Diéta a tradície v stravovaní detí mladšieho školského veku

Správna výživa detí mladšieho školského veku je kľúčová pre ich celkový rast, vývoj a schopnosť učiť sa. V tomto období, ktoré zvyčajne trvá od 6 do 10, prípadne 12 rokov, deti rastú pomalšie ako v predchádzajúcich rokoch, čo znamená, že zvýšenie ich energetického príjmu nie je také výrazné, aj keď samozrejme závisí od ich celkovej fyzickej aktivity.

Mozog je orgán, ktorý rastie najrýchlejšie v prvých dvoch rokoch života a približne v piatich rokoch dosiahne svoju konečnú veľkosť. Okrem rastu sa v mozgu množia nervové dráhy, ktoré umožňujú prenos nervových signálov a rozvetvuje sa nervová sústava po celom tele. Pretože mozog a celá nervová sústava rastú a rozvíjajú sa, vyvíjajú sa tiež schopnosti dieťaťa. Aj keď je už rast mozgu u väčších detí takmer dokončený, duševný vývoj pokračuje aj naďalej. Medzi najviac zastúpené látky v mozgu patrí tuk, ktorý tvorí približne 60% suchej časti mozgu. Preto je dôležité dbať na dostatočný príjem zdravých tukov.

Vývojové špecifiká mladšieho školského veku a ich vplyv na stravovanie

Mladší školský vek, niekedy označovaný aj ako "druhé detstvo", je charakteristický nielen vstupom do vzdelávacieho systému, ale aj významnými telesnými a psychickými zmenami. Do šiestich rokov dominuje v telesnej konštitúcii hlava a trup, avšak v tomto období dochádza k radikálnej zmene - rast končatín začína predbehnúť rast hlavy a trupu, čo vedie k štíhlejšiemu vzhľadu dieťaťa. Medzi siedmym a jedenástym rokom sa postupne vyvíjajú všetky ohyby chrbtice a osifikácia kostry ešte nie je ukončená, čo vysvetľuje väčšiu ohybnosť a pohyblivosť detí. Táto fyzická aktivita kladie zvýšené nároky na energetický príjem a potrebu kvalitnej stravy.

Po psychickej stránke dochádza k radikálnej zmene - dieťa objavuje logiku. Mechanický typ pamäti z predchádzajúceho obdobia sa postupne nahrádza kognitívnym rozvojom, ktorý umožňuje lepšie spracovanie informácií a osvojenie si abstraktnejších pojmov. Aktívna slovná zásoba sa rozširuje na približne 5000 slov a rečový prejav sa skvalitňuje. Myslenie mladšieho školáka je však stále silne viazané na realitu a konkrétne skúsenosti. V tomto období sa rozvíjajú aj vyššie city - estetické, intelektové, morálne a sociálne.

Tieto vývojové zmeny priamo ovplyvňujú aj stravovacie návyky. Dieťa začína objavovať nové chute, ale zároveň sa formujú jeho preferencie a averzie. Dôležitú úlohu zohráva aj potreba disciplíny a pravidelnosti, ktorá sa prejavuje aj v dodržiavaní stravovacích návykov. Správne hranice a pravidelná činnosť, vrátane pravidelného stravovania, poskytujú dieťaťu bezpečný prístav v tomto dynamickom období.

Zásady stravovania mladších školákov

Školská výuka a s ňou súvisiace povinnosti vedú k vyššej psychickej záťaži dieťaťa. Môžu sa objavovať aj stresové okamihy. Vďaka kvalitným raňajkám a školskej desiatej budú deti v škole v dobrej fyzickej i psychickej pohode, čo sa prejaví na ich pozornosti, bystrosti atď. Nenahrádzať deficit raňajok až príliš výdatnými desiatami zložených z údenárskych výrobkov. Dodržiavať časový harmonogram stravovania a dbať na pravidelné stravovanie. U detí športujúcich, ktorí nemajú sklon k nadváhe, je možné podať aj 6. jedlo, nie je to však neskorá večera.

