Občianstvo dieťaťa narodeného v Českej republike: Slovenský pohľad

Ľudia sa často sťahujú za prácou alebo za lepšími životnými podmienkami do iných krajín, kde sa mnohí rozhodnú založiť si rodinu. Preto je bežné, že sa dieťa narodí mimo územia Slovenskej republiky. Ak sa dieťa narodí v Českej republike, vzniká otázka, aké občianstvo bude mať. Tento článok sa zameriava na problematiku občianstva dieťaťa narodeného v Českej republike, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy.

Nadobudnutie slovenského občianstva narodením

Samotný fakt, že sa dieťa narodí v cudzine, nič nemení na tom, že ak má aspoň jeden z rodičov slovenské občianstvo, dieťa ho automaticky získa tiež. Slovenské občianstvo dieťa automaticky nadobúda narodením, ak je aspoň jeden z rodičov v čase jeho narodenia občanom SR. To znamená, že má právo nielen na slovenský rodný list, ale aj na slovenský pas.

Príklady situácií:

  • Ak je jeden z rodičov dieťaťa slovenský občan a druhý je občan Českej republiky, dieťa má nárok na slovenské občianstvo.
  • Ak sú obaja rodičia slovenskí občania, ktorí žijú v Českej republike, ich dieťa narodené v Českej republike bude mať slovenské občianstvo.

Potomok slovenského štátneho občana automaticky narodením nadobúda slovenské štátne občianstvo. To sa preukazuje občianskym preukazom alebo pasom tohto rodiča, ktorý musel byť platný aj v čase narodenia dieťaťa. Ak rodič nemal platný doklad totožnosti z obdobia narodenia dieťaťa, bude potrebné predložiť osvedčenie o slovenskom štátnom občianstve dieťaťa.

Mapa Európy s vyznačeným Slovenskom a Českou republikou

Zápis narodenia do osobitnej matriky

Narodenie štátnych občanov SR, ktoré nastalo na území cudzieho štátu, zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte, lodi alebo v lietadle mimo územia SR, či na území nepatriacom žiadnemu štátu sa zapisujú do osobitnej matriky na základe žiadosti. Žiadosť o zápis narodenia dieťaťa v cudzine sa podáva na:

  • Zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte
  • Matričnom úrade, v ktorého územnom obvode má občan trvalý pobyt
  • Matričnom úrade, v ktorého územnom obvode mal občan posledný trvalý pobyt
  • Ktoromkoľvek matričnom úrade, ak občan nemal na území SR trvalý pobyt

Matričný úrad v Martine vybavuje žiadosti klientov, ktorí majú trvalý pobyt v jeho územnom obvode. Žiadosť možno podať osobne, alebo ju môže podať splnomocnená osoba, ktorá sa pri podaní žiadosti preukáže písomným splnomocnením s úradne osvedčeným podpisom splnomocňujúcej osoby.

Potrebné doklady a dokumenty

Na zápis narodenia dieťaťa do osobitnej matriky je potrebné predložiť nasledovné doklady:

  • Platný doklad totožnosti rodiča dieťaťa (štátneho občana SR)
  • Platný doklad totožnosti osoby, ktorá žiadosť podáva (ak ide o splnomocnenú osobu)
  • Doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky
  • Čestné vyhlásenie matky dieťaťa (ak bola v čase narodenia dieťaťa slobodná)
  • Rodný list dieťaťa vydaný v Českej republike, ktorý musí byť opatrený predpísanými overeniami (superlegalizácia alebo APOSTILLE). Ak je rodný list vydaný v členských štátoch Európskej únie po 16.02.2019, nemusí obsahovať vyššie overenie, ak to medzinárodná zmluva vyžadovala.
  • Úradný preklad do slovenského jazyka.

V osobitných prípadoch je potrebné predložiť ďalšie doklady preukazujúce skutočnosť.

Dôležité je, že slovenské úrady pracujú výlučne s dokumentmi v slovenskom jazyku. Ak teda rodičia predkladajú rodný list dieťaťa alebo iné matričné doklady vydané v cudzom štáte, musia byť spracované formou úradného prekladu. Musí ho vyhotoviť výlučne súdny prekladateľ zapísaný v oficiálnom zozname Ministerstva spravodlivosti SR.

