Prvé obdobie života dieťaťa, od narodenia do prvých narodenín, je obdobím neuveriteľných zmien a pokrokov. Tento čas je rozdelený na novorodenecké obdobie (prvé 1-2 mesiace) a dojčenské obdobie (od 2. mesiaca do cca 12-15 mesiacov).
Novorodenecké obdobie: Adaptácia na nový svet
Novorodenecké obdobie je charakteristické prechodom z vnútrodeložného života do vonkajšieho prostredia. Dieťa sa musí adaptovať na dýchanie vzduchu, nižšiu teplotu, samostatné prijímanie potravy a vylučovanie. V tomto období sa začínajú naplno rozvíjať základné fyziologické funkcie.
Donosený novorodenec, narodený po 280 dňoch tehotenstva, má pri narodení hmotnosť okolo 2500-3000g a dĺžku 50-52cm. Jeho reakcie na vonkajšie podnety sa postupne stávajú primeranejšími. Dieťa začína reagovať na zvuky a svetelné podnety, otáča hlavou za zdrojom zvuku a začína sledovať predmety zrakom.
Novorodenec prevážnu časť dňa prespí, v priemere 20 hodín, s 4 hodinami bdenia. Počas bdenia sa prejavujú pohybové a zmyslové prejavy, pričom zmyslové podráždenie sa často okamžite mení na pohyb. Hovoríme o senzomotorickom správaní.
Pohyby novorodenca sú nepodmienené a reflexívne. Rozlišujeme:
- Reflexy spoločné novorodencovi aj dospelému (žmurkanie, plač, potravinový, vylučovací).
- Reflexy normálne u novorodenca a dojčaťa, ale patologické u dospelého (Babinského reflex).
Senzibilita novorodenca, čiže zmyslová citlivosť, je už v tomto období prítomná. Dotyk v okolí pier, úst, rúk a nôh vyvoláva pohybové reakcie. Novorodenec reaguje na zmenu teploty (plač pri kúpaní v chladnej vode), zmenu polohy a stratu rovnováhy. Najvýraznejšie sa prejavujú pocity hladu. Citlivosť na bolesť je nižšia ako u starších detí.
Reakcie na svetelné podnety sú spočiatku nešpecifikované. V prvom mesiaci dieťa široko otvára oči, nepokojne nimi pohybuje a reaguje pohybmi celého tela. Novorodenec ešte nie je schopný vidieť predmety.
Reakcie na zvukové podnety sú menej časté ako na svetelné.
Dojčenské obdobie: Rast a objavovanie sveta
Dojčenské obdobie začína od 2. mesiaca a končí nástupom chôdze a reči okolo 12-15 mesiaca. Dieťa je v tomto období pohybovo aktívnejšie, mení polohu, prevracia sa, sedí a učí sa plaziť a liezť. Začína manipulovať s predmetmi a ovládať hlasové orgány.
Nastáva prudký rast: z 50-52 cm pri narodení na 70-75 cm na konci prvého roka. Hmotnosť stúpne z 3,5 kg na 9-10 kg. Každý mesiac dieťa narastie o 2 cm a mozog priemerne pribúda 1,5 g denne. Vývin pohybu postupuje od hlavy k nohám, pričom sa rozvíjajú základné lokomotorické pohyby (plazenie, lezenie, chôdza).
V prvom roku sa rozvíjajú aj pohyby rúk, ktoré dieťa používa na manipuláciu s predmetmi. Hmatové pocity sú prvými údajmi o okolitom svete. Dieťa začína siahať po predmetoch (v 3.-4. mesiaci), uchopovať ich (v 6. mesiaci) a manipulovať s nimi.
Vnímanie a myslenie
Veľmi rýchlo sa zdokonaľujú zrakové a sluchové analyzátory. Dieťa vníma farbu, veľkosť, tvar, zvuky predmetov, ich drsnosť a hladkosť. V prvých 2-3 mesiacoch sústreďuje zrak na blízke predmety, okolo 3. mesiaca sleduje pohybujúce sa predmety, okolo 4. mesiaca rozlišuje farebné predmety. Po 3. mesiaci dokáže nájsť zdroj zvuku a rozoznáva známe hlasy.
Pamäťové zložky myslenia sa rozvíjajú znovupoznávaním - dieťa sa inak správa k známym osobám a predmetom ako k novým. Prvé prejavy myslenia svedčia o účelových reakciách, keď dieťa cielene používa napríklad kri k dosiahnutiu svojho cieľa.
Reč
Dojčenské obdobie je prípravným obdobím pre vývin reči. Dieťa sa učí vyslovovať jednotlivé hlásky (v 3. mesiaci - hrkúta) a slabiky (v 5. mesiaci - džavotá). Vyvíja sa potreba dorozumieť sa a osvojuje si rečové prvky.
Hry a emócie
Nedostatok aktivity môže vážne narušiť duševný vývin. V dojčenskom veku prevládajú funkčné hry, kde deti nasledujú cieľ. Dieťa sa hrá s rukami, nohami, potom s predmetmi (manipulačné hry). V druhom polroku sa objavujú prvé napodobečné hry.
Novorodenec prežíva príjemné a nepríjemné city. V prvom roku sa vyčleňujú základné city sprevádzajúce telesné pochody. Okolo 6. mesiaca sa objavujú pocity strachu z nových predmetov, ľudí a situácií. Najvýznamnejším sociálnym citom je cit bezpečnosti a istoty v prítomnosti dospelých, najmä matky.
Partnerský vzťah a rodičovstvo
Príchod dieťaťa je veľkou zmenou pre celý rodinný systém. Narodenie vytúženého bábätka je síce krásnym zážitkom, ale zároveň prináša obrovskú zodpovednosť a môže byť skúškou pre partnerský vzťah. Je dôležité, aby si partneri našli čas na seba, komunikovali o svojich pocitoch a strachoch a nebáli sa požiadať o pomoc.
Ženy po pôrode potrebujú čas na zotavenie a adaptáciu na nové telo a rolu matky. Neprimerané očakávania partnera môžu viesť k nedorozumeniu. Je dôležité, aby obaja rodičia otvorene komunikovali o svojich obavách a očakávaniach.
Prvé mesiace s dieťaťom sú najnáročnejšie, ale s časom si rodina nájde svoj systém a rovnováhu.
Výživa a starostlivosť v prvom roku
Výživa bábätka v prvých mesiacoch spočíva v materskom mlieku, ktoré poskytuje všetky potrebné živiny a imunitné faktory. V prípade, že dojčenie nie je možné, existujú kvalitné náhrady materského mlieka.
Vitamín D je dôležitý pre správny vývin kostí a imunitného systému, jeho podávanie sa konzultuje s pediatrom.
Starostlivosť o bábätko zahŕňa hygienu, prebaľovanie, kúpanie a zabezpečenie bezpečného prostredia.
Prevencia Syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS) je dôležitá, odporúča sa ukladať dieťa na spánok na chrbátik a sledovať jeho dychovú aktivitu, prípadne použiť monitor dychu.
Pri riešení problémov ako kolika, zápcha či ekzém je dôležité poradiť sa s pediatrom.
Kedy je správny čas na dieťa?
Ideálny vek na prvé dieťa je individuálny a závisí od fyzickej a psychickej pripravenosti ženy, ako aj od stability partnerského vzťahu a ekonomického zabezpečenia. Z medicínskeho hľadiska je optimálny vek okolo 18-25 rokov, no materstvo po tridsiatke prináša výhody v podobe zrelosti a stability.
Dôležité je uvedomiť si, že dieťa je celoživotný záväzok a zabezpečiť mu stabilné rodinné prostredie.