Nedostatočný a nepravidelný príjem stravy totiž brzdí činnosť mozgovej kôry, narušuje činnosť tráviacich žliaz, ktoré znížia vylučovanie štiav potrebných na trávenie, dostaví sa nechutenstvo, zníži sa využiteľnosť prijatých živín. Pri dlhšom nepravidelnom stravovacom rytme sa môžu dostaviť aj vážnejšie zdravotné následky, deficit dôležitých živín či nastupujúca obezita.

Optimálne rozloženie stravy u školáka

Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa je:

• Raňajky: 20%
• Desiata: 10%
• Obed: 35%
• Olovrant: 10%
• Večera: 25%

z celodenného príjmu energie a živín.

Správna desiata pre školáka

Desiata by nemala kompenzovať nedostatočné raňajky. Nemusí obsahovať kaloricky výdatné údenárske výrobky. Kaloricky nadmerná a biologicky nevyvážená desiata zaťaží neprimerane tráviaci trakt a tráviace procesy navodia opäť útlm. Desiata nemá zasýtiť dieťa tak, aby necítilo hlad na obed. V takomto prípade buď obed vynechá, alebo sa hlavné jedlo posúva až do popoludňajších hodín, čo vedie k nepravidelnému škodlivému spôsobu stravovania. Desiata má byť ľahká, ale nutrične hodnotná. Vhodné sú nátierky na báze tvarohu, nízkotučných syrov v kombinácii s rastlinnými tukmi, obohatené o čerstvú zeleninu, zeleninové vňate, pažíku, mladé cibuľky, šalátové listy.

Čo potrebuje školák v jedálničku?

Deti v školskom veku by mali jesť potraviny zo všetkých piatich skupín zdravých potravín: zeleninu, ovocie, obilniny, mliečne výrobky a bielkoviny. Zdravé potraviny dodávajú telu dieťaťa živiny, ktoré sú dôležité pre rast, vývoj a učenie sa.

Pečivo a obilniny

Obilie a pečivo tvoria základ našej stravy, sú zdrojom energie, vitamínov a minerálnych látok. Sú vhodné na raňajky alebo na desiatu, ale môžu byť súčasťou večerí a obedov. Medzi sacharidové zdroje patria aj zemiaky. V tomto veku je vhodné uprednostňovať celozrnné výrobky, ktoré sú prospešnejšie zdraviu ako výrobky z bielej múky, tie dodávajú iba energiu a sacharidy. Nedostatok sacharidov môže viesť k únave a zníženej pozornosti.

Mlieko a mliečne výrobky

Naďalej je podstatný príjem mlieka, ktorý by mal byť 250 ml za deň. Mlieko je významným zdrojom vápnika, ktorý je potrebný pre zdravý rast a vývoj kostí a zubov. Ak dieťa odmieta mlieko, zaradíme do jedálneho lístka ostatné mliečne výrobky. Pre deti v tejto vekovej skupine nie sú vhodné nízkotučné výrobky, tuk je potrebný pre rast, energiu ale aj pre činnosť mozgu. Ak dieťa nemá nadváhu, môžeme 1-2 x týždenne zaradiť do jedálnička aj smotanový jogurt, či syr, prednosť by však mali mať polotučné jogurty (t. j. s obsahom od 2 do 5% tuku) a syry s obsahom tuku do 45% v sušine. Nie je vhodné zvyšovať energetickú hodnotu mlieka pridaním vaječného žĺtka, kakaa a podobných doplnkov.

Mäso

Je cenným zdrojom plnohodnotných bielkovín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú pre detský organizmus dôležité. Obsahuje esenciálne (organizmus si ich nevie vytvoriť) aminokyseliny - látky, ktoré telo potrebuje pre správne fungovanie, rast, obnovu tkanív. Je zdrojom niektorých minerálnych látok - napr. železa, fosforu, zinku, horčíka. Je zdrojom vitamínov skupiny B, A a D. Ryby by mali byť v jedálničku prítomné 1-2 týždenne. Názory na podávanie vnútorností sa líšia. Obsahujú viac tukov, hlavne cholesterolu, neodporúča sa podávať vnútornosti, ak je na to rodina zvyknutá, potom nie viac ako 1-2 za mesiac, uprednostniť vnútornosti mladých, krátko žijúcich zvierat. Vhodné mäso: hydinové, hovädzie, teľacie, ryby. Nevhodné mäsové výrobky: údeniny, párky, paštéty.

