Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a porucha pozornosti (ADD) sú neurovývinové poruchy, ktoré ovplyvňujú fungovanie dieťaťa vo všetkých oblastiach jeho života. Včasné zahájenie terapie a správny prístup sú kľúčové pre zvládnutie tejto diagnózy.
Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová zdôrazňuje, že rodičia často ako prví spozorujú, že ich dieťa je iné, keď pozorujú jeho rovesníkov. Rodičia najčastejšie cítia pri výchove dieťaťa, že je to nad ich sily a sú veľmi vyčerpaní. Ak vývin dieťaťa napreduje, veci mu idú hladko. Stačí mu párkrát ukázať zapínanie gombíkov a dieťa to zvládne. Ale ak vývin nefunguje, zrazu je každé obliekanie úmorné. Rodičia vidia, že ich dieťa je iné, keď pozorujú jeho rovesníkov.
Ku mne osobne sa často dostávajú rodičia, ktorí sú edukovaní v tomto smere a zaujímajú sa cielene o vývin dieťaťa. Vnímajú teda rôzne znaky, ktoré môžu predznačovať vývin poruchy - tzv. varovné signály. Potom sú to rodičia, ktorí prichádzajú s deťmi na odporúčanie pediatra, neurológa alebo pedopsychiatra.
Rozpoznanie ADHD a ADD
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) a ADD (Attention Deficit Disorder) sú poruchy pozornosti a hyperaktivity. Diagnostika ADHD je komplexný proces, ktorý zahŕňa vyšetrenie detským psychiatrom alebo detským neurológom v spolupráci so všeobecným lekárom pre deti a dorast a klinickým psychológom.
Typy ADHD:
- Typ s prevahou poruchy pozornosti
- Typ s prevahou hyperaktivity a impulzivity
- Kombinovaný typ
Prejavy ADHD u detí:
- Nepozornosť: problémy so sústredením, neschopnosť dokončiť úlohy, pomalé pracovné tempo, roztržitosť, zábudlivosť, problémy s organizáciou vecí a času, ľahké vyrušenie vonkajšími podnetmi.
- Hyperaktivita: nadmerná potreba pohybu, motorický nepokoj, vrtí sa na stoličke, hľadá predmety na stimuláciu, behá po byte, poskakuje, mimovoľne pohybuje končatinami, ťažko sa upokojí, problémy s usínaním.
- Impulzivita: "skôr koná, ako rozmýšľa", ťažkosti s emočnou sebareguláciou, prudké reakcie, neovláda sa, nevie počkať, skáče do reči, povie nevhodné veci, vyhŕkne odpoveď skôr, ako sa položí otázka, zapletie sa do hry iným bez opýtania, požičiava si veci bez povolenia, kričí, narúša hodinu, zle zvláda kolektívne pravidlá.
Deti so syndrómom ADHD sú veľmi živé, neposedné, často sa samy vystavujú riziku a nevydržia pri jednej činnosti viac ako pár minút. Zvládnuť ich energiu nie je jednoduché a vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen z kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí. Naopak, dieťa so syndrómom ADD je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné, ale taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti. V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale u neho sa neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť, ale je to skôr plachý samotár.
Varovné signály, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti u rodičov:
- Dieťa je neposedné, ťažko sa sústredí.
- Má problémy s organizáciou a plánovaním úloh.
- Je impulzívne, koná bez rozmýšľania.
- Ťažko zvláda emócie a frustráciu.
- Má problémy s dodržiavaním pravidiel.
- Je hyperaktívne alebo naopak pasívne a pôsobí "stratené".
Je dôležité si uvedomiť, že ADHD a ADD nie sú choroby, ale odlišný spôsob fungovania mozgu. Ide o biologické poruchy, nie o poruchu mozgu.
Príčiny a etiológia ADHD
Etiológia ADHD zahŕňa niekoľko faktorov:
- Genetický model: Predpokladá existenciu rizikových génov.
- Kognitívny model: Poukazuje na problémy s útlmom činnosti.
- Neurobiologický model: Naznačuje štrukturálne a funkčné abnormality mozgu.
- Biochemický model: Spája ADHD s určitými neurotransmitermi (dopamín, noradrenalín).
- Environmentálne vplyvy: Poškodenie mozgu počas tehotenstva, pôrodu alebo v ranom detstve, kontaminácia olovom, nízka pôrodná hmotnosť, fajčenie/alkohol matky počas tehotenstva.
- Psychosociálne faktory: Rodinné zázemie, spôsob výchovy, násilie alebo nesúlad medzi rodičmi, odlúčenie rodičov.
Mnohí odborníci sa domnievajú, že aj samotné rodinné zázemie a spôsob výchovy môže mať na správanie dieťaťa výrazný vplyv. Výskumy zamerané na vplyv psychosociálnych faktorov potvrdili, že vražda v rodine, alkoholizmus alebo depresia matky, nesúlad alebo násilie medzi rodičmi ako aj odlúčenie rodičov sa javia ako štatisticky významné psychosociálne faktory podieľajúce sa na vzniku ADHD.
