Diéta pri ADHD v škôlke: Praktické rady a stratégie

V každej škôlke sa nájde neposedné dieťa. Chvíľu neobsedí, je roztržité a reaguje výbušne. Ako môžete čo najlepšie podporiť dieťa s diagnózou ADHD v jeho rozvoji? Nie je to neposlušnosť, zlá výchova ani rozmaznanosť. To všetko deťom s ADHD (a aj ich okoliu) komplikuje život. No všetko zlé je na niečo dobré. Pozrime sa na to z iného uhla: Tieto deti sú veľmi kreatívne. Dokážu vnímať viacero podnetov naraz, rýchlo na ne reagujú a pohotovo komunikujú. Majú dobrú dlhodobú pamäť a pri správnom nasmerovaní energie zvládnu veľký objem práce. To vôbec nie je zlé, čo poviete? Deti s ADHD v sebe skrývajú veľký potenciál. Ak im prejavíte dôveru a uznanie, dokážu sa posunúť výrazne vpred.

ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Prejavuje sa nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou. Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím. Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu. Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním. Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných. Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity. ADHD je prítomná u dieťaťa od raného detstva. Najčastejšie sa prejaví pri nástupe na základnú školu. Ak sa nelieči, môže pretrvávať až do dospievania. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov. Prejavy u dievčat sú menej nápadné. Príčinou vzniku ADHD je nedostatočné biochemické fungovanie mozgovej kôry na vrodenom podklade.

Prejavy ADHD detí a dospelých sú mierne odlišné. Dieťa napríklad nevydrží sedieť na jednom mieste, je nedočkavé, skáče do reči a neprestajne sa hýbe.

Aké sú prejavy ADHD?

Prejavy nepozornosti u detí:

• dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach
• ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia
• často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce
• často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.)
• požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti
• často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie

Prejavy hyperaktivity u detí:

• dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť)
• býva nekľudné, niekedy aj v spánku
• vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť
• často je nadmerne hlučné

Prejavy impulzivity u detí:

• dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania
• nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby
• veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku
• v škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní
• všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu

ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).

Ako pracovať s deťmi s ADHD v škôlke

Udržiavať dieťa s ADHD v kolektíve bežnej triedy môže byť náročné. Ak sa však nevzdáte, môže vás prekvapiť, aký potenciál v sebe má. Potrebuje len priestor, aby ho mohlo ukázať. Skúste niektorý z uvedených tipov už tento týždeň a pozorujte, čo sa zmení.

Nastavte jasné pravidlá

Dieťa s ADHD môže mať problém zapamätať si množstvo pravidiel, ktoré musí v škôlke dodržiavať. Stanovte preto základné minimum, ktoré budete dôsledne vyžadovať. Upozornite dieťa na nevhodnú reakciu a ponúknite mu alternatívu, ktorá mu pomôže situáciu zvládnuť a zároveň bude prijateľná aj pre okolie.

Štruktúrujte denný režim

Keď dieťa vie, čo ho čaká, reaguje pokojnejšie. Používajte obrázkový harmonogram dňa, zavádzajte pravidelné rituály pri prechode medzi aktivitami (napr. pri prezliekaní, umývaní rúk, jedení).

Motivujte k činnosti

Keď je dieťa nadšené z aktivity, dokáže sa jej venovať s veľkým nasadením.

Dávkujte úlohy po častiach

Dieťa s ADHD potrebuje rýchlo vidieť výsledky svojej snahy. Rozdeľte preto úlohy na menšie, zvládnuteľné časti a zadávajte ich postupne. Udržujte očný kontakt, dávajte jasné pokyny a overte si, že dieťa úlohe rozumie.

Pozerajte sa na to pozitívne

Oceňte snahu a drobné pokroky dieťaťa. Posilňujte žiaduce správanie pomocou častej spätnej väzby, ktorá vychádza z princípov efektívnej komunikácie. Konkrétne popisujte, čo dieťa urobilo dobre, alebo čo sa mu nepodarilo.