Tuky

Denný príjem tukov by mal byť cca 20-35% z celkového energetického príjmu, t.j. 2,5g/kg hmotnosti dieťaťa. Denný príjem tukov by mali tvoriť 1/3 živočíšne a 2/3 rastlinné tuky. Vitamíny A, D, E, K sú rozpustné len v tukoch, teda do organizmu sa môžu dostať len v prítomnosti tukov. Tuky zabezpečujú normálne fungovanie a tvorbu niektorých hormónov, mechanickú ochranu vnútorných orgánov, tepelnú rovnováhu tela atď. Príjem tuku nie je potrebné nijako zásadne obmedzovať, 30-40% energie by mali deti získať práve z tukov. Nedostatok tukov sa môže prejaviť nedostatkom vitamínov rozpustných v tukoch, horším rastom z nedostatku energie, poruchou tvorby niektorých hormónov. V teplej kuchyni by mali byť použité kvalitné jednodruhové rastlinné oleje (olivový a repkový), rastlinné tuky sú zdravšie ako živočíšne. V 11. roku života je povinné preventívne vyšetrenie cholesterolu, zvýšené hladiny cholesterolu vyžadujú opatrný prístup k príjmu tukov. Pozor: Tuky sú aj v mäse, syroch, mlieku - ide o tzv. skryté tuky, ktoré musíme do denného príjmu rátať. Vhodné tuky: rastlinný olej (repkový, olivový), rastlinné tuky.

Vajcia

Názory odborníkov na vajcia sa menia, nie je potrebné ich až tak striktne v tomto období obmedziť. Obsahujú vitamíny (A, B) a minerálne látky (železo, vápnik, fosfor). Deti by mali zjesť najviac 3-4 vajec za týždeň, nie priamo ale použité pri príprave stravy, v tzv. rozptýlenej forme.

Zelenina a ovocie

Zelenina je zdrojom vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a má nízku energetickú hodnotu. Mala by sa konzumovať v niekoľkých porciách denne, najlepšie čerstvá. Najvhodnejšia je zelenina v surovom stave, pretože poskytuje najviac vitamínov. Zeleninu obsahujúcu v tukoch rozpustné vitamíny (A, D, E) je vhodné pokvapkať kvalitným olivovým olejom, tieto vitamíny sa vstrebávajú len v prítomnosti tukov. Pre niektoré vitamíny a provitamíny napr. betakarotén obsiahnutý v mrkve je potrebné teplo a tuk, je vhodné mrkvu krátko orestovať na malom množstve olivového oleja.

Ovocie obsahuje vitamíny, minerály, vodu, sacharidy. Obsahuje viac sacharidov ako zelenina a dodá organizmu viac energie. Deti by ho mali dostávať niekoľkokrát denne. Čerstvé ovocie obsahuje viac vitamínov ako skladované. Sušené ovocie je vhodné namiesto slaných maškŕt, vzhľadom na obsah cukru podávať v primeranom množstve. Najviac vitamínu C obsahujú čierne ríbezle, jahody, citrusové plody. Červené ovocie a zelenina má účinky v prevencii rakovinových ochorení. Pozor: Ovocné džemy, marmelády obsahujú veľké množstvo cukru, môžeme ich podávať v obmedzenom množstve u detí, ktoré nemajú sklon k nadváhe.

Strukoviny

Hrach, fazuľa, šošovica, cícer sú zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Mali by sa podávať 2x týždenne. Pre veľký obsah bielkovín nimi môžeme občas nahradiť mäso.

Orechy a pochutiny

Obsahujú veľa "dobrých" tukov - nenasýtené mastné kyseliny, potrebné pre srdce a cievy. Deťom podávať len v rozptýlenej forme pre nebezpečenstvo vdýchnutia. Huby nie sú vhodné pre deti do 10 roku života. Pozor: Orechy sú silným alergénom.

