Jeden z najkrajších míľnikov v živote rodiča je moment, keď sa dieťatko osmelí, pustí sa nábytku a odvážne vykročí vpred do vašej náruče. Prvé kroky síce bývajú neisté, no veľmi dojímavé. Možno vám babičky rozdávajú rôzne dobre mienené rady: „Kúpte o číslo väčšie, noha do nich rýchlo dorastie.” alebo „Hlavne aby mali pevnú pätu.” Časy sa však menia, dnes už vieme, že pre zdravý vývoj detskej nožičky je najlepšia sloboda.
Deti často odmietajú nosiť topánky, čo môže byť pre rodičov frustrujúce. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa dieťa môže brániť obúvaniu, od nepohodlia až po skryté signály zdravotných problémov. Tento článok sa zaoberá rôznymi príčinami odmietania topánok u detí a ponúka riešenia na zabezpečenie zdravého vývoja detských nôh.
Detské nohy a ich vývoj
Vývoj detskej nohy je zložitý proces, ktorý sa začína už v prvých rokoch života. Detské nohy sú mimoriadne tvarovateľné, pretože kosti ešte nie sú úplne spevnené a väzivá sú mäkšie. Klenba nohy, ktorá u dospelých nesie váhu tela, je u malých detí prekrytá tukovým vankúšikom. Deti si potrebujú veľa vyskúšať - behať, padať, rýchlo sa zdvihnúť, zliezť prekážku, prejsť nerovný terén. Pohyb je pre vývin nohy nevyhnutný.
Najlepšia prevencia plochých nôh je chodiť naboso, naboso, naboso. Po vonku, po tráve, ale aj vnútri, po byte. Aj chodenie naboso po byte poskytne nožičke určite viac vzruchov ako topánočka, hoci aj ortopedická.
Keď sa dieťatko narodí, veľa vecí vníma cez dotyk. Koža dieťatka na koži maminky dieťatko upokojuje, dáva mu pocit bezpečia a istoty. V tomto rannom detstve majú nožičky aj úchopovú funkciu. Keď sa deti snažia niečo chytiť rukou, objaví sa asociovaný úchop (automaticky sa pokrčia prsty) aj na nožičkách. Týmito pohybmi si aktivuje svalstvo a pomaličky začína formovať tvar nohy, klenby. Práve pre tieto dôvody je ideálne, aby dieťatku už od narodenia bolo dopriate byť často bez oblečenia, aby mohlo hmatom spoznávať seba a objavovať okolitý svet. Ideálne by bolo ponožky a uzavreté dupačky dávať čo najmenej (samozrejme aj tu platí, že nie v zime a v chlade).
Dôvodom prečo to tak robiť je, že v tesnom oblečení nohy a prsty nemajú priestor, nemôžu objavovať svet a prstíky sú v nich tlačené k sebe, čo môže byť zárodok prvých deformít na nožičkách. Oblečenie a ponožky, ktoré sú dieťatku akurát dobré sú z hľadiska vývinu pohybu už malé. Studených bosých nôh sa báť netreba. Aj dospelí, keď sa hýbu a cvičia častokrát mávajú studené ruky a nohy a zima im vôbec nie je. Tak isto bábätko, keď hýbe rukami a nohami (vzhľadom na pomer váhy rúk a nôh voči jeho telu), je to pre neho podobné, ako keď my cvičíme vo fitku alebo beháme. Nemala by mu byť zima tak, ako ani nám nie je zima. Samozrejme, aj tu treba brať do úvahy rozumnú teplotu a v zime dieťa musí byť chránené, pretože ani my nechodíme behávať napr.
Postupne ako dieťa napreduje vo vývine, je potrebné, aby bolo čo najviac bosé, v kontakte so zemou, a rôznymi povrchmi, aby sa učilo správne našľapovať, vyrovnávať nerovnosti, aby sa mohla tvarovať klenba aktívnou prácou svalov. V pevných topánkach to nie je nohe dostatočne umožnené a hlavne dieťatku topánočky na nohách zavadzajú. Videla som veľa detí s veľkými pevnými topánkami, ako sa pokúšali zo sedu začať štvornožkovať a dosť dlho im trvalo, kým sa cez tie topánky vôbec dostali na štyri alebo si v takýchto topánkach nevedeli správne čupnúť do hlbokého drepu. Rodičia, ktorí svojim deťom takéto topánky obúvajú, si možno iba neuvedomujú to, že detská noha je úplne iná ako noha dospelého človeka. Keď sa dieťa narodí, kosti, väzy a svaly v jeho nožičke nie sú ešte také pevné ako v dospelosti a nemajú takú silu. Až dospievaním a rastom tieto nožičky získavajú konečnú silu a pevnosť a aj ich finálnu podobu a vzhľad- takú, akú majú nohy dospelého človeka.