Doprajte mu zkludnenie a oddych

Kvôli väčšej citlivosti na podnety sa dieťa rýchlejšie unaví. Sledujte príznaky únavy a ponúknite možnosti zkludnenia.

Pomôcky na uvoľnenie psychomotorického nepokoja:

• Antistresové hračky (pop it, spinner, stláčacie, ohýbacie alebo naťahovacie hračky)
• Násadky na pastelky na hryzenie
• Záťažové vankúšiky
• Gumený pás na nohy stoličky

Adaptácia detí v materskej škole a škole

Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. slovné, písomné, ústne). Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne. Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom.

Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou. Nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu. Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám.

Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale ja množstvo výziev. Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností.

Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?

• Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
• Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
• Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
• Komunikujte s učiteľmi. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
• Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
• Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
• Podporujte samostatnosť dieťaťa. Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
• Vyhľadajte odbornú pomoc. Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.

Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine. Získate ucelenú predstavu o príčinách a následkoch ADHD. Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť “zrelý” aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame “obojstrannú” traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie. Vyplačte sa na káve s kamarátkou alebo na sedení s psychoterapeutom. Nie ráno v škôlke. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú. Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať. Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé.

Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový. Rodičia sa nás často pýtajú, ktorý školský systém je pre deti najlepší. Z môjho pohľadu to nie je školský systém, ktorý určuje, či sa dieťa v škôlke alebo škole cíti dobre.

V praxi funguje odmeňovanie za žiadaný stav - mozog sa učí nové vzorce a časom sa ustália. Niekto potrebuje 25 tréningov, iný 50, závažnejšie stavy trvajú dlhšie. Existujú aj kurzy pre rodičov a domáce tréningy so supervíziou odborníka. Metóda Dr. Hra/divadlo (napr. Pomáhajú upokojiť sa a sústrediť na dych. U nás fungovali neskôr (od 4. ročníka), u menších detí podľa miery spolupráce. Asi 30 minút pred spánkom medovkový čaj, žiadne obrazovky. Ak zvažujete technológie na domáce používanie, berte ich len ako doplnok k režimu a používajte iba po odporúčaní odborníka. Výborný je napríklad klavír - zapája pravú aj ľavú hemisféru a podporuje nové prepojenia. Pomáhajú aj rytmické cvičenia (napr. žonglovanie).

Strava a ADHD

Podľa štúdie cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Obmedzenie cukru a jedál s vysokým glykemickým indexom nám pomohlo, no prísne eliminačné diéty (napr. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností. Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie. Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa. Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ. Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi. Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Za seba: snažím sa využiť nefarmakologické možnosti, ale o liekoch rozhoduje špecialista po zvážení prínosu a rizík.

Psychoterapia

Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), je účinná metóda liečby ADHD. KBT sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu a pomáha deťom nadobúdať nové zručnosti. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.

Alternatívne terapie

Alternatívne terapie, ako je arteterapia, muzikoterapia a rečová terapia, môžu tiež pomôcť deťom s ADHD.

• Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
• Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
• Rečová terapia: Logopédia.
• Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
• Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.

Neurofeedback

Ak sa neurofeedback robí pravidelne, môže priniesť zmeny (výsledky sú individuálne a vyžaduje si to konzistentnosť). V praxi funguje odmeňovanie za žiadaný stav - mozog sa učí nové vzorce a časom sa ustália. Niekto potrebuje 25 tréningov, iný 50, závažnejšie stavy trvajú dlhšie. Existujú aj kurzy pre rodičov a domáce tréningy so supervíziou odborníka.

Neuromotorická nezrelosť

Po diagnostike (cca 3 hodiny) dieťa otestujú, zistia, ktoré novorodenecké reflexy pretrvávajú, a nastavia plán. Raz mesačne sa cviky upravujú podľa pokroku. Ak niektoré reflexy zostávajú aktívne, nervová sústava môže fungovať „hrubšie“ - hovorí sa o neuromotorickej nezrelosti. Potrebné je psychologické vyšetrenie, niekde aj mapa mozgu (QEEG).

tags: #dieta #s #adhd #v #materskej #skole