V živote mnohých rodín, najmä po rozvode alebo odlúčení rodičov, sa môžu objaviť komplexné emocionálne situácie. Jedným z takýchto javov, ktorý sa v posledných rokoch dostáva do popredia, je syndróm zavrhnutého rodiča (Syndróm odcudzeného rodiča - SZR), známy aj pod anglickým termínom Parental Alienation Syndrome (PAS). Tento jav popisuje situáciu, kedy dieťa systematicky a neodôvodnene odmieta jedného z rodičov, často pod vplyvom druhého rodiča. Hoci terminológia môže byť rôznorodá a predmetom diskusií, samotný jav má reálne dopady na psychiku dieťaťa aj rodičov.
Čo je syndróm zavrhnutého rodiča?
Syndróm zavrhnutého rodiča je porucha, pri ktorej dieťa neodôvodnene odmieta alebo degraduje jedného z rodičov. Tento jav bol prvýkrát systematicky popísaný Richardom A. Gardnerom v roku 1987. Gardner definoval PAS ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a bezdôvodne zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Symptómy tohto syndrómu však možno pozorovať aj u detí v rozvodových a porozvodových sporoch, dokonca aj v prípadoch, keď rodičia nie sú duševne postihnutí.
Medzi kľúčové prejavy syndrómu patria:
- Nenávistná kampaň za degradáciu rodiča.
- Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti.
- Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
- Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
- Neprítomnosť pocitu viny.
- Vypožičané scenáre (papagájovanie).
Warshak (2001) doplňuje, že syndróm zavrhnutého rodiča je porucha, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa.
Niektorí autori navrhujú preklad „odcudzený“ rodič, čím sa poukazuje na postupnú stratu citového puta medzi dieťaťom a rodičom. Matějček a Dytrych (2002) uvádzajú, že neexistuje vek, v ktorom by dieťa rodinným rozvratom netrpelo, pričom reakcie dieťaťa sa líšia podľa veku a pohlavia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj vzťahy s členmi širšej rodiny, ktoré sa môžu rozvodom narušiť.
Kontroverzia a vedecké poznanie
Termín syndróm zavrhnutého rodiča je na Slovensku pomerne málo známy, no jeho symptómy sa dajú pozorovať u mnohých detí v rozvodových sporoch. Klimeš (2009) označuje tento jav ako „nový termín pre starý jav“. Na druhej strane, Pavlát a Janáčková (2007) poukazujú na to, že Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia tiež nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu, a to z dôvodu obmedzenej validity výskumov na túto tému. Títo autori považujú pojem za kontroverzný, skôr popisujúci situáciu medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o starostlivosť.
Napriek týmto výhradám, mnohí odborníci, ako napríklad Dr. William Bernet, emeritný profesor na Vanderbilt University, vo svojej knihe Parental Alienation: The Handbook for Mental Health and Legal Professionals opisuje stovky právnych prípadov a odkazuje na rozsiahlu literatúru z celého sveta. Bernet zdôrazňuje, že deti potrebujú oboch rodičov a odmietnutie jedného rodiča je útokom na túto základnú potrebu, čo je škodlivé pre blaho dieťaťa.
Dr. Amy Baker, autorka knihy Dospelé deti so syndrómom zavrhnutého rodiča, vo svojich prácach analyzuje desiatky prípadových štúdií a zdôrazňuje, že koncept rodičovského odcudzenia (PA) a syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) napriek absencii v súčasných klasifikáciách existuje a má vážne dôsledky.
Právne zmeny a ich dopad na rodiny
S účinnosťou od 1. januára 2026 vstupujú do platnosti viaceré zmeny v Zákonníku práce, ktoré sa dotýkajú aj rodičov a ich práv na pracovné voľno. Zákonom o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (zákon č. 406/2025 Z. z.) sa novelizuje § 141 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľ je po novom povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku, a to aj v rozsahu ďalších najviac siedmich dní v kalendárnom roku, z dôvodov sprevádzania rodinného príslušníka, vrátane dieťaťa, do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Táto úprava sa týka aj sprevádzania neplnoletého dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie.
Zároveň dochádza k úprave terminológie týkajúcej sa sprevádzania dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Po novom sa pojem „špeciálna škola“ nahrádza pojmom „škola pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením“ v súlade so školským zákonom.
