Počas dojčenia sa často stretávame s mnohými mýtmi a neopodstatnenými obmedzeniami týkajúcimi sa stravy dojčiacej matky. Je dôležité rozlišovať medzi vedecky podloženými odporúčaniami a kultúrnymi zvyklosťami či poverami. V skutočnosti dojčiace ženy nemusia dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať potraviny z jedálnička.
Mnohé dojčiace ženy v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, čo nie je dobré. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách. Naopak, viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín, ktoré sa dojčiacim ženám odporúčajú alebo zakazujú, nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí.
Dojčiaca žena môže teda jesť všetky potraviny bez obmedzenia a na vylúčenie akejkoľvek potraviny je potrebný konkrétny dôvod. Netreba niektoré potraviny preventívne či paušálne vylučovať. Existujú dlhé a najmä neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky.
Rozmanitá strava a vplyv na dieťa
Chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka aj tým, že vystiela sliznicu čreva (a iné sliznice), a tým posilňuje jeho imunitu.
Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Nie je pravda, že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami - skôr je pravdepodobne opak pravdou. Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná (a samozrejme na prijímanie tekutín nezabúdajte), a jedzte to, na čo ste boli zvyknutá, toľko, koľko ste hladná. Nemá zmysel sa obmedzovať v jedle ani jesť nadmerné množstvá.
Hoci mnohé ženy sú ochotné sa pre svoje dieťatko nesmierne obetovať a jesť takmer výlučne dvojdňové suché rožky, je takáto obeta zbytočná a ničomu neprospieva.
Stravovanie dojčiacej ženy a bolesť bruška bábätka
Niektoré ženy vylučujú zo stravy niektoré potraviny, pretože sa obávajú, že dieťatku bude „bolieť bruško“ alebo bude plakať. V skutočnosti nie je vôbec také jednoduché spojiť konzumáciu niektorej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou matky.
Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr (jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko - aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička matky). Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod.
A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie ženy - tie pravdepodobne v drvivej väčšine žiaden takýto problém mať nebudú. Dojčiace ženy na celom svete jedia vo všeobecnosti všetko bez rozdielu a bez toho, aby ich deti mali nejaké problémy. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave.
Možné príčiny nepokojného bábätka
Bábätká sú často nespokojné z niekoľkých dôvodov (ktoré sa často omylom pripisujú „problémom s bruškom“ či „strave matky“):
- Nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka.
- Nedostatočný tok mlieka počas dojčenia.
- Nedostatočný spánok bábätka a to, že bábätko potrebuje, aby sme mu pomohli zaspať.
- To, že bábätko „oznamuje“ potrebu cikať a kakať. Ak táto potreba zostáva nepovšimnutá, tak sú niektoré bábätká skutočne nespokojné.
- Prílišná únava bábätka, príliš veľa podnetov, prílišná predráždenosť.
- Ak má matka príliš veľa mlieka a táto situácia nebola správne zvládnutá.
- Používanie fľašky, cumlíka či klobúčika.
- Potreba bábätka byť nosené, v kontakte s matkou.
Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina. Ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné. Vtedy môže pomôcť napríklad vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky. Iné príčiny, medicínske príčiny.
Je možné stravou ovplyvniť tvorbu materského mlieka?
Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách.
Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo. Sú to všetky tie potraviny, ktoré si ľudia medzi sebou radia, ako napríklad ovsené vločky, alfalfa, jastrabina, malinové listy, fenikel, pivovarské kvasnice, žihľava a mnohé iné.
Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.
Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu bez problémov s tvorbou mlieka.
Ako sa má teda stravovať dojčiaca žena?
Je dobré, ak sa žena stravuje zdravo - a ako má zdravé stravovanie vyzerať je otázka pre výživových odborníkov. Dojčiaca žena nepotrebuje zdravú stravu o nič viac a o nič menej ako akýkoľvek iný človek.
Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus matky zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Energetický príjem dojčiacej ženy by nemal klesnúť pod 2 000 kcal za deň. V príjme tekutín sa tradujú rôzne nesprávne predstavy o tom, že čím žena viac pije, tým má i viac mlieka. Správny je príjem 2 - 3 l tekutín za deň, v horúcom počasí i viac.
Príjem bielkovín počas dojčenia sa má zvýšiť asi o 15 g na deň. Dospelá žena potrebuje približne 50 g bielkovín, dojčiaca teda 65 g. Tuky sú najväčším zdrojom energie, až v 30 %. Dôležité sú polynenasýtené tuky, ktorých má byť v strave dvakrát viac ako nasýtených. Preto má jedálniček dojčiacej ženy obsahovať rybí tuk a rastlinný olej.
Obsah minerálnych látok, ako je vápnik, fosfor, horčík, sodík a draslík, je v materskom mlieku viac-menej stabilný, resp. nie je tak významne ovplyvnený stravou matky. V období dojčenia sa odporúčalo v minulosti prijať 2-krát viac vápnika na deň. V súčasnosti sa ukazuje, že regulačné mechanizmy dokážu počas tehotenstva i dojčenia veľmi výrazne zvýšiť rezorpciu vápnika zo zažívacieho traktu. Preto odporúčaná dávka vápnika je 1,0 - 1,3 g na deň, horčíka 0,3 g na deň a zinku 0,015 g.
Vitamínu D prijíma 94 percent mamičiek menej, než je v čase dojčenia potrebné. Až tri štvrtiny z nich neprijíma dokonca ani tretinu odporúčanej dennej dávky! Pokiaľ ide o jód, 97 percent dojčiacich žien nemá v strave dostatočné množstvo tohto minerálu.
Zloženie jedálnička dojčiacej matky
Základom jedálnička dojčiacej matky má byť pestrá a vyvážená strava, ktorá zahŕňa zvýšenie príjmu energie. Od samého začiatku dojčenia by sa mamička mala starať nielen o novorodenca, ale i o seba. S tým súvisí dôraz na vlastnú životosprávu, ku ktorej nepatrí redukcia hmotnosti v období dojčenia.
- Bielkoviny - príjem bielkovín by sa mal v období dojčenia zvýšiť o 15 g za deň. Za vhodné považujeme mliečne výrobky (nízkotučné aj kyslé), chudé mäso alebo napríklad vajcia a strukoviny, ideálne 1 až 3 porcie bielkovín za deň.
- Sacharidy - aby sme dosiahli vyšší príjem celkovej energie, sú sacharidy v strave dojčiacej ženy veľmi dôležité. Ich príjem sa má zvýšiť o 50 g na deň. Ideálne je dodávať ich organizmu prostredníctvom celozrnných potravín. Vyvarujte sa príjmu jednoduchých cukrov vo forme čokolád a iných sladkostí. Dojčiaca žena by mala mať 5 až 6 sacharidových porcií za deň.
- Tuky - nesnažte sa ich redukovať. Kým dojčíte, majú nezastupiteľnú úlohu vo vašej strave i v materskom mlieku. Odporúčanie je tu na strane zvýšenia prospešných omega-3 mastných kyselín. Nájdete ich v rybách i vo vhodných rastlinných olejoch. Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji mozgu dieťaťa.
Jedálniček je vhodné denne dopĺňať 3 až 5 porciami čerstvej zeleniny a 2 až 4 porciami čerstvého ovocia.
Význam dojčenia a materského mlieka
Obávané alergie a intolerancie
V rámci prevencie sa odporúča, aby dojčiaca matka v strave obmedzila až vylúčila najsilnejšie potravinové alergény: citrusové plody, morské živočíchy, sóju, arašidy, vaječný bielok, paradajky, čokoládu, farbivá a konzervačné látky. Tehotná ani dojčiaca žena by v zásade nemala jesť tie potraviny, na ktoré je alergická ona sama.
