie.
Početné výskumy spájajú vyšší vek otcov s vyšším počtom prípadov schizofrénie a autizmu u detí. Vedci zdôrazňujú, že od 25 rokov veku otca rastie riziko ochorenia detí so schizofréniou výrazným spôsobom každých päť rokov a najvyššie je po 45-tom roku. Po štyridsiatke je riziko autizmu u detí vyššie 5,7-krát než u detí otcov vo veku do tridsať rokov.
Súvislosť medzi vekom otca a zdravím detí sa týka všetkých. V Európe sme v tomto smere na špici - 30 percent otcov privádza potomka na svet po tridsiatke či dokonca po štyridsiatke.
Nejde len o fyzické zdravie; vek otca ovplyvňuje aj psychický vývoj dieťaťa. "Vek rodičov, v tomto prípade otca, je zásadný v procese psychického vývoja detí. Starší otec je uvedomelejší a prikladá väčší význam odovzdávaniu hodnôt a vedomostí. Na druhej strane však môže mať tendenciu k tomu, že dieťaťu venuje prehnanú starostlivosť, a to ho robí zraniteľnejším, menej schopným znášať frustráciu a psychickú depriváciu detí a dospievajúcich, čo má svoj význam v procese zrenia dieťaťa.
Vedci sa zaoberali aj vplyvom toxických látok. Konzumácia alkoholu u otcov pred počatím môže negatívne ovplyvniť potomkov. Pozorovaný bol aj vzťah medzi výživou a obezitou otcov a zdravím detí. Deti a vnuci mužov, ktorí sa v mladosti zdravo stravovali, majú menšie riziko kardiovaskulárnych chorôb.
V posledných rokoch, podľa oficiálnych štatistík, sa na Slovensku vyskytlo až 153 000 detí s rôznymi psychosomatickými poruchami, pravdepodobne aj v dôsledku zlých vzťahov v rodine. Spoločnosť však mlčí. Ak by sa podobný stav vyskytoval, povedzme, pri takej žltačke, či hoci len chrípke, tak by išlo o epidémiu a spoločnosť by sa mobilizovala. Príčin môže byť viacej, súvisia však nielen s problémami v rodine, ale aj v škole, spoločnosti, parte, a síce z dôvodu úplného rozvrátenia tradičného hodnotového rebríčka, čo priniesla nová doba.
Ak hovoríme o patologickom osobnostnom vývoji-čo úzko s výskytom týchto porúch, v súvislosti s právami detí musíme vziať do úvahy zmeny v celej spoločnosti- tak obrovská polarizácia spoločnosti aká je dnes v oblasti ekonomicko sociálnej, politickej, názorovej, náboženskej, obrovská liberalizácia a sústavné vymývanie mozgov patologickými témami, to všetko sa fatálne podpisuje na psychickom vývoji detí a mladistvých. Pokiaľ spoločnosť nezačne razantnejšie presadzovať tradičné hodnoty, ktoré jediné sú schopné zabezpečiť fyziologický osobnnostný vývoj detskej duše, nezmôže toho veľa ani najvzornejšia rodina.
A teraz sa ma pýtate na otca na materskej. Ja dobre viem, že niekedy je to otázka ekonomickej existencie rodiny. Ale vy sa ma nepýtate ako sociológa, či ekonóma ale ako lekára. Z hľadiska zručností a schopností to muž po „zaškolení“ hravo zvládne. Ale výmena úloh je narušením tradičného rodinného vzorca, ktorý zaručoval, že deti oboch pohlaví sa fyziologicky stotožnili s úlohami, ktoré by obaja rodičia mali pri výchove spĺňať. I bez inštitucionalizácie otca „na materskej“ vidíme dnes často príliš ambiciózne matky, ktoré sa na úkor manželov- otcov detí chcú presadiť do otcovských úloh a to nie je dobre. Otec“ na materskej“ je do istej miery zlyhaním vzorca.
Predstavte si situáciu- v rodine je dvanásťročný chlapec, začína puberta, je práve v štádiu prvého pubertálneho vzdoru voči autoritám, rodičom, škole. Začína už pohŕdať tradičnými rodinnými hodnotami a inklinuje viac ku partii, kamarátom ako k rodine. Je to normálne a je to v únosnej miere v poriadku. Ale zrazu potrebuje podporiť, podržať, povzbudiť- ide hrať prvý súťažný zápas, doplňte si hocičo. Ide za tatkom. Nepovie rovno čo chce, na to je už príliš hrdý. Začne okľukou a otec ho odbije, že nemá čas, lebo práve prebaľuje malú sestričku. Mama je v robote. Čo sa odohráva v hlave -násťročného chalana, ktorý vidí svoj vzor, možno idol, ktorého slovo ešte stále u neho platilo utierať zadok sestričke, kŕmiť ju a kúpať, čiže typicky maminkovské činnosti.
Veľa detí žije s jedným rodičom, v rozhodujúcej miere ide o matky. Sú muži - otcovia zlí, sú muži násilnícki, sú muži bez citových väzieb k svojim deťom, no je veľa dobrých, milujúcich otcov. A naproti tomu veľa matiek, ktoré sa správajú tak, aby deti na svojich otcov zanevreli.
Skutočnosť, ktorá môže pomôcť všetkým, ktorí mali ťažké detstvo, chcú sa posunúť a začať žiť nový život, sa nazýva odpustenie. Na blahodarné účinky, silu a moc odpustenia v živote človeka poukazujú práve tí, ktorí dlhodobo pracujú s deťmi, ktorým bolo v živote veľmi ublížené najbližšími.