Bežné odchýlky vo vývoji detskej nohy
Mnohí rodičia si všimnú rôzne odchýlky u detí, ako sú spadnuté členky, vybočené kolená, chôdza po špičkách alebo rýchla únava pri chodení. Hoci je veľká časť týchto odchýlok normálna, existujú momenty, ktoré si vyžadujú pozornosť. Najčastejším prejavom je prepadávanie členkov dovnútra, ktoré si rodičia všimnú podľa ošúchaných topánok na vnútornej strane alebo podľa toho, že päta v topánke sa nakláňa.
Dôvody, prečo dieťa nechce nosiť topánky
Existuje niekoľko dôvodov, prečo dieťa nechce nosiť topánky:
- Nepohodlie: Topánky môžu byť nepohodlné, ak sú príliš tvrdé, ťažké alebo neohybné.
- Nesprávna veľkosť: Nesprávne zvolená veľkosť topánok môže spôsobovať otlaky, neochotu chodiť alebo "divný" krok. Detská noha rastie skokovo a rýchlo, preto je dôležité pravidelne kontrolovať veľkosť topánok.
- Úzka špička: Nedostatok priestoru pre prsty, najmä pre palec, môže spôsobovať nepohodlie a odmietanie topánok.
- Skryté signály: Odmietanie topánok môže byť skrytý signál nepohodlia alebo bolesti.
- Zlé skúsenosti: Dieťa môže mať negatívne skúsenosti s nosením topánok, napríklad ak ho topánky tlačili alebo spôsobovali bolesť.
- Rozmar: Niekedy môže ísť len o rozmar dieťaťa, ktoré si chce presadiť svoju vôľu.
Ako zistiť, či sú topánky malé
Najspoľahlivejším ukazovateľom je vnútorná dĺžka topánky. Pri začínajúcich chodcoch a malých deťoch zvyčajne stačí nadmerok 7 - 10 mm, pri sandálkach aj menej. Ak sa dieťa sťažuje na tlak alebo pichanie v topánke, hoci v nej nič nie je, zvyčajne ide o signál, že topánka tlačí na prsty alebo nôžka má málo miesta v prednej časti.
Ak ešte nevie poriadne chodiť "naboso", tak jej pevná podrazka jednoducho vadi, je to pre nu prekazka. Preto to nechce. Daj jej cas naucit sa poriadne pouzivat svoje vlastne chodidlo, potom ti tie topanky lahsie znesie.
Výber správnej obuvi pre dieťa
Kvalitná detská obuv nemusí byť ortopedická, ale mala by rešpektovať to, čo detské nohy prirodzene žiadajú: stabilitu, priestor a správne vedenie chodidla. Najdôležitejšia časť topánky je päta. Ak je mäkká, dieťa v nej „pláva“, členok sa prepadá a celé chodidlo nemá oporu.
Pri výbere topánok pre dieťa je dôležité zvážiť nasledujúce faktory:
- Veľkosť: Topánky by mali byť dostatočne veľké, aby sa v nich prsty mohli voľne pohybovať.
- Šírka: Topánky by mali byť dostatočne široké, aby sa v nich noha netlačila.
- Ohybnosť: Topánky by mali byť ohybné, aby sa v nich noha mohla prirodzene pohybovať.
- Podrážka: Podrážka by mala byť tenká a pružná, aby dieťa cítilo povrch, po ktorom chodí.
- Päta: Päta by mala byť pevná, aby poskytovala oporu členku.
- Materiál: Materiál by mal byť priedušný, aby sa noha nepotila.
Nie sú jej topánky z nejakého dôvodu nepohodlné? A možno je to len o zvyku...