Navyše by mala minimalizovať príjem ďalších najčastejších potravinových alergénov. Dôležité je plne dojčiť aspoň pol roka. Výskyt alergií u nedojčených detí je až sedemnásobne vyšší. S príkrmami začnite od 6. mesiaca života dieťaťa, a to citlivo po jednom potravinovom druhu, s odstupom aspoň troch dní, aby sa dalo zistiť, ktorá potravina u neho vyvolala prípadnú nežiadúcu reakciu.
Vedenie denníka potravín
Ak sa u dojčeného bábätka objavia vyrážky, príčin môže byť viacero. Pri kožnom výsype je dobré zapisovať si, čo ste v posledných dňoch zjedli. Pravdepodobne sa vás na to opýta aj detský lekár. Dieťatko na potravinu niekedy zareaguje v priebehu niekoľkých hodín, inokedy aj do troch dní, podľa toho, či alergén prijalo priamo alebo sprostredkovane cez materské mlieko.
V prípade podozrenia negatívnej reakcie na nejakú potravinu, vylúčte ju zo stravy na 2 - 3 týždne a po opätovnom zavedení sledujte, či sa alergický prejav znova objaví. Ak je nepokojné a bolí ho bruško, spomeňte si, čo ste mali na tanieri. Medzi spúšťače patria najmä kapusta, karfiol, strukoviny, paprika, aromatické druhy zeleniny (zeler, cibuľa, cesnak), brokolica, silné koreniny, kravské mlieko či obľúbená čokoláda.
Pri opakovaných kolikách je vhodné na určitý čas niektoré potraviny zo stravy vylúčiť. Počas dojčenia by ste sa samozrejme mali vyhýbať alkoholu, fajčeniu a užívaniu liekov bez konzultácie s lekárom. Pozor aj na nadmerné pitie kávy alebo čierneho a zeleného čaju - vás tieto nápoje síce povzbudia, ale vaše bábätko z nich môže byť podráždené.
Čomu sa naozaj vyhnúť?
Sama za seba by som sa vyhla surovému mäsu (aj keď tatarák a sushi milujem, nebudem to riskovať a doprajem si to po ukončení dojčenia) a surovým vajciam, nepasterizovaným mliečnym výrobkom, veľkému množstvu húb a plesňovým syrom typu niva či gorgonzola. Tých potravín, ktoré by som nekonzumovala, naozaj nie je veľa.
Rob to vždy tak, aby to vyhovovalo tebe, aby si bola sýta, spokojná a aby to vyhovovalo tvojmu dieťatku. Nemusíš zo svojej stravy vylučovať napríklad hrášok preventívne počas 2 rokov. Ak chceš byť opatrná, daj si pozor prvých 6 týždňov a začni pomaly potraviny skúšať - hlavne buď objektívna a v psychickej pohode, nemaj obavy ani stres zo všetkého, čo zješ. To ti môže uškodiť viac ako konkrétna potravina.
Je načase, aby dojčiace matky prestali žiť v neustálom strachu, že sa bábätku niečo stane len preto, že zjedli nejakú normálnu potravinu. Dojčenie je normálny stav ženy a pre dieťa je dojčenie fyziologická norma. Z hľadiska dlhodobého dojčenia, ktoré je dobré pre zdravie matky aj dieťatka, je dôležité, aby sa matkám nekládli medicínsky nepodložené prekážky.
Zodpovedané otázky z poradne dojčenia:
- Čo sa dá urobiť preto, aby matka mala dostatok mlieka?
- Ako vyhodnotiť reakciu dieťaťa ako dôsledok niečoho zo stravy matky?
V období dojčenia sa neodporúča držať drastické redukčné diéty, pretože pri extrémnom odbúravaní tukov môžu do mlieka prechádzať aj toxické látky. Rovnako sa neodporúča ani alternatívne vegetariánske či dokonca vegánske stravovanie. Viaceré živiny, dôležité pre fyzický a duševný vývoj dojčaťa, v takejto strave chýbajú.
Obavy prerástli do takých rozmerov, že nie je neobvyklé, že matky sa pýtajú, či pri dojčení môžu brať vitamíny alebo piť zelený čaj. Toto všetko nie je potrebné.