Cukor a sladkosti

Cukor je potrebný pre rast, získa ho dieťa z pečiva, zeleniny, ovocia, ďalší cukor dieťa nepotrebuje, nadmerné množstvo cukru vedie k vzniku zubných kazov, k zvyšovaniu telesnej hmotnosti a hladiny krvných tukov. Hnedý cukor nie je pre deti vhodnejší ako biely (je nerafinovaný, môže obsahovať choroboplodné zárodky), rovnako nie je výhodou sladiť hroznovým cukrom alebo rôznymi umelými sladidlami. Prílišné množstvo cukrov vyvoláva nechutenstvo a úbytok na hmotnosti, alebo obezitu. Med obsahuje 80-90% cukru a je významný alergén. Sladkosti majú vysoký glykemický index - GI (je to údaj, ktorý určuje, na aký dlhý čas nás potravina zasýti, čím vyšší index, tým kratší čas zasýtenia). Po sladkostiach je človek skoro hladný. Vylúčiť cukor ani sladkosti v tomto veku nie je ľahké, ale mali by sa obmedzovať na najnižšie možné množstvo, prednosť by mala mať kvalitná čokoláda s vyšším podielom kakaa, orieškov a ovocia, müsli tyčinky bez polevy, sušené ovocie alebo orechy, zákusky s ovocím a želé. Je dôležité mať prehľad a kontrolovať množstvo skonzumovaných sladkostí.

Soľ a slané pochutiny, koreniny

Sodík a chlór obsiahnuté v soli sú pre náš organizmus potrebné. Sodík zabraňuje stratám vody z tela a udržuje v pozore našu nervovo-svalovú dráždivosť. Chlór je súčasťou žalúdočnej šťavy a udržuje rovnováhu medzi kyslým a zásaditým prostredím v našom tele. Väčšie množstvo soli obsahujú aj instantné pokrmy a jedlá v stánkoch a prevádzkach rýchleho občerstvenia, je potrebné vyhýbať sa týmto prípravkom. Pozor: Nadmerné množstvo soli v strave totiž vedie k zvyšovaniu krvného tlaku, zadržiavaniu vody v tele a k ťažkostiam s obličkami. Deti by nemali dostať viac soli ako 3g na deň, s pribúdajúcim vekom sa môže množstvo soli zvýšiť na 5g, čo je maximálna hranica aj pre dospelých.

Pitný režim

Celkový obsah vody v tele je 55-70%. Voda významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach. Denná potreba tekutín v tomto období je 60-80ml na kg hmotnosti. Potreba tekutín závisí na teplote a vlhkosti vonkajšieho prostredia a na telesnej aktivite dieťaťa. V horúcom lete, ale aj v zime pri pobyte v prekúrených suchých miestnostiach je potreba vyššia ako sa uvádza.

Vhodné nápoje

Ideálnym nápojom stále zostáva čistá voda. Ovocné alebo bylinkové čaje, avšak bylinkové čaje s liečivými účinkami by sa mali podávať iba v období choroby. Silný čierny čaj a káva sa nepočítajú do pitného režimu detí ani dospelých, pretože organizmus odvodňujú, môžu spôsobovať podráždenie žalúdka. Pre pitný režim detí nie sú vhodné ani z toho dôvodu, že obsahujú kofeín. Minerálne vody neperlivé v obmedzenom množstve, minerály v nich obsiahnuté zaťažujú obličky, minerálky by nemali tvoriť viac ako 1/3 prijatých tekutín za deň, je potrebné striedať druhy minerálnych vôd, uprednostniť vody s nízkym obsahom minerálov. Sýtené nápoje: bublinky v niektorých nápojoch sú vytvorené oxidom uhličitým (CO2). Ten pri častej konzumácii môže spôsobovať nafukovanie či prekyslenie žalúdka. Oxid uhličitý dokáže tiež "oklamať" telo, ktoré potom necíti smäd, aj keď je príjem tekutín nedostatočný. Ovocné džúsy - uprednostňujme výrobky pasterizované, bez obsahu umelých sladidiel, zvlášť 100%, podávané riedené vodou v pomere 1:1, rovnako ako minerálkami ani džúsmi nemôžeme kryť celodennú potrebu tekutín. Zdravému dieťaťu, ktoré má dostatok pohybu, sladené nápoje v primeranom množstve nijako neublížia, ale ako náhle má pohybu menej (napr. začne tráviť viac času pri televízii alebo počítači), môžu prispieť k vzniku nadváhy alebo obezity.