Prístup k deťom s ADHD a ADD
Práca s dieťaťom s ADHD môže byť pre rodičov náročná, ale zároveň obohacujúca. Kľúčom je kombinácia trpezlivosti, jasnej štruktúry a podpory rozvoja sebaovládania.
Ako pomôcť dieťaťu s ADHD v škole:
- Pedagóg by si mal s dieťaťom vytvoriť priateľský a dôveryhodný vzťah.
- Dieťa potrebuje cítiť záujem a ochotu pomôcť.
- Je potrebný individuálny a spravodlivý prístup, podľa nátury dieťaťa.
- Učiteľ by mal dieťaťu vždy presne vysvetliť, čo má robiť a čo sa od neho v danej chvíli očakáva.
- Spôsob výučby dieťaťa s ADHD je vyčerpávajúci, no pri správnom vedení prinesie svoje pozitívne ovocie.
Špecifické postupy učiteľa na vyučovaní:
- Pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy.
- V rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka.
- Vysvetľovanie nového učiva, ktoré si vyžaduje dlhšiu dobu, je vhodné rozdeliť na viac relatívne ucelených častí.
- Uisťovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, udržiavať s ním zrakový kontakt.
- Upútať pozornosť žiaka jeho aktívnym vtiahnutím do procesu vyučovania.
- Požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku, či zadanie úlohy.
- Udržiavať pozornosť žiaka pri skúšaní vyžadovaním stručných odpovedí.
- Striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s inými.
Špecifické výchovné postupy:
- Vytvorenie vzťahu, v ktorom žiak cíti, že učiteľ je mu oporou.
- Zachovať pokoj, tolerantný postoj aj pri žiakových impulzívnych reakciách.
- Používať dohovorené gesto, ktorým žiakovi signalizuje, že sa má upokojiť a sústrediť.
- Je nevhodné pred ostatnými spolužiakmi napomínať, trestať alebo ponižovať žiaka.
- Zapájať žiaka aktivít a spoločných činností v rámci vyučovania ako ostatných spolužiakov.
- Trénovať pozornosť a sebaovládanie, napríklad po zadaní úlohy počkať 10-20 sekúnd pred odpoveďou.
- Učiť žiaka rozmýšľať "nahlas".
- Určiť krátky časový interval na intenzívnu samostatnú prácu.
- Časté pozitívne hodnotenie úspechov žiaka.
Rodičia sa často pozerajú na svoje dieťa cez optiku jeho problémov. Stále a všade riešia len problémy - v škole, doma, na ihrisku … Všade počúvajú, čo ich dieťa urobilo zle a veľkú energiu vkladajú do toho, aby bolo akceptované. Spoločný čas na špeciálnych hrových polhodinkách to dokáže zmeniť. Prichádza veľká úľava, keď opäť objavia to podstatné. Vidia svoje dieťa, ktoré milujú a s ktorým si môžu užívať spoločný čas.
Liečba a intervencie
ADHD sa nedá úplne vyliečiť, ale existujú rôzne možnosti, ktoré môžu viesť k redukcii symptómov a zlepšeniu stavu dieťaťa.
Farmakoterapia:
Psychofarmaká sú jednou z možností liečby. Najčastejšie používanými liekmi sú psychostimulanciá a atomoxetín. Tieto lieky môžu viesť k výraznému zlepšeniu stavu až u 80% skúmaných detí.
Psychoterapia a psychosociálna intervencia:
Okrem farmakoterapie sú účinné aj psychoterapia a rôzne formy psychosociálnej intervencie. Medzi najefektívnejšie metódy patrí behaviorálna terapia, ktorá sa zameriava na modifikáciu prostredia a pomoc rodičom a učiteľom pri zvládaní nežiaduceho správania.
Ďalšie terapeutické prístupy:
- Psychodynamický prístup: Umožňuje dieťaťu odhaliť svoje pocity a skúsenosti.
- Muzikoterapia a arteterapia: Pomáhajú deťom odbúrať napätie, stres a zlepšiť sociálne zručnosti.
- Dramaterapia: Efektívna pri odbúravaní napätia, stresu a prežívaní pozitívnych emócií.
- Relaxačné techniky: Vedú k fyzickému a psychickému uvoľneniu.
- Rodinná terapia: Zameraná na zlepšenie komunikácie a porozumenia v rodine.
Je veľmi dôležité, aby rodičia spolupracovali s odborníkmi - psychiatrom, psychológom, špeciálnym pedagógom a učiteľmi. Taktiež je prospešné vyhľadať podporu u iných rodičov s deťmi so syndrómom ADHD, aby si mohli vymieňať rady a uvedomili si, že nie sú so svojím problémom sami.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
Dieťa s ADHD je náročné, rodič musí často denne riešiť najrozmanitejšie situácie. Preto je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že zvládnuť hyperaktívne dieťa nie je jednoduché, vyžaduje si to nesmiernu dávku sebaovládania a trpezlivosti, pozitívneho myslenia, vnútorného pokoja a veľa lásky.