Lehota a poplatky

Zápis do osobitnej matriky sa vykoná najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti na osobitnú matriku. Poplatok za žiadosť o zápis matričnej udalosti je 35 eur. Platí sa v Kč pri podaní žiadosti.

Osvedčenie o štátnom občianstve

Doklad o štátnom občianstve SR dieťaťa sa nevyžaduje v prípade, že ide o dieťa narodené v cudzine a ak sú dodržané nasledovné podmienky: žiadosť o zápis narodenia dieťaťa v cudzine je podaná v lehote do 180 dní odo dňa narodenia dieťaťa a rodičia dieťaťa sú výlučne občania Slovenskej republiky. Od 1. júna 2023 je osvedčenie o štátnom občianstve dieťaťa povinné.

Získanie slovenského rodného listu a pasu

Po úspešnom zápise do osobitnej matriky vydá slovenský úrad rodný list dieťaťa. S osvedčením o štátnom občianstve a slovenským rodným listom je možné požiadať o slovenský cestovný pas.

Nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva a dvojité občianstvo

V prípade podania žiadosti o zápis narodenia dieťaťa, ktoré získalo cudzie štátne občianstvo narodením (po 1. apríli 2022), je možné, aby zákonný zástupca dieťaťa podal zároveň aj oznámenie o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva maloletého v zmysle zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ak má dieťa narodené v Českej republike nárok na slovenské občianstvo a zároveň aj na české občianstvo, môže mať dvojité občianstvo.

Zmeny v legislatíve Českej republiky

Podľa § 31 odsek 3 Zákona č. 186/2013 Sb. o státním občanství České republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 06.09.2019, existujú možnosti nadobudnutia štátneho občianstva Českej republiky vyhlásením. V prípade dieťaťa, rodičia, prípadne jeden z nich, môžu pre dieťa urobiť samostatné vyhlásenie podľa odseku 3. Na nadobudnutie štátneho občianstva Českej republiky vyhlásením podľa odseku 3 dieťaťom starším ako 15 rokov je potrebný jeho súhlas s úradne overeným podpisom.

Slovenská a česká kuchyňa: Kulinárske dedičstvo

Slovenská a česká kuchyňa sú dve sestry, ktoré zdieľajú spoločnú históriu a kultúru, no zároveň si zachovávajú svoju jedinečnú identitu. V mnohom sú si podobné a používajú množstvo rovnakých surovín. Kulinárna kultúra predstavuje súbor vedomostí, symbolov, kultúrnych kódov a pravidiel, ktoré si človek osvojuje ako člen spoločnosti. Jedlo a spôsoby jeho konzumácie sú jedným z najvýraznejších identifikačných znakov ľudských spoločenstiev.

Vývoj slovenskej a českej kuchyne bol ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane geografických podmienok, historických udalostí a vplyvu iných kultúr. V minulosti sa na Slovensku a v Čechách jedli najmä sezónne a lokálne dostupné suroviny.

Klasické slovenské jedlá

  • Bryndzové halušky: Symbol slovenskej kuchyne.
  • Kapustnica: Tradičná slovenská polievka z kyslej kapusty.
  • Lokše: Zemiakové placky, tradične podávané k husacine alebo kačacine.
  • Zemiakové placky: Smažené strúhané zemiaky.
  • Štrúdľa: Ťahané cesto plnené jablkami, orechmi, makom alebo tvarohom.
  • Skalický trdelník: Sladký kysnutý koláč, chránený zemepisným označením Európskej únie.

Klasické české jedlá

  • Sviečková na smotane: Hovädzie mäso v smotanovej omáčke s knedľou.
  • Vepřo knedlo zelo: Pečené bravčové mäso, knedľa a dusená kapusta.
  • Kulajda: Biela polievka z húb, zemiakov, smotany a kôpru.
  • Smažený sýr: Vyprážaný syr.
  • Chlebíčky: Obložené chlebíčky.
  • Pardubický perník: Tradičný český perník.
  • Moravský koláč: Koláč z kysnutého cesta.

Kniha "Klasické slovenské a české špeciality" od Ladislava Tvrdoňa ponúka dva tucty typických a chutných československých jedál. Bonusom je špecialita autora nazvaná Československá koruna, originálny recept pre veľkú rodinnú oslavu.

Fotografia bryndzových halušiek a sviečkovej na smotane

tags: #dieta #narodene #slovakovi #a #ceske