Nevhodné nápoje

Ochutené minerálky, silný čaj, káva, chinínové nápoje, alkoholické nápoje, energetické nápoje. Sladené nápoje sú zdrojom energie a sacharidov, prudko zvyšujú hladinu krvného cukru a navyše nedokážu dostatočne uhasiť smäd.

Pozor: Ak pije dieťa preto, lebo je smädné, znamená to, že má približne 2% nedostatok tekutín.

Tradičné slovenské stravovacie návyky a ich odraz v mladšom školskom veku

Slovenská kuchyňa je bohatá a rozmanitá, s dlhou tradíciou, ktorá sa odráža aj v stravovacích zvykoch detí. V mladšom školskom veku sa deti často stretávajú s tradičnými jedlami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Medzi typické slovenské jedlá patria:

• Polievky: Kapustnica, fazuľová polievka, šošovicová polievka, cesnaková polievka, ale aj hydinový vývar sú bežnou súčasťou jedálnička. Polievky sú často považované za zdravý štart denného príjmu potravy, poskytujú tekutiny a základné živiny.
• Hlavné jedlá: Bryndzové halušky, pirohy, parené buchty, rôzne druhy mäsa s prílohami (napr. bravčové pliecko s knedľou a kapustou, kuracie prsia na prírodno), ale aj ryby sú súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne. Dôležitý je aj dôraz na sezónne suroviny, ako sú huby, divinina alebo ovocie.
• Prílohy: Zemiaky vo forme varených, pečených alebo kaše, ryža, knedľa, ale aj rôzne druhy cestovín tvoria základ príloh.
• Mliečne výrobky: Bryndza, tvaroh, syry a mlieko sú dôležitým zdrojom vápnika a bielkovín.
• Pečivo: Chlieb a rôzne druhy pečiva sú neodmysliteľnou súčasťou každej slovenskej domácnosti.

Tradičné slovenské jedlá často zdôrazňujú použitie lokálnych a sezónnych surovín, čo je v súlade s modernými odporúčaniami pre zdravú výživu. Dôležité je však dbať na spôsob prípravy. Zatiaľ čo tradičné recepty často zahŕňajú varenie, dusenie alebo pečenie, nadmerná konzumácia vyprážaných jedál by mala byť obmedzená.

Výzvy a moderné trendy v detskej výžive na Slovensku

Napriek bohatstvu tradičnej kuchyne čelí detská výživa na Slovensku aj mnohým moderným výzvam. Jednou z najvýznamnejších je rastúca obezita detí, ktorá je často spojená s nezdravými stravovacími návykmi a nedostatkom fyzickej aktivity.

• Nadmerná konzumácia sladkostí a sladených nápojov: Sladkosti, čokolády, limonády a iné sladené nápoje sú pre deti často lákadlom, no ich nadmerná konzumácia prispieva k zvýšenému príjmu cukru a kalórií, čo môže viesť k obezite a zubnému kazu.
• Nedostatočný príjem ovocia a zeleniny: Napriek tomu, že ovocie a zelenina sú základom zdravej stravy, ich konzumácia u detí často nedosahuje odporúčané hodnoty. Deti môžu mať averziu voči niektorým druhom zeleniny, čo môže súvisieť s ich preferenciami formovanými v rodine alebo vplyvom reklamy.
• Fast food a polotovary: V dnešnej uponáhľanej dobe sa často siaha po rýchlych a jednoduchých riešeniach v podobe fast foodu a polotovarov, ktoré však bývajú často nezdravé, s vysokým obsahom soli, nezdravých tukov a konzervačných látok.
• Vplyv reklamy a médií: Deti sú denne vystavené silnému vplyvu reklamy na nezdravé potraviny, čo môže formovať ich nákupné preferencie a viesť k dopytu po týchto produktoch.