Barefoot obuv
Čoraz populárnejšia je medzi mamičkami tzv. barefootová obuv, teda imitácia chodenia naboso. Veľmi tenká podrážka topánok do 6 milimetrov zabezpečí, že chodenia v takýchto topánkach pripomína bosú chôdzu. Táto obuv musí spĺňať určité pravidlá - mala by mať tenkú podrážku, dostatočne širokú špičku a žiaden podpätok. Detská topánka by mala byť ohybná, pružná a prispôsobivá, pretože detské chodidlo sa neustále každým dňom vyvíja.
Odborníci dokonca hovoria, že detská noha by sa mala topánkam vyhýbať čo najdlhšie. Akonáhle začína dieťatko chodiť a má tú možnosť chodiť doma, alebo aj vonku, ak je bezpečný priestor, čo najviac naboso. Pri bosej chôdzi sa dieťaťu aktivujú pršteky, akonáhle nožičku už obujeme do akýchkoľvek topánok - aj barefootových, alebo dáme napríklad ponožku, už tá aktivácia prstov nie je úplne správna.
Skúšali ste niekedy ohnúť bežnú topánku v ruke? Ak s tým máte problém vy, predstavte si, koľko námahy by na to muselo vyvinúť približne 10-kilogramové dieťa. Tvrdá podrážka a ťažká topánka núti dieťa do tzv. robotickej chôdze, dieťa dvíha nohy vysoko a dupe. Naopak, flexibilná barefoot podrážka dieťaťu umožňuje cítiť terén a dostávať tak senzorickú spätnú väzbu.
Ako naučiť dieťa nosiť topánky
Skús sa malej častejšie topánočky obúvať a zvykne si. Nakoniec to bolo tým, že topánky mu boli tesne. Kúpili sme väčšie a bolo po probléme.
Skúsili sme to tak, že som objednala úplne makúčko topánočky s tenúckou podrážkou a vtáčikom na vrchu a obula som jej ich na návšteve v neštandardnom prostredí so slovami: „Aha, aký vtáčik píp!” a rýchlo som ju postavila. Chvíľu frfľala, ale ozaj sú úplne mäkúčke, ani dlho nevydržali, ako ich okopala - odvtedy v pohode. Už máme aj robustnejšie a je ok, asi to chce len čas a nájsť tie pravé!
Nechala som topánky pri hračkách, aby videl, že to nie je žiaden strašiak a každý deň sme skúšali obúvať, vyzúvať, pár krokov v topánkach, potom zase vyzúvať a nechať tak. Detom chvíľu trvá, kým sa v topánkach naučia chodiť.
Obula som si kabát a pobúchala po ňom a povedala: „Mama kabát!” a potom som mu ukázala jeho bundu a povedala: „Baby kabát!”
Skúšaš tie topánočky s ponožkami alebo na bosú nôžku? Náš syn napríklad musí mať ponožky v topánkach. A tiež by som skúsila iné topánky. Ak mu obujem dobré, ohybné, mäkké a pohodlné, tak ani nemukne. Ak sú trochu tuhšie, alebo nepohodlné, okamžite spustí krik.
Pretože, keď sa dieťa narodí, kosti, väzy a svaly v jeho nožičke nie sú ešte také pevné ako v dospelosti a nemajú takú silu. Až dospievaním a rastom tieto nožičky získavajú konečnú silu a pevnosť a aj ich finálnu podobu a vzhľad.
Ako naučiť „Obuj si topánky“ – skvelá pesnička o oblečení pre deti
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak si všimnete, že dieťa má problémy s chôdzou, často sa sťažuje na bolesť nôh alebo má iné problémy s nohami, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Lekár alebo fyzioterapeut môže diagnostikovať problém a odporučiť vhodnú liečbu.
Medzi signály, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, patria:
- Bolesť nôh trvajúca viac ako dve hodiny alebo sa opakovane vyskytujúca v rovnom čase.
- Bolesť sústreďujúca sa okolo kĺbu, trvajúca vyše 24 hodín a pretrvávajúca aj v kľude.
- Časté zakopávanie alebo chôdza po vnútornej hrane chodidla.
- Asymetria jednej a druhej nohy.
- Príznaky reumatoidnej artritídy (bolesť ráno a stuhnutosť kĺbov).