Dopady rozvodu na deti a rodinné vzťahy
Rozvod alebo odlúčenie rodičov je pre dieťa vždy záťažovou situáciu. Matějček a Dytrych (2002) poukazujú na to, že deti trpia rodinným rozvratom v každom veku, pričom ich reakcie sa líšia podľa veku a pohlavia. Narušené vzťahy s členmi širšej rodiny môžu tiež negatívne ovplyvniť psychiku dieťaťa.
V kontexte syndrómu zavrhnutého rodiča je dôležité si uvedomiť, že deti preberajú od rodičov postoje, správanie a napodobňujú ich charakter. Stávajú sa tak „prirodzenými skenermi“ rodičovských hodnôt. Deti majú vysokú pozorovaciu schopnosť a všímajú si, ako sa rodičia vyrovnávajú s hnevom, ľútosťou, životnými skúškami, úspechom a neúspechom. Tieto postoje následne zrkadlia vo svojom správaní.
Právne aspekty medzinárodných sporov o deti
Neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa v zahraničí, známe aj ako medzinárodný únos detí, predstavuje vážny problém. Zmena bydliska dieťaťa je významnou záležitosťou, na ktorej sa musia zhodnúť obaja rodičia, bez ohľadu na ich vzťahový stav. Ani rodič s výlučnou starostlivosťou nemá právo bez súhlasu druhého rodiča zmeniť bydlisko dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča.
V takýchto prípadoch je nevyhnutné obrátiť sa na príslušné orgány a medzinárodné dohovory, ako napríklad Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a rodiny vystupuje v súlade s právnymi aktami Európskej únie a Haagskym dohovorom ako ústredný orgán, ktorý napomáha jednotlivcom pri uplatňovaní ich práv a pri kompletizácii žiadostí o vrátenie dieťaťa.
Poďme si preštudovať Haagsky dohovor o únosoch detí! ～Prehľad～
Dôležitosť komunikácie a prijatia v rodine
Psychológovia zdôrazňujú kľúčovú úlohu komunikácie a prijatia v rodine. Deti si podrobne všímajú všetko, čo ich rodičia robia, a vstrebávajú nielen správanie, ale aj ich životné postoje a hodnoty. Zdeněk Matějček (1922 - 2004), uznávaný český detský psychológ, videl rodinu ako najbližšie spoločenstvo, ktoré poskytuje dieťaťu životné istoty. Výchovu chápal ako tvorivé dielo umenia žiť.
Rodičia by mali deťom venovať pozornosť, všímať si ich pocity a reagovať na ne empaticky. Je dôležité, aby sa deti cítili vypočuté a pochopené. Namiesto kritiky a odsudzovania je potrebné zamerať sa na pozitívne správanie a povzbudzovať deti k rozvoju ich charakteru. Cieľom by nemala byť dokonalosť, ale pokrok a snaha o zlepšenie.
Prijatie dieťaťa takého, aké je, je pre rodičov kľúčové. Nejde o schvaľovanie všetkého správania, ale o uznanie reality ich života. Rodičia by mali byť pre deti osobou, pred ktorou môžu byť úplne otvorené. Komunikácia by mala byť úprimná, pokojná a do hĺbky, pričom si všetci členovia rodiny prejavujú úctu.
V prípade, že dieťa prejavuje silné emócie, ako hnev alebo smútok, je dôležité tieto emócie priznať a prežiť ich spolu s dieťaťom. Namiesto bagatelizovania alebo potláčania emócií je lepšie ich pomenovať a pomôcť dieťaťu ich spracovať. Aj negatívne emócie sú prirodzenou súčasťou života a ich zvládanie je dôležitou súčasťou emocionálneho vývoja.
Je dôležité si uvedomiť, že rodičia sú len ľudia a sú omylní. Ak dôjde k situácii, kedy rodič stratí kontrolu nad svojimi emóciami, je dôležité sa k tomu neskôr v pokoji vrátiť, ospravedlniť sa a vysvetliť situáciu dieťaťu. Týmto spôsobom sa učíme, ako riešiť konflikty bez vzájomného ubližovania.
Zmeny v zdravotných benefitoch, ako napríklad zrušenie príspevkov na plávanie pre bábätká a monitor dychu zo strany poisťovne Union od februára 2026, môžu zasiahnuť tisíce rodín s malými deťmi. Rodičia, ktorí plánovali tieto benefity využiť, musia konať včas a podať žiadosti najneskôr do 31. januára 2026.