Na druhej strane sa objavujú aj pozitívne trendy. Stúpa povedomie o dôležitosti zdravej výživy, rodičia sa viac zaujímajú o zloženie potravín a hľadajú alternatívy k nezdravým produktom. Školy a predškolské zariadenia sa tiež snažia implementovať zdravšie stravovacie politiky, ponúkajúc deťom vyvážené a nutrične hodnotné jedlá.

Odporúčania pre rodičov a školy

Formovanie zdravých stravovacích návykov v mladšom školskom veku je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu rodičov, škôl a celej spoločnosti.

• Pravidelnosť a vyváženosť stravy: Dôležité je dodržiavať pravidelný stravovací režim, ktorý zahŕňa raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru. Strava by mala byť vyvážená a obsahovať všetky potrebné živiny - bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny a minerály.
• Zahrnutie ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička, či už čerstvé, v podobe kompótov, alebo ako súčasť iných jedál.
• Obmedzenie sladkostí a sladených nápojov: Sladkosti a sladené nápoje by mali byť konzumované s mierou, ideálne ako príležitostná pochúťka. Vhodnou alternatívou sú nesladené čaje alebo čistá voda.
• Zdravé spôsoby prípravy jedál: Preferovať by sa mali varené, dusené alebo pečené jedlá pred vyprážanými.
• Zapájanie detí do prípravy jedla: Deti sa učia o jedle aj prostredníctvom zapojenia do jeho prípravy. Spoločné varenie môže byť zábavné a zároveň poučné.
• Vzdelávanie o výžive: Školy by mali klásť dôraz na vzdelávanie o zdravej výžive, ktoré by deťom pomohlo pochopiť význam jednotlivých živín a vplyv stravy na ich zdravie.
• Spolupráca s rodičmi: Školy by mali aktívne spolupracovať s rodičmi, zdieľať informácie o stravovacích návykoch detí a spoločne hľadať riešenia na prípadné problémy.

V kontexte nedávnych diskusií o novelách školského zákona a povinnom predprimárnom vzdelávaní, je dôležité zdôrazniť, že akékoľvek opatrenia musia byť v súlade s právami dieťaťa a rodičov. Univerzálne a nátlakové riešenia často nie sú efektívne. Štát má zodpovednosť vytvárať dostupné, kvalitné a dobrovoľné možnosti pre rodičov a deti.

Nový školský rok každoročne prináša mnoho nových výziev pre deti i rodičov. Jednou z nich bezpochyby býva aj otázka stravovania. Každý rodič chce prirodzene ponúknuť svojmu dieťaťu čo najoptimálnejšiu a najzdravšiu stravu, malí školáci si zase radi čas od času zamaškrtia. To, ako by mal vyzerať jedálniček predškolákov a mladších školákov, prezradila nutričná terapeutka.

Optimálna výživa je bezpochyby jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú správny rast, vývoj a celkové zdravie dieťaťa. Od útleho veku je preto zásadné budovať spoločne s dieťaťom správne stravovacie návyky, ktoré bude dieťa i v dospelosti prirodzenejšie dodržiavať.

„Deti je v prvom rade nutné viesť v otázke stravovania k pravidelnosti. Dieťa by malo stravu prijímať 6-krát denne, čo predstavuje raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru a druhú večeru. Jedlá by sa nemali vynechávať. Podobne ako u dospelých, aj u detí by v strave mali byť zastúpené všetky zložky - bielkoviny, sacharidy i tuky. Je však dôležité siahnúť po správnych alternatívach. „V strave detí majú byť zastúpené všetky zložky, a to bielkoviny - vo forme kvalitných zdrojov, ako napríklad kura, ryba, strukoviny, cereálie. Taktiež tuky, hlavne tie rastlinné, a sacharidy vo forme ovocia a zeleniny. Detská strava v predškolskom i školskom veku by mala byť pestrá a rozmanitá. Nebojte sa do nej zaradiť mlieko a mliečne výrobky, množstvo ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, rýb a hydiny. „Jedlo pre detičky pripravujeme varením, dusením, pečením a dochucujeme ho nedráždivými koreninami, siahnime pokojne po bylinkách, rasci, majoráne či kôpri,“ radí nutričná terapeutka. Pozor však na veľkosť porcie - nutričná terapeutka radí rozumne prispôsobiť veľkosť porcie veku dieťaťa, ale tiež sledovať detský apetít. Samozrejmosťou by u detí mal byť aj dostatočný pitný režim. Deti spočiatku nemajú reflex smädu a vzhľadom k veľkosti ich tela sa dokážu rýchlo dehydrovať, preto je potrebné nápoj nielen ponúkať, ale tiež učiť ich tomuto návyku. Pre deti je vhodná voda, ovocné i bylinkové čaje, siahnuť môžete aj po kvalitných ovocných šťavách, pozor však na obsah cukru a prídavných látok. Nevhodné sú sladené a prehnane sýtené nápoje. Aj keď deti si radi občas zamaškrtia, snažte sa vyhýbať vyprážaným jedlám, údeninám a chipsom v ich jedálničku.

