Nespavosť u detí je problém, ktorý trápi mnohých rodičov. Často sa stáva, že bábätká, ktoré predtým dobre spali, zrazu začnú byť nepokojné, často sa budia a majú problém zaspať. Tento článok sa zameriava na príčiny nespavosti u detí a ponúka riešenia, ako s týmto problémom bojovať.
Úvod do problematiky detskej nespavosti
Problémy so spánkom u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Nespavosť môže byť spôsobená fyzickými problémami, ako sú koliky alebo reflux, ale aj psychologickými faktormi, ako je separačná úzkosť alebo stres. Dôležité je identifikovať príčinu nespavosti a prispôsobiť tomu aj stratégiu na zlepšenie spánku dieťaťa.
Príbehy rodičov a ich skúsenosti
Mnohí rodičia zažívajú ťažké chvíle s nespavými deťmi. SamkoMama, matka dvojmesačného chlapčeka, ktorý takmer nespáva, si zo zúfalstva začala viesť denník. Opisuje v ňom nekonečné noci plné uspávania, plaču a zúfalstva. Podobné skúsenosti majú aj iní rodičia, ktorí sa snažia nájsť spôsob, ako pomôcť svojim deťom lepšie spať.
Hľadanie príčin nespavosti
Detská psychiatrička MUDr. Darina Štúrová sa dlhodobo venuje problematike nespavosti u detí. Podľa nej je dôležité pátrať po príčinách nespavosti už v období pred narodením a počas pôrodu. Mozog dieťaťa prechádza po narodení obrovskou dostavbou a to, čo dieťa zažíva pred narodením a počas pôrodu, môže mať vplyv na jeho spánok.
Moderný pôrod a jeho vplyv na spánok dieťaťa
Štúrová upozorňuje na diskutabilné pôrody vedené epidurálnou analgéziou. Ak by sa dieťa narodilo krátko po vpichnutí epidurálky, nedostalo by sa mu do pečene a mozgu toľko analgetika. V niektorých prípadoch však epidurálka ochromí činnosť maternice a pôrod sa zastaví, čo môže viesť k stresu a riziku centrálnej nervovej či senzomotorickej poruchy u dieťaťa.
Mama ako zrkadlo pocitov dieťaťa
Dojčiatko má mamu, ktorá je najdôležitejšia bytosť v jeho živote. Ona odzrkadľuje jeho pocity a od nej sa ich učí odčítať. Preto je dôležité, aby milujúca mama rozumela situácii, v akej sa s dieťatkom ocitli, bez zmätkov a pocitov viny. Ťažká nespavosť neznamená hneď klasické psychofarmaká. Skôr je to práca s mamou, ktorá musí rozumieť situácii a zvládať ju.
Ďalšie možné príčiny nespavosti
Medzi ďalšie možné príčiny nespavosti u detí patria stres a úzkosti, týranie, tehotenská cukrovka, intoxikácia plodu a metabolické poruchy. Dôležité je hľadať vysvetlenia ťažkostí, ktoré rodina po príchode nového člena zažíva.
Spánková rutina a rituály pred spaním
Konzistentnosť v čase ukladania na spánok a v rituáloch pred spaním je veľmi dôležitá. U malých detí je najlepšie chodiť spávať okolo 6. - 7. hodine večer. Hodinu pred uložením by ste mali začať s rituálmi, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa blíži spánok. Patria sem teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek, tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.
Rozpoznávanie signálov únavy
Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, preto by mala vedieť rozpoznať signály únavy. Medzi tieto signály patria žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrumrnčanie.
Vyhýbanie sa spánkovým „barličkám“
Ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia. V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním, hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
Dostatočne vyplnený čas cez deň
Deti, ktoré prežívajú spánkovú regresiu, často prechádzajú istými vývojovými míľnikmi. Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať práve cez deň. Preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.
Vhodné prostredie na spánok
Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité. To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum, ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.
Spánková regresia
Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nielen v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života. Spánková regresia je fenomén, kedy dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus. Bežne sa to deje počas prvého roku života dieťaťa, ale časovanie môže variovať.
Kedy môžete spánkovú regresiu očakávať?
Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia. Je to vzrušujúce obdobie a každý mesiac sa udeje niečo nové.
Príznaky spánkovej regresie
Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho čo je príčinou spánkových problémov. Patria k nim boj s uspávaním počas dňa, boj s uspávaním večer, nočné budenie, je nemotornejšie, unavenejšie, naviazanosť na rodičov alebo emocionálna „závislosť“, vylieza z postele, príliš skoré vstávanie, problém znovu zaspať.
Ako riešiť spánkovú regresiu?
Zachovajte chladnú hlavu, nerozčuľujte sa, nepokúšajte sa vyjednávať alebo podplácať dieťa, aby zostalo v posteli - nemá to význam. Ak má problémy spať dvakrát denne a skracuje čas spánku, nesiľte to. Vyraďte ranný spánok a nastavte popoludňajší tak, aby časovo vyhovoval potrebám dieťaťa. Dodržujte pravidelný rozvrh, môžete ho trochu predĺžiť, aby vaša zaneprázdnená ratolesť dokázala spomaliť na konci dňa a pripraviť sa na nočný spánok. Pridajte svetlo, jemná žiara v rohu alebo svetla v skrini s pootvorenými dverami zmierni strach z tmy. Obmedzte TV, dve hodiny pred spaním by žiadne dieťa, dokonca ani dospelí nemali sledovať žiadne obrazovky. Obmedzte tekutiny, ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín, inak ho bude rušiť potreba na záchod.
Zvýšené svalové napätie (hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Prečo k tomuto dochádza?
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne.
Ako uvoľniť napätie u bábätiek | Strečing pre bábätká
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte obavy o spánok svojho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. 29. 12. môj syn mal včera presne 12 týždňov a ešte s nami vôbec neudržuje očný kontakt. Registruje nás, otáča sa za hračkou, ale nezahľadí sa vôbec na dlhšiu dobu do očí alebo na moju tvár. Pozeral sa dosť za seba a stále blúdi očami po strope. Všetky malé detičky okolo nás sa už smejú a pozerajú na rodičov.
MUDr. Ste veľmi pozorná mamička a iste bedlivo sledujete vývoj a pokroky vášho dieťatka. Každé dieťa je trochu iné, inak prebieha aj jeho vývoj, niektoré sa skôr pretáčajú, iné džavocú, slabikujú a neskôr aj rozprávajú. Okolo tretieho mesiaca dieťatko len začína fixovať obraz vo svojom okolí, preto aj očný kontakt môže byť oneskorený. Iste sa s dieťatkom veľa rozprávajte, prihovárajte sa mu pri každej príležitosti, sledujte jeho vývoj. Akékoľvek pochybnosti je najlepšie zdieľať s vašim detským lekárom.