Z hľadiska zdravia a rozvoja osobnosti sú detstvo a adolescencia kritickými obdobiami v živote človeka. Novorodenci, deti a mládež reprezentujú 40 % svetovej populácie, takže účinky negatívnych faktorov, vrátane nezdravých návykov v životnom štýle, sa prejavia v dospelosti, dokonca až v ďalšej generácii. „V súčasnosti najaktuálnejším problémom v oblasti zdravého životného štýlu je boj s nadváhou a obezitou. Stravovacie návyky a životný štýl, ktoré si deti osvoja, pretrvávajú spravidla celý život. Mladí ľudia, ktorí sú už v detstve vedení k zdraviu prospešným stravovacím návykom, ich dodržiavajú aj v dospelosti, čím významne znižujú riziko vzniku a rozvoja chronických civilizačných chorôb, predovšetkým kardiovaskulárnych a onkologických, diabetu 2. typu a osteoporózy,“ konštatuje odborník. Dodáva, že výskyt nadváhy a obezity medzi školopovinnými deťmi a mládežou alarmujúco stúpa. Svetová zdravotnícka organizácia charakterizuje obezitu v súvislosti s jej stále zvyšujúcim sa výskytom ako globálnu epidémiu. Najzávažnejším dlhodobým dôsledkom obezity v detstve je jej pretrvávanie do dospelosti. Postoje, názory, návyky a hodnotový systém aj v oblasti životného štýlu získavajú deti vo svojich rodinách. V prostredí škôl v komunikácii s pedagógmi však deti prežívajú podstatnú časť svojho aktívneho dňa, a preto toto prostredie je pre žiakov významným zdrojom informácií o pravidlách a zákonitostiach, ktoré v živote fungujú.

Ako teda s problematikou zdravého stravovania sa a životného štýlu pracovať v školskom prostredí? opakovaním zaujímavých pohybových aktivít vybudovať u detí postupne stereotyp, ktorý budú sami vyhľadávať; každý žiak má mať denne 1 - 2 hodiny pohybovej aktivity na vyrovnanie sedavého spôsobu práce v škole, pritom aj chôdza do a zo školy je pohybová aktivita; pohybová aktivita detí je pre deti prirodzená a pre ich vývoj nesmierne dôležitá, pretože má význam stimulačný - pôsobí na zdravý rozvoj a správnu funkciu telesných sústav a orgánov v náročnom vývojovom období; pohybová aktivita má aj kompenzačný a regeneračný vplyv, pretože vyrovnáva jednostrannú fyzickú a psychickú záťaž organizmu. Pedagógovia sa teda významnou mierou podieľajú na tom, aké návyky spojené so zdravím si formujú nasledujúce generácie. „Možno sa všetko hneď nepodarí, ale stále platí: všetko dobré, žiaľ však aj zlé, čo človek v živote uplatňuje, sa naučil v detstve“.

Stravovanie detí mladšieho školského veku by malo byť vyvážené a pestré, s dôrazom na čerstvé suroviny a tradičné jedlá pripravované zdravými spôsobmi. Je dôležité obmedziť príjem sladkostí a nezdravých pochutín a zabezpečiť dostatočný pitný režim.

tags: #dieta #mladsieho #skolskeho #veku #